Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 330/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti spoločnosti L., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. P.

R., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. apríla 2013 takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti L., spol. s r. o., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. apríla 2013 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. apríla 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia spoločnosti L., spol. s r. o., v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a

deväťdesiatštyri centov) na účet jej advokátky JUDr. P. R., B., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -16

z 18. júla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti L., spol. s r. o., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 30. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

a zároveň odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom č. k. -50 zo 16. októbra

2013 vyjadril predseda najvyššieho súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

„Najvyšší súd, ako súd dovolací, sťažnosťou napadnutým uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2013 odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -545 z 20. decembra 2012 až do rozhodnutia o dovolaní

žalovaných v II., III. a IV. rade. V odôvodnení uviedol, že žalovaní v II., III. a IV. rade

navrhli s poukazom na podané dovolania odložiť vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -545 z 20. decembra 2012. Dovolací súd preto rozhodol

s odkazom na ustanovenie konštatujúc, že podmienky

na odloženie vykonateľnosti dovolaniami napadnutého rozhodnutia sú splnené.

Sťažovateľ namieta nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia NS SR, ktoré

preto podľa neho vykazuje znaky maximálnej miery arbitrátnosti a svojvôle, keďže z neho

nie je zrejmé, na základe čoho dovolací súd rozhodol...

K námietke sťažovateľa najvyšší súd uvádza, že podmienky, ktoré musia byť splnené,

aby bolo možné vykonateľnosť odložiť, zákon vyslovene neustanovuje. Rozhodnutie

o odklade vykonateľnosti je preto na úvahe súdu. Uvedenie skutočností, odôvodňujúcich

odklad vykonateľnosti, by mohlo prejudikovať rozhodnutie o podanom dovolaní.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti, najvyšší súd zastáva názor, že medzi

napadnutým uznesením dovolacieho súdu a namietaným porušením základných práv

zaručených a dohovorom, neexistuje taká spojitosť, ktorá by umožňovala vysloviť

záver o ich porušení.

Najvyšší súd má za to, že uznesením NS SR sp. zn. z 30. apríla 2013,

k porušeniu sťažovateľom namietaných práv, nedošlo.

Vo vzťahu k možnosti upustenia od ústneho pojednávania na ústavnom súde...

oznamujeme, že najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 29. októbra 2013 uviedla, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

Vychádzajúc z vyjadrení účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla 2013, ktorým odložil vykonateľnosť

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -545 z 20. decembra 2012

až do rozhodnutia o dovolaní žalovaných v 2., 3. a vo 4. rade; uvedený rozsudok

odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 7. januára 2013.

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Keďže podmienky na odloženie

vykonateľnosti dovolaniami napadnutého rozhodnutia v zmysle sú splnené,

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.“.

Sťažovateľka sa domnieva, že vydanie uznesenia najvyššieho súdu bez akéhokoľvek

odôvodnenia je potrebné považovať za zjavný prejav svojvôle dovolacieho súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd konštatuje, že problematikou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia sa

v minulosti už viackrát vo svojich rozhodnutiach zaoberal (napr. ,

, a iné), v ktorých konštatoval, že požiadavka riadneho

odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu.

Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť

a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne

(t. j. zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite (t. j. zákonom vyžadovaným

spôsobom) odôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného

postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z a dohovoru.

Podľa (ďalej len „OSP“) pred rozhodnutím

o odvolaní môže súd, ktorý má o ňom rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Ako z citovaného ustanovenia vyplýva, zákon vyslovene neuvádza

podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodnutia

napadnutého odvolaním. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia tak závisí

od úvahy súdu. To však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad

( ) a môže byť prejavom svojvôle ( ), pretože podľa

názoru ústavného súdu aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti v rámci

dovolacieho konania sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu

podľa a dohovoru.

Súčasťou obsahu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia, iba takýmto rozhodnutím je rešpektované základné právo účastníka

konania podľa a právo podľa dohovoru. Aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Vo svetle

judikatúry ústavného súdu je možné potom iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré zodpovedá týmto požiadavkám považovať za adekvátne a zodpovedajúce právu

účastníka konania na spravodlivý proces.

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu podľa špecifických okolností

daného prípadu posúdiť, či absencia odôvodnenia, tak ako na ňu poukazovala sťažovateľka

v sťažnosti, dosahuje intenzitu svojvôle.

Ústavný súd konštatuje, že základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho

rozhodnutia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj

základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje ( ). Odklad

právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože súd v takomto prípade pred

rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky takéhoto právoplatného rozhodnutia.

Preskúmaním danej veci ústavný súd dospel k názoru, že rozhodnutie najvyššieho

súdu založené výlučne na konštatovaní, že „podmienky na odloženie vykonateľnosti

dovolaniami napadnutého rozhodnutia v zmysle sú splnené“, nespĺňa

minimálne požiadavky, ktoré sú na odôvodnenie súdnych rozhodnutí kladené. Takto

formálne koncipované odôvodnenie súdneho rozhodnutia svedčí o svojvôli a zjavnej

neodôvodnenosti, čo znamená neakceptovateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia

z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu (bod 1 výroku

nálezu).

Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu ako

porušujúce označené práva sťažovateľky, bolo namieste toto rozhodnutie podľa čl. 127

ods. 2 (a jemu zodpovedajúcemu a ) zrušiť

a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, ako to vyplýva z druhého bodu výroku

nálezu. V ďalšom konaní je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56

ods. 6 ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky v podaní z 29. októbra 2013 vyčíslila trovy konania sumou 275,94 €

pozostávajúcou z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné

vyhotovenie sťažnosti) v sume po 130,16 € a dvoch režijných paušálov v sume po 7,81 €.

Keďže takto vyčíslená suma sa zhoduje so sumou vypočítanou ústavným súdom, ústavný

súd rozhodol o jej úhrade sťažovateľke najvyšším súdom (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013