Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/145/2016

Identifikačné číslo spisu: 7201899999 Dátum vydania rozhodnutia: 21.06.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7201899999.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobkyne CITUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Krakovská č. 19, IČO 36 491 632, zastúpenou Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č.20 proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o 4 714,84 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. septembra 2011 č.k. -308 žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania ( ). Zamietnutie žaloby odôvodnil dôvodne vznesenou námietkou premlčania práva žalovaným. O škode spôsobenej vyprataním prevádzkovej jednotky (predajne) sa právny predchodca žalobkyne dozvedel najneskôr 14. októbra 1997 (protokol o vypratí priestorov na ulici E. podpísaný Ing. Z.). Dvojročná premlčacia doba v zmysle uplynula skôr, než bola žaloba doručená súdu (3. január 2000). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie právny predchodca žalobkyne.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. mája 2015 sp.zn. odvolaním napadnutý rozsudok: 1/ potvrdil v žalobe zamietajúcej časti o zaplatenie 1 750,29 € s 22% ročným úrokom z omeškania od 10. januára 1997 do zaplatenia, ako vecne správny ( ), / v zostávajúcej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie ( a ). Skonštatoval, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva z nároku na náhradu za spotrebovaný tovar (1 750,29 €) a z nároku na náhradu za

zariadenie predajne (2 964,55 €). Súd prvej inštancie posúdil správne premlčanie nároku na náhradu škody v časti spotrebovaného tovaru. Pokiaľ však ide o druhý z nárokov, odvolací súd považoval za dôvodné odvolacie námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pokiaľ ide o záver, že k vyprataniu prevádzky malo dôjsť na základe núteného výkonu rozhodnutia, rozhodnutie v tejto časti trpí nedostatkom odôvodnenia v zmysle vysvetľujúcich predpoklady premlčania nároku na náhradu škody za zariadenie predajne, čo zakladá odňatie možnosti konať pred súdom.

3. Proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu (o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 1 750,29 € s príslušenstvom) podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“). Jeho prípustnosť odôvodnila v zmysle 237 ods. 1 písm. f/ a Vyjadrila názor, že žalovaný postupoval úmyselne s cieľom obohatiť sa. I keď voči právnemu predchodcovi žalobkyne v čase vypratávania nehnuteľnosti nemal žiaden dlh, zmocnil sa hnuteľných vecí a tovaru. Súdy posúdili nesprávne otázku začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby pokiaľ išlo o bezdôvodné obohatenie žalobkyne; premlčacia doba začala plynúť 20. augusta 1999 s odkazom na doručenie faktúry Bytovému podniku mesta Košice vystavenej 7.februára 1997. Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov nižších stupňov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný k podanému dovolaniu uviedol, že jeho prípustnosť v zmysle a a preto ho navrhol odmietnuť. Žalobkyňa na toto vyjadrenie písomne nereagovala.

5. Dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení prvej vete . Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Stručné odôvodnenie ( prvá veta ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie malo v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie; uvedený záver je plne opodstatnený aj pre . Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno - iba v prípadoch zákonom výslovne stanovených - napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľoval konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , , a ).

8. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (, , , , ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

9. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). upravoval prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach a .

11. Žalobkyňa dovolaním napadla potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v , a , voči ktorým bolo dovolanie prípustné. Dovolanie žalobkyne preto nie je (procesne) prípustné.

12. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle , až e/ a netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

13. Žalobkyňa namietala vadu konania v zmysle , ktorú spája s hodnotením právnych a skutkových otázok, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia. Dovolateľka zotrváva na svojom názore, že žalovaný voči jej právnemu predchodcovi postupoval nezákonne, úmyselne so zámerom obohatiť sa na jeho úkor. V ďalšom nesúhlasila, ako súdy posúdili začiatok plynutia premlčacej doby.

14. Dovolací súd opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňoval, že prípustnosť dovolania v zmysle nezakladalo ani (prípadné) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , , , , .

15. Dovolateľka v dovolaní namietala, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú po právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (viď R 24/2017). Nesprávne právne posúdenie veci súdom prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

16. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd jej dovolanie odmietol podľa ako procesne neprípustné.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.