Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10156 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10834)II. ÚS 3/97
PDF · 75.81 KB
No categories available
II. ÚS 3/97
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1997 vo
veci podnetu , bytom , zastúpeného JUDr.
Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, o porušení práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd po predbežnom prerokovaní takto
r o z h o d o l :
Podnet na začatie konania o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 8. januára 1997 podnet , v
ktorom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, komerčnej
právničky Bratislava 35 - Rača, Kafendova 6, namietol porušenie práva na spravodlivý a
nestranný súdny proces, priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. K porušeniu uvedených práv došlo podľa predkladateľa podnetu v
konaní na všeobecných súdoch.
spolu s manželkou , ktorá je t. č. umiestnená v Ústave sociálnej
starostlivosti v Drábsku, a ktorej je opatrovníkom, podali 21. 11. 1991 na Okresný súd v
Banskej Bystrici žalobu o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých 10. 6. 1969 a
25. 3. 1983. Vo veci konal Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý v konaní 8 C 256/91
rozsudkom zo dňa 25. 6. 1992 rozhodol, že návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv zamietol a vyhovel vzájomnému protinávrhu. Odporcovi - SAV, Ústav
teórie riadenia a robotiky Bratislava, priznal výlučné vlastnícke právo titulom vydržania.
Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom z 3. 12. 1992 uvedený rozsudok potvrdil a
pripustil možnosť podať voči nemu dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Uvedenú možnosť využil a na základe podaného dovolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave v konaní 3 Cdo 26/93 rozsudkom z 31. 5. 1993 zrušil
rozsudok Okresného súdu i Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd je viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci opätovne konal a rozsudkom
č. 13 C 128/93 - 107 z 10. 6. 1994 rozhodol, že uzavreté kúpne zmluvy sú neplatné
a konanie, ktorým sa malo určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním zastavil.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 11 Co 79/95 - 129 z 8. 6. 1995 potvrdil
rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, nedotknutý
zostal vo výroku zastavenia konania o vzájomnom návrhu a proti rozsudku pripustil
dovolanie. Na základe dovolania podaného SAV - Ústavom teórie riadenia a robotiky v
Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 2 Cdo 17/96 z 29. 4. 1996 zrušil
rozsudok Krajského i Okresného súdu v Banskej Bystrici v časti týkajúcej sa výroku o určení
neplatnosti kúpnych zmlúv a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude
právny názor odvolacieho súdu záväzný. V čase podania podnetu na Ústavný súd Slovenskej
republiky nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté všeobecným súdom.
Predkladateľ podnetom namietal porušenie práva priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky: "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.". Podľa čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa
uvádza Listina základných práv a slobôd: "Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.".
Znenie príslušného článku Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných práv a slobôd
je takmer identické.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť
vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy
maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu požadovanom
súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.".
Predkladateľ podnetu , zastúpený komerčnou právničkou, potvrdzuje
vedomosť o tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepatrí do sústavy súdov
všeobecných, napriek tejto skutočnosti požiadavka na rozhodnutie, ako ju nastolil, by
znamenala skúmanie zákonnosti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
rozhodovacom procese o podanom dovolaní. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je
orgánom, ktorý je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodovania súdov všeobecných.
Prvok spravodlivosti procesu vedeného na súde, ktorý obsahuje ustanovenie
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v
konaní. Takéto riešenie nie je možné dosiahnuť v sporových konaniach. Očakávaný
neúspech v konaní odvodzuje predkladateľ podnetu z právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní
ako súd prvého stupňa viazaný.
Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že predkladateľ podnetu namietal
svojím podnetom nezákonnosť postupu všeobecného súdu a neboli zistené porušenia
označených ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných práv a slobôd a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe uvedených skutočností Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k
predseda senátu