Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-85-2026.pdf
PDF · 154.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/85/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, Tolstého 20, Žilina, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, advokátskou kanceláriou so sídlom Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Mlynské Nivy 16, Bratislava, o zaplatenie 216,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.06.2026, č. k. 58C/15/2026-82, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 216,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 216,02 eur od 21.10.2025 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“), § 442, § 443, § 524 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou žalovaného nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej motorovým vozidlom poisteným v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. u žalovaného. Uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, ktorý mu za 27 dní nájmu fakturoval denné nájomné vo výške 51,22 eur bez DPH, t. j. 63 eur s DPH. Žalovaný uhradil náklady za náhradné motorové vozidlo vo výške 55 eur s DPH/ deň a zostávajúce náklady vo výške 216,02 eur považoval za neprimerané. Žalovaný v konaní namietal iba neprimerane vysokú výšku denného nájomného, ostatné skutkové tvrdenia žalobcu (napr. neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla, rozsah škôd na poškodenom vozidle a pod.) žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a prvoinštančný súd ich tak považoval za nesporné. Aj z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 03.10.2025 vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 1.535 eur, t. j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval. Žalovaný žalobcovi nepriznal iba neprimerané náklady na náhradné vozidlo vo výške 216,02 eur. Námietku neprimeranej dennej sadzby nájomného prvoinštančný súd však nevyhodnotil ako dôvodnú. Uviedol, že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti stanovil dennú sadzbu za náhradné vozidlo vo výške 55 eur s DPH, pričom v oznámení o poistnom plnení iba všeobecne uviedol, že neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo bola upravená na 55 eur s DPH/ deň. Žalovaný však neprimeranosť ním tvrdenej sadzby žalobcovi žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v danom prípade za primeranú považoval práve uvedenú dennú sadzbu a ako presne k tejto sadzbe dospel. Nepreukázal tak, že by ním stanovená sadzba vychádzala z relevantného prieskumu trhu. Žalovaný poskytol žalobcovi nižšie ako ním požadované plnenie s uvedením všeobecného odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, akým spôsobom bolo plnenie určené. Konštatoval, že oznámenie o poistnom plnení je formulované značne všeobecne a zníženie plnenia v ňom nie je riadne zdôvodnené. Postup žalovaného pri prešetrovaní poistnej udalosti a jeho závery tak označil za značne nepreskúmateľné. V tejto súvislosti prvoinštančný súd zdôraznil, že suplovať šetrenie poistnej udalosti žalovaného nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku. Naproti tomu žalobca predložil do konania cenníky, z ktorých vyplýva, že cena prenájmu nie je cenou privysokou. Predložil cenník autopožičovne rai.sk, ktorá poskytuje denný nájom podobných vozidiel k zapožičanému vozidlu Škoda Karoq vo výške 66 eur bez DPH, t. j. 81,18 eur s DPH a vozidlo KIA Sportage vo výške 69 eur bez DPH, t. j. 84,87 eur s DPH a autopožičovňa nitra-car.sk poskytuje denný prenájom motorového vozidla Toyota Corolla, Sedan AT vo výške 80 eur s DPH. Ďalej v súvislosti s prenájmom vozidla Škoda Superb (opravované vozidlo) podľa cenovej ponuky spoločnosti Blavkrent.sk predstavuje denné nájomné vozidla toho istého typu- Škoda Superb vo výške 80 eur za deň a autopožičovňa irent.sk poskytuje vozidlo Škoda Superb vo výške 79,20 eur za deň. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcom predložené cenníky potvrdzujú, že výška prenájmu, t. j. cena, ktorú si v zmluve o prenájme motorových vozidiel dohodli žalobca a jeho právny predchodca, je adekvátna a neprekračuje sumy za prenájom v posudzovanom regióne. Žalobcom účtovanú výšku denného nájomného v sume 63 eur s DPH tak prvoinštančný súd vyhodnotil ako primeranú, obvyklú a žalovaný nárok tak neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo.
3. K námietke žalovaného, že na výšku prenájmu uvádzanú žalobcom nemožno prihliadnuť, nakoľko žalobca nezohľadňuje dĺžku nájmu, prvoinštančný súd poukázal na to, že vo všeobecnosti pri prenájme vozidiel je bežné, že výška (denného) nájmu zohľadňuje dĺžku nájmu (počet dní nájmu) s tým, že cena za nájom klesá v závislosti od počtu dní prenájmu. Zároveň je však potrebné uviesť, že v danom prípade sa nejednalo o klasický nájom, ale o nájom súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne určiť, ako dlho bude trvať oprava (ak je výpadok náhradného dielu, oprava a zároveň aj nájom sa predlžuje). Nestotožnil sa ani s námietkou žalovaného, že zmluva o nájme je neplatná z dôvodu neurčitosti doby nájmu. V danom prípade sa nejedná o klasický nájom, ale o nájom súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne určiť, ako dlho bude trvať oprava, a preto je možné pri podpise nájomnej zmluvy prípadne uviesť iba odhadovaný koniec nájmu. Napriek uvedenému súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodné to, že mal v konaní za preukázané, že náhradné vozidlo si poškodený prevzal dňa 21.08.2025 a odovzdal dňa 16.09.2025. Po celú túto dobu poškodený nemohol používať svoje poškodené vozidlo, ktoré sa v tom čase nachádzalo v servise za účelom opravy. Podporne v tejto súvislosti poukázal na najnovší nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 291/2025-46 zo dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ide teda o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktoré má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vo vzťahu k účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla považoval za rozhodujúce pre stanovenie relevantnej doby to, kedy poškodený objektívne nemal možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Keďže poškodený nemohol používať svoje poškodené vozidlo v období od 21.08.2025 do 16.09.2025, nárok žalobcu považoval za dôvodný, a to bez ohľadu na to, či v čase uzatvorenia zmluvy o nájme bola známa, resp. presne stanovená doba nájmu.
4. Záverom prvoinštančný súd poukázal na to, že koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, nie najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Pokiaľ ide o výšku nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších cien aj najvyšších. Podporne v tejto súvislosti poukázal na právne závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/97/2018 zo dňa 19.03.2019, v zmysle ktorých „Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Poškodený si prenajal auto len na dobu trvania opravy, čím naplnil podmienku nutnosti a účelnosti. Metódu prieskumu trhu žalobca nepovažuje za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý pod sp. zn. 2Cob/134/2014 v Bratislave dňa 05.05.2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 27Cb/68/2012 a konštatoval, že z ničoho nevyplýva povinnosť poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny požičovného.“ Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd dospel k záveru, že nebolo povinnosťou poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny nájomného za náhradné vozidlo, nakoľko za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. V prejednávanom prípade však žalobca preukázal, že fakturovaná cena nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase, a preto súd prvej inštancie námietku žalovaného ohľadom neprimerane fakturovanej ceny za deň nájmu považoval za nedôvodnú.
5. Ako dôvodne uplatnený považoval prvoinštančný súd aj nárok na úroky z omeškania, ktorý priznal podľa § 517 OZ v spojení s § 3 nariadenia vl. č. 87/1995 Z. z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., t. j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či ustálenou judikatúrou. Nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené dňa 03.10.2025, ako to vyplynulo z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.10.2025, 15- dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 20.10.2025 (pondelok) a žalovaný sa dostal do omeškania od 21.10.2025. Žalovaný neopodstatnene poskytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Bolo by preto podľa prvoinštančného súdu nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu (žalobcu) posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie v celej uplatnenej výške najneskôr do 20.10.2025. Nakoľko žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu (poníženú o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcom dňom po uplynutí 15- dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť celú uplatnenú sumu do 15 dní od skončenia šetrenia. Nakoľko zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je podľa názoru prvoinštančného súdu v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Prvoinštančnému súdu vytkol absenciu riadneho odôvodnenia, ktoré označil za arbitrárne a nepreskúmateľné. V napadnutom rozhodnutí sa prvoinštančný súd nevysporiadal s kardinálnymi otázkami, neozrejmil, prečo neprihliadol na dôkazy predložené žalovaným a čo viedlo prvoinštančný súd k priznaniu žalovaného nároku. Žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení uhradil poškodenému náklady, ktoré vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom mu priznal dennú sadzbu za nájom náhradného vozidla vo výške 55 eur s DPH, pretože podľa cien nájmu vozidiel v autopožičovniach v danom mieste a čase bola táto cena obvyklá. Cenu nájmu priznal z náhodne vybraných cenníkov autopožičovní. Žalovaný svoje tvrdenia v konaní podložil dôkazmi, a to cenníkmi autopožičovní, z ktorých vyplynulo, že poškodený mal možnosť prenajať si vozidlo už za sumu 43 eur, t. j. za cenu o 1/3 nižšiu, než za akú si vozidlo prenajal od žalobcu. Rozdiel predstavujúci tretinu sadzby denného nájmu považuje žalovaný za markantný. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom nevysporiadal s viacerými námietkami žalovaného, kardinálne s tou o neprimeranej výške denného nájmu náhradného vozidla. Svoje rozhodnutie oprel len o svoj názor, že cena určená žalobcom nevybočuje z bežných cien a poškodený nie je povinný hľadať najlacnejšiu autopožičovňu.
Prvoinštančný súd podľa neho rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom, resp. jeho rozhodnutie nie je podopreté zisteným skutkovým stavom. V konaní predložil cenníky autopožičovní, z ktorých vyplynulo, že poškodený mal možnosť zapožičať si vozidlo za výrazne nižšiu cenu. Prvoinštančnému súdu tiež vytkol, že neozrejmil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by ním stanovená sadzba vychádzala z relevantného prieskumu trhu, keď žalobca žiadnym iným spôsobom, ako rovnako cenníkmi autopožičovní, nepreukázal, že by ním požadovaná cena bola obvyklá a napriek tomu prvoinštančný súd na tieto cenníky prihliadol. Pokiaľ prvoinštančný súd žalovanému vytkol, že nedostatočne odôvodnil v likvidačnej správe, prečo priznal dennú sadzbu vo výške 55 eur podotkol, že žiaden zákon žalovanému neukladá povinnosť obsiahlo odôvodňovať výšku ním priznaného plnenia v likvidačnej správe. Žiadnym spôsobom sa prvoinštančný súd nevysporiadal s faktom, že žalovaný priznal poškodenému najvyššiu cenu vyplývajúcu z cenníkov. Nemožno mu tak vyčítať, neochotu preplatiť poškodenému primeranú výšku dennej sadzby. Žiadnym spôsobom prvoinštančný súd neozrejmil, prečo považoval cenu určenú žalobcom za obvyklú, keď obe strany sporu predložili cenníky niekoľkých autopožičovní a je evidentné, že žalovaný umelo neznižoval priznanú cenu, ale priznal najvyššiu cenu z predložených cenníkov a napriek tomu súd prvej inštancie bez riadneho ozrejmenia, čo ho viedlo k tomuto záveru, považoval cenu požadovanú žalobcom za adekvátnu. Nijako neozrejmil, prečo opomenul prihliadnuť aj na ceny uvedené v cenníkoch predložených žalovaným, z ktorých vyplynulo, že poškodený si mohol vozidlo zapožičať za výrazne nižšiu cenu. Nereflektoval ani na námietku žalovaného, že žalobca má možnosť cenu denného nájmu po skončení nájmu primerane znížiť a nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného, keď žalobca profituje zo skutočnosti, že žiaden zákon mu neprikazuje cenu primerane upraviť. V takom prípade nemôžu byť náklady vynaložené na takýto prenájom vozidla považované za nevyhnutné a účelné. Prvoinštančný súd len stroho konštatoval, že sa nejedná o klasický nájom, no neozrejmil, prečo by v takom prípade nemohla byť cena nájmu primerane znížená v závislosti od počtu dní prenájmu. Napadnuté rozhodnutie o to viac nereflektovalo na zistený skutkový stav, že aj napriek tomu, že bolo preukázané, že žalobca dopisuje podmienky nájmu do zmluvy až po ukončení nájmu a aj faktúru vystavuje až po skončení nájmu, a teda nič mu nebránilo primerane cenu nájmu upraviť. Uviedol, že žalovaný dáva poškodenému možnosť, aby si slobodne vybral autopožičovňu a vozidlo (rovnakej alebo nižšej kategórie ako bolo poškodené, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry vyšších súdov), avšak tento nájom náhradného vozidla musí spĺňať atribúty nevyhnutnosti a účelnosti a poškodený je priamo z OZ vyplývajúcej povinnosti povinný zachovať všeobecnú prevenčnú povinnosť a nenavyšovať vzniknutú škodu buď neúmerne dlhým prenájmom náhradného vozidla alebo v tomto prípade, prenájmom neodôvodnene drahého náhradného vozidla. Uvedeným sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalovaným. Nestotožnil sa ani s názorom prvoinštančného súdu, že poškodený nie je povinný zaťažovať sa vo väčšom rozsahu ako v rozsahu zabezpečenia si náhradného vozidla, bez ohľadu na iné okolnosti (cenu nájmu), pretože takto poňatý nájom náhradného vozidla v princípe deklaruje nárok poškodeného prenajať si vozidlo za akúkoľvek vysokú cenu. Skutočnosť, že poškodený pri škodovej udalosti má nárok na poskytnutie náhradného vozidla nemôže znamenať, že žalovaný je povinný akceptovať a preplácať náklady v neobmedzenej výške. Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, došlo by k porušeniu princípu právnej istoty, pretože priznať poškodenému akúkoľvek sumu za nájom náhradného vozidla, bez ohľadu na jej účelnosť, nevyhnutnosť a primeranosť, je v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR. Je pravdou, že poškodený nemá zákonnú povinnosť hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, avšak má povinnosť zachovávať všeobecnú prevenčnú povinnosť a svojím konaním nenavyšovať vzniknutú škodu. Prvoinštančný súd nereagoval na argumentáciu žalovaného s predloženými dôkazmi preukazujúcimi, že cena denného nájmu bola neprimerane vysoká. V konaní predložil niekoľko cenníkov autopožičovní, z ktorých vyplynulo, že poškodený mal možnosť prenajať si náhradné vozidlo už za sumu 43 eur, čo je cena o tretinu nižšia než cena za akú si poškodený požičal vozidlo od žalobcu. Prvoinštančný súd nezodpovedal, prečo zo strany poškodeného nebolo potrebné zachovať aspoň elementárnu prevenčnú povinnosť a ani s námietkou žalovaného, že žalobca má možnosť primerane znížiť výšku denného nájmu pred vystavením faktúry za prenájom vozidla. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Na podporu svojich tvrdení žalovaný citoval na právne názory prezentované v uzneseniach Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.09.2024, č. k. 7Cob/82/2023, zo dňa 24.04.2024, sp. zn. 7Cob/97/2023, a z ktorých vyvodil, že je to práve žalobca, ktorý má uniesť dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej primeranosti a obvyklosti fakturovanej ceny za nájom náhradného vozidla, čo v konaní neuniesol. Primárne žalovaný prostredníctvom cenníkov preukázal, že poškodený si mohol prenajať vozidlo rovnakej kategórie za cenu o tretinu nižšiu než za ktorú si vozidlo skutočne prenajal. Nemôže byť pritom pripísané na ťarchu žalovanému, že žalobca využíva systém povinného zmluvného poistenia a nie je ochotný znižovať cenu denného nájmu v závislosti od dĺžky zapožičania náhradného vozidla. Podľa žalovaného je nepochybné, že žalobca vystavuje faktúru za prenájom náhradného vozidla po skončení nájmu a teda nič mu nebráni v konečnom dôsledku prispôsobiť cenu denného nájmu v závislosti od dĺžky nájmu vozidla. Vyslovil presvedčenie, že bez toho, aby žalobca využíval systém povinného zmluvného poistenia a fakt, že poškodený si nehradí nájom vozidla z vlastných zdrojov, boli by ceny žalobcu nekonkurencieschopné. V prejedávanej veci súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie na preukázanie primeranej ceny náhradného vozidla a zároveň neprihliadol na dokazovanie, ktoré bolo vo veci vykonané a rozhodol v rozpore s ním. Prvoinštančný súd podľa žalovaného rezignoval na riadne zistenie skutkového stavu, nepovažoval za potrebné riadne vykonať dokazovanie a jednostranne sa priklonil k názoru žalobcu bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco vysvetlil. Napadnuté rozhodnutie preto označil za nepreskúmateľné, arbitrárne a vychádzajúce zo svojvôle súdu. Podporne poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015, uznesenie NS SR zo dňa 19.05.2011, sp. zn. 3Obo/77/2010, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 04.05.2010, sp. zn. III. ÚS 36/2010. Prvoinštančnému súdu tiež vytkol, že v rozsudku vôbec nevymedzil okolnosti toho, akú výšku denného nájmu považuje v danom regióne sa obvyklú, ako dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Zopakoval, že sa opomenul vysporiadať s kardinálnymi dôkazmi a tvrdeniami žalovaného, neozrejmil, prečo neprihliadol na cenníky predložené žalovaným, prečo nezohľadnil možnosť primeranej úpravy výšky denného nájmu, a prečo považoval žalovaný nárok za odôvodnený. Svoje rozhodnutie tak založil na nesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených dôkazov a rovnako nesprávne právne posúdil celú prejednávanú vec.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že hodnotenie odôvodnenia napadnutého rozsudku ako arbitrárne a nepreskúmateľné, vyplýva iba z nesúhlasu žalovaného so závermi súdu prvej inštancie, nie zo skutočných nedostatkov napadnutého rozsudku, z ktorého nevyplýva, že by žalovaný bol povinný uhrádzať náklady na nájom náhradného vozidla v neobmedzenej výške. Prvoinštančný súd vychádzal z požiadavky obvyklej a primeranej ceny, pričom konkrétne vysvetlil, prečo žalobcom účtovaná sadzba 63 eur s DPH za deň z cenového pásma obvyklých cien nevybočuje. V odvolaní žalovaný opakuje argumentáciu prezentovanú pred prvoinštančným súdom bez toho, aby sa vecne vysporiadal s rozhodujúcimi dôvodmi, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Žalovaný podľa neho v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli naplniť nim označené odvolacie dôvody, neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý navrhol vykonať, a ktorý by súd prvej inštancie opomenul vykonať a ani inú konkrétnu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bol toho názoru, že žalovaný v danej veci neobhájil dôvodnosť krátenia poistného plnenia a prvoinštančný súd sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného, a to najmä v bodoch 23. až 30. odôvodnenia rozsudku. Zdôraznil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v rámci podaného odvolania nijako nekonkretizoval, akým spôsobom bola ním určená suma nájomného 55 eur/ deň a z akého dôvodu bola táto správna. Rovnako z neho nie je zrejmé, akým spôsobom by mali ním uvedené námietky viesť k záveru o neprimeranej dennej sadzbe nájomného za prenájom náhradného vozidla žalobcom poškodenému, keď žalobca súdu predložil cenníky za nájom obdobných motorových vozidiel v cenových reláciách zodpovedajúcich výške nájomného dojednaného medzi žalobcom a poškodeným s ohľadom na kategóriu poškodeného motorového vozidla. Žalovaným určená sadzba 55 eur s DPH za deň nebola výsledkom objektívneho a úplného prieskumu trhu, ale predstavovala najvyššiu cenu z okruhu žalovaným náhodne vybraných, cenovo výhodných ponúk. Takýto postup nemôže viesť k objektívnemu zisteniu obvyklej ceny prenájmu vozidla v rozhodnom čase a mieste. Žalovaný nepreukázal dostupnosť uvedených vozidiel v čase uzatvorenia zmluvy, možnosť ich prenájmu vopred na neurčitú dobu, ani to, že uvádzané cenníkové ceny predstavovali konečnú cenu pri porovnateľných podmienkach nájmu. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemal povinnosť „obsiahlo“ odôvodňovať krátenie poistného plnenia v likvidačnej správe, táto argumentácia opomína§ 11 ods.6 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., ktorý poisťovateľovi ukladá povinnosť poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poistné plnenie znížil. Všeobecné konštatovanie, že denná sadzba bola upravená na 55 eur, bez uvedenia konkrétneho spôsobu výpočtu a relevantných porovnávacích údajov, nemožno považovať za riadne vysvetlenie dôvodov krátenia. Poukázal tiež na to, že z rozhodovacej praxe všeobecných súdov v rovnakých sporoch bolo ustálené, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Od poškodeného pritom nemožno žiadať, aby vyhľadával najlacnejšie autopožičovne. Vo vzťahu k postupu poisťovní pri predkladaní internetových cenníkov pritom súdy konštatujú, že najlacnejšie internetové cenníky nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďže predmetné cenníky neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. V prvom rade je potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla, t. j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala, a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie poplatky. Žalovaný nesprávne stavia cenníkové ceny vybraných autopožičovní na úroveň skutočnej konečnej cene prenájmu. Zo žalovaným predložených cenníkov nie je zrejmé, či uvádzaná cena zahŕňala všetky poplatky a služby, aké boli limity počtu najazdených kilometrov, podmienky poistenia, pristavenia a prevzatia vozidla, dostupnosť konkrétneho vozidla, ani či bolo možné vozidlo za uvedenú cenu reálne prenajať v rozhodnom čase a mieste. Prvoinštančný súd žalovanému nevytýkal iba nepredloženie všeobecných obchodných podmienok, ale predovšetkým absenciu konkrétneho a úplného výpočtu celkovej ceny prenájmu za porovnateľných podmienok. Absencia všeobecných obchodných podmienok žalobcu pritom nemá žalovaným tvrdený význam. Konkrétne podmienky nájmu medzi žalobcom a poškodeným boli preukázané zmluvou o nájme, protokolom o prenájme a faktúrou. Naopak internetové cenníky predložené žalovaným mali slúžiť ako porovnávací podklad, a preto bolo nevyhnutné preukázať, že ide o reálne dostupné a z hľadiska všetkých podmienok porovnateľné ponuky, čo žalovaný nepreukázal. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nevysporiadaní sa s ním predloženými cenníkmi opierajúc sa o súdne rozhodnutia z roku 2024 poukázal na právne závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.07.2025, sp. zn. 7Co/74/2025. Na základe vykonaného dokazovania možno podľa žalobcu konštatovať, že výška denného nájomného účtovaná žalobcom vo výške 51,22 eur bez DPH, t. j. 63 eur s DPH nijako nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase. Poškodeným vozidlom bola Škoda Superb a poškodenému bolo poskytnuté náhradné vozidlo Toyota C-HR, AT Hybrid, pričom žalobca predložil cenníky porovnateľných vozidiel s dennými sadzbami vo výške 79,20 eur až 84,87 eur s DPH, resp. 80 eur za vozidlo rovnakého typu ako bolo poškodené vozidlo. Rovnako správne prvoinštančný súd uzavrel, že žalobcom účtovaná sadzba vo výške 63 eur s DPH je primeranou a obvyklou.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, v ktorom namietal nesprávnosť prvoinštančným súdom prijatých skutkových a právnych záverov a nepreskúmateľnosť rozsudku, nie je dôvodné.
9. Vo všeobecnosti k žalovaným namietaným odvolacím dôvodom možno uviesť, že odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).
10. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy alebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím správnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav veci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).
11. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces možno rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v jeho faktickej komisívnej alebo omisívnej činnosti predchádzajúcej vydaniu rozhodnutia, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však nezakladá každé porušenie procesného postupu súdom, ale len porušenie takej intenzity, kedy dôjde k vylúčeniu sporovej strany z realizácie jej procesných oprávnení, a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní, napr. porušenie práva na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia, nezachovanie rovnosti strán v konaní, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, porušenie práva na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae a iné (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/6/2014, sp. zn. 3Cdo/38/2015, sp. zn. 5Cdo/201/2011, sp. zn. 6Cdo/90/2012). Právo na spravodlivé súdne konanie v sebe súčasne implikuje aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom proti sebe stojace sporové strany s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu vyvíjajú procesnú aktivitu k výsledku konania, ktorý by im bol na prospech, a pre realizáciu čoho majú právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim zaujať v zákonom stanovenom rozsahu svoje stanovisko (čl. 9 CSP, ÚS SR sp. zn. I. ÚS 49/01, sp. zn. II. ÚS 136/08). Inými slovami povedané každá strana má mať v kontradiktórnom sporovom konaní zabezpečené právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity a právnej argumentácii protistrany. Na druhej strane je potrebné súčasne dodať, že z práva na spravodlivý súdny proces pre sporovú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). S právom na spravodlivý súdny proces je nezlučiteľné aj nedodržanie požiadaviek na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie súdnych rozhodnutí, v ktorých sa súdy musia vysporiadať aj s najdôležitejšími argumentami sporových strán a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je tak jedným zo súdnou praxou konštatovaných dôvodov porušenia práva na spravodlivý súdny proces (napr. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, NS SR sp. zn. 1Cdo/213/2019, sp. zn. 2Cdo/190/2019, sp. zn. 3Cdo/168/2018, sp. zn. 4Cdo/3/2019, sp. zn. 5Cdo/57/2019, sp. zn. 6Cdo/33/2020, sp. zn. 8Cdo/152/2018, sp. zn. 7Cdo/308/2019). Samotná skutočnosť, že strana sporu sa nestotožňuje s právnym názorom súdu však sama o sebe nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti či arbitrárnosti rozhodnutiam (napr. I. ÚS 188/06).
12. Úvodom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 380 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie podrobil odvolaciemu prieskumu výlučne zo žalovaným namietaných a obsahovo riadne vymedzených odvolacích dôvodov. S výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok konania je totiž odvolací súd prísne viazaný obsahovým vymedzením odvolacích dôvodov a neprináleží mu v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala, prihliadať na iné ako odvolateľom vymedzené skutočnosti a vady napadnutého rozhodnutia či postupu prvoinštančného súdu, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania. Žalovaným označeným odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. d) CSP (existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) sa odvolací súd nezaoberal pre absenciu jeho konkretizácie.
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu poškodeného pri dopravnej nehode spôsobenej poistencom žalovaného dňa 20.08.2025. V konaní neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadom škodovej udalosti, doby prenájmu a jej primeranosti či rozsahu škôd. Za jedinú spornú prvoinštančný súd identifikoval otázku primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného motorového vozidla, keď zo žalobcovi vyúčtovanej sadzby 63 eur s DPH za 1 deň prenájmu náhradného motorového vozidla (51,22 eur bez DPH) žalovaný za primeranú a obvyklú považoval sumu 55 eur s DPH, vo výške ktorej žalobcovi vyplatil náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za dobu 27 dní. Predmetom konania tak zostal žalovaným neuspokojený nárok na náhradu škody vo výške 216,02 eur. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal, že jemu účtovaná cena za prenájom náhradného motorového vozidla je adekvátna, primeraná a neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Ako nedôvodnú vyhodnotil obranu žalovaného, v ktorej poukazoval na nezohľadnenie dĺžky nájmu v žalobcom účtovanej cene za prenájom náhradného motorového vozidla s poukazom na to, že sa nejednalo o klasický nájom, ale o nájom súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne určiť aké dlhé bude trvanie opravy. Aj s poukazom na uvedenú skutočnosť ako opodstatnenú nevyhodnotil žalovaným vznesenú námietku neplatnosti zmluvy o nájme z dôvodu neurčitosti doby nájmu. Zdôraznil, že koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť uhradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, nie najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného motorového vozidla. Aj výšku nájmu je preto potrebné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase, t. j. potrebné je vychádzať z celého cenového pásma, nie najnižších a najvyšších cien. S odkazom na rozhodovaciu prax v podobných veciach tiež konštatoval, že nebolo povinnosťou poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny nájomného za náhradné vozidlo, nakoľko za neprimerane vysokú možno považovať iba cenu výrazne vybočujúcu z cenového pásma v danom mieste a čase. Žalobca v danej veci však predloženými cenníkmi preukázal, že fakturovaná cena nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase, a preto námietku neprimerane fakturovanej ceny za deň prenájmu vyhodnotil ako nedôvodnú. Nakoľko v konaní mal za preukázané, že poškodený si zapožičal náhradné motorové vozidlo porovnateľnej kategórie, ako bolo jeho poškodené motorové vozidlo, za cenu prislúchajúcu štandardným cenám v danom mieste a čase a na dobu výlučne počas prebiehajúcich opráv, počas ktorých bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, žalobe v celom rozsahu vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky vyhovel. Žalovaný v odvolaní prvoinštančnému súdu vytýkal predovšetkým nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku, keď sa v ňom nevysporiadal s kardinálnymi otázkami a neozrejmil, prečo neprihliadol na cenníky predložené v konaní žalovaným, z ktorých vyplynula možnosť prenajať si náhradné motorové vozidlo za výrazne nižšiu cenu, neuviedol dôvody, pre ktoré žalobu vyhodnotil ako dôvodnú, a prečo nemohla byť cena denného nájmu žalobcom primerane znížená v závislosti od počtu dní nájmu. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o tom, že cena prenájmu bola v danom prípade primeraná a zodpovedala obvyklým cenám prenájmu v danom mieste a čase. Odvolací súd však v intenciách vyššie uvedených právno- teoretických východísk nevyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako dôvodnú majúc za to, že súd prvej inštancie zodpovedal všetky pre vec podstatné otázky a závery, ktoré prijal, plne rešpektujú pomerne bohatú a ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov vrátane rozhodnutí najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach a plne zohľadňujú účel a zmysel právnej úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je ochrana poškodeného s cieľom čo najrýchlejšie a najpružnejšie ochrániť poškodeného tak, aby bol čo najmenej obťažovaný, a aby sa jeho majetok v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti čo najmenej zmenšil, pričom prenájom náhradného motorového vozidla nie je pre poškodeného želaným stavom a spôsobuje mu neočakávané výdavky. Pri rozhodovaní o žalovanom nároku prvoinštančný súd plne nadviazal na závery vyslovené už v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.6.2016, v zmysle ktorých cena prenájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za prenájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku odvolací súd opakovane pripomína, že nie je povinnosťou súdu zodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07, García Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999, Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Opomenúť tiež nemožno, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
15. Odvolací súd sa v danej veci nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k priznaniu nároku žalobcovi a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opierajúc sa o závery súdnej praxe v obdobných súdnych sporoch riadne a presvedčivo vysvetlil, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva poškodeného v podobe straty možnosti jeho užívania, a že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť či znemožniť požičanie náhradného vozidla. Rovnako správne uviedol, že primeranosť ceny nájmu je potrebné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú možno považovať len cenu výrazne vybočujúcu z cenového písma v danom mieste a čase, nemožno vychádzať z cien najnižších či najvyšších, a že nie je povinnosťou poškodeného zisťovať najlacnejšie ceny nájomného za náhradné vozidlo. Za rozhodujúce v danej veci potom považoval, že žalobca predloženými cenníkmi preukázal, že účtovaná cena nájmu v dennej sadzbe 63 eur s DPH nevybočovala z cenového pásma, a preto obranu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť fakturovanej sumy, vyhodnotil za nedôvodnú. S uvedenými názormi sa odvolací súd plne stotožňuje. Aj keď súd prvej inštancie v záujme zvýšenia presvedčivosti svojho rozhodnutia vyslovene neuviedol, prečo pri svojom rozhodovaní neprihliadol na cenníky predložené žalovaným, závery, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, a ktoré uviedol v ods. 25. a 26. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, plne reflektujúce na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov, dávajú súčasne odpoveď na to, prečo nebolo možné prihliadnuť na cenníky predložené žalovaným, resp. ozrejmujú, že uvedenými cenníkmi žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtovaná cena nebola obvyklá. Naviac z cenníkov predložených žalovaným nie je zrejmý čas ich platnosti, skutočnosť, či uvedené ceny sú s DPH alebo bez, dostupnosť motorových vozidiel v rozhodnom čase, ostatné podmienky prenájmu motorových vozidiel a ceny, na ktoré žalovaný s odkazom na tieto cenníky poukazoval, sa týkali dlhodobejšieho prenájmu, a to aj napriek tomu, že v danom prípade konkrétna dĺžka prenájmu nebola vopred určiteľná. Odvolací súd na podporu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že samotná skutočnosť, že žalovaný našiel autopožičovňu, v ktorej by si poškodený mohol prenajať obdobné motorové vozidlo lacnejšie, sama o sebe nesvedčí záveru o neúčelnosti a neprimeranosti nájmu. Žalovaný pre účely obhájenia dôvodnosti krátenia poistného plnenia, ktoré malo refundovať náklady poškodeného na prenájom náhradného vozidla, nemal preukazovať, že poškodený si motorové vozidlo mohol prenajať aj lacnejšie, ale že žalobcom účtovaná cena vybočuje z intervalu obvyklých cien. Inak povedané nárok na náhradu škody je dôvodný aj v prípade, že dohodnutá cena nájmu nie je v danom regióne najnižšou či zanedbateľne prekračuje najvyššie ceny v danom mieste a čase, a teda nemusí zodpovedať ani cene priemernej. Pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien prenájmu v danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (obdobne viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2024, sp. zn. 7Co/105/2024, zo dňa 6.11.2024, sp. zn. 3Cob/134/2024, zo dňa 18.4.2024, sp. zn. 4Cob/21/2022, zo dňa 12.9.2019, sp. zn. 1Cob/178/2018). Akceptovať nemožno stanovenie obvyklej ceny na základe žalovaným subjektívne realizovaného individuálneho výberu menšieho počtu autopožičovní (bez ohľadu na to, že žalovaný sa pri výbere odvolával na nepreukázateľnú náhodnosť výberu) s výlučným zameraním sa na ceny odstupňované podľa dĺžky trvania nájmu a bez uvedenia ostatných podmienok nájmu o to viac, ak poškodený v čase uzatvárania nájomnej zmluvy nemal vedomosť o dĺžke opravy jeho motorového vozidla a v dôsledku náhlej a vopred nepredvídateľnej situácie (dopravnej nehody) potreboval zabezpečiť svoju mobilitu. Uvedené podľa názoru súdu zodpovedá aj požiadavke rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov medzi poškodeným a škodcom, resp. poisťovateľom, zohľadňuje závažnosť zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla a tiež skutočnosť, že priemerovanie zverejnených cien nájmu vylučuje absencia znalostí ďalších kritérií vstupujúcich do cenotvorby (požiadavka zloženia zábezpeky, potreba okamžitej platby vopred, vybavenie prenajatého motorového vozidla, dĺžka vodičského oprávnenia nájomcu, najazdené kilometre atď.). V danej veci tak ako uviedol súd prvej inštancie cenníky predložené žalobcom preukázali, že cena prenájmu obdobného motorového vozidla (pozn. odvolacieho súdu vozidla porovnateľnej kategórie) sa pohybovala aj vo vyšších sumách za 1 deň nájmu, a preto žalobcom účtovaná cena v dennej sadzbe 63 eur rozhodne nemohla vybočovať z pásma cenovej obvyklosti za prenájom obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. Za opísaného stavu absencia výslovného uvedenia dôvodu, pre ktorý v danej veci neboli žalovaným predložené cenníky pre prvoinštančným súdom prijatý záver o primeranosti účtovaných nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla relevantné, nemá sama o sebe za následok žalovaným namietanú arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku a existenciu odvolacieho dôvodu v intenzite predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
16. Žalovaný nedôvodne súdu prvej inštancie tiež vytýka, že sa nevysporiadal ani s jeho námietkou nezohľadnenia počtu dní prenájmu náhradného motorového vozidla pri posudzovaní primeranosti žalobcom účtovanej ceny, keď v ods. 26. vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o klasický prenájom motorového vozidla, pri ktorom je bežné, že výška (denného) nájmu zohľadňuje dĺžku nájmu (počet dní nájmu) s tým, že cena za nájom klesá v závislosti od počtu dní prenájmu, ale o nájom súvisiaci so škodovou udalosťou, pri ktorej nie je vopred možné presne určiť dĺžku jeho trvania. S uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a na jeho podporu dopĺňa, že práve vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia dĺžky opravy motorového vozidla, od ktorej je závislá aj dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla, nemôže byť na ťarchu poškodeného, že po ustálení dĺžky nájmu (v dôsledku jeho ukončenia) prenajímateľ (autopožičovňa) ex post nezníži výšku dennej sadzby. Ani v tejto súvislosti nemožno opomínať účel náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody a nepriaznivej situácie, v ktorej sa ocitol poškodený (napr. III. ÚS 602/2022), v rozpore s ktorou by bola aj požiadavka na poškodeného, aby si v neočakávanej a pre neho nepriaznivej situácii (po dopravnej nehode) robil detailný prieskum trhu a vyhodnocoval výhodnosť/ nevýhodnosť cenovej ponuky a vyhľadával autopožičovne, ktoré ponúkajú nájom náhradného motorového vozidla za cenovo najvýhodnejších podmienok, na ktoré potom v súdnych sporoch žalovaný poukazuje, a ktorá naviac nemá oporu ani v platnej právnej úprave a v rozhodovacej praxi súdov. Odvolací súd je toho názoru, že účelnosť a primeranosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným je potrebné posudzovať z hľadiska skutočností ovplyvniteľných samotným poškodeným (napr. oneskorené prevzatie motorového vozidla z autoservisu po oprave a od toho závislé neskoršie ukončenie prenájmu náhradného motorového vozidla, prenajatie si motorového vozidla pri dispozícii iným motorovým vozidlom, prenajatie si motorového vozidla vo vyššej triede ako je poškodené motorové vozidlo pri dostupnosti porovnateľného motorového vozidla...). Záver o primeranosti nákladov vynaložených poškodeným na prenájom náhradného vozidla nemožno robiť závislým od vopred nezistiteľnej skutočnosti (dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla a na to nadväzujúcej dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla) a z toho, že prenajímateľ náhradného motorového vozidla, na ktorého obchodnú stratégiu poškodený nemá žiaden dosah, ex post nezníži dennú sadzbu nájmu, nemožno vyvodzovať pre poškodeného nepriaznivé dôsledky v podobe záveru o neprimeranosti nákladov na prenájom náhradného vozidla, tak ako sa dožaduje žalovaný, a to ani s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť. Bez ohľadu na skutočnosť, že v danej veci žalobca vystupuje súčasne v pozícii právneho nástupcu poškodeného (na základe postúpenia žalovanej pohľadávky), jeho cenová politika, ako spoločnosti podnikajúcej v oblasti prenájmu motorových vozidiel, je v podmienkach slobodnej súťaže vecou jeho obchodnej stratégie, do ktorej nemôže tak poškodený a ani žalovaný zasahovať a vznášať voči nej požiadavky na jej prispôsobenie predstavám a potrebám poškodených či poisťovateľov a ich nezohľadnenie prenášať v súdnom spore na ťarchu poškodeného. Možno tiež dodať, že na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani postup žalobcu, ktorý cenu prenájmu účtuje až dodatočne po ukončení nájomného vzťahu.
17. Ako irelevantnú pre rozhodnutie vo veci odvolací súd vyhodnotil mieru odôvodnenia likvidačného záveru žalovaného, ktorou sa zaoberal tak súd prvej inštancie, ako aj žalovaný v odvolaní, keď normatívna právna úprava ust. § 797 ods. 4 OZ v spojení s ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. síce poistiteľovi predpisuje povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo ho znížil, a ktorými je v prípadnom spore viazaný, avšak z nedôslednosti odôvodnenia nevyvodzuje žiadne právne následky.
18. Zhrnúc uvedené prvoinštančný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná cena prenájmu náhradného motorového vozidla podstatným spôsobom nevybočila z intervalu cien za prenájom porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, t. j. že fakturovaná cena denného nájmu za náhradné motorové vozidlo je cenou obvyklou a prijatý záver v podstatných a relevantných otázkach aj riadne a zrozumiteľne odôvodnil. Zistený skutkový stav správne právne posúdil aplikujúc na vec dopadajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 381/2001 Z. z. a svoje úvahy náležite a v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Vecnú správnosť uvedeného záveru nie je spôsobilá spochybniť ani argumentácia žalovaného o potrebe dodatočného zohľadnenia dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla. V intenciách uvedeného možno preto bezpečne uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú plnú oporu v dokazovaní vykonanom v predmetnom konaní a právne závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú výsledkom aplikácie prvoinštančným súdom citovaných a na danú vec dopadajúcich príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 381/2001 Z. z. a zodpovedajúcich logických úvah za súčasného rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe. Rozhodne nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že stotožnenie sa s názorom prvoinštančného súdu by viedlo k porušeniu princípu právnej istoty, pretože priznať poškodenému akúkoľvek sumu za nájom náhradného vozidla bez ohľadu na jeho účelnosť, nevyhnutnosť a primeranosť, je v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné vnímať v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, sú zrejmé úvahy, na základe ktorých bola žalobcom uplatnená suma nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vyhodnotená ako obvyklá a primeraná. Opomenúť nemožno ani veľké množstvo rozhodnutí, ktoré v obdobných sporoch medzi totožnými sporovými stranami vyhodnotili obdobnú odvolaciu argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú, čoho si žalovaný pri opakovaní totožnej argumentácie musí byť vedomý (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2026, sp. zn. 5Co/128/2025, zo dňa 16.04.2026, sp. zn. 9Co/103/2025, zo dňa 25.02.2026, č. k. 6Co/19/2026, zo dňa 17.12.2025, sp. zn. 5Co/38/2025, zo dňa 09.09.2025, sp. zn. 14Co/91/2025, zo dňa 27.08.2025, sp. zn. 2Co/141/2024, zo dňa 30.07.2025, sp. zn. 7Co/105/2024, zo dňa 22.07.2025, sp. zn. 14Co/66/2025, zo dňa 26.04.2016, rozsudky Krajského súdu Žilina zo dňa 22.06.2023, sp. zn. 14Cob/93/2022). Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nebol povinný osvojiť si minoritné právne názory uvedené v žalovaným citovaných rozhodnutiach niektorých odvolacích senátov, ktorými nie je viazaný (viď § 193 CSP), a s ktorými sa nestotožnil a má za to, že pre obhajobu svojho právneho názoru poskytol dostatočne presvedčivú a racionálnu argumentáciu zohľadňujúcu účel inštitútu náhrady škody a povinného zmluvného poistenia. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného o neakceptovateľnosti záverov napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že zakladá úzus, že poškodený si môže prenajať náhradné vozidlo za neprimerane vysoké náklady, ktoré by pri minimálnej snahe mohol eliminovať.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).