Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/54/2024

Potvrdené rozhodnutím 6Co/29/2026
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, zastúpeným ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, o zaplatenie 405 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 06. októbra 2025, č. k. 58C/54/2024-95, takto r o z h o d o l : I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičová 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 405,00 Eur s príslušenstvom, takto exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 405,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 405,00 Eur od 13.11.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.01.2024, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 405,00 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.03.2023 došlo v Trebišove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť THERAPY spol. s r.o., IČO: 36569640, so sídlom SNP 3793/1A, 075 01 Trebišov (ďalej len „poškodený“). K vzniku 2

škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 549/2023 zo dňa 11.04.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 11.04.2023 do 28.04.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy poškodeného vozidla, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5532023 splatnú dňa 20.05.2023 na sumu 840 EUR s DPH za 18 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov

na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 840 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 26.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 435 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 10.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.10.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 405 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13.11.2023 do zaplatenia v súlade s ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. Ďalej žalobca uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia 3

zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. -133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. ). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. ); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp.

zn. ). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. -33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. . Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v 4

spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. a .

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.01.2024 uviedol, že žalovaný zotrváva na jeho stanovisku uvedenom v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023 a má za to, že v časti rovnajúcej sa sume 405,00 EUR sa nejedná o účelne, nevyhnutne a odôvodnené vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo malo nachádzať v autoservise bola od 11.04.2023 do 28.04.2023. Podľa názoru žalovaného je však celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v zjavnom nepomere k samotnému rozsahu prác, ktoré boli v zmysle Kalkulácie autoservisu č. 1600135 zo dňa 28.04.2023 (ďalej aj ako „kalkulácia“) potrebné na opravu poškodeného vozidla, nakoľko z tejto kalkulácie vyplýva, že oprava poškodeného vozidla mala trvať 6,8 hod. Žalovaný uviedol, že za účelom preukázania, aký časový úsek bol vzhľadom na rozsah prác potrebný na opravu poškodeného vozidla žalovaný pristúpi aj k vyhotoveniu odborného vyjadrenia, ktoré súdu dodatočne doloží v priebehu konania. Žalovaný je teda toho názoru, že celková doba počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v príslušnom autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý bol vzhľadom na rozsah vykonaných prác reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod. Žalovaný napokon v tejto súvislosti dodáva, že napriek existencií tohto zjavného nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, žalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za 9 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný preto týmto poukázal aj na zásadu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov a jej prípadnú aplikáciu zo strany súdu v tomto konaní. Žalovaný ďalej v súvislosti s primeranosťou doby nájmu náhradného vozidla poukazuje aj na zásadu neminem laedere, zakotvenú v ust. . Vo všeobecnosti platí, že všeobecná prevenčná povinnosť zakotvená v ust. sa uplatní v prípade, ak určitý okruh spoločenských vzťahov nie je výslovne regulovaný pozitívnym právom, ako napr. zákonná povinnosť vykonať opravu poškodeného vozidla v primeranom čase a pod. Absencia takejto zákonnej povinnosti však neznamená, že dotknuté subjekty v takomto prípade nie sú povinné počínať si v zmysle ust. tak, aby celková doba opravy poškodeného nebola neodôvodnene a neprimerane dlhá a poisťovňa tak musela poškodenému z titulu prenájmu náhradného vozidla nahrádzať aj náklady, ktoré neboli odôvodnene a nevyhnutne vynaložené. Žalovaný je tak toho názoru, že všeobecné súdy sú v sporoch týkajúcich sa poistno-právnych vzťahov povinné aj cez prizmu ust. zohľadňovať a chrániť aj právo poisťovne na pokojné užívanie majetku, vyplývajúce z Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že základné ľudské práva a slobody vo všeobecnosti nepôsobia nielen v tzv. „vertikálnych vzťahoch“ medzi 5

verejnou mocou a jednotlivcami, ale taktiež pôsobia aj v tzv. „horizontálnych vzťahoch“ medzi subjektami súkromného práva navzájom. Ústavný súd Českej republiky k vyššie uvedenému napr. jeho náleze zo dňa 07.03.2012, spis. zn. uviedol, že: „Jak Ústavní sond uvedl ve svém nálezu sp. zn. , “funkcí soudu a justice obecné je poskytovat ochranu právům jednotlivce ( ), v materiálním právním státě pak ochranu i základním právům ( ). Ne vždy jsou všechna základní práva přímo vykonatelná a působí vůči jednotlivci bezprostředně. V některých případech působí zprostředkovaně skrze jednotlivé normy jednoduchého práva tak, že jednoduchým právem prozařují. Tak je tomu ve vztazích horizontálních, tedy ve vztazích, které nejsou založený na nadřízenosti a podřízenosti, tj. ve vztazích, v nichž jsou si jejich účastníci rovni. Proto při výkladu či aplikaci jednoduchého práva na takové vztahy jsou soudy povinný toto prozařovaní pečlivě vážit a brát v potaz tak, aby současné dostály své povinnosti poskytovat ochranu jak právům v rovině jednoduchého práva, tak právům základním“.“ Garance vlastnického práva podle čl. 11 Listiny se sice bezprostředně týká toliko vztahu mezi jednotlivcem a veřejnou mocí, avšak kromě toho, že tato ustanovení zajišťují povinnost veřejné moci jednat tak, aby do vlastnického práva jednotlivce sama nezasahovala, zavazují veřejnou moc ve smyslu povinnosti poskytovat vlastníkovi ochranu v případě, kdy je jeho vlastnické právo rušeno či omezováno ze strany třetích subjektu. Vlastnické právo tedy není pauze ochranou před zásahy ze strany veřejné moci (status negativus), nýbrž zakotvuje i nárok na určité pozitivní plnění (zejména ochranu) ze strany státu (status positivus).“ V zmysle vyššie uvedeného teda žalovaný opätovne uvádza, že v zmysle zásady neminem laedere zakotvenej v ust. je podľa jeho názoru príslušný autoservis v súvislosti s opravou poškodeného vozidla, ako aj samotný poškodený v súvislosti s odstraňovaným následkov poistnej udalosti povinný počínať si tak, aby pri odstraňovaní následkov poistnej udalosti nevznikali neodôvodnené, neúčelné a neprimerané náklady, ktoré by mala poisťovňa z titulu povinného zmluvného poistenia poškodenému nahrádzať, čím podľa názoru žalovaného dochádza k zmenšovaniu majetkovej sféry poisťovne v rozpore s ust. a neoprávneným zásahom do práva poisťovne na pokojné užívanie majetku zaručeného v Dodatkovom protokole č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo strany subjektov súkromného práva. Navyše posúdenie primeranosti doby nájmu náhradného vozidla podľa názoru žalovaného úzko súvisí aj s požiadavkou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. V už vyššie citovanom náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 07.03.2012, spis. zn. , sa Ústavný súd Českej republiky zaoberal aplikáciou ustanovenia , zakazujúceho výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to z hľadiska ochrany základných práv v právnych vzťahoch medzi subjektami súkromného práva (tzv. „horizontálnych právnych vzťahoch“) skrz toto kogentné ustanovenie zakazujúceho výkon práva s dobrými mravmi. V zmysle vyššie uvedeného je teda žalovaný toho názoru, že v danom prípade je potrebné cez prizmu ust. žalobcovi nepriznať náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v dĺžke 9 dní, ako to vyplýva z Oznámenia žalovaného zo dňa 26.10.2023 a zabezpečiť tak ochranu základného práva žalovaného na pokojné užívanie majetku zaručeného v Dodatkovom protokole č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a spravodlivé riešenie tohto sporu týkajúceho sa celkovej dĺžky nájmu náhradného vozidla. Žalovaný napokon považuje v 58C/54/2024 6

súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za podstatné poukázať aj na právny názor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 09.02.2023, sp. zn. 4Cob/l 17/2021, v ktorom Krajský súd v Bratislave konkrétne uviedol, že „Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.“ Žalovaný má za to, že z vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave výslovne vyplýva, že nárok na úroky z omeškania z pomernej nevyplatenej časti poistného plnenia bez ohľadu na to, od akého okamihu má poškodený na tieto úroky z omeškania nárok, možno vo všeobecnosti považovať za sankciu pre poisťovne v prípadoch, kedy poisťovne nesprávne posúdia, že poškodený nemá nárok na poistné plnenie v celom rozsahu (resp. že poškodený má nárok na poistné plnenie len v krátenej časti). V zmysle uvedeného má preto žalovaný za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný považuje samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 405,00 EUR za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu, t. j. možno inak povedané, žalovaný podľa jeho názoru v tomto prípade správne posúdil, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie v pomernej

časti rovnajúcej sa sume 405,00 EUR. Na základe uvedených skutočností mal teda žalovaný za to, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, a to čo do samotnej istiny, ako aj úrokov z omeškania, a preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. K nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol nasledovné. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Na základe toho považuje za účelný nájom náhradného vozidla len za obdobie 9 dní oproti fakturovaným 18 dňom. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie 7

vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, majúc za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. . Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. V súvislosti s trvaním samotnej opravy žalobca poukázal na to, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Z vyjadrenia vedúcej autoservisu, p. A. B. z autoservisu AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že vozidlo prijaté bolo do autoservisu dňa 11.04.2023, teda v deň začatia nájmu náhradného vozidla, po odstrojení vozidla boli dňa 12.04.2023 objednané náhradné diely, po dodaní ktorých sa nárazník lakoval a vozidlo sa skompletizovalo, pričom dňa 28.04.2023 sa konala doobhliadka, bola vystavená faktúra a rovnako tak došlo k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. Z toho teda vyplýva, že nájom náhradného vozidla, ako aj oprava poškodeného vozidla neboli nijak umelo predlžované. Pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave či konečnej dĺžke opravy, či neprimeranosť jej trvania mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie

následne v rámci nároku poškodeného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn. , v zmysle ktorého „dobu opravy poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti.“ Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty 8

zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. ). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo jeho vozidlo vydané autoservisom, a to v deň vystavenia faktúry za jeho opravu dňa 28.04.2023. Žalobca zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise AUTOSPOL VLASATÝ, spol. s r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 11.04.2023 do 28.04.2023, t.j. 18 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného poukazujúcu na ochranu jeho práv a porušenie zásady „neminem laedere“, jedná sa len o domnienky a úvahy spochybňujúce nárok žalobcu resp. poškodeného. Poškodený v momente vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami , pričom ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Žalobca preto nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že by poškodený svojím konaním akýmkoľvek spôsobom porušil alebo ohrozil majetkové práva žalovaného. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne resp. vyplatením poistného plnenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že by 9

bolo výlučne na subjektívnom rozhodnutí poškodeného kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z autoservisu. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre

účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie, poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na to, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trval na žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný ďalej v súvislosti s namietanou dĺžkou doby prenájmu náhradného vozidla uvádza, že ten v jeho odpore rozporoval celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v žalobcom tvrdenom rozsahu 18 dní a to predovšetkým s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla. Za takéhoto skutkového stavu, kedy žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 18 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala trvať ním tvrdených 18 dní, namiesto 9 dní uznaných žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež uviedol, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (presúvaniu). Nakoľko teda žalovaný v jeho odpore predovšetkým s poukazom na čistý čas opravy poškodeného vozidla vyplývajúci z faktúry za opravu rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 18 dní, tak ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by žalobca bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola dôvodná a nevyhnutná v rozsahu nad žalovaným uznaných 9 dní. Žalovaný poukázal aj na to, že zákon o PZP vo všeobecnosti neupravuje len práva poškodených, ale upravuje aj ich povinnosti, pričom jednou zo základných povinností každého poškodeného je akýkoľvek jeho nárok riadne preukázať (napr. § 15 ods. 1 zákona o PZP). Žalobca však podľa názoru žalovaného v jeho písomných podaniach neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ako ani do konania nedoložil relevantné dôkazy, ktorými by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať až v rozsahu ním tvrdených 18 dní. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobcu v jeho žalobe či replike o tom, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby 10

prenájmu náhradného vozidla) bola nevyhnutná a účelná v rozsahu 18 dní, sú len veľmi všeobecné (nekonkrétne) a vágne. V súvislosti s e-mailovou komunikáciu autoservisu doloženou žalobcom k jeho replike žalovaný uvádza, že z tejto e-mailovej komunikácie podľa názoru žalovaného nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, prečo mala oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) trvať až v rozsahu 18 dní tvrdených žalobcom. Z tohto e-mailového vyjadrenia autoservisu v zásade len vyplýva, že dňa 11.04.2023 bolo poškodené vozidlo prijaté do opravy, po odstrojení 12.04.2023 boli objednané náhradné diely a po dodaní dielov sa nárazník vylakoval a vozidlo skompletizovalo. Z tohto e-mailového vyjadrenia však žiadnym spôsobom napr. nevyplýva, kedy boli náhradné diely objednané, kedy boli náhradné diely autoservisu dodané a pod. Žalovaný taktiež poukazuje, že žalobca v tejto súvislosti napr. ani nedoložil príslušné dodacie listy z ktorých by bolo možné zistiť presný časový údaj (resp. presné časové údaje), kedy mali byť náhradné diely autoservisu dodané. Žalovaný tak mal za to, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno (ako ani povinnosť tvrdenia) a kvalifikovaným spôsobom nepreukázal, prečo mala byť oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) dôvodná v rozsahu nad žalovaným uznaných 9 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že samotný nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní možno považovať za nepreukázaný. Žalovaný ďalej rozšíril jeho procesnú obranu v konaní aj o námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj o námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobca tvrdil, že poškodený mal odplatne postúpiť jeho budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 5532023 zo dňa 13.05.2023 (ďalej aj ako „faktúra za prenájom“) v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 mala vzniknúť voči žalovanému pohľadávka vo výške 840,00 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Podľa žalobcu tak zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný, pričom sa mala zmeniť len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom tak má byť v tomto prípade podľa žalobcu práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo podľa žalobcu dôjsť k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že podstata inštitútu postúpenia pohľadávky podľa a nasl. spočíva v tom, že do už existujúceho záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nastupuje namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). Postúpenie pohľadávky je teda spojené s prevodom subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. V súvislosti s vyššie uvedeným možno poukázať napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) zo dňa 20.09.2009, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd okrem iného aj uviedol, že: „Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku 11

sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka.“ Žalovaný má však za to, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval žiadny záväzkový vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na vyplatenie poistného plnenia za poisteného škodcu z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR s DPH. Žalovaný má teda za to, že v danom prípade nemôže byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný v súvislosti s absenciou vecnej legitimácie sporových strán ďalej poukázal na zákona o PZP, zákona o PZP a . Ďalej poukázal na to, že najvyšší súd v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, sp. zn. jasne vymedzil, kedy v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o PZP poisťovateľovi vzniká povinnosť nahradiť poškodenému za poisteného škodcu daný nárok na náhradu škody, keď v tejto súvislosti uviedol, že: ,,Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený; toto plnenie má charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poisťovateľovi.“ V zmysle vyššie citovaného uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 28.02.2023, sp. zn. je teda zrejmé, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody voči samotnému škodcovi a špecifickým právom poškodeného na výplatu poistného plnenia voči poisťovateľovi škodcu. Podporne možno poukázať, že napr. aj Najvyšší súd Českej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa 21.03.2014, sp. zn. výslovne uviedol, že právo poškodeného na plnenie voči poisťovateľovi škodcu je originárnym právom, ktoré je založené osobitným právnym predpisom a ktoré nemá povahu nároku na náhradu škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou namiesto poisteného škodcu, avšak citované ustanovenie dáva poškodenému oprávnenie uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi škodcu. To však neznamená, že by do zodpovednostného vzťahu medzi škodcom a poškodeným vstúpil namiesto škodcu jeho poisťovateľ, ktorý nie je zodpovedný za vzniknutú škodu. Povinnosťou poisťovateľa je len plniť za poisteného, pokiaľ si poškodený voči nemu uplatnil jeho právo na plnenie. Žalovaný má teda konkrétne za to, že v zmysle zákona o PZP ako aj vo svetle vyššie citovaného uznesenia najvyššieho súdu zo dňa 28.02.2023, sp. zn. , mohlo v danom prípade poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 vzniknúť zákonné právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR s DPH za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 840,00 EUR;

uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi; preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi. Žalovaný má však za to, že v danom prípade nebola splnená ani len úplne prvotná a základná podmienka, ktorou je vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči poistenému škodcovi vo výške 840,00 EUR. V tejto súvislosti považuje žalovaný v prvom rade za potrebné uviesť, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o 12

zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (citované z Števček, M., A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1494). Podobne napr. aj Krajský súd v Žiline v jeho rozhodnutí zo dňa 18.12.2018, sp. zn. v tejto súvislosti uviedol, že: „Ani pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Avšak obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Žalovaný ďalej v súvislosti s vyššie uvedeným taktiež poukazuje, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci teda nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla, ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t. j. v dopravnej nehode), tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny. V súvislosti s vyššie uvedeným treba bližšie uviesť, že pri samotnom poškodení veci (napr. motorového vozidla) sa už v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného. Pri škode na motorovom vozidle teda škoda spočíva v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode, pričom nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené vozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamžiku, kedy sa pri dopravnej nehode znížila hodnota jeho vozidla. Iná je však situácia pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla, ale škoda sa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať počas doby opravy jeho poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom náhradného vozidla. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda pokiaľ dlžník (t. j. v tomto prípade poškodený THERAPY spol. s r.o.) nezaplatil dlžnú čiastku (t. j. nájomné za užívanie náhradného vozidla) svojmu veriteľovi (t. j. žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla), tak nemohol úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla z titulu zodpovednosti tretej osoby, pretože mu žiadna škoda nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh teda nie je skutočnou škodou. Škoda by teda poškodenému (THERAPY spol. s r.o.) v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla. Z jednotlivých listinných dôkazov doložených žalobcom k jeho žalobe je zrejmé, že poškodený ako nájomca v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne 13

neuhradil a teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 13.05.2023 tak na strane poškodeného neexistovala ani len samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR. V tejto súvislosti treba taktiež uviesť, že v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 sa uvádza, že poškodený ako postupca má mať voči žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v nároku poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 13.03.2023. Tu však treba

poukázať, že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023. Už len v zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že poškodený (THERAPY spol. s r.o.) ako nájomca pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne nezaplatil a teda poškodený (THERAPY spol. s r.o.) pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nemohol ani len úspešne uplatňovať z titulu zodpovednosti tretej osoby nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR, pretože mu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla škoda vo výške 840,00 EUR nevznikla. Teda poškodený (THERAPY spol. s r.o.) pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 voči žalovanému (ako ani voči samotnému škodcovi) nemohol mať žiadnu peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR, ako sa to uvádza v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023. Poškodený (THERAPY spol. s r.o.) tak fakticky pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 mal len voči žalobcovi nesplnený záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu existujúceho medzi nimi. Taktiež v súvislosti s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mal poškodený postúpiť žalobcovi jeho budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov žalovaný pre úplnosť ešte dodáva, že najvyšší súd napr. v jeho rozhodnutí zo dňa 21.12.2009, sp. zn. výslovne uviedol, že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Z tohto dôvodu mal preto najvyšší súd za to, že skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že škoda musela byť v rozhodnom čase (t. j. v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023) reálna, a nie len hypotetická, s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. Nakoľko teda v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 neexistovala ani len samotná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR, tak nebolo možné v rámci bodu 4. tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 medzi žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 840,00 EUR s DPH, nakoľko škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla teda v rozhodnom čase (t. j. v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 13.05.2023) vo výške 840,00 EUR nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti. V zmysle uvedeného tak žalovaný mal za to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi na odplatu za postúpenie vo výške 840,00 EUR s DPH podľa bodu 4, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nebola ani započítateľná. Navyše treba dodať, že ak by aj poškodený (THERAPY spol. s r.o.) pred 14

uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne zaplatil (čo sa však v danom prípade nestalo), čím by mu voči poistenému škodcovi vznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR, tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby žalovanému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť za poisteného škodcu uspokojiť tento nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, by si poškodený u žalovaného musel aj uplatniť a žalovanému aj preukázať tento nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR. V danom prípade si však u žalovaného nárok na výplatu poistného plnenia za poisteného škodcu z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR s DPH uplatňoval len žalobca prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 26.05.2023. Žalovanému sa tak v zmysle vyššie uvedeného celkovo javí, že žalobca si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne zamieňa s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých práv a povinností poškodeného. V tejto súvislosti žalovaný opätovne pripomenul, že postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Ako však už žalovaný uviedol, tak v danom prípade je z jednotlivých listinných dôkazov doložených samotným žalobcom zrejmé, že poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 nemal voči žalovanému žiadne právo na výplatu poistného plnenia za poisteného škodcu z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 840,00 EUR s DPH (ktoré by bol býval poškodený oprávnený platne postúpiť na žalobcu), nakoľko pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik

takéhoto práva poškodeného. Žalovaný má navyše za to, že vyššie uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky poškodeného voči žalovanému vo výške 840,00 EUR s DPH bola až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023. V zmysle vyššie uvedených skutočností má preto žalovaný za to, že v tomto prípade nie je daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o nájme č. 549/2023 zo dňa 11.04.2023, protokol o prenájme náhradného vozidla č. 549/2023 zo dňa 11.04.2023, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 13.05.2023, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 28.04.2023, faktúra č. 5532023, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023, uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 13.05.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023, doklad o úhrade zo dňa 26.10.2023, kalkulácia č. 1600135 zo dňa 28.04.2023, dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9571530110 zo dňa 28.04.2023, e-mailové vyjadrenie servisu, faktúra za opravu vozidla č. 230900123, e-mailová komunikácia žalobcu zo dňa 26.05.2023. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu nemali, resp. na nich netrvali. 15

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že dňa 13.03.2023 došlo v Trebišove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť THERAPY spol. s r.o., IČO: 36569640, so sídlom SNP 3793/1A, 075 01 Trebišov (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, za opravu bola dňa 28.04.2023 vystavená faktúra č. 230900123.

7. Zo Zmluvy o nájme č. 549/2023 zo dňa 11.04.2023 súd zistil, že na jej základe žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo s dobou nájmu od 11.04.2023 do 28.04.2023 za denné nájomné: 50 Eur, zmluvné nájomné: 45 Eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla: 30 Eur (ceny vrátane DPH). Z protokolu o prenájme náhradného vozidla súd zistil, že náhradné vozidlo bolo vrátené dňa 28.04.2023. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 28.04.2023 vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 11.04.2023 a po ukončení opravy dňa 28.04.2023 bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 28.04.2023. Dňa 13.05.2023 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 5532023 splatnú dňa 20.05.2023 na sumu 840,00 EUR s DPH za 18 dní prenájmu. V čestnom prehlásení zo dňa 13.05.2023 poškodený prehlásil, že mal zapožičané náhradné vozidlo od 11.04.2023 do 28.04.2023, t.j. v trvaní 18 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise, až kým autoservis opravu vozidla neukončil; zároveň poškodený prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Z vyjadrenia servisu vyplýva, že vozidlo bolo prijaté do servisu 11.04.2023. Po odstrojení 12.04. objednané diely. Po dodaní dielov sa nárazník vylakoval a vozidlo skompletizovalo. 28.04.2023 doobhliadka a vystavená faktúra.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023 súd zistil, že poškodený ako postupca postúpil pohľadávku poškodeného voči žalovanému vo výške 840,00 EUR s DPH na žalobcu titulom jeho nároku voči poisťovni podľa Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 13.05.2023. Listom zo dňa 13.05.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bola výška plnenia v sume 435,00 EUR. Vyjadrenie likvidátora: Priznaná je primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 9 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Dňa 26.10.2023 žalovaný žalobcovi uhradil sumu 435,00 EUR.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

12. Podľa Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

15. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16. Podľa (ďalej len „“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa , pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

19. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti, ktorá mala byť spôsobená motorovým vozidlom poisteným v zmysle u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, a to od 11.04.2023 do 28.04.2023, t.j. za 18 dní, za nájomné 45 EUR/deň. Žalovaný žalobcovi uhradil náklady za náhradné vozidlo za 9 dní, náklady za 9 dní vo výške 405,00 EUR neuhradil, nakoľko ich považoval za neprimerané.

22. V prvom rade súd zdôrazňuje, že žalovaný namietal iba neprimerane dlhú dobu zapožičania náhradného vozidla, ostatné skutkové tvrdenia žalobcu (napr. výšku nájomného, rozsah škôd na poškodenom vozidle a pod.) žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil a teda súd ich považoval medzi stranami za nesporné. Aj z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 26.10.2023 vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 435,00 EUR, t.j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval. Žalovaný žalobcovi nepriznal iba neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9 dní spolu vo výške 405,00 EUR, a to z dôvodu, že za primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla žalovaný považoval čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ktorý podľa názoru žalovaného predstavoval 9 dní. 18

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Pokiaľ žalovaný posúdil za primeranú dobu opravy iba 9 dní, ktorú odôvodnil vlastným určením doby potrebnej na opravu, podľa názoru súdu tak určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, len na základe svojvoľného posúdenia, ktoré nemožno akceptovať (viď rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. ). Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný nijako nepreukázal ani nevysvetlil. Navyše, súd poukazuje aj na to, že žalovaný v odpore uviedol, že za účelom preukázania, aký časový úsek bol vzhľadom na rozsah prác potrebný na opravu poškodeného vozidla, žalovaný pristúpi aj k vyhotoveniu odborného vyjadrenia, ktoré súdu dodatočne doloží v priebehu konania. Napriek vyššie uvedenému však žalovaný súdu žiadne odborné vyjadrenie preukazujúce jeho tvrdenia v priebehu konania nepredložil. S ohľadom na uvedené tak súd tvrdenia žalovaného o neprimeranosti doby opravy považoval za nepreukázané.

24. V súvislosti s trvaním samotnej opravy sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a

technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na najnovší nález Ústavného súdu SR sp. zn. -56 zo dňa 06.08.2025, v zmysle ktorého: „Ústavný súd už v skutkovo a právne obdobných prípadoch, na ktoré poukazuje aj samotná sťažovateľka, konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V 19

týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (, ). Vo veci sp. zn. sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach ( a ) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. , ). Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vymedzené závery nerešpektoval a pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla.“

26. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie, t.j. v danom prípade dňa 28.04.2023. Za danej situácie súd považoval nárok poškodeného postúpený na žalobcu za účelný a žalovaný je povinný plniť náhradu na náklady vynaložené účelne, keďže nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti za škodu z PZP v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie vozidla vynaložené účelne. Zároveň je nutné zdôrazniť, že poškodený nemohol používať svoje vozidlo predovšetkým z dôvodu jeho poškodenia zavineného poistencom u žalovaného.

27. Napokon súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie sporových strán. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej 20

pohľadávky (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. -133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. ). V kontexte vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti je podľa názoru súdu potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2023, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. V danom prípade tak úhradu nájomného supluje samotné postúpenie. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.

28. Navyše, súd námietku žalovaného ohľadom nedostatku legitimácie strán sporu považuje za nedôvodnú aj z toho dôvodu, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody prešetril, pričom žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 435,00 Eur. Ako je už uvedené vyššie, z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 26.10.2023 vyplývalo, že žalovaný žalobcovi poskytol plnenie vo výške 435,00 EUR, t.j. nárok žalobcu ako taký nespochybňoval, keďže žalovaný žalobcovi nepriznal iba neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9 dní. Súd pritom zdôrazňuje, že z uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 13.05.2023 vyplýva, že priamo žalobca ako postupník si u žalovaného uplatnil predmetný nárok, pričom výšku a právny základ uplatňovaného nároku postupník preukazoval listinnými dokladmi, okrem iného aj zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalovaný tak už v priebehu šetrenia tejto poistnej udalosti mal k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávky (resp. mal možnosť si túto zmluvu, ako aj ďalšie podklady potrebné na šetrenie vyžiadať), z ktorej vyplýva postupovaná pohľadávky a dohodnutý spôsob odplaty. Žalovaný však počas šetrenia poistnej udalosti žiadnym spôsobom nenamietal, že by žalobca ako postupník nebol oprávnený požadovať takéto plnenie, resp. že by žalovaný nebol povinný plniť žalobcovi. Práve naopak, žalovaný poistnú udalosť prešetril, pričom žalobcovi aj čiastočne plnil. S pohľadom na uvedené tak súd námietku žalovaného vznesenú až počas konania o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 405,00 EUR za dôvodný v celom rozsahu.

29. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd poukazuje na to, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa v spojení s Nariadenia vlády SR č. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia podľa , t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade o zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd mal teda

za to, že nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené 26.10.2023, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení, 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 10.11.2023 (piatok), pričom žalobca úrok z omeškania požadoval od 13.11.2023. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu – žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 840,00 Eur najneskôr do 10.11.2023. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu – poníženú o 405,00 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania a jeho názor považuje za nesprávny. Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 840,00 Eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.