Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 3/97

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 1997 vo

veci podnetu , bytom , zastúpeného JUDr.

Elenou Ľalíkovou, komerčnou právničkou, o porušení práva priznaného

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd po predbežnom prerokovaní takto

r o z h o d o l :

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 8. januára 1997 podnet , v

ktorom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, komerčnej

právničky Bratislava 35 - Rača, Kafendova 6, namietol porušenie práva na spravodlivý a

nestranný súdny proces, priznaného ,

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. K porušeniu uvedených práv došlo podľa predkladateľa podnetu v

konaní na všeobecných súdoch.

spolu s manželkou , ktorá je t. č. umiestnená v Ústave sociálnej

starostlivosti v Drábsku, a ktorej je opatrovníkom, podali 21. 11. 1991 na Okresný súd v

Banskej Bystrici žalobu o vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých 10. 6. 1969 a

25. 3. 1983. Vo veci konal Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý v konaní

rozsudkom zo dňa 25. 6. 1992 rozhodol, že návrh navrhovateľov na určenie neplatnosti

kúpnych zmlúv zamietol a vyhovel vzájomnému protinávrhu. Odporcovi - SAV, Ústav

teórie riadenia a robotiky Bratislava, priznal výlučné vlastnícke právo titulom vydržania.

Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom z 3. 12. 1992 uvedený rozsudok potvrdil a

pripustil možnosť podať voči nemu dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Uvedenú možnosť využil a na základe podaného dovolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave v konaní rozsudkom z 31. 5. 1993 zrušil

rozsudok Okresného súdu i Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd je viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci opätovne konal a rozsudkom

č. - 107 z 10. 6. 1994 rozhodol, že uzavreté kúpne zmluvy sú neplatné

a konanie, ktorým sa malo určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním zastavil.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. - 129 z 8. 6. 1995 potvrdil

rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, nedotknutý

zostal vo výroku zastavenia konania o vzájomnom návrhu a proti rozsudku pripustil

dovolanie. Na základe dovolania podaného SAV - teórie riadenia a robotiky v

Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. z 29. 4. 1996 zrušil

rozsudok Krajského i Okresného súdu v Banskej Bystrici v časti týkajúcej sa výroku o určení

neplatnosti kúpnych zmlúv a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude

právny názor odvolacieho súdu záväzný. V čase podania podnetu na Ústavný súd Slovenskej

republiky nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté všeobecným súdom.

Predkladateľ podnetom namietal porušenie práva priznaného

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa Slovenskej

republiky: "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.". Podľa ústavného , ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd: "Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.".

Znenie príslušného článku a Listiny základných práv a slobôd

je takmer identické.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť

vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy

maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu požadovanom

súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania

mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.".

Predkladateľ podnetu , zastúpený komerčnou právničkou, potvrdzuje

vedomosť o tom, že Ústavný súd Slovenskej republiky nepatrí do sústavy súdov

všeobecných, napriek tejto skutočnosti požiadavka na rozhodnutie, ako ju nastolil, by

znamenala skúmanie zákonnosti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

rozhodovacom procese o podanom dovolaní. Ústavný súd Slovenskej republiky nie je

orgánom, ktorý je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodovania súdov všeobecných.

Prvok spravodlivosti procesu vedeného na súde, ktorý obsahuje ustanovenie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v

konaní. Takéto riešenie nie je možné dosiahnuť v sporových konaniach. Očakávaný

neúspech v konaní odvodzuje predkladateľ podnetu z právneho názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici pri svojom rozhodovaní

ako súd prvého stupňa viazaný.

Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že predkladateľ podnetu namietal

svojím podnetom nezákonnosť postupu všeobecného súdu a neboli zistené porušenia

označených ustanovení , Listiny základných práv a slobôd a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedených skutočností Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu