Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, zastúpeným ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, o zaplatenie 405 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 06. októbra 2025, č. k. -95, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 405 eur s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 405 eur od 13.11.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.( I. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 13.03.2023 došlo v Trebišove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť THERAPY spol. s r.o., IČO: 36569640, so sídlom SNP 3793/1A, 075 01 Trebišov (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, za opravu bola dňa 28.04.2023 vystavená faktúra č. 230900123. Zo Zmluvy o nájme č. 549/2023 zo dňa 11.04.2023 zistil, že na jej základe žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo s dobou nájmu od 11.04.2023 do 28.04.2023 za denné nájomné: 50 eur, zmluvné nájomné: 45 eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla: 30 eur (ceny vrátane DPH). Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zistil, že náhradné vozidlo bolo vrátené dňa 28.04.2023. Poškodené vozidlo bolo prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 11.04.2023 a po ukončení opravy dňa 28.04.2023 bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 28.04.2023. Dňa 13.05.2023 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5532023 splatnú dňa 20.05.2023 na sumu 840,00 eur s DPH za 18 dní prenájmu. V čestnom prehlásení zo dňa

13.05.2023 poškodený prehlásil, že mal zapožičané náhradné vozidlo od 11.04.2023 do 28.04.2023, t.j. v trvaní 18 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise, až kým autoservis opravu vozidla neukončil; zároveň poškodený prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Z vyjadrenia servisu súd prvej inštancie tiež zistil, že vozidlo bolo prijaté do servisu 11.04.2023. Po odstrojení 12.04. boli objednané diely. Po dodaní dielov sa nárazník vylakoval a vozidlo skompletizovalo. Dňa 28.04.2023 sa uskutočnila doobhliadka a bola vystavená faktúra. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 poškodený ako postupca postúpil pohľadávku poškodeného voči žalovanému vo výške 840,00 eur s DPH na žalobcu titulom jeho nároku voči poisťovni Podľa na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 13.05.2023. Listom zo dňa 13.05.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 26.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bola výška plnenia v sume 435,00 eur. Z Vyjadrenia likvidátora okresný súd ďalej zistil, že ako primeraná doba zapožičania náhradného vozidla bola priznaná doba 9 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Dňa 26.10.2023 žalovaný žalobcovi uhradil sumu 435,00 eur.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na , , , , , , , , , , , , č. 381/2001 Z.z, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ zákon o PZP.“), nariadenia č. dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Úvodom zdôraznil, že žalovaný namietal iba neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla, ostatné skutkové tvrdenia žalobcu (napr. výšku nájomného, rozsah škôd na poškodenom vozidle a pod.) žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a teda ich považoval medzi stranami za nesporné. Pripomenul, že aj z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 26.10.2023 vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 435,00 eur, t.j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval. Žalovaný žalobcovi nepriznal iba neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9 dní spolu vo výške 405,00 eur, a to z dôvodu, že za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla žalovaný považoval čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ktorý podľa názoru žalovaného predstavoval 9 dní. 3.1. V tejto súvislosti súd prvej inštancie argumentoval, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Rozviedol, že žalovaný vôbec nebral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Pokiaľ žalovaný posúdil za primeranú dobu opravy iba 9 dní, ktorú odôvodnil vlastným určením doby potrebnej na opravu, určil tak bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, len na základe svojvoľného posúdenia, ktoré nemožno akceptovať (viď rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. ). Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. Navyše žalovaný v odpore uviedol, že za účelom preukázania, aký časový úsek bol vzhľadom na rozsah prác potrebný na opravu poškodeného vozidla, žalovaný pristúpi aj k vyhotoveniu odborného vyjadrenia, ktoré súdu dodatočne doloží v priebehu konania. Napriek vyššie uvedenému však žalovaný súdu žiadne odborné vyjadrenie preukazujúce jeho tvrdenia v priebehu konania nepredložil. S ohľadom na uvedené tvrdenia žalovaného o neprimeranosti doby opravy považoval za nepreukázané.

3.2. V súvislosti s trvaním samotnej opravy sa prvoinštančný súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. V tejto súvislosti odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -56 zo dňa 06.08.2025.Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie, t.j. v danom prípade dňa 28.04.2023. Za danej situácie považoval nárok poškodeného postúpený na žalobcu za účelný a žalovaný bol povinný plniť náhradu na náklady vynaložené účelne, keďže nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti za škodu z PZP v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie vozidla vynaložené účelne. Zároveň zdôraznil, že poškodený nemohol používať svoje vozidlo predovšetkým z dôvodu jeho poškodenia zavineného poistencom u žalovaného.

3.3. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán skonštatoval, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky na odkázal na viacero rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Zdôraznil, že v kontexte vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. V danom prípade tak úhradu nájomného supluje samotné postúpenie. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Navyše námietku žalovaného ohľadom nedostatku legitimácie strán sporu považoval za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody prešetril, pričom žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 435,00 eur. Z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 26.10.2023 tak vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 435,00 eur, t.j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval, keďže žalovaný žalobcovi nepriznal iba neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9 dní. Na tomto mieste ďalej zdôraznil, že z uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 13.05.2023 vyplýva, že priamo žalobca ako postupník si u žalovaného uplatnil predmetný nárok, pričom výšku a právny základ uplatňovaného nároku postupník preukazoval listinnými dokladmi, okrem iného aj zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalovaný tak už v priebehu šetrenia tejto poistnej udalosti mal k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávky (resp. mal možnosť si túto zmluvu, ako aj ďalšie podklady potrebné na šetrenie vyžiadať), z ktorej vyplýva postupovaná pohľadávky a dohodnutý spôsob odplaty. Žalovaný však počas šetrenia poistnej udalosti žiadnym spôsobom nenamietal, že by žalobca ako postupník nebol oprávnený požadovať takéto plnenie, resp. že by žalovaný nebol povinný plniť žalobcovi. Práve naopak, žalovaný poistnú udalosť prešetril, pričom žalobcovi aj čiastočne plnil. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie námietku žalovaného vznesenú až počas konania o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 405,00 eur za dôvodný v celom rozsahu.

4. K nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie poukázal na to, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Ozrejmil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia podľa , t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade o zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené 26.10.2023, 15-

dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 10.11.2023 (piatok), pričom žalobca úrok z omeškania požadoval od 13.11.2023. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 405,00 eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania a jeho názor považuje za nesprávny. Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 840,00 eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal v prvom rade za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode 27. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade má byť daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

Žalovaný v tejto súvislosti úvodom argumentoval, že v danom prípade je predmetom súdneho konania nárok na náhradu škody, ktorý mal poškodenému údajne vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V súvislosti s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo preto v danom prípade úlohou súdu na základe doložených listinných dôkazov potrebné v prvom rade skúmať, či poškodenému pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 vôbec vznikol v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody vo výške 840,00 eur. V prípade ak by súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 eur neexistoval, mala by táto skutočnosť sama o sebe za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 (s účinkami ex tunc) z dôvodu rozporu s hmotnoprávnym ustanovením , pričom túto absolútnu neplatnosť by už nebolo možné dodatočne zhojiť.

Ďalej poukázal na to, že v danom prípade vzhľadom na charakter uplatneného nároku (vynaložené náklady na náhradné vozidlo) na vznik škody nepostačuje len samotné prenajatie si náhradného vozidla poškodeným a vyfakturovanie nájomného jeho prenajímateľom, ale sa vyžaduje aj reálna úhrada tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi tohto vozidla (musí ísť teda o vynaložené náklady). Možno teda uzavrieť, že v danom prípade (vzhľadom na charakter uplatneného nároku) škoda poškodenému nevznikla už momentom prenajatia náhradného vozidla (príp. momentom vystavenia faktúry za nájomné), ale mohla vzniknúť až momentom úhrady tohto nájomného, t. j. reálnym vynaložením nákladov na prenájom náhradného vozidla. Nakoľko poškodený v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 neuhradil, tak poškodený nemohol pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 eur ani len voči samotnému poistenému škodcovi, pretože mu škoda vo výške 840,00 eur v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikla. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nie je pravdivé ani tvrdenie uvedené v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023, v zmysle ktorého by poškodený mal mat' voči žalovanému ako poisťovateľovi peňažnú pohľadávku vo výške 840,00 eur s DPH z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné

užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 13.03.2023, nakoľko poškodený teda pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nemal ani len nárok na náhradu škody voči samotnému poistenému škodcovi vo výške 840,00 eur, ktorého by sa poškodený voči poistenému škodcovi mohol úspešne domáhať (, ). Teda poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nemal ani len právo na plnenie (pohľadávku) voči samotnému poistenému škodcovi spočívajúcu v nároku na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 eur, ktorú by bol býval poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt. Z vyššie uvedeného teda taktiež vyplýva, že poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nemohol ani len voči samotnému poistenému škodcovi postupovať nárok na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 eur ako akúsi budúcu pohľadávku, nakoľko škoda musí byt' v čase kedy sa poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu škody už reálna a existujúca, a nielen hypotetická s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Nakoľko teda pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistovala, tak nebolo ani možné v rámci bodu 4. tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 medzi žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 840,00 eur s DPH, nakoľko škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 13.05.2023 teda nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Na tomto mieste taktiež zdôraznil, že akýkoľvek nárok na náhradu škody nemôže mat' nikdy charakter budúcej pohľadávky s možnosťou vzniku takejto pohľadávky niekedy v budúcnosti, pričom opačný postoj je v absolútnom rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v ods . 1 ako ujmy, ktorá sa v rozhodnom čase už reálne prejavila v majetkovej sfére daného subjektu. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal preto za to, že v danom prípade nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 teda celkovo možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nikdy nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Žalovaný mal v tejto súvislosti tiež za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení jeho rozsudku riadne nevysporiadal ani s veľkou časťou jeho argumentácie týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní uvedenou v jeho písomných podaniach, čím porušil aj právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, čím je daný aj odvolací dôvod podľa . Vo vzťahu k posúdeniu primeranosti celkovej doby prenájmu náhradného vozidla vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil keď súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že za účelnú dobu nájmu je potrebné považovať žalobcom tvrdenú dobu 18 dní, t. j. od 11.04.2023 do 28.04.2023. Odvolateľ mal preto za to, že za skutkového stavu, kedy rozporoval celkovú dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 18 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala trvať ním deklarovaných 18 dní, namiesto 9 dní uznaných žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023. Rozvinul, že nakoľko s poukazom na listinné dôkazy (faktúra za opravu havarovaného vozidla) rozporoval celkovú dobu opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v dĺžke 18 dní, tak ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by žalobca bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola dôvodná a nevyhnutná v žalobcom deklarovanom rozsahu 18 dní. Žalobca podľa názoru žalovaného do konania nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať' v rozsahu nad žalovaným uznaných 9 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti závery súdu vo vzťahu k posúdeniu primeranosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla poškodeným považoval za svojvoľné a arbitrárne.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania ako aj argumentáciou oboch sporových strán. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (, ), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ). S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. , sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody podľa ust. , a Občianskeho

zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne, ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.

14. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného boli obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z ust. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného.

16. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. a , ktoré upravujú právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: "...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...".

17. Nakoľko žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov i právnou teóriou aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je základnou súčasťou každého súdneho konania. Súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, a to posúdením predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Súdna prax je zajedno v tom, že predmetom postúpenia môže byť aj pohľadávka budúca, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postupu pohľadávky je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , sp. zn. ). Ak poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom náhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu škody žalobcovi proti žalovanému. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, započítaním predmetných pohľadávok totiž nedošlo k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanej vymáhať, došlo len k zániku záväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné motorové vozidlo žalobcovi, súčasne však vznikla pohľadávka voči žalovanej ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného motorového vozidla poškodeného v autoservise. Poškodený cenu prenájmu motorového vozidla neuhradil, ale so žalobcom v deň vystavenia faktúry uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol odplatný prevod peňažnej pohľadávky spočívajúcej v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného motorového vozidla, a súčasťou ktorej bolo aj vzájomné započítanie pohľadávok postupcu (titulom odplaty za postúpenie pohľadávky) a postupníka (titulom prenájmu motorového vozidla postupcovi). V dôsledku toho, že poškodený v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky nemal uhradené náklady za prenájom motorového vozidla, bola žalovaná toho názoru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie žalovanej pohľadávky. Uvedenému záveru žalovanej nemožno prisvedčiť ani s dôrazom na výklad pojmu skutočná škoda, či dikciu ust. , na ktoré žalovaná v tejto súvislosti poukazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu sporné postúpenie žalovanej pohľadávky neodporuje zákonu ani ho neobchádza a nie je z toho dôvodu absolútne neplatné. V danej veci sa nejedná ani o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa a v zmysle záverov ustálenej súdnej praxe predmetom postúpenia môže byť aj budúca pohľadávka, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, či pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo viazaná na vznik podmienky. Zmluvnou cesiou prakticky, reflektujúc na problémy praktického života spojené s úhradou škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla a krytých povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu, poškodený a postupník postúpili pohľadávku zodpovedajúcu úhrade nákladov na prenájom náhradného vozidla na žalobcu a zároveň si vzájomne vysporiadali záväzky, ktoré medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla a odplatným postúpením. Započítaním vzájomných pohľadávok tak fakticky došlo ich úhrade. V dôsledku uzatvoreného kontraktu bol poškodený odbremenený od fyzickej úhrady záväzku spadajúceho do vecného rozsahu poistenia podľa a následného vymáhania pohľadávky titulom náhrady škody voči poisťovateľovi, čím súčasne došlo k minimalizácii nepriaznivých následkov do majetkovej sféry poškodeného, čomu by primárne malo slúžiť práve povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel podľa zabezpečované okrem iného aj žalovaným. Je potrebné zdôrazniť, že majetkový status poškodeného by bol úplne rovnaký aj pokiaľ by pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky fyzicky žalobcovi vyfakturovaný nájom uhradil a následne by pri rovnakej výšky odplaty ním uhradené peniaze žalobca vrátil poškodenému ako odplatu za postúpenie žalovanej pohľadávky. Poškodeným postúpený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov tak nesporne zostal zachovaný, k zmene došlo len v osobe oprávnenej domáhať sa jeho uspokojenia proti žalovanej. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje obsah pojmu skutočná škoda a jej preukázanie v zmysle , je potrebné uviesť, že závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a ktorých správnosť potvrdil aj odvolací súd, nie je popretý význam a obsah tohto inštitútu. Rozhodujúci je stav v čase rozhodovania súdu, kedy celkom nepochybne náklady na nájom náhradného vozidla poškodeným boli refundované v dôsledku

vzájomného započítania pohľadávky, ktorej vlastníkom je žalobca, a to na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky, zakladajúcej jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nepriznal budúcu, či neexistujúcu škodu, ale len uznal legitímnosť postúpenia budúcej pohľadávky titulom škodového nároku, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nesporne existoval, keď náklady na prenájom motorového vozidla boli uhradené prostredníctvom inštitútu započítania. Nemožno preto považovať za dôvodné odvolacie námietky žalovaného, že právny záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu je výsledkom svojvôle prvoinštančného súdu, resp. ničím neodôvodneného odklonu od dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočná škoda. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných súdov, v zmysle ktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený vynaložiť na požičanie/ prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala dočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď. Rovnako prijatý právny záver nie je v rozpore ani s ust. . Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval náklady na prenájom náhradného vozidla ako skutočnú škodu. Pri vyporiadavaní sa s obranou žalovaného je pritom potrebné prihliadnuť aj na to, že poškodený v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť prenájmom náhradného vozidla, náklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti, poškodený by mohol riadne využívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné. Odvolací súd tak nezistil žiaden právny dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ako titulu, na základe ktorého žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. V zhode s písomne prejavenou vôľou žalobca a poškodený si v rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti a zahrnuli do nej dva jasne, zrozumiteľne a dostatočne určite vyjadrené právne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky). Prísne formálny prístup žalovaného k výkladu práva nereflektuje na samotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov, sa aj odvolaciemu súdu v intenciách už uvedeného javí ako účelový.

18. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodeného voči nemu uplatnil nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Odvolací súd považuje za podstatné v prvom rade uviesť, že je nesporné a aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom k jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 13.03.2023, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na dobu nevyhnutne potrebnú, kedy sa počas trvania opravy poškodeného motorového vozidla jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo. Rozsiahle preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla resp. nevyhnutnosti cestovania je vzhľadom na predmet konania absolútne neprimerané. Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu jednoznačná. Naviac objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný už aj tým, že časť týchto nákladov preplatil vo výške 435,00 eur za 9 dní zapožičania náhradného vozidla. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla, bol neúčelný, mal tvrdiť a preukazovať žalovaný (poisťovňa), t.j. bolo na žalovanom tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné.

19. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. , odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len "") a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len "Dohovor"), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do , resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon () priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. "Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. ). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. , , , , , , , , , , , ).

20. V podanom odvolaní žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. , majúc za to, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom, než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri ). Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.

21. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

22. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).