Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/42/2025

Identifikačné číslo spisu: 6119338094 Dátum vydania rozhodnutia: 12.08.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6119338094.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne T. Y., narodenej XF., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Füzerom, Trebišov, M. R. Štefánika 1256/22, proti žalovaným 1/ V. H., narodeného F. a 2/ I. H., narodenej F., zastúpeným advokátom JUDr. Igorom Vargom, Trebišov, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 70.550 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. marca 2023 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. júla 2024 sp. zn. v rozsahu, v ktorom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 16.150 eur s 5 % úrokom z omeškania od 21. 12. 2018 do zaplatenia, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v zostávajúcom napadnutom rozsahu o d m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. februára 2022 č. k. -513 výrokom I. žalobu zamietol; a výrokom II. priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 70.550 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 12. 2018 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že so žalovanými uzavrela kúpnu zmluvu, obsah ktorej dohodli a zmluvu podpísali na jeseň roku 2014, ale v lehote 3 rokov od jej uzatvorenia nebola predložená s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. 1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol obsah žaloby a vyjadrení sporových strán, pričom odkázal aj na vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, svedkov (B. Y.; A. I.; W. I.; B. A.; W. V.; A. R.; Q. B.; O. Y.; B. A.; B. I.; B. J.; M. M.; B. D.; I. S.), listinnými dôkazmi (najmä evidencia úpadcu A..; kúpna zmluva; LV č. XX.XXX, k. ú. D.; faktúry; príjmový pokladničný doklad zo 16. 12. 2014; fotografie z 19. 11. 2014; výpis zo Sociálnej poisťovne; dôkazy týkajúce sa pracovných pomerov niektorých svedkov; výdavkový pokladničný doklad č. XX/XXXX; potvrdenie R..

z 08. 04. 2015; rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. ; potvrdenie P. z 28. 09. 2018; prepis SMS správ), vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-588/TV-TV-2019 a vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-351/2- VYS-TV-2019 a znaleckými posudkami (č. 32/2018; č. 23/2020; č. 173/2020; č. 46/2021), pričom zosumarizoval skutkové zistenia vyplývajúce z uvedeného dokazovania. 1.3. Okresný súd vec právne posúdil v zmysle a , , , až 3 (ďalej len „“); až 3, , a Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“). 1.4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že by odovzdala sumy 30.000 eur a 9.000 eur žalovaným. Jediným dôkazom potvrdzujúcim túto skutočnosť bola výpoveď svedka B. (manžela žalobkyne), ktorý mal na výsledku konania imanentný záujem, a preto súd túto výpoveď vyhodnotil ako nehodnovernú a samotnú skutočnosť ako nepreukázanú. 1.5. Čo sa týka nároku z titulu investícií do cudzej veci vo výške 15.700 eur súd uviedol, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že materiál bol zakúpený spoločnosťou S.., teda nie žalobkyňou, dokonca aj objednávateľom znaleckého posudku č. XX/XXXX bol B. Y.. Za znalecký posudok žalobkyňa síce zaplatila sumu 450 eur, avšak dôkaz o tom predložila až po tom, ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené; okrem toho toto nie je konanie, v ktorom by si mohla tento nárok (450 eur) uplatniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že množstvo dôkazov vykonaných za účelom preukázania výšky investícií nemalo pre toto konanie žiaden význam z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie. 1.6. Čo sa týka zvukovej nahrávky (nezákonne získaného dôkazu) vyhotovenej bez vedomia a súhlasu žalovaného 1/ súd udáva, že vykonal takýto dôkaz, avšak po oboznámení sa s jeho obsahom skonštatoval, že tento nemal dostatočnú dôkaznú silu, a preto naň neprihliadol. Zároveň dodal, že súd nemôže odobriť a pripustiť nezákonne získaný dôkaz len preto, že niektorá strana sporu je „zrazu“ v dôkaznej núdzi a svoje tvrdenia nevie inak v konaní preukázať, hoci sa doteraz (v zmluvnom vzťahu) správala nezodpovedne a nemala záujem na jasnom zmluvnom dojednaní, ktoré by bolo zakotvené v písomnom vyhotovení zmluvy a sama využívala tento stav, ktorý viedol k nejasnému výkladu, dezorientácii, chaosu a právnej neistote. Strany nepristupovali pri vymedzení obsahu kúpnej zmluvy s náležitou starostlivosťou, neboli obozretní, vyhovovalo im to, že v zmluve nebola vymedzená splatnosť kúpnej ceny, žalobkyňa z nepochopiteľného dôvodu odovzdávala čiastky kúpnej ceny v hotovosti bez žiadania dokladu o potvrdení prevzatia peňazí, pričom jej manžel využíval dotknuté nehnuteľnosti na podnikateľské účely, čo žalovanému 1/ zjavne nevadilo a nežiadal nápravu. Z uvedených dôvodov nezákonne získaný dôkaz neprešiel testom proporcionality, a teda naň neprihliadol. 1.7. Okresný súd záverom dodal, že žalobkyňa sa dostala do dôkaznej núdze, pričom jediný dôkaz na podporu jej tvrdení bola výpoveď jej vlastného manžela, ktorý mal na výsledku konania imanentný záujem. Pre širší obraz celého sporu súd poukázal aj na skutočnosť, že kúpna zmluva bola notársky overená dňa 29. 11. 2018 (overený podpis žalovaného 1/), t. j. 3 dni po tom (26. 11. 2018), ako tie isté nehnuteľnosti žalovaný 1/ predal I. S., čiže si musel byť vedomý toho, že s predmetnými nehnuteľnosťami nebol oprávnený disponovať. Uvedené iba potvrdzuje 4-ročné fungovanie vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými, kedy aj žalovaný 1/ konal chaoticky, mätúco a zavádzajúco, pričom takéto konanie nebolo v súlade ani so zásadami poctivého obchodného styku. Súd rovnako dodal, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a jej manželom, ktoré bolo zrušené za trvania manželstva, nikdy nedošlo, a preto ak B. poukázal na účet žalovanej 2/ sumy 1.000 eur a 15.000 eur, tak to neboli peniaze žalobkyne v zmysle . Čo sa týka tvrdenia žalovaného 1/, že považoval sumu 16.000 eur za nájomné za 4 roky spätne (4.000 eur / ročne), tak toto nepreukázal, pričom ide o vzťah medzi ním a svedkom B. Y., čo by bolo predmetnom samostatného konania, keďže v konaní nebol preukázaný vznik a náležitosti nájomnej zmluvy, a teda šlo o bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu. 1.8. Čo sa týka nároku vo výške 2.400 eur titulom bezdôvodného obohatenia súd zistil, že žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní, keďže v konaní bolo zistené, že suma 2.400 eur (záloha) bola uhradená na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobkyňou (objednávateľom) a zhotoviteľom B., čo potvrdil aj svedok M. M.. Zhotoviteľ dielo vytvoril a vyzval žalobkyňu, aby ho prevzala, ktorá to odmietla a rovnako nezaplatila ani zvyšok jeho ceny. Následne po dohode so žalovaným M. M. dielo prepracoval a

odovzdal žalovanému 1/, ktorý doplatil zvyšok ceny diela, čím sa založil nový právny vzťah, čo vytvorilo povinnosť zhotoviteľovi vrátiť zálohu žalobkyni a žiadať doplatok od žalovaného 1/. Z uvedeného dôvodu sa bezdôvodne obohatil zhotoviteľ. 1.9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 15. marca 2023 sp. zn. výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) vo výroku o zamietnutí žaloby v časti 54.550 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 12. 2018 do zaplatenia; a výrokom II. zrušil rozsudok v zostávajúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2.1. Odvolací súd opísal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne a vyjadrenie žalovaných a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. Suma 70.550 eur sa skladá zo súm 36.000 eur (kúpna cena), 15.700 eur (investície vynaložené na nehnuteľnosť), 16.000 eur (kúpna cena prevedená na účet žalovaných), 2.400 eur (záloha za dielo) a 450 eur (suma za znalecký posudok). 2.1.1. Čo sa týka sumy 36.000 eur súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym záverom a neunesení dôkazného bremena žalobkyňou a nehodnovernosti výpovede manžela žalobkyne, ako aj o neprihliadnutí na nezákonne získaný dôkaz. 2.1.2. Čo sa týka sumy 15.700 eur súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keďže v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky na predmetné investície poskytla spoločnosť S., s.r.o. Je preto bez právneho významu námietka žalobkyne, že sa cítila ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, a že by sa teda chopila držby predmetných nehnuteľností ako dobromyseľná držiteľka o tom, že jej tieto aj skutočne patria. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy z roku 2014 na ňu nikdy neprešlo. 2.1.3. Čo sa týka sumy 450 eur súd prvej inštancie taktiež dospel k správnym záverom o jeho nedôvodnosti, keďže žalobkyňa ani v tejto časti nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie si tohto nároku. 2.1.4. Čo sa týka sumy 2.400 eur súd prvej inštancie taktiež správne žalobu zamietol, pričom odvolací súd poukázal na dôvody v ods. 78 rozsudku súdu prvej inštancie. 2.1.5. Z uvedených dôvodov bol záver súdu o zamietnutí žaloby v rozsahu 54.550 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21. 12. 2018 do zaplatenia v súlade s potvrdený ako vecne správny. 2.2. Čo sa týka nároku v rozsahu 16.000 eur s prísl. odvolací súd dospel k záveru, že úvahy súdu prvej inštancie sú nesprávne. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v tejto časti na tom, že úhrada tejto sumy nebola sporná, že žalobkyňa a jej manžel nemali právny dôvod na bezplatné užívanie dotknutých nehnuteľností za obdobie 4 rokov, a preto na strane žalovaného 1/ nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Zároveň dodal, že žalovanému 1/ patrí náhrada obvyklého nájomného za toto obdobie, pričom žalobkyňa nepreukázala, že suma 16.000 eur predstavuje jej výlučné finančné prostriedky, keďže suma bola vyplatená z účtu B... na účet žalovanej 2/ po zrušení BSM. Odvolací súd považoval takéto odôvodnenie za nedostatočné, teda nepreskúmateľné. 2.2.1. Odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy o tom, že kupujúca je oprávnená užívať predmet prevodu momentom uzavretia zmluvy, t. j. ešte pred tým, ako dôjde k prevodu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že z kúpnej zmluvy vyplynuli určité dojednania o užívaní dotknutých nehnuteľností, a preto je povinnosť súdu prvej inštancie podriadiť tieto skutočnosti pod konkrétnu právnu normu a zhodnotiť, či nárok v rozsahu 16.000 eur je dôvodný. Rovnako odvolací súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že finančné prostriedky odišli z účtu B.. neznamená, že by nešlo o finančné prostriedky patriace žalobkyni.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 15. marca 2023 sp. zn. v rozsahu výroku I. (nárok v rozsahu 54.550 eur) podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie vyvodzujúc jeho prípustnosť z a .

3.1. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa uviedla, že vada spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov, riadneho odôvodnenia rozsudku, porušenia práva na predvídateľnosť rozhodnutia a na odmietnutí spravodlivosti a svojvoľného postupu odvolacím súdom. Porušené mali byť ustanovenia , 3, 15, 16 a , , , , a . Úvodom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) týkajúcich sa vady zmätočnosti podľa , znenie uplatnených právnych ustanovení a zhrnula zistený skutkový stav všeobecnými súdmi. Odkazujúc na súkromnoprávnu zásadu zmluvnej voľnosti posúdila svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a mala za to, že otázka vyporiadania BSM bola v konaní irelevantná. Záver o právnom posúdení aktívnej vecnej legitimácie všeobecných súdov považuje za nesprávny, keďže jej manžel vstupoval do právnych vzťahov so žalovanými s jej súhlasom, ako aj ona uzavrela kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ síce sama, ale so súhlasom manžela. Z výsluchu manžela, ako aj z logiky veci teda vyplynulo, že chceli, aby predmetné nehnuteľnosti boli na liste vlastníctva v jej výlučnom vlastníctve ako aj investície vykonávané a súvisiace s týmito nehnuteľnosťami. Rovnako odmietla aj záver o nehodnovernosti svedeckej výpovede jej manžela a uviedla svoje hodnotenie vykonaného dôkazu (výpovede manžela), pričom bola toho názoru, že všeobecné súdy v tomto smere porušili . Ďalej bola toho názoru, že poukazovať na faktúry spoločnosti S.. je neprípustné aj vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy v jej prospech, pričom žalovaný 1/ mal nepravdivo tvrdiť, klamať a predkladať falošné dôkazy. Len všeobecne uviedla, že súdy nevykonali dokazovanie navrhnutými dôkazmi, ktoré boli spôsobilé overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť. Svedok S.. neuviedol, že by sám vstupoval do právnych vzťahov so žalovaným 1/ a zároveň poprel existenciu akéhokoľvek nájomného vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam vo vzťahu ku žalobkyni, naopak mal potvrdiť, že k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nedošlo aj napriek tomu, že kúpna cena bola vyplatená. K blokovaniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného 1/ došlo len z dôvodu, že spoločnosť jej manžela dlhovala peniaze spoločnosti žalovaného 1/. Žalovaný 1/ mal odmietnuť vydať doklady o platení kúpnej ceny, čo bolo dôvodom prečo vznikol nezákonne získaný dôkaz (zvuková nahrávka). Súd na nahrávku neprihliadol, aj keď potvrdzovala tvrdenia jej manžela, pričom žalovaný 1/ sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu, či je na nahrávke jeho hlas. Z uvedených dôvodov svedecká výpoveď jej manžela nemôže byť nehodnoverná, účelová a ani nepravdivá. 3.1.1. Všeobecné súdy ďalej dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím porušili až a založili vadu nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže podľa názoru žalobkyne, vykonané dôkazy potvrdzovali jej tvrdenia. Bola toho názoru, že dôkazy preukazovali aj tú skutočnosť, že investujúcou osobou do nehnuteľností bola ona v čase jej oprávnenej držby. Zároveň bola toho názoru, že preukázala aj tú skutočnosť, že nedlhuje ani ona a ani spoločnosť jej manžela S. spoločnosti A. (spoločnosť žalovaného 1/) žiadne peniaze. Ďalej tvrdila, že fotografiami v podaní zo dňa 08. 03. 2021 preukázala, že žalovaný 1/ a ani spoločnosť A. nevykonali investície pri realizácií prác v období rokov 2015 a 2016. Ďalej spochybnila znalecký posudok znalca Y. z 25. 08. 2021, pričom upozornila, že všeobecné súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazy v reakcií na tento znalecký posudok. 3.1.2. Čo sa týka sumy 2.400 eur bola toho názoru , že v zmysle zásady iura novit curia mal súd vyhodnotiť predmetný nárok ako nárok na náhradu škody, keďže v žalobe vymedzila skutkový stav, no právne posúdiť ho mal už súd. 3.1.3. Súdy rovnako pochybili aj pri postupe týkajúcom sa nezákonne získaného dôkazu. Jeho vykonanie, avšak neprihliadnutie naň považuje žalobkyňa za nesprávny a nezákonný postup. Bola toho názoru, že tento dôkaz je aj s ohľadom na test proporcionality vhodný, nutný a primeraný. Čo sa týka hlasu na nezákonne získanej nahrávke, tak poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1/ sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu, ktorým by bolo možné preveriť, či ide o jeho hlas. Bola toho názoru, že z nahrávky jasne vyplýva, že peniaze boli vyplatené hotovostne. 3.1.4. Ďalšie porušenia videla aj v tom, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na svedeckú výpoveď O. a M., z ktorých malo vyplynúť, že investície urobila žalobkyňa a samotná projektová dokumentácia sa mala robiť pre ňu. Zároveň poukázala aj na skutočnosť, že žalovaní navrhli ukončiť tento spor tým, že zaplatia sumu 20.000 eur bez toho, aby bol uvedený titul zaplatenia tejto sumy. 3.2. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa dovolateľka uviedla, že spočíva v

nesprávnom právnom posúdení odvolacieho súdu týkajúceho sa aktívnej vecnej legitimácie; toho, že jej držba bola nedobromyseľná; že nemá právo na zaplatenie investícii a účelne vynaložených nákladov na nehnuteľnosť, keďže odvolací súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 3.2.1. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobkyňa položila právnu otázku o jej aktívnej vecnej legitimácií a dobromyseľnosti a oprávnenej držby z hľadiska podpísanej kúpnej zmluvy dňa ... 2014 o kúpe nehnuteľnosti medzi ňou, ako kupujúcou, a žalovaným 1/, ako predávajúcim, otázku posúdenia rovnakých práv jej ako oprávnenej držiteľky s právami vlastníka pri uplatňovaní nárokov kupujúcej na investície do nehnuteľnosti predávajúceho, otázku nároku oprávneného držiteľa voči vlastníkovi na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby z hľadiska a nasl. . Na predmetnú právnu otázku bolo podľa názoru dovolateľky potrebné zodpovedať tak, že má aktívnu vecnú legitimáciu, že bola dobromyseľnou a oprávnenou držiteľkou, že mala rovnaké práva ako vlastník nehnuteľnosti a má nárok voči vlastníkovi na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložila na vec po dobu oprávnenej držby z hľadiska a nasl. . 3.2.2. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe vidí v tom, že sa odvolací súd neriadil rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. , , V 5/1989, , rozhodnutím najvyššieho súdu ČSR Rc 22/1983, ale aj najvyššieho súdu ČR , a rozhodnutiami R 26/1975 a R 106/2003. 3.3. Dovolaciemu súdu navrhla, aby vydal uznesenie, ktorým zruší napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň požiadala o náhradu trov dovolacieho konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnutého rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v časti dôvodné a v časti neprípustné.

5. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v a .

6. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.

7 . Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

8. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia , podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 8.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

8. 3. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

10. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľkou z . Táto dovolací dôvod vymedzila nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacím súdom, keďže na rozhodné právne otázky v rozhodnutí neboli odvolacím súdom dané primerané odpovede. 10. 1. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). 10.2. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Za predpokladu, že ide o rozhodné závery, na ktorých stojí súdne rozhodnutie, keďže sa nevyžaduje odpoveď na každú vznesenú námietku. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa .

11. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd napadnutý zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti o zaplatenie 54.550 eur.

12. Uvedená suma 54.550 eur pozostáva okrem iného zo sumy 36.000 eur, ktorú žalobkyňa označila za zálohu na kúpnu cenu za nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy. V tejto časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že by vyplatila žalovanému 1/ pri podpise kúpnej zmluvy v roku 2014 a nasl. v období do roku 2018 celkovo sumu 36.000 eur v hotovosti cestou svojho manžela B. Dovolateľka v súvislosti s uvedeným nárokom namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu veci resp. nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Namietala, že pri hodnotení dôkazov odvolací súd nebral zreteľ na výpoveď svedka, jej manžela B. Y., nakoľko spochybnil hodnovernosť jeho svedeckej výpovede. Namietala tiež nesprávne vyhodnotenie zvukovej nahrávky ako nezákonne získaného dôkazu a nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov.

13. Dovolací súd k týmto námietkam dovolateľky uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a ). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. , , , , , , a ). 13.1. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľka naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. , , , , , , ). 13.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. , , , ). Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. , nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 13.3. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom podľa názoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces. 13.4. Odvolací súd vyhodnotil výpoveď svedka B. Y. o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti (suma 36.000 eur) ako nevierohodnú z dôvodu, že ide o manžela žalobkyne, ktorý ma doposiaľ nevysporiadané obchodné vzťahy so žalovaným 1/, ako aj s poukazom na to, že jeho výpoveď nebola dostatočne konkrétna (svedok nešpecifikoval kedy, konkrétne aké sumy žalovanému odovzdal) a z jej obsahu nemožno vyvodiť nepochybný záver o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti. Ako už odvolací súd uviedol, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 13.5. Dôkaz zvukovou nahrávkou hlasu žalovaného 1/ vyhotovenou bez súhlasu a vedomia žalovaného 1/ bol odvolacím súdom po vykonaní testu proporcionality vyhodnotený ako nezákonne získaný dôkaz, na ktorý resp. na skutočnosti z neho vyplývajúce neprihliadal. V civilnom procese platí pravidlo, v zmysle ktorého sa dôkazy získané v rozpore s objektívnym právom považujú za právne neúčinné, ide o tzv. nezákonné dôkazy. Procesnoprávnym dôsledkom ich predloženia v civilnom procese je skutočnosť, že ich súd pri prejednávaní a rozhodovaní nezohľadňuje. Z hľadiska aplikačnej praxe sa na ne hľadí, akoby neboli uplatnené, čo však nezbavuje súd povinnosti, aby sa s eventuálnou nezákonnosťou dôkazu náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s hodnotením zákonnosti tohto dôkazu v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vyporiadal, keď uviedol, že „súd prvej inštancie k posúdeniu dôkazu predloženého žalobkyňou - zvukovej nahrávky pristúpil v zmysle uvedených zásad, vykonal tzv. test proporcionality a dospel k správnemu záveru, že na tento dôkaz predložený žalobkyňou nebude prihliadať. Správne sú úvahy súdu prvej inštancie, ktorý poukázal na to, že pri zohľadnení prípustnosti tohto dôkazu prihliadol na to, že žalobkyňa, ktorá dôkaz predložila, nie je slabšou stranou vo vzťahu k žalovaným, keďže nejde o spotrebiteľa, ani o zamestnanca a pod.. Tiež správne vyhodnotil, že nejde o nevyhnutý dôkaz, teda taký, ktorý by žalobkyňa ako strana sporu bola

nútená predložiť z dôvodu, že nemala možnosť získať iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že v danom zmluvnom vzťahu tak žalobkyňa, ako aj žalovaní vystupovali ako rovnocenné subjekty občianskoprávneho vzťahu, jeden na strane kupujúceho a druhý na strane predávajúceho, zo zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou. Nemožno pominúť fakt, že žalobkyňa k plneniu práv a povinností vyplývajúcich z daného zmluvného vzťahu nepristupovala dôsledne.“ Vykonanie testu proporcionality odvolacím súdom, ktorý je predpokladom pre neprihliadnutie na dôkaz a na skutočnosti z neho vyplývajúce, napokon potvrdila aj samotná dovolateľka v podanom dovolaní. Je však potrebné doplniť, že odvolací súd neprihliadol na daný dôkaz najmä z toho dôvodu, že tento nemal dostatočnú dôkaznú silu. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vypočutí zvukového záznamu a oboznámení sa s prepisom obsahu nahrávky nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli nesporne, bez výhrad, jednoznačne preukázať tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaným vyplatila kúpnu cenu predmetného pozemku, a preto sú povinní jej peniaze vydať. 13.6. Samotná skutočnosť, že dovolateľka sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazu, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v , pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka (teraz strany sporu - pozn. dovolacieho súdu) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). 13.7. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ).

14. Dovolateľka namietala nesprávny procesný postup odvolacieho súdu aj v časti rozhodnutia o nároku na zaplatenie sumy 2.400 eur, ktorá bola uhradená titulom zálohy pre zhotoviteľa M., u ktorého žalobkyňa objednala projekt. V tejto časti bola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Dovolateľka v dovolaní namietala, že súd mal nárok právne posúdiť ako nárok na náhradu škody. Dovolateľka tak v rámci dovolacieho dôvodu uplatneného v zmysle namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. K tomu dovolací poznamenáva, že vytýkaná nesprávnosť právneho posúdenia veci nie je procesnou vadou zmätočnosti v zmysle a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (viď judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v (, , ). V tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že právne aspekty posudzovania danej veci [napr. o (ne)unesení dôkazného bremena ohľadom zaplatenia kúpnej ceny v hotovosti, o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nesprávna právna kvalifikácia uplatneného nároku] by mohol dovolací súd vecne preskúmať, avšak iba pri uplatnení dovolacieho dôvodu v zmysle , , , nie pri dovolacom dôvode v zmysle . Z uvedeného plynie záver, že otázka správnosti právneho posúdenia veci zostáva nedotknutou pri rozhodovaní o vade konania v zmysle .

15. Dovolací súd dospel k záveru, že v časti o zaplatenie 36.000 eur a 2.400 eur (spolu 38.400 eur) dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne ako neprípustné v tejto časti odmietol podľa .

16 . Zvyšnú časť žalobkyni nepriznaného nároku predstavuje suma 15.700 eur, ktorej sumy sa žalobkyňa domáhala titulom „náhrady za investície, ktoré so súhlasom žalovaného 1/ vynaložila na zveľadenie jeho pozemku a rekonštrukciu objektu na ňom stojacom“ od jesene 2014 do jesene 2018, a suma 450 eur, ktorej sumy sa žalobkyňa domáhala titulom zaplatenej odmeny za vyhotovenie znaleckého posudku Y. za účelom preukázania výšky zhodnotenia nehnuteľnosti pre účely vyporiadania investícií. Dôvodom zamietnutia žaloby o oboch uvedených nárokoch bol nedostatok vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie, ktorú otázku musia súdy (ex officio) bezpodmienečne skúmať a jej riešenie musí byť v rozhodnutí i náležite odôvodnené (zrejmé). V napadnutom rozhodnutí odvolací súd označil za správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na uplatnenie predmetných

nárokov a k odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že „V danom prípade bolo jednoznačne dôkazmi vykonanými pred súdom prvej inštancie preukázané, že investície, vložené do nehnuteľnosti, vlastnícky patriacej žalovanému 1/, boli vynaložené z finančných prostriedkov spoločnosti S., teda nie žalobkyňou. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa žiadnou finančnou čiastkou nepodieľala na vynaložených investíciách vo výške 15.700 eur, nakoľko nepochybne bolo preukázané, že tieto vynaložila spoločnosť S.X. Listiny, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, a ktorými sú faktúry za objednaný materiál, ale aj svedkovia, vypočutí v konaní - zamestnanci tejto spoločnosti jednoznačne potvrdili, že materiál a práce vykonané za účelom investovania do predmetnej nehnuteľnosti boli uskutočnené spoločnosťou S.., ktorá je jediná oprávnená požadovať náhradu sumy predstavujúcej prípadné zhodnotenie nehnuteľnosti z dôvodu investícií do nej vynaložených. Žalobkyňa preto nie je aktívne vecne legitimovaná uplatňovať tento nárok. Súd prvej inštancie v ods. 61 napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo žalobu zamietol aj ohľadom úhrady sumy 450 eur znalcovi Y.. E., keď uviedol, že ani v tomto smere nie je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná.“ V ods. 61 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že túto sumu (450 eur) si nemôže (žalobkyňa) uplatňovať v tomto konaní, lebo bola vynaložená pre účely nároku, ktorý vznikol spoločnosti S.. a nie jej, teda ani vo vzťahu k tomuto nároku nie je vecne aktívne legitimovaná.

17. Žalobkyňa v odvolaní voči záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na uplatňovanie predmetných nárokov argumentovala s poukazom na to, že „jej manžel svedok B. sa jednoznačne vyjadril, že jej daroval peniaze, platby a investície, aj keď ich vykonával on sám, resp. jeho spoločnosť na základe predchádzajúcich dohôd s ňou.“ Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol len, že „táto spoločnosť S. je subjektom odlišným od žalobkyne, žalobkyňa nie je v žiadnom právnom vzťahu s touto spoločnosťou, a ani skutočnosť, že B. Y. je konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti nesvedčí o žiadnom prepojení žalobkyne so spomínanou spoločnosťou.“ Tento svoj názor o neexistencii žiadneho právneho vzťahu medzi S. a žalobkyňou však bližšie nevysvetlil, neuviedol, ktoré zo zistených skutočností vyvracajú alebo spochybňujú tvrdenie žalobkyne o darovaní investícií na základe vzájomných dohôd medzi ňou a spoločnosťou, ktoré tvrdenie žalobkyňa opiera o výsluch svedka, konateľa a spoločníka spoločnosti resp. akými úvahami, myšlienkovými pochodmi sa riadil pri konštatovaní uvedeného záveru. Odvolací súd sa tak v napadnutom rozsudku riadne nevysporiadal s procesnou obranou žalobkyne spočívajúcou v tvrdení o darovaní, resp. o vzájomných dohodách medzi ňou a spoločnosťou S., ktorej konateľom je jej manžel.

1 8 . Uvedený argument je však podstatný a významný pre vyhodnotenie správnosti záveru súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia. V ods. 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd (v súvislosti s rozhodnutím o zrušení a vrátení rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu o zaplatenie 16.000 eur) poukázal na dohodu uzavretú medzi stranami sporu v článku IV. bod 2. kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa predávajúci a kupujúca dohodli, že predmet prevodu je kupujúca oprávnená užívať momentom uzavretia tejto zmluvy, a zároveň konštatoval, že z obsahu tejto dohody, písomne uzavretej v kúpnej zmluve vyplýva právo žalovanej (správne žalobkyne - pozn. dovolacieho súdu) užívať predmetnú nehnuteľnosť momentom uzavretia kúpnej zmluvy, teda ešte predtým, ako dôjde k prevodu vlastníckeho práva. Je zrejmé, že uzavretím kúpnej zmluvy boli založené určité dohody medzi zmluvnými stranami, týkajúce sa užívacích práv k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní tvrdila a preukazovala, že počas trvania jej užívacieho práva k predmetnej nehnuteľnosti došlo k zhodnoteniu spornej nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému 1/, a že uvedené zhodnotenie bolo vykonané na jej úkor, čo odôvodňovala vyššie uvedeným tvrdením, že uvedenú majetkovú hodnotu (zhodnotenie) získala darovaním od tretej osoby (manžel, spoločnosť S.), ktorá poskytla plnenie (stavebné práce, materiál, zhodnotenie). Odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie v odôvodneniach svojich rozsudkov citovali pre právne posúdenie veci rozhodný , podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, t. j. osobe, v ktorej majetkovej sfére nastala reálna majetková ujma/ochudobnenie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zhodnotenia cudzej nehnuteľnosti je samostatným záväzkovoprávnym vzťahom a nie je zložkou vlastníckeho práva. Tento nárok neprechádza na tretie osoby automaticky (napr. prevodom vlastníctva alebo samotnou realizáciou prác treťou osobou).

19. Keďže riešením a zodpovedaním (vysvetlením) otázky (ne)existencie právneho vzťahu medzi treťou osobou ako poskytovateľom plnenia a žalobkyňou môže byť vyhovenie, ale aj zamietnutie žaloby, ide o skutočnosť, ktorá môže byť pre vec relevantná, na ktorú je potrebné dať výslovnú a najmä riadne a úplne odôvodnenú odpoveď.

20. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku v časti o zaplatenie 16.150 eur je v zmysle prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( a ).

21. Dovolateľka v podanom dovolaní uplatnila aj dovolací dôvod podľa . Vychádzajúc z obsahu dovolania v tejto časti namietala právnu otázku jej aktívnej vecnej legitimácie. Keďže uvedená otázka bude v zmysle zistenej vady zmätočnosti ( ) predmetom nového právneho posúdenia v ďalšom konaní odvolacieho súdu po zrušení veci, dovolací súd nemal možnosť zaoberať sa touto dovolacou námietku.

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

23. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.