Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/68/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. O., bytom K., proti

žalovanému Ľ. Č., bytom B., zastúpenému JUDr. I. H., advokátom v K., o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Košice

– okolie pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 5. októbra 2009 sp.zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom zo 14. januára 2009 č.k. -182

určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným

dňa 2.12.2002 na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy, vykonané listom

žalovaného zo dňa 30.5.2005, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30.5.2005 je neplatné.

Žalovaného zaviazal žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 370,89 € na (bližšie

nešpecifikovaný) účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a na účet Okresného súdu Košice – okolie zaplatiť sumu 99,58 € z titulu súdneho poplatku

za žalobu, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu zamestnaneckého dôverníka

M. D. ako aj z výpovedí ďalších svedkov zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru

dané žalobcovi žalovaným nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, čo je

podmienkou hmotnoprávneho charakteru a jej nesplnenie má za následok porušenie

ustanovenia , v nadväznosti na ustanovenie

spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Aj keď v okamžitom skončení

pracovného pomeru zo dňa 30.5.2005 sa uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru

2

z v ňom uvedeného dôvodu bolo prerokované so zamestnaneckým dôverníkom dňa

30.5.2005, tento uvedenú skutočnosť poprel s tým, že o okamžitom skončení pracovného

pomeru ako aj o jeho dôvodoch sa dozvedel až následne. O náhrade trov konania rozhodol

podľa a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 5. októbra 2009 sp.zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového súdu. Úspešnému

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s tým, že si ich neuplatnil. (Okrem

uvedeného, týmto rozsudkom odvolací súd rozhodol aj o nepripustení vstupu Ing. P. Č. do

konania na strane žalovaného a zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 10. februára

2009 č.k. -181, ktorým bola žalovanému uložená poriadková pokuta 165,96 €

tak, že žalovaný nie je povinný zaplatiť poriadkovú pokutu).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu (vo veci samej) podal dovolanie

žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj ním potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil tým, že mu postupom (už) prvostupňového súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že ako účastník konania nebol súdom prvého stupňa riadne poučený

o svojich procesných právach, najmä však o možnosti vec prejednať a rozhodnúť v jeho

neprítomnosti, pričom na pojednávaní dňa 14. januára 2009, ktorého sa zo zdravotných

dôvodov nemohol zúčastniť, čo neskôr súdu riadne doložil, súd postupoval podľa § 101 ods. 2

, v neprítomnosti žalovaného vykonal dokazovanie výsluchom dvoch svedkov, ku

ktorým dôkazom sa nemohol vyjadriť podľa a nemal ani možnosť navrhnúť

doplnenie dokazovania. Následne na tom istom pojednávaní prvostupňový súd vyhlásil

dokazovanie za skončené a o veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Možnosť konať pred

súdom mu bola ďalej odňatá aj v čase plynutia lehoty na podanie odvolania, kedy pri

nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že časť z neho chýbala, konkrétne č.l. 176, čím mu bolo

znemožnené oboznámiť sa s obsahom tejto chýbajúcej listiny. O tejto skutočnosti pracovníčka

súdu odmietla spísať úradný záznam. Okrem toho súdu vytkol, že ho nepoučil o zmene znenia

ustanovenia , ku ktorej zmene došlo v čase po začatí konania. V závere

dovolania odvolaciemu súdu vytkol, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

3

posúdení veci v otázke povinnosti žalovaného prerokovať okamžité skončenie pracovného

pomeru so zamestnaneckým dôverníkom.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalovaného z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade žalovaného nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedeným tvrdeniam žalovaného, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa

treba uviesť, že je pravdou, že choroba účastníka preukázaná lekársky

uznanou práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle Ak účastník

konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho

neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom

v zmysle (R 31/1995). V preskúmavanej veci však o takýto prípade nejde.

Totiž, ustanovenie (v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania) umožňuje

súdu, aby na pojednávaní prejednal (aj rozhodol) vec v neprítomnosti účastníka,

za predpokladu, že účastník a/ bol na pojednávanie riadne predvolaný, b/ na pojednávanie sa

nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Pritom zo žiadneho

ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu poučiť účastníkov

o možnosti pokračovať v konaní podľa Ako to nesporne vyplýva z obsahu

spisu, v danom prípade predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa nariadené

na 14. januára 2009 bolo žalovanému riadne doručené poštou 8. decembra 2008. Napriek

riadne vykázanému doručeniu sa však žalovaný na uvedené pojednávanie nedostavil, svoju

neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho

odročenie. Za tejto situácie preto prvostupňovému súdu nič nebránilo na pojednávaní vec

prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného podľa bez toho, aby

takýmto postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/

, na čom nič nemení ani skutočnosť, že následne, 23. januára 2009 bolo súdu prvého

stupňa doručené písomné podanie žalovaného, ktorý súdu oznámil, že sa pojednávania dňa

14. januára 2009 nemohol zúčastniť z dôvodu choroby, čo doložil aj fotokópiou lekársky

uznanou práceneschopnosťou. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalovaného v dovolaní, a síce, že

mu možnosť konať pred súdom bola odňatá aj počas plynutia lehoty na podanie odvolania

tým, že pri nahliadnutí do súdneho spisu nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom listiny

na č.l. 176 spisu, keďže tento list sa v spise nenachádzal, k tomuto tvrdeniu dovolateľa

dovolací súd uvádza, že č.l. 176 sa v spise skutočne nenachádza, čo je však zrejme dôsledok

chybnej žurnalizácie spisu. Uvedené nielenže vyplýva zo “Spisového prehľadu“, ktorý je

súčasťou súdneho spisu, ale vyplýva to aj zo samotnej zápisnice o pojednávaní pred

prvostupňovým súdom zo dňa 14. januára 2009 (č.l. 166 až 171 spisu), podľa obsahu ktorej,

okrem substitučného plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu (č.l. 173 spisu), boli do spisu

založené iba tri listiny, a to “chronológia pracovného postupu žalobcu u žalovaného“ (č.l. 172

spisu), “Návrh na uzavretie mimosúdnej dohody“ z 27.11.2007 adresovaný právnym

zástupcom žalobcu žalovanému (č.l. 174 spisu) a “fotokópia poštového podacieho lístka

(č.l. 175 spisu). Iné listiny na tomto pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok,

do spisu založené neboli a následne na č.l. 177-178 spisu je založené písomné vyčíslenie trov

právneho zastúpenia žalobcu podané na súde prvého stupňa osobne 16. januára 2009. Ani

uvedenou chybnou žurnalizáciou spisu tak podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo postupom

súdu k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom v zmysle

Konečne neobstojí ani námietka dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že nebol súdom poučený o zmene ustanovenia ,

ku ktorej došlo v čase po začatí konania. Aj keď je pravdou, že v čase po začatí konania

v danej veci došlo k čiastočnej novelizácii ( s účinnosťou

od 15.10.2008) spočívajúcej v tom, že v prvej vete za slová “dôkazy“ boli

slovnou spojkou “a“ pridané slová “ skutočnosti“, z obsahu zápisnice o pojednávaní pred

súdom prvého stupňa zo 14. januára 2009, t.j. po uvedenej novele Občianskeho súdneho

poriadku vyplýva, že súd prvého stupňa si splnil svoju poučovaciu povinnosť podľa § 120

ods. 4 , pričom už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedená skutočnosť, že sa

riadne predvolaný žalovaný na toto pojednávanie nedostavil ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie, nezakladá povinnosť súdu konajúcemu v súlade s § 101 ods. 2

osobitne poskytovať poučenie neprítomnému účastníkovi konania.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie

veci ( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť

6

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, že úspešnému žalobcovi v tomto

konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová