Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/85/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. M., bytom T.,

v dovolacom konaní právne zastúpená P., T., proti odporcovi Ing. M. M., trvale bytom T.,

o určenie výživného na manželku, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku zo dňa 21.12.2009 sp. zn.

, takto

r o z h o d o l

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 9. júna 2009 č. k. -660 uložil

odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľky 10.000,-Sk mesačne od 28.11.2006 do

31.12.2008 a 331,94 € mesačne od 1.1.2009 naďalej , vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k

rukám navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Nedoplatok na zročnom výživnom za

obdobie od 28.11.2006 do 31.5.2009 vo výške 7.203,08 € odporcovi povolil zaplatiť v

mesačných splátkach po 201 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku

pod následkom straty výhody splátok.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 21.decembra 2009 sp. zn. na

odvolanie navrhovateľky potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňový súd vykonal

rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia okolností podstatných pre určenie manželského

výživného, tak ako to ukladá § 71 ods. 1 Zák. o rodine. , teda že odporca si neplní v takom

rozsahu vyživovaciu povinnosť a na návrh navrhovateľky určil jej rozsah tak, aby životná

úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká

.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, v ktorom namietala, že

postupom odvolacieho súdu jej bola jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

, keď odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci

podľa malo byť nariadené. Krajský súd následne bez

pojednávania len na základe vyjadrenia odporcu rozhodol vo veci samej bez toho, aby svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, preto je v tejto časti nepreskúmateľné. Ďalej namietala, že súd

nevykonal ňou navrhované dôkazy, ktoré by prispeli k zvýšeniu sumy výživného.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V ustanovení zakotvuje zásadu, že dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností,

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci išlo o o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi (§ 71 Zákona

o rodine). Išlo tu teda o takú vec upravenú Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje

výnimka v zmysle Vychádzajúc z toho, je opodstatnený záver, že

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazuje znaky rozsudku, v prípade

ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená ustanovením

V danom prípade by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by

konanie na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nie je samo tvrdenie účastníka,

že v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka v dovolaní namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle

K tejto procesnej vade došlo podľa jej názoru a to predovšetkým tým, že

odvolací súd: na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie a rozhodol bez neho, v celom

rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, a preto sa

vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Navrhovateľka podala na krajský súd odvolanie, v ktorom relevantnými

spôsobom spochybnila rozhodnutie prvostupňového súdu. Krajský súd následne bez

pojednávanie len na základe vyjadrenia odporcu rozhodol vo veci samej bez toho, aby svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je preto v tejto časti

nepreskúmateľné.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôže mať za dôsledok

odňatie možnosti účastníka pred súdom konať.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľke realizáciu jeho procesných práv.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri

inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou

smerujúcou k porušeniu chránených práv (viď napr. , , III.

ÚS 99/08). Vzhľadom na námietky dovolateľky bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť

otázku, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

zakladá procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok (len)

procesnú vadu konania v zmysle

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných

strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

navrhovateľky.

Podľa , (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podmienky, za splnenia ktorých môže odvolací súd konať bez nariadenia

pojednávania, musia vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom

prípade odvolací súd nemusel doplňovať, resp. opakovať dokazovanie, lebo sa stotožnil so

skutkovým a právnym posúdením tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu

prvého stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní ( viď zápisnice

o pojednávaní z , 13.5.2008, 7.4.2009, 9.6.2009 ) nariadenom podľa §

115 Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, obsahu spisu a dovolania ( bez bližšej

konkretizácie pre nariadenie odvolacieho pojednávania vyplývajúceho z )

zaujal dovolací súd názor, že v tomto prípade nejde ani o verejný záujem, keďže nejde o veci

týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného

celku a pod. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani z judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva netrvá na tom, aby civilné konania ( občianskoprávne

spory ) sa mali na každom stupni prejednávať verejne, t.j. na ústnych pojednávaniach.

Požiadavka verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bola zachovaná ( č.l.157 spisu ).

K námietke navrhovateľky, že súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, dovolací súd

uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na

vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je

vždy vecou súdu ( ) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania

nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm.

a/ až c/ ).

Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

odvolací súd postupoval v súlade s , procesný postup odvolacieho súdu

nebol teda založený vadou konania v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania navrhovateľky. Jej mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Dovolací súd úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. február 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta