Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/132/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. L. B., bývajúceho

v J., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave,

Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu

vo výške 6 605,35 € s príslušenstvom podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„“), ktorú mu podľa jeho názoru spôsobila nesprávnym úradným

postupom Národná banka Slovenska konkrétne tým, že oneskorene zistila neaktuálnosť

Prospektu investície PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len

„družstvo“), na zistené nedostatky riadne a včas nereagovala, čím nevykonávala riadne

a odborne dohľad nad uvedeným družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky

majetkových hodnôt a obchodníkom s cennými papiermi.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 3. marca 2014 č.k. -82 návrh

žalobcu na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, žalobu

zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej

otázky zamietol z dôvodu, že žalobcom navrhnuté otázky nemajú bezprostredný súvis

s prebiehajúcim konaním. Na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej uviedol, že žalobca

nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie žalobou uplatňovaného nároku

(t.j. nesprávny úradný postup žalovanej, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom).

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. septembra 2014

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci

samej potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne

s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané predpoklady pre

úspešné uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

žalovanej. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré

odôvodnil podľa až c/ Namietal, že mu postupom odvolacieho

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle , ktorú

vyvodzoval z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé, svojvoľné, arbitrárne

a formalistické, a z toho dôvodu nepreskúmateľné. Odvolací súd neprípustným spôsobom

pracoval s doterajšou judikatúrou, keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale

ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, lebo ju ani nespomenul v odôvodnení rozhodnutia.

Nesúhlasil s právnym záverom súdov oboch stupňov o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu žalovanej; naopak v konaní bolo nesporne preukázané zanedbanie a nevykonávanie

zákonného dohľadu nad dohliadanými subjektami. Povinnosťou banky bolo zisťovanie

a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných

subjektov a ich činnosti, ktoré banka zanedbala a vystavila klientov dohliadaných subjektov

rizikám ohrozujúcich, okrem iného, ich záujmy v spojení s investovaním ich finančných

prostriedkov v rámci subjektov, nad ktorými mala vykonávať dohľad. Ďalej žalobca namietal

nesprávne vyhodnotenie ním predložených dôkazov – správy správcu konkurznej podstaty

úpadcu družstva o stave konkurzu a výpoveď správcu v inom súdnom konaní, ako

i nezohľadnenie skutočností majúcich podstatný význam pre rozhodnutie danej veci.

Na základe uvedeného žiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdom oboch stupňov

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu

vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci,

dovolacie dôvody tvrdené žalobcom považovala za nedôvodné, a preto navrhla dovolanie

zamietnuť alebo odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. , , ).

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich vyplýva

pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v až e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

2. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

2.1. Pokiaľ žalobca namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania

uvedenú v

Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ); vadu takej povahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom

dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania

nezakladá.

2.2. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

2.3. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ).

2.4. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v

neuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), prípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. ).

3. K dovolateľom tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť

v dôsledku toho, že – ako uvádza – napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle

ustanovenia , je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,

v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú vadu

konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa

od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších

rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, , , resp. ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na závere (napr. , , )

o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “.

Ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. konštatoval, že

najvyšší súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo

nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť

či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako

mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje

sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania žalobcu.

4. Žalobca zastáva názor, že odvolací súd dospel v danom prípade k právnym

záverom, ktoré nezodpovedajú ústave a , č.

a č. Z hľadiska obsahového namieta, že napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

5. Na vady konania, ktoré sú uvedené v , je dovolací súd povinný

prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (viď § 242

ods. 1 ).

Zo spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu (č.l. 102 spisu) sa vyjadrila žalovaná

(č.l. 117 spisu). Zo spisu nevyplýva, že predmetné vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu

bolo doručené žalobcovi.

5.1. K dôsledkom procesného postupu súdu, v rámci ktorého nebolo odvolateľovi

doručené vyjadrenie opačnej procesnej strany k jeho odvolaniu, senát najvyššieho súdu, ktorý

koná a rozhoduje v preskúmavanej veci, zaujal v minulosti svoje právne závery vo viacerých

rozhodnutiach vydaných do 13. januára 2015 (viď napríklad sp. zn. ,

, , , ), v ktorých opakovane

konštatoval, že ak nejde o prípad uvedený v druhej vete , doručí súd prvého

stupňa odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci

samej, vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu; iná povinnosť mu z týchto ustanovení

nevyplýva. Z teda nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu

predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého

účastníka konania k opravnému prostriedku. Súd nie je povinný donekonečna udržiavať stav

konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania – je iba na jeho posúdení, kde je rozumná

hranica takúto konfrontáciu ukončiť (, , ).

Pokiaľ má odvolací súd k dispozícii potrebné argumenty, ako aj pri dodržaní dikcie

ustanovenia pristúpi k rozhodnutiu vo veci samej (viď tiež ,

, , .). Odňatie možnosti pred súdom konať

nezakladá teda sama skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej

procesnej strany k jeho odvolaniu. Obdobné právne závery boli vyslovené aj v ďalších

rozhodnutiach najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. a ).

Iný pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany

by mohol v praxi znamenať neustály (neprestajne sa opakujúci a nikdy nekončiaci) proces

vyjadrovania sa jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania; takýto

pohľad by mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúceho materiálnemu

chápaniu princípu právneho štátu.

5.2. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil 14. novembra 2010

rozsudok vo veci Holub proti Českej republike, ktorým za neprijateľnú označil sťažnosť

odôvodňovanú tým, že ústavná sťažnosť Ladislava Holuba bola odmietnutá bez toho, aby mu

bola v konaní o nej vytvorená náležitá možnosť oboznámiť sa s vyjadreniami ostatných

účastníkov predmetného konania. ESĽP tu aplikoval nové kritérium prijateľnosti, ktoré bolo

zavedené s účinnosťou od 1. júna 2010 Protokolom č. 14 k Dohovoru. Podľa nového článku

35 ods. 3 písm. b/ Dohovoru totiž súd vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť,

pokiaľ sa domnieva, že sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu.

5.3. ESĽP vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej

republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť

sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel ESĽP

k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo

argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu

konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí

byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna

a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí,

dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručeného článkom 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.4. Žalobca je v dovolacom konaní zastúpený advokátskou kanceláriou. Podľa § 18

ods. 1 veta prvá o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ustanovenie § 18 ods. 2 veta prvá tohto zákona ukladá

advokátovi povinnosť pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať

všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia pokladá za prospešné. So zreteľom na citované ustanovenia je dôvodné

očakávať, že advokát (advokátska kancelária) – kvalifikovaný právny zástupca dovolateľa

urobí všetko pre dosiahnutie procesného úspechu ním zastúpeného účastníka a že v dovolaní

opíše všetky nesprávnosti procesného postupu súdov s vysvetlením, k akej ujme viedli,

resp. že podá plný výpočet dôvodov, so zreteľom na ktoré by mal dovolací súd rozhodnúť

v zmysle „petitu“ dovolania.

I keď ustanovenie veta druhá ukladá dovolaciemu súdu, aby

na procesné vady konania uvedené v prihliadol bez ohľadu na to, či v dovolaní

boli alebo neboli uplatnené, predsa len – a osobitne v prípade namietaného odňatia možnosti

pred súdom konať ( ) – treba mať na zreteli, že pri vyhodnocovaní

dopadov procesných nesprávností, ktoré vyšli najavo v priebehu dovolacieho konania, nie

je obsah dovolania bezvýznamný. Ide o to, že slovo „neprihliada“ vyjadruje objektívnu

stránku prístupu dovolacieho súdu k procesným vadám odvolacieho konania, obsah dovolania

ale sprístupňuje dovolaciemu súdu dovolateľov subjektívny pohľad na správnosť postupu

súdov. a vysvetľuje, či a v akom rozsahu dovolateľ sám vníma niektorý aspekt postupu súdu

ako okolnosť zakladajúcu ujmu na jeho procesných oprávneniach. Dovolanie, jeho obsah

a v ňom zvolené formulácie a uvedené argumenty sú podkladom, na ktorom dovolací súd

posudzuje, či procesnú vadu konania, ktorá vyšla v dovolacom konaní najavo, dovolateľ

vôbec vníma ako ujmu na svojich právach účastníka občianskeho súdneho konania.

dovolaciemu súdu neukladá, aby dovolateľovi ako ujmu

„nanucoval“ to, čo dovolateľ sám za ujmu neoznačil.

Povinnosť prihliadať na určitú procesnú vadu konania ešte neznamená, že dovolací

súd musí vždy, bez zreteľa na individuálne okolnosti, priznať takejto vade relevanciu

najvyššieho stupňa vedúcu až k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie.

5.5. Dovolateľ mal v dovolacom konaní vytvorenú procesnú možnosť poukázať

aj na to, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu, a vysvetliť dôvody,

so zreteľom na ktoré zastáva názor, že mu tým súd spôsobil podstatnú ujmu na jeho

procesných právach. Procesný postup, na ktorý sa vzťahujú body 5.1. až 5.3., dovolateľ ale

v dovolaní ani len nespomenul.

Ak protistrana doručila súdu také vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako

skutková a právna argumentácia, súd ale jej vyjadrenie nezaslal na vedomie odvolateľovi, ide

v zmysle toho, čo vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike,

o procesnú nesprávnosť zasahujúcu do práva na spravodlivý súdny proces. Avšak skutočnosť,

že odvolateľ na túto nesprávnosť vo svojom dovolaní ani len popisne nepoukázal (i keď bol

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom), vedie dovolací súd k záveru, že dovolateľ

túto nesprávnosť a jej procesné dôsledky vôbec nevníma ako ujmu (a už v nijakom prípade

ako podstatnú ujmu) na svojich procesných právach (k tomu viď už spomenutý rozsudok

ESĽP vo veci Holub proti Českej republike).

V okolnostiach preskúmavanej veci dospel preto dovolací súd k záveru, že i keď

žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu, nemalo to za následok

odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať ( ).

6. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu nie je podľa prípustné,

nepreukázaná bola žalobcom tvrdená procesná vada uvedená v

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , dovolací súd

odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková