Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/62/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R. T., bývajúceho

v B. a 2/ M. T., bývajúcej v B., oboch v dovolacom konaní zastúpených Mgr. V. Š.,

advokátom v B., proti odporcovi Slovenskej republike - Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, o zaplatenie 199, 16 €

(6 000 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o

dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2009, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. novembra 2008 č. k.

- 56 zamietol návrh na zaplatenie 6 000 Sk (199, 16 €) s príslušenstvom

titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a odporcovi náhradu trov konania

nepriznal. Dospel k záveru, ţe návrh navrhovateľov nie je dôvodný a nemá oporu v zákone.

V konaní nebolo sporné, ţe navrhovatelia podali 24. 8. 2007 návrh na vklad kúpnej zmluvy

(zaevidovaný pod číslom V-X), pričom zaplatili správny poplatok vo výške 8 000 (za

rozhodnutie o vklade urýchlene do 15 dní), namiesto 2 000 Sk (za návrh na začatie konania

o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností). Taktieţ nebolo sporné, ţe

katastrálny úrad konanie o návrhu na vklad prerušil 4. 9. 2007 a následne po odstránení vád

podania vklad 14.9.2007 povolil. Súd bol toho názoru, ţe ak navrhovatelia pri doručení

návrhu na vklad zaplatili správny poplatok vo výške 8 000 Sk, poţiadali tým o rozhodnutie v

urýchlenom konaní a to v lehote 15 dní. Peňaţné plnenie, ktorého sa voči odporcovi

domáhali titulom náhrady škody, nepredstavuje podľa súdu majetkovú ujmu navrhovateľov

spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Mal za to, ţe majetok

navrhovateľov sa nesprávnym postupom katastrálneho úradu nezmenšil, keď zaplatenie

správneho poplatku je povinnosťou uloţenou zákonom, ktorá má charakter jednostrannej

povinnosti, preto ak navrhovatelia správny poplatok zaplatili pri podaní návrhu na vklad,

ktorým sa správne konanie začalo, nemohlo to vyvolať a spôsobiť nesprávny úradný postup.

Vec posúdil pri aplikácii , 165/1995, a a

ods. 1 . Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou

s tým, ţe odporcovi v konaní ţiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z

9. decembra 2009, sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie, v ktorom navrhli

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedli, ţe dovolanie

je prípustné a odôvodnené vadou konania podľa , keďţe sa im ako

účastníkom konania postupom súdu odňala moţnosť pred súdom konať; túto vadu videli v

nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku. Uviedli, ţe „právne aj skutkové závery vyslovené

v dovolaním napadnutom rozsudku sa javia ako svojvoľné a úplne popierajúce zmysel a účel

príslušných právnych noriem, aplikované boli právne normy zjavne sa nevzťahujúce na

prejednávanú vec, pričom súd úplne opomenul ústavné aspekty veci“. Zároveň uviedli, ţe

„rozhodnutie odvolacieho súdu tieţ trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa ust.

“. Podľa dovolateľov súd zaloţil svoje rozhodnutie na hrubom

zjednodušení, keď ničím nespochybnené, chronické a vopred deklarované prieťahy

v katastrálnom konaní, ktoré boli nielen hlavnou, ale doslova jedinou príčinou vzniku škody,

označil za hypotetickú otázku, ktorou sa odmietol zaoberať. Dovolatelia uviedli, ţe z hľadiska

kauzality jedinou vonkajšou aj vnútornou príčinou zaplatenia zvýšeného správneho poplatku

bolo chronická a vopred deklarovaná nečinnosť S., v dôsledku ktorej museli vynaloţiť 6

000 Sk.

Odporca vo vyjadrení na dovolanie navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie navrhovateľov vzhľadom na uvedený záver (zistenie) môţe byť procesne

prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe ustanovenie

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto

ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie

prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu – vytýkanú nesprávnosť

(nedostatok), ktorej sa mal dopustiť odvolací súd, zameral sa dovolací súd osobitne na

otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľom odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ). Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného

v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou prípustnosti podaného dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej (potvrdzujúceho rozsudok súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu na zaplatenie 6 000 Sk, t. j. 199, 16 €) z hľadiska namietaného nedostatku

odôvodnenia tohto rozhodnutia (ako aj predchádzajúceho mu zamietajúceho rozhodnutia súdu

prvého stupňa), teda či je tu tvrdený nedostatok odôvodnenia a ak áno, či napĺňa znaky

odňatia moţnosti navrhovateľa konať pred súdom ( ).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania.

Dovolatelia namietali nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozsudku vo veci samej

– potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí ich návrhu na zaplatenie 6 000 Sk.

Vytýkali odvolaciemu súdu „právne aj skutkové závery vyslovené v dovolaním napadnutom

rozsudku“, ktoré podľa dovolateľov „sa javia ako svojvoľné a úplne popierajúce zmysel

a účel príslušných právnych noriem“, ţe „aplikované boli právne normy zjavne sa

nevzťahujúce na prejednávanú vec“ a ţe „súd úplne opomenul ústavné aspekty veci“.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia má spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v.

Španielsko z 21. januára 1999] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné

dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na k a ţ d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a

listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“

(porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Dovolací súd je názoru, ţe odvolací súd a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej - ohľadom zamietnutia návrhu na zaplatenie 6 000 Sk.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku (odôvodnení) sa zaoberal konkrétnymi

okolnosťami, za ktorých došlo k zaplateniu správneho poplatku 8 000 Sk navrhovateľmi

a vychádzajúc zo zisteného (opísaného) skutkového stavu veci nestotoţnil sa s právnou

argumentáciou navrhovateľov, keď vec právne posúdil tak, ţe navrhovateľom nevznikla

tvrdená škoda (ich majetok sa nezmenšil nesprávnym úradným postupom katastrálneho

úradu) podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vo svojom rozsudku (odôvodnení) odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ( ).

Odvolací súd k správnosti napadnutého rozhodnutia podľa

uviedol aj svoje posúdenie (doplnenie), pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje

za správne a to, ţe v danom prípade nebolo moţné hľadiska pouţitia

predbeţne riešiť hypotetickú otázku tak, ako sa toho domáhali navrhovatelia, teda ţe ak by

nezaplatili zvýšený správny poplatok, nebol by katastrálny úrad ich návrh na vklad

vlastníckeho práva vybavil v zákonnej lehote.

Ţe podané zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tvrdenej ujme

navrhovateľov - ţe táto im nevznikla, navrhovateľom nestačí, ţe ho povaţujú za neúplné a ţe

zjavne nastoľujú (poţadujú) ešte ďalšie rozvádzanie či precizovanie alebo detailizovania

tohto celkom jasného záveru súdu, nič nemení na tom, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu z hľadiska odôvodnenia vyhovelo poţiadavkám na zákonné rozhodnutie.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,

vychádzajúci z rozsudku súdu prvého stupňa, stručne zachytil stanoviská oboch procesných

strán v prejednávanej veci - obsah odvolania a návrh odporcu, výsledky z vykonaného

dokazovania s poukazom na príslušné aplikované zákonné predpisy, pričom jeho

odôvodnenie v zmysle ako konštatujúce správnosť dôvodov

rozhodnutia súdu prvého stupňa opieralo sa o tieto dôvody /odkázalo na ne/. V týchto

dôvodoch je zachytený aj právny záver o nedôvodnosti návrhu na začatie konania. Okrem

toho – ako uţ bolo spomenuté – odvolací súd dôvody súdu prvého stupňa aj doplnil na

zdôraznenie správnosti potvrdzovaného rozhodnutia o ďalšie dôvody. Právny záver je stručne

a jasne vysvetlený (dovolací súd sa jeho správnosťou nezaoberal, keďţe neskúmal vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, ale len prípustnosť dovolania). Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu v spojení s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré

odkazuje, nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, ţe skutkové

a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie

rozsudku (, , ). Za odňatie moţnosti konať pred

súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv navrhovateľov.

Navrhovatelia dovolanie odôvodnili aj tvrdením, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

K dovolateľmi namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ) treba uviesť, ţe dovolací súd môţe k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto

dovolacom dôvode pristúpiť aţ (iba) vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Nesprávne právne posúdenie veci je

(obdobne ako tzv. iná vada podľa ) síce prípustným dovolacím

dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne

posúdenie veci (ani tzv. iná vada) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia. I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil správny právny predpis a

či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne

závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, a o takýto

prípad v tejto právnej veci nešlo.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 ); v dovolacom konaní mu však ţiadne trovy nevznikli, preto dovolací súd mu

náhradu trov tohto konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Jana Bajánková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta