Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/275/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. P. K., bývajúceho v

B., zastúpeného JUDr. P. D., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Z. P., bývajúcej v B., 2/ P.

K. ml., bývajúcemu v B., 3/ Ing. D. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou v

B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 20. novembra 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov

dovolacieho konania v sume 67,88 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. D., advokáta so

sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom (v poradí druhým) z 3. februára 2011,

č.k. -133 v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2011, č.k.

-159 určil, ţe nehnuteľnosti evidované na Správe katastra Banská Bystrica

na LV č. X. pod A par. reg. „C“, a to parcela č. X – zastavané plochy a nádvoria o výmere

22

448 m, parcely č. X – záhrady o výmere 380 m, parcely č. X – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 9 ma rodinný dom číslo súp.Y postavený

na parcele č. X, patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového

spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/. Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť

ţalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 777,05 € v lehote 15-tich dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe je

nespochybniteľné, ţe v čase pred uzavretím manţelstva ţalovaná 3/ bola poberateľkou

vdovského a sirotského dôchodku a z tohto titulu mohla disponovať s finančnými

prostriedkami v rozsahu tak, ako to uvádzala v rámci súdneho konania. V konaní však nebola

preukázaná jednoznačným spôsobom existencia vkladnej kniţky, resp. jej právneho reţimu.

V tejto časti ţalovaná 3/ neuniesla dôkazné bremeno, ktoré bolo na nej, aby jednoznačným

spôsobom preukázala, ţe pouţité finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny, čo i len z časti,

nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov tvoriacich bezpodielové

spoluvlastníctvo manţelov ţalobcu a ţalovanej 3/. V konaní nebolo preukázané, aké finančné

prostriedky boli uloţené na tejto vkladnej kniţke, teda to, ţe na tejto vkladnej kniţke boli

uloţené finančné prostriedky výlučne len zo sirotského a vdovského dôchodku, ţe v rámci

doby sporenia tam nebol vykonaný aj iný vklad finančných prostriedkov, ktorý by menil

právny titul nasporenej sumy. V konaní bolo preukázané len to, ţe ţalovaná 3/ dostávala

sirotský a vdovský dôchodok, pričom výška poskytnutých finančných prostriedkov na základe

týchto titulov bola dostatočná na úhradu kúpnej ceny. Či však v skutočnosti tieto finančné

prostriedky boli pouţité na úhradu kúpnej ceny, v konaní preukázané nebolo. Uviedol, ţe

pokiaľ ţalovaná 3/ teda jednoznačným spôsobom nepreukázala, ţe tieto nehnuteľnosti

nadobudla na základe finančných prostriedkov jej výlučne patriacich, neuniesla dôkazné

bremeno v zmysle ustanovenia v znení účinnom do 30. júna

1987, potom platí, ţe nadobudnutie vlastníctva čo i len jedným z manţelov v čase trvania

manţelstva platí na tieto veci reţim bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/ rozsudkom (v poradí

druhým) z 28. júna 2011, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v znení opravného uznesenia ako vecne správny v zmysle , potvrdil,

s tým, ţe rodinný dom súpisné číslo Y je postavený správne na pozemku – parcela registra

„C“ číslo X (nie číslo „X“). Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi

spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 €, a to na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. P. D., do troch dní. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku. Uviedol, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci

a tento správne právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce

uznesenie č.k. -111 (v poradí prvé) z 19. augusta 2010. Zdôraznil, ţe zákon

predpokladá, ţe všetko, čo môţe byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva

manţelov, a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do

tohto spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak ( ). Ak jeden

z manţelov tvrdí, ţe vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do

svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe

nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej

3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené na

vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale

neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola

podľa zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v znení

opravného uznesenia potvrdil, pričom opravil chybne uvedené parcelné číslo pozemku, na

ktorom stojí rodinný dom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalovaní 1/, 2/ a ţalovaná 3/

dovolaniami. Ţalovaní 1/, 2/, 3/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Zároveň navrhli odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia Prípustnosť dovolania ţalovaní 1/, 2/ odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm.

b/, c/ (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Ţalovaná 3/ doplnila aj

dôvod dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p tvrdiac, ţe postupom súdov jej bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označila nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov

z dôvodu absencie ich riadneho odôvodnenia.

V dôsledku podaného dovolania ţalovaných 1/, 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením z 5. júna 2012, sp.zn. -246 o zrušení

rozsudku odvolacieho súdu (v poradí druhého) z 28. júna 2011, sp.zn. a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol, ţe z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu nie zrejmé, v čom spočíva zvýraznenie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (v poradí druhého) a vytkol odvolaciemu súdu,

ţe ţiadnym spôsobom nereagoval na dôvody odvolania ţalovaných 1/, 2/, 3/. Konštatoval, ţe

síce odvolací súd uviedol, ţe bolo na ţalovanej 3/, aby uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu

k tvrdeniu o výlučnom vlastníctve finančných prostriedkov uloţených na vkladnej kniţke

a pouţitých na kúpu nehnuteľnosti, avšak bez bliţšieho zdôvodnenia vo vzt'ahu k dovolacím

námietkam ţalovaných 1/, 2/, 3/. Upozornil, ţe ak odvolací súd nepovaţoval vady odvolania

za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody

takéhoto záveru vysvetlit'. Dospel k záveru, ţe pokial' tak neurobil, dostal sa mimo limitov

práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavy“), ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, v dôsledku čoho bola ţalovaným 1/, 2/, 3/ odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ).

Po vrátení veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom (v poradí tretím)

z 20. novembra 2012, sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

s tým, ţe rodinný dom súpisné číslo 1425 je postavený správne na pozemku – parcela registra

„C“ číslo X (nie číslo „X“). Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi

spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 €, a to na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. P. D. do troch dní. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej 3/ trovy

dovolacieho konania spolu v sume 313 €, a to do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. B. do

troch dní. Zopakoval dôvody, pre ktoré sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa a na zvýraznenie jeho správnosti dodal, ţe v prípade ak boli na kúpu

nehnuteľnosti prípadne pouţité prostriedky pochádzajúce zo sirotského dôchodku ţalovanej

1/ alebo úroky z vkladov na vkladnej kniţke ţalovanej 3/, potom táto časť kúpnej ceny

nehnuteľnosti netvorila výlučné vlastníctvo ţalovanej 3/, ale nadobudnutá vec patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ţalovanej 3/ a ţalobcu). S odkazom na

ustanovenie (v znení účinnom

do 31. decembra 1991), v zmysle ktorého na účinnosť zmluvy bola potrebná registrácia

štátnym notárstvom, konštatoval, ţe obsahom rozhodnutia o registrácii bývalého Štátneho

notárstva v Banskej Bystrici JUDr. J., č. nebolo prehlásenie zmluvy

za platnú alebo neplatnú, ale len registrácia alebo jej odmietnutie. Na základe uvedeného mal

za to, ţe v konaní o určenie vlastníckeho práva (ţe nehnuteľnosť patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov) nie je prekáţkou, ak sa súd v občianskom súdnom konaní

zaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností registrovanej štátnym notárstvom.

Nariadenie vykonania dokazovania nepovaţoval za potrebné, pretoţe Krajský súd v Banskej

Bystrici rozsudok okresného súdu č.k. -133 z 3. februára 2011 v znení opravného

uznesenia č.k. -59 z 30. marca 2011 zrušil z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Konštatoval, ţe rozsudok okresného súdu aj v časti náhrady trov exekúcie je

dostatočne odôvodnený a v tomto smere ţalovaní 1/, 2/, 3/ v odvolaní neuviedli ţiadne

dôvody, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalovaná 3/ dovolaním, ktorým sa

domáhala, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Uplatňovala predovšetkým dôvod prípustnosti dovolania podľa Uviedla

ţe v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dôkazov - kedy na jednej strane súd skonštatoval

nezvládnutie dôkazného bremena na strane ţalovanej 3/, avšak vôbec nebral

do úvahy aj nezvládnutie dôkazného bremena na strane ţalobcu - tak rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza len z nepotvrdenej a nepreukázanej domnienky, ţe vkladná kniţka

s finančnými prostriedkami ţalovanej 3/ bola úročená. Takýmto postupom a neúplným

zistením skutkového stavu podľa jej názoru došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

konania. Poukazovala na to, ţe návrh na zaradenie predmetných nehnuteľností

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov určovacou ţalobou bol podaný ţalobcom aţ po

nadobudnutí nehnuteľností do vlastníctva ţalovaných 1/ a 2/, čo je rozhodujúca skutočnosť,

ktorú súd nezohľadňoval a nijako sa týmto právnym stavom v konaní ani nezaoberal.

Odvolací súd sa nezaoberal nájdením a posúdením notárskeho spisu, hoci podľa jej názoru

zmluva o prevode nehnuteľností registrovaná štátnym notárstvom preukazuje, ţe kúpna cena

nadobúdajúcich nehnuteľností bola úplne zaplatená z jej výlučných prostriedkov

a nedostatočne sa zaoberal a vyporiadal s dôvodmi jej odvolania. Poukázala, ţe tak

odôvodnenie súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, musí

spĺňať náleţitosti podľa , pričom v danom prípade táto poţiadavka splnená

nebola (). Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd svoj právny záver dostatočne

neodôvodnil a rozsudok zostal nepreskúmateľný, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Závery súdov

niţších stupňov o nadobudnutí predmetných nehnuteľností do bezpodielového

spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/ povaţovala za omyl pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, t.j. namietala nesprávne právne posúdenie veci ( ).

V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci. Zároveň ţiadala

o odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozhodnutia v súlade s

Ţalovaní 1/, 2/ sa stotoţnili s dovolaním ţalovanej 3/ v celom rozsahu. Uviedli, ţe

súdy neskúmali otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy, pričom pre

ďalší procesný postup bolo jej vyriešenie zásadnou podmienkou, bez ktorej nebolo moţné

v konaní pokračovať. Opätovne vzniesli námietku premlčania nároku ţalobcu, ktorý

v zákonnej lehote troch rokov neuplatnil nesúhlas s obsahom kúpnej zmluvy uzatvorenej

so ţalovanou 3/, ako aj nároku na určenie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manţelov.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd sa riadne vyporiadal

so všetkými relevantnými odvolacími námietkami ţalovaných 1/, 2/, 3/. Preto povaţoval

námietky ţalovanej 3/ za neopodstatnené a predmetné dovolanie za procesne neprípustné

a navrhol dovolanie ţalovanej 3/ podľa odmietnuť, prípadne

ods. 1 zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil a vyčíslil náhradu trov dovolacieho

konania v sume 67,88 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho súdu, ktorý vyslovil

v danej veci. Táto procesná situácia ale nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd vysloví svoj

právny názor (v zrušujúcom rozhodnutí) ako kategorický právny pokyn (napr. ktorý právny

predpis má byť aplikovaný a ako konkrétne ho treba interpretovať). Ako vyplýva

z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ,

uverejneného v časopise Zo súdnej praxe, 2002, pod č. 12, ak majú byť súdy niţšieho stupňa

viazané právnym názorom dovolacieho súdu, musí dovolací súd v odôvodnení svojho

zrušujúceho rozhodnutia náleţite uviesť, z akého právneho názoru pri posudzovaní danej veci

vychádza. Súdy niţšieho stupňa sú totiţ viazané len takým právnym názorom, ktorý bol

skutočným základom zrušujúceho rozsudku dovolacieho súdu, a to pri posudzovaní otázok

hmotného aj procesného práva. Z tohto hľadiska za záväzný právny názor v zmysle § 238

ods. 2 nemoţno povaţovať pokyny dovolacieho súdu na ďalší postup súdov

po procesnej stránke, ktoré mali slúţiť len ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu

niţšieho stupňa bez znakov kategorického právneho pokynu či bezpodmienečného právneho

príkazu, ako treba vec rozhodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

). V danej veci preto dovolanie v zmysle prípustné nie je.

Z ustanovenia je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovanej 3/ napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, a to vo výroku, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a vo výroku

o trovách konania.

Za zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu moţno povaţovať iba také rozhodnutie,

ktorým sa vecne zmeňuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o predmete sporu

a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím (viď rozhodnutie Zo súdnej praxe 36/2006).

O vecnú zmenu rozhodnutí ide vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili okolnosti významné

pre rozhodnutie, v dôsledku čoho dospeli k rozdielnym skutkovým a právnym záverom, podľa

ktorých rozdielne konštituovali a deklarovali práva a povinnosti účastníkov konania.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúce nie je formálne hľadisko, t.j. ako dovolací súd zostavil

výrok svojho rozhodnutia (to, ako z hľadiska slovného vyjadrenia označil, zoštylizoval

výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania obsahu oboch rozsudkov je uţ

uvedená odlišnosť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

).

Z porovnania výrokovej časti rozsudkov súdov oboch stupňov v predmetnej veci je

zrejmé, ţe napriek pouţitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej

časti vo veci samej, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu,

avšak zmenil len označenie parcelného čísla pozemku z nesprávneho „X“ na správne „X“.

V danom prípade dovolaním ţalovanej 3/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho

súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa aţ 3 procesne

prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení

nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ţalovanej 3/ a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1, veta druhá dovolací súd najskôr skúmal namietanú vadu podľa

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v danej veci namietala predovšetkým nedostatky týkajúce sa vykonávania

dôkazov. Uviedla, ţe súd sa nezaoberal novými skutočnosťami, nezaobstaral notársky spis

týkajúci sa nadobudnutia sporných nehnuteľností (resp. nepreskúmal v ňom notársky overenú

a registrovanú zmluvu o prevode nehnuteľností do výlučného vlastníctva ţalovanej 3/ ). Tieţ

poukázala na nedostatky hodnotenia dôkazov v súvislosti s konštatovaním súdu o neunesení

dôkazného bremena ţalovanou 3/, pričom súd neprihliadal na dôkaznú povinnosť ţalobcu

(preukázať, ţe vkladná kniţka bola úročená ), čo malo viesť k porušeniu rovnosti účastníkov.

Rozhodnutie odvolacieho súdu (v poradí tretie) povaţovala za zmätočné a nedostatočne

odôvodnené, čo malo viesť k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces a práva

na súdnu ochranu.

O procesnú vadu v zmysle , spočívajúcu v odňatí moţnosti konať

pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumoţnil účastníkovi vykonať práva

priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1,

a , , , , , ). Vada konania podľa

písm. f/ je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny

proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( SR – „ďalej len

“, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – ďalej len

„dohovor“) je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo

na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové

a právne závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich

súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva

na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo

v súlade s jeho poţiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (,

).

Dovolateľka namieta aj porušenie svojho práva na rovnosť v konaní. Právo na rovnosť

v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa

vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov,

o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Rovnosť účastníkov

v občianskom súdnom konaní bliţšie charakterizuje , podľa ktorého účastníci majú

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

moţnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach

, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania

a priebeh dokazovania, kde ju ale nemoţno vykladať ako (absolútnu) viazanosť súdu

procesnými návrhmi účastníkov.

Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom

tým, ţe nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe

takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej

veci vyuţila (nebolo jej odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalovanej 3/ nie je ani

postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1

).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Odvolací súd (ani

okresný súd) preto svojím postupom dovolateľku nevylúčili z realizácie ţiadneho procesného

práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok priznáva. Ak však súd rozhodne, ţe navrhnuté

dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť (napr. preto, ţe sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné). Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje

presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti i dôvodnosti.

Odvolací súd v rozhodnutí (v poradí treťom, strana 7, ods. 2 rozsudku) k návrhu

ţalovanej 3/ na vykonanie ďalšieho dokazovania predloţením notárskeho spisu bývalého

Štátneho notárstva v Banskej Bystrici, JUDr. J. uviedol dôvody, pre ktoré nepovaţoval za

potrebné a efektívne sa vykonaním dôkazu zaoberať. Nevykonaním dôkazu, navrhovaného

dovolateľkou, nedošlo teda k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd svoje rozhodnutie (v poradí tretie) riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157

ods. 2 (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo predmetom odvolania ţalovaných,

ako sa k dovolaniu vyjadril ţalobca, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, ako vec právne posúdil, ako sa

vysporiadal s odvolacími námietkami ţalovaných). Skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Vysvetlil,

prečo sa nestotoţnil s námietkami ţalovaných 1/, 2/, 3/ uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s povinnosťou

ţalovanej 3/ uniesť dôkazné bremeno a preukázať, ţe nadobudla nehnuteľnosti do svojho

výlučného vlastníctva aj napriek existencii zmluvy o prevode nehnuteľností registrovanej

štátnym notárstvom. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v znení opravného

uznesenia a jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery

odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať

to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej 3/.

Z tvrdení dovolateľky vyplýva, ţe konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a odôvodnila svoje

dovolanie tým, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací

súd poukazuje na to, ţe nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi

prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1 písm. a/ aţ c/

Pre tento záver svedčí i ustanovenie 243a ods. 2, veda druhá , ktoré upravuje, ţe

dovolací súd nevykonáva dokazovanie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania,

v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z vyplýva, ţe

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd

v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov

(napr. , , ). Ťaţisko dokazovania je v konaní na súde prvého stupňa;

skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý

za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( aţ 5 ). Súd rozhodujúci

o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to uţ len z toho dôvodu,

ţe v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy; na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy

sám vykonávať ( veta druhá ). Keď najvyšší súd nemôţe vykonávať

dokazovanie, tak nemôţe iba na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia

dôkazov súdom, lebo si nemôţe pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady

a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy

hodnotil.

Namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej 3/ spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe dovolateľka namietala aj skutočnosť, ţe

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej 3/ boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou 3/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej 3/ nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Rovnako v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

dovolací súd odmietol aj dovolanie ţalovanej 3/ smerujúce voči

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania

napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť dovolania

proti nemu vylučuje ustanovenie a ani v tomto prípade dovolací súd

nezistil, ţe by došlo k vade konania v zmysle

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovaným 1/, 2/, 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytol

navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 3. mája 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

sluţieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11

ods. 1 písm. c/ tejto vyhlášky vo výške 60,08 €, čo s náhradou výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 67,88 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. novembra 2013

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová