Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CdoR/2/2026

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého U. narodeného D.X, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, Snina, Budovateľská 2204/11, dieťa otca N., narodeného D. zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Humenné, Brestovská 23 a matky Y. R., narodenej D., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní otca maloletého proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. septembra 2025 sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí prvým) z 02. júna 2023 č. k. -59 vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné z 22. septembra 2017 č. k. -178 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na mal. V. Q., nar. D. (ďalej len „mal. V.“) zo sumy 70 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré má poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci od 02. decembra 2022; vo výroku II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 02. decembra 2022 do 02. júna 2023 vo výške 630,52 eura matke do 31. augusta 2023. 1.1. Podaným návrhom na súde dňa 09. decembra 2022 matka žiadala o zvýšenie výživného na mal. V. zo strany otca na sumu 200 eur mesačne. Otec sa na pojednávanie nedostavil a neposkytol súčinnosť ani kolíznemu opatrovníkovi. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , a , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o rodine“); (ďalej len „“); a veta prvá (ďalej len „“). Vychádzajúc z návrhu matky a ňou priložených dôkazov, zo správy kolízneho opatrovníka a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR BA“) súd zistil, že pre neochotu otca poskytnúť úradu súčinnosť, ktorý neprišiel na ÚPSVaR BA navrhované termíny stretnutia, pri prvom telefonáte bol značne rozhorčený až agresívny a ďalšie telefonáty ignoroval, kolízny opatrovník nemohol vykonať sociálne šetrenie otca týkajúce sa jeho rodinných, sociálnych a bytových pomerov. 1.2. Vzhľadom na zistený skutkový stav, uplatňujúc princíp potencionality príjmov otca dieťaťa s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a nástup na druhý stupeň základnej školy, súd dospel k záveru, že priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky bola v roku 2022 v sume 1.304 eur (v čistom 1.043 eur), a teda prihliadajúc na materiál Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z roku 2022 stanovil sumu výživného na mal. V. do výšky 180 eur mesačne, čo predstavuje 18 % z čistého (predpokladaného) príjmu otca (zo sumy 1.043 eur). Uvedeným spôsobom stanovil aj dlžné výživné do výšky 630,52 eura.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 10. apríla 2024 sp. zn. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný, keďže sa súd nevysporiadal s rozhodujúcimi kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, predovšetkým reálnymi zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca. Len odkaz na priemernú mzdu v hospodárstve SR nestačí, nakoľko je povinnosťou súdu prihliadnuť na konkrétne možnosti otca, jeho kvalifikáciu, prax a pracovné skúsenosti pri stanovení jeho potenciálneho príjmu. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tak absentovalo odôvodnenie, prečo bol potenciálny príjem otca stanovený vo výške priemernej mzdy v hospodárstve SR. Vadou nepreskúmateľnosti bola otcovi odňatá možnosť riadne v odvolacom konaní brániť jeho práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

3. Okresný súd Humenné rozsudkom (v poradí druhým) z 02. decembra 2024 č. k. -141 vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné z 22. septembra 2017 č. k. -178 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré má poukazovať na matku vždy do 15. dňa v mesiaci od 02. decembra 2022; a vo výroku II. uložil otcovi povinnosť dlžné výživné za obdobie od 02. decembra 2022 do 02. decembra 2024 vo výške 2.610,50 eura zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3.1. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 02. decembra 2024 zisťoval od právneho zástupcu otca, aké má otec vzdelanie, jeho doterajšiu prax a pracovné skúsenosti, na čo právny zástupca odpovedať nevedel, avšak uviedol, že otec tvrdí, že má psychické problémy, no žiaden dôkaz o nich mu nedoložil. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle , , , a , , , a zákona o rodine; a . 3.2. Súd prvej inštancie vyzdvihujúc a slovné spojenie „v súčinnosti s účastníkmi konania“ konštatoval kolíziu zvýšenej ingerencie súdu do mimosporového konania s oprávneným záujmom dieťaťa a právom účastníka na nestranný súd, teda nemožnosť nahrádzať dôkaznú povinnosť plnoletého účastníka konania aktivitou súdom, ak tento neposkytuje žiadnu súčinnosť. Zároveň poukázal aj na zjavný rozpor záujmu takéhoto účastníka so záujmom samotného dieťaťa. Súd prvej inštancie zistil zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k mal. V., odkedy uplynulo 7 rokov a tento začal navštevovať druhý stupeň základnej školy. Otec so synom nekomunikuje, neberie si ho na víkendy a ani na prázdniny, nechodí s ním na výlety a nezabezpečuje mu ani žiadne voľnočasové aktivity. Je tak jeho zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou podieľať sa na úhrade nákladov, ktoré maloletému vznikajú. Súd zistil majetkové pomery matky a z výpisu zo Sociálnej poisťovne aj zárobkové pomery otca. Otec dlhodobo nemá stabilné zamestnanie, tvrdil, že má dlhy, do ktorých sa však dostal sám a tieto nemôžu byť na úkor mal. V., pričom do konania nedoložil žiadne lekárske správy, ktoré by odôvodňovali jeho obmedzenie pracovať. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že otec je schopný zamestnať sa a dosiahnuť aspoň minimálnu mzdu, ktorá v roku 2024 bola vo výške 750 eur. Uplatňujúc princíp potencionality príjmov súd prihliadol na skutočnosť, že v konaní neboli preukázané žiadne zdravotné problémy otca, na minimálnu mzdu v SR v roku 2024 (750 eur) a priemernú mzdu v F. v zmysle údajov zo Štatistického úradu SR, kde je priemerná mzda vyššia o 27 % (2.077 eur) a dospel k záveru, že otec je schopný dosahovať aspoň príjem vo výške 952,50 eura (750 eur + 27 % zvýšenie pre BC.) a s prihliadnutím na skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, stanovil výživné na sumu 180 eur mesačne. Zároveň z uvedenej sumy vypočítal aj dlžné výživné otca na mal. V. (2.610,50 eura).

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. septembra 2025 sp. zn. vo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; a vo výroku II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4.1. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol a s jeho závermi sa plne stotožnil. Z uvedeného dôvodu považoval odvolanie otca za nedôvodné. Odvolací súd zdôraznil pasivitu otca spočívajúcu v ignorovaní výziev súdu na predloženie listinných dôkazov, ako aj na nespolupracovanie s vlastným právnym zástupcom, ktorému ani na opakované urgencie dôkaz o jeho zdravotnom stave nepredložil. Zároveň vyzdvihol, že nie je v kompetencii súdu suplovať aktivitu otca a zabezpečiť dôkazy o jeho zdravotnom stave. Odvolací súd tak odmietol námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdu prvej inštancie, ak tento aplikoval princíp potencionality jeho príjmu a neprihliadol na jeho všeobecné tvrdenie o zhoršenom zdravotnom stave. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že tvrdenia otca o jeho nákladoch (409 eur nájomné v jednoizbovom byte so záhradou v obci C., 1 euro za parkovacie miesto, 400 eur kauciu za byt a 200 až 250 eur za cestu do práce do F.) nekorešpondujú s lustráciou zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorej má otec príjem zo zamestnania v spoločnosti YNTY, s.r.o. vo výške od 96 do 138 eur mesačne v hrubom, čo odôvodňuje záver, že otec musí mať k dispozícií vyšší príjem, a teda je aj namieste aplikácia

princípu potencionality na jeho príjem. Odvolací súd podotkol, že rodinné prídavky a daňový bonus nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť rodiča. Odvolací súd prisvedčil námietke otca, že súd neodôvodnil prečo zvýšil vyživovaciu povinnosť od 02. decembra 2022 namiesto 09. decembra 2022, kedy bol podaný návrh matky na zvýšenie výživného, avšak dôvod hodný osobitného zreteľa videl v spôsobe, akým otec pristupuje k plneniu svojej vyživovacej povinnosti, voči ktorému je vedené trestné konanie vo veci zanedbania povinnej výživy podľa . 4.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom nevzhliadol ani okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal otec mal. detí (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia . Zotrvávajúc na svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, porušenie jeho práva na spravodlivý proces odôvodnil neodôvodnením postupu súdu pri vyhodnocovaní dôkazov a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keďže odvolací súd len všeobecne konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Ďalej namietal, že konajúce súdy nepostupovali podľa vyšetrovacej zásady a nezistili riadny skutkový stav veci. Neprihliadli na tvrdenia otca o jeho neexistujúcom nároku na vyšetrenie lekárom, keďže má dlh na zdravotnom poistení, pričom uplatnením princípu potencionality príjmu otca porušili jeho právo na spravodlivý proces. Otec má za to, že v konaní došlo k hrubým pochybnostiam pri zistení skutočného stavu veci, ako aj pri hodnotení vykonaného dokazovania z dôvodu nečinnosti súdov, ich zaujatosti a znemožnení účastníkovi riadne sa brániť. Rovnako poukázal na nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý ani na námietky otca dokazovanie nedoplnil a ani nezopakoval. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za neodôvodnené, svojvoľné a arbitrárne. 5.1. Záverom dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania aj z ustanovenia , keďže súdy nezohľadnili zdravotné problémy otca a dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci o tom, ako majú ovplyvniť výšku výživného, čím sa odchýlili od ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, keďže sú súdy povinné prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, vrátane zdravotného stavu. Právny dopad zhoršeného zdravotného stavu dovolateľa a s tým súvisiace zvýšené náklady na určenie výšky výživného a znížená životná úroveň dovolateľa, s ohľadom na zásadu primeranosti a možnosti povinného rodiča, predstavuje odklon od ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, keďže súdy nezohľadnili stav otca pri rozhodovaní. 5.2. Dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Kolízny opatrovník poukázal na hodnoty zákona o rodine, ktorý predsúva potreby dieťaťa pred potreby rodičov, pričom stanovuje povinnosť rodičom v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. Podľa doterajších zistení otec neprispieva pravidelne na výživu mal. V., o ktorú sa stará výlučne matka. Poukázal na zvýšené výdavky vzhľadom na ekonomickú situáciu pre 13-ročné dieťa, pričom zdôraznil súčasné miesto pobytu otca (F.), kde má vyššie možnosti uplatniť sa na trhu práce. Zároveň vyzdvihol nepreukázanie akýchkoľvek zdravotných obmedzení otca v konaní či iných významných dôvodov brániacich mu zvýšiť svoju životnú úroveň. Rovnako poukázal na možnosť otca požiadať o starobný dôchodok, pričom predpokladal, že otec túto možnosť doposiaľ nevyužil. Zmenou postoja a prístupu otca k zvýšeniu svojej životnej úrovne by otec disponoval možnosťou prispievať na výživu dieťaťa vyšším výživným ako doposiaľ. Dovolanie otca a jeho návrh na zníženie výživného považoval za rozporný so záujmom mal. V., a preto navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie otca zamietol.

7. Matka sa k dovolaniu otca nevyjadrila.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote ( ) účastník konania - otec, zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania; dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.

9. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých upravenej v piatom diele prvej hlavy druhej časti . Vzájomný vzťah medzi a je vymedzený v , podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Keďže až neobsahujú odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania bola posudzovaná podľa ustanovení .

10. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.

11. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

12. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho.

13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (, , ). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

15. Prípustnosť dovolania otec vyvodil v prvom rade z ustanovenia , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti, pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.

17. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany (resp. účastníka konania) nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.

18. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu (resp. účastníka konania), právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

19. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , ).

20. Dovolateľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, porušenie vyšetrovacej zásady pri zisťovaní skutočného skutkového stavu veci, vady v procese dokazovania a v hodnotení vykonaného dokazovania a vady v úvahe o potencionalite príjmov otca, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní.

21. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno posudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , ). Odvolací súd a súd prvej inštancie v súlade s a vydali rozsudky naplňujúce zákonné požiadavky na dostatočné a presvedčivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie jasne uviedol, čoho sa matka mal. V. domáhala (bod 1.), aké skutočnosti tvrdila a aké dôkazy predložila (bod 2.), ďalej opísal dovtedajší priebeh konania a spôsob vysporiadania sa s právne záväzným názorom odvolacieho súdu (body 3. až 8.), uviedol svoje právne posúdenie veci (bod 11.) a zistený skutkový stav na strane mal. KC., jeho matky aj otca (body 16. až 19.), uviedol, z čoho vychádzal pri aplikácii princípu potencionality príjmov otca (body 19. až 22.) a ako dospel k záveru o výške dlžného výživného (bod 23.). Odvolací súd uviedol stručný obsah napadnutého rozhodnutia (body 2. až 4.), zhrnul podstatné argumenty účastníkov konania v odvolacom konaní (body 5. a 6.), vyjadril sa k dokazovaniu a skutkovému stavu (bod 8.), uviedol ustanovenia, z ktorých vychádzal (body 7., 8. a 15.), pričom oznámil aj pomer hlasov v senáte (bod 17.). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Rozsudky vo vzájomnej súvislosti pôsobia vo všetkých výrokoch presvedčivo, spravodlivo a zákonne, keďže bol riadne a vyčerpávajúco zistený skutočný skutkový stav veci a závery všeobecných súdov sú riadne odôvodnené v súlade so zákonnými požiadavkami napĺňajúce právo na spravodlivý proces všetkých účastníkov konania.

22. Stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (). Je potrebné zdôrazniť, že ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

23. Vzhľadom na námietky otca v dovolaní je potrebné uviesť, že vyšetrovací princíp v civilnom mimosporovom konaní neneguje procesnú aktivitu účastníkov konania, ktorí majú aj v týchto konaniach zachovanú povinnosť súčinnosti ( ), a taktiež povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia (pozri Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, M. a kol., , Komentár, 2. vyd., Bratislava: C. H. BECK, s. 26 - 30.). Požiadavka vyšetrovacieho princípu vyplývajúca z jasne stanovuje, že súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania, z ktorej úvahy správne vychádzal aj súd prvej inštancie (body 12. až 14.). Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť ani dovolacej námietke vady v procese dokazovania, hodnotenia vykonaných dôkazov či nezistenia zdravotného stavu otca, ktorý v tomto smere celkom zrejme neposkytoval súčinnosť ani vlastnému právnemu zástupcovi (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 02. 12. 2024), kedy nereagoval ani na jeho urgencie. Pasivita otca v prejednávanom konaní nemôže byť považovaná za vadu spočívajúcu v nesprávnom postupe súdu, ktorá by akokoľvek porušovala právo otca na spravodlivé konanie. Každý má v súdnom konaní právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom ( SR), čo platí pre všetkých účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu obštrukciami jedného účastníka konania nemôžu byť dotknuté uvedené práva ostatných účastníkov (predovšetkým maloletých detí). Zároveň ani námietka dovolateľa, že odvolací súd nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie nie je dôvodná. Odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné ( ). Nie je povinnosťou odvolacieho súdu zopakovať, resp. doplniť dokazovanie v každom odvolacom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie (bod 8. rozsudku odvolacieho súdu), pričom dovolateľ nepredložil žiaden dôkaz o ním tvrdených zdravotných problémoch, preto nebol dôvod dokazovanie opakovať / dopĺňať.

24. Pokiaľ ide o námietku arbitrárnosti rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že riadne a úplné odôvodnenie rozsudku je aj zárukou toho, že výkon súdnictva nie je arbitrárny a je aj predpokladom verejnej kontroly výkonu spravodlivosti. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v . Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (). Vzhľadom na riadne, presvedčivé a úplné odôvodnenie rozhodnutí konajúcich súdov vydaných v súlade s požiadavkou spravodlivosti, obsah spisu nedáva podklad na konštatovanie arbitrárnosti (svojvôli) týchto rozhodnutí.

25. Pokiaľ ide o námietky dovolateľa týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a neprihliadnutia na niektoré tvrdenia otca (predovšetkým namietané tvrdenia v dovolaní o jeho zdravotnom stave), dovolací súd taktiež dospel k nedôvodnosti uvedených námietok. Dovolací súd pripomína vzhľadom na obsah podaného dovolania, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu (skutočného stavu, ) sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. ). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd kontrolou postupu súdov nižších inštancií pri zisťovaní skutočného stavu veci ( ) nezistil, že by konanie bolo postihnuté akýmikoľvek závažnými deficitmi v dokazovaní ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery boli svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného stavu veci postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania, a to v súlade s vyšetrovacím princípom, princípom oficiality, ako aj v súlade so zachovaním princípu rovnosti účastníkov, najmä vo vzťahu k maloletému dieťaťu a potrebe rýchleho rozhodnutia (, a Základných princípov ), keďže súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a rozhodol v najlepšom záujme mal. V. s ktorým procesným postupom sa stotožnil aj odvolací súd, keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam (bod 10. rozsudku odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie uviedol, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, pričom sa vyjadril aj k tvrdeniam otca o jeho zdravotnom stave (bod 19. v spojení s bodmi 12. až 14.). Rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia rozobral skutkové závery z vykonaného dokazovania, ktoré považoval za smerodajné pre svoje rozhodnutie a toto riadne odôvodnil. Odvolací

súd riadne dohliadal na dodržanie procesných práv otca v prejednávanej veci, keďže najprv aj sám usmernil súd prvej inštancie a dožadoval sa lepšieho zistenia pomerov otca (viď uznesenie odvolacieho súdu z 10. apríla 2024 sp. zn. ), čo súd prvej inštancie naplnil (body 7. a 8. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom správnosť postupu súdu prvej inštancie konštatoval aj odvolací súd (bod 10. rozsudku odvolacieho súdu).

26. Nedostatočne zistený skutkový stav veci, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle (napr. , , , , , , , ).

27. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci (viď R 54/2012 a tiež , , , , , , , , ). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je ani po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci nezakladá dovolateľom tvrdenú vadu zmätočnosti, zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (, , , , , , , ). Právne posúdenie môže zakladať dovolací dôvod v zmysle cez prizmu niektorej zo skutkových podstát uvedených pod písmenom a) až c) ( ).

28. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle nezistil, preto je dovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa .

29. Prípustnosť dovolania otec vyvodzoval aj v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

30. Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

31. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné uviesť, že pre prípustnosť dovolania podľa má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka právna (teda nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

32. Dovolateľ v dovolaní uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd nezohľadnil jeho zdravotné problémy, dospel tak k nesprávnemu právnemu záveru o tom, čo mohlo ovplyvniť výšku výživného, tým sa odchyľuje od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu, pretože súdy sú povinné prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, vrátane zdravotného stavu.

33. Tvrdená právna otázka sa týka posúdenia tvrdení otca ohľadom jeho zdravotných problémov a následnom prihliadnutí na túto skutočnosť pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. Kristiánovi, na ktorý procesný postup sú povolané súdy prvej a druhej inštancie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by otec skutočne trpel akýmikoľvek zdravotnými problémami, keďže tieto žiadnym spôsobom nepreukázal (bod 11. rozsudku odvolacieho súdu). Dovolací súd však nie je súdom

skutkovým, teda nemôže vecne prehodnocovať vyhodnotenie dôkazov súdmi nižšej inštancie a prijímať odlišné skutkové závery. Môže len na základe dovolacieho dôvodu podľa preskúmať, či sa súdy nižšej inštancie nedopustili takého nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnili strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nevykonanie navrhnutých dôkazov, prípadne vyhodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore so zásadami ustanovenými v alebo ktorý odporuje základným princípom logiky (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) môžu za určitých okolností predstavovať nesprávny procesný postup, vedúci až k porušeniu práva na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade však k takémuto pochybeniu súdov nižšej inštancie nedošlo.

34. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie otca, ktorým prípadne mienil namietať nesprávne právne posúdenie veci v zmysle , odmietol podľa ako dovolanie, v ktorom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v až .

35. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa a tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.