Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/187/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpenému JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom U. L. XX, L., o zaplatenie 91,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -146 zo dňa 21. januára 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 25,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) konanie v časti o zaplatenie sumy 26,40 eur zastavil (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 65,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 13.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Mazda CX5, EČV: ZA833FR, ktoré patrilo poškodenému - spoločnosti Karkó, s. r. o., so sídlom Na studničkách 1029/32, Žilina. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Honda Acord, EČV: , ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Ďalej bolo preukázané a medzi stranami nesporné to, že poškodený dňa 08.01.2018 uzatvoril zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 2/2018, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 08.01.2018 do 16.01.2018, t. j. po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. Po skončení doby nájmu vystavil dňa 16.01.2018 prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 2018004 za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájmu 48,- eur s DPH spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH predstavovalo celkovú sumu za prenájom 462,- eur s DPH. Zo zmluvy o postúpení, zo žaloby, ako i z tvrdení strán sporu bolo nesporné, že predmetom uplatnenia škody je pohľadávka vyčíslená bez DPH v sume 385,- eur. Z listu žalovaného zo dňa 27.02.2018 vyplynulo, že tento ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 27.02.2018 a po šetrení poskytol žalobcovi poistné plnenie z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom

náhradného vozidla v sume 293,60 eur. V priebehu konania žalovaný pristúpil k úhrade sumy 26,40 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že žalobcom uplatnený zvyšok nároku v sume 65,- eur s výnimkou príslušenstva je v celom rozsahu opodstatnený. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal aj z preukázaných tvrdení žalobcu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s poškodeným ako prenajímateľ náhradného vozidla a prehlásil, že vo svojej podnikateľskej činnosti sa venuje odlišnej činnosti ako bežné autopožičovne, nakoľko poskytuje náhradné vozidlá tým, ktorých vozidlá sú poškodené v dôsledku dopravnej nehody a k tomu im zabezpečuje všetku potrebnú administratívu. Teda nejde o bežné autopožičovne, v ktorých si klienti zapožičajú vozidlo na vopred známe obdobie a pri dlhšom období je možné vopred poskytnúť zľavu a pod. V danom prípade žalobca poskytne - prenajme náhradné vozidlo na dobu, ktorá nie je vopred známa, keďže nie je známa dĺžka trvania opravy a pod. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že aj jednorazový poplatok vo výške 25,- eur s DPH účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Nejde o poplatok len za čistenie, ale o paušál za náklady pristavenia, čistenie, prevzatia vozidla. Žalovaný tento poplatok neuhradil, s jeho priznaním nesúhlasil s odôvodnením, že uvedený špeciálny poplatok v zmysle všeobecných obchodných podmienok nie je opodstatnený, nakoľko z neho nevyplýva, že klient zaň dostane nejako protihodnotu. Aj s ohľadom na toto tvrdenie ho označil za neúčelný. Súd prvej inštancie sa s obranou žalovaného nestotožnil; poukázal na to, že poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom vozidla, uvedený poplatok bol vopred známy a vyplýva z cenníka žalobcu, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 2/2018 zo dňa 08.01.2018, a to faktúrou č. 2018004 zo dňa 16.01.2018 na sumu 385,- eur bez DPH za 9 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 25,- eur bez DPH. (č. l. 19). Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou, a to 40,- eur bez DPH za deň, t. j. 9 dní x 40,- eur + 25,- eur = 385,- eur. Okresný súd považoval vyúčtovanú dobu nájmu motorového vozidla za preukázanú, a tak dospel k záveru, že žalobca má nárok na plnú sumu nájomného za 9 dní po 40,- eur, t. j. spolu 360,- eur, pričom z tejto sumy 293,60 eur žalovaný uhradil pred podaním žaloby a po jej podaní doplatil sumu 26,40 eur (v tejto časti bolo konanie zastavené). Titulom neuhradeného nájomného má tak žalobca nárok na 40,- eur bez DPH. Rovnako súd prvej inštancie ako dôvodný vyhodnotil aj nárok na poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 25,- eur bez DPH, nakoľko bezprostredne súvisí s prenájmom vozidla. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie plnenia, t. j. od 15.03.2018 do zaplatenia, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 27.02.2018 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 14.03.2018, tento nepovažoval okresný súd za dôvodný, a to aj s poukazom na už prijaté závery vychádzajúce z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutie sp. zn. zo dňa 20.02.2018). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania z priznanej istiny, keďže povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť súdom priznanú náhradu škody. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa , (ďalej len „“) tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25,- eur, žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa a . Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery, pokiaľ žalobcu zaviazal aj k zaplateniu sumy 25,- eur titulom poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie motorového vozidla. Uviedol, že zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom nevyplýva, že by bol medzi jej zmluvnými stranami dohodnutý predmetný poplatok, a preto nemohla poškodenému vzniknúť povinnosť jeho úhrady. Je pravdou, že cenník, ktorý do konania žalobca predložil, obsahuje samostatnú položku jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur, avšak v tejto súvislosti odvolateľ vyslovil presvedčenie, že cenník ako jednostranne vystavený dokument zo strany žalobcu ako prenajímateľa nemôže sám osebe založiť akékoľvek zmluvné povinnosti na strane nájomcu poškodeného uhrádzať v ňom uvedený poplatok. Otázna je pritom skutočná hodnota takto poskytovanej služby ohodnotenej uvedeným poplatkom, keďže by malo ísť o platbu len za odovzdanie predmetu nájmu na začiatku aj o prevzatie po skončení nájmu. V žalobe sa síce uvádza, že okrem iného sa domáha aj poplatku za pristavenie,

prevzatie a čistenie vozidla, hoci tento údaj je v rozpore s vystavenou faktúrou, v ktorej sa nijaký údaj o poskytnutí služby čistenia nenachádza. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ služba čistenia vozidla nebola žalobcom poškodenému účtovaná, nie je ničím preukázané, či vôbec bola vykonaná, a teda poškodenému nemohla vzniknúť ani povinnosť jej úhrady. Za tejto situácie potom ani poškodenému ako postupcovi pôvodnej pohľadávky na náhradu škody na žalobcu ako postupníka nemohla vzniknúť škoda v súvislosti s úhradou poplatku za (nevyúčtované/nerealizované) čistenie vozidla, ale len za tie služby, ktoré boli skutočne aj fakturované a reálne vykonané. Priznanie poplatku nie je namieste ani s poukazom na všeobecné obchodné podmienky pre nájom osobných automobilov (čl. V bod 6.16 a čl. VI bod 3), keďže tieto prípadnú povinnosť úhrady poplatku viažu na poskytnutie nielen služby pristavenia a prevzatia vozidla aj na vykonanie služby kompletného umytia karosérie a čistenia interiéru vozidla, ktorých vykonanie zo žalobcom vystavenej faktúry vôbec nevyplýva. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na obsah protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 2/2018, ktorý aj poškodený podpísal a v ktorom sa uvádza, že klient vráti vozidlo v stave, v akom mu bolo odovzdané, z čoho možno vyvodiť povinnosť nájomcu vrátiť v stave, v akom mu bolo odovzdané, t. j. bez potreby kompletného čistenia karosérie a potreby vyčistenia interiéru vozidla, keďže je dôvodné predpokladať, že žalobca prenajíma vozidlá v čistom stave. Udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jeho použitie na účel, na ktorý je určené, je súčasťou kalkulovanej ceny denného nájmu, ktoré zahŕňa všetky náklady súvisiace s bežnou starostlivosťou vozidla vrátane jeho pristavenia a čistenia.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Uviedol, že pokiaľ žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii poukazuje na to, že poplatok nebol dojednaný v nijakom ustanovení nájomnej zmluvy a poškodenému tak nemohla vzniknúť povinnosť jeho úhrady, tak v danom prípade síce bola zmluva o nájme motorového vozidla uzatvorená v písomnej podobe, no okrem výslovne písomných dojednaní bola predmetná zmluva doplnená ústne o dojednaní poplatku vo výške 30,- eur, resp. 25,- eur bez DPH. Pre platné uzatvorenie nájomnej zmluvy v zmysle ust. a nasl. zákon nevyžaduje obligatórnu písomnú formu. Teda skutočnosť, že poplatok nie je v nájomnej zmluve výslovne písomne zaznamenaný, nemôže zakladať záver, že poškodenému nevznikla povinnosť jeho úhrady. Poškodený bol riadne oboznámený so všetkými okolnosťami vzniku nájomného vzťahu, ako aj obsahom nájomnej zmluvy, a preto má poplatok 30,- eur za prevzatie, pristavenie a čistenie motorového vozidla nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti jeho uplatnenia v rámci náhrady škody je táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo. Hoci súčasťou faktúry je položka označená ako „poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla“, ani táto nezrovnalosť nemá za následok neúčelnosť účtovaného poplatku, keď tento bol medzi zmluvnými stranami dojednaný ako „poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla“. Samotná faktúra je v konečnom dôsledku len účtovným dokladom a nepreukazuje povahu a obsah právneho vzťahu medzi fakturujúcimi subjektami. Žalovaný vychádza z toho, že udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na použitie na určený účel je súčasťou ceny denného nájomného a zahŕňa tiež náklady súvisiace s bežnou starostlivosťou. Z pohľadu žalobcu však v prípade daného poplatku nejde o náklady, ktoré by poškodený musel vykonať pri bežnej údržbe aj svojho vozidla. Je potrebné odlišovať náklady za samotný denný nájom, teda za použitie náhradného vozidla, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu a zároveň náklady spojené s jeho prevzatím a odovzdaním, keďže vozidlo je nevyhnutné pristaviť a aj odovzdať poškodenému, s čím sú logicky spojené určité náklady (zahrňujúce napr. náklady na pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a k prebratiu po skončení nájmu), či následné čistenie vozidla po prevzatí od klienta. Takéto náklady nie sú nákladmi, ktoré by vynakladal poškodený pri svojom vozidle. Možno považovať za všeobecne akceptovateľné, že prenajímateľovi vznikajú náklady v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta. Je síce prirodzené predpokladať starostlivosť každého vlastníka o svoje vozidlo, resp. v podobných prípadoch starostlivosť poškodeného ako držiteľa o náhradné vozidlo, ktorý navyše má povinnosť vrátiť vozidlo v stave, v akom stave mu bolo odovzdané. V skutočnosti je však žalobca nútený zabezpečiť čistenie vozidla po skončení každého jedného nájmu, keďže po používaní vozidla poškodeným sú vo vozidle známky používania a bežného, v závislosti od okolností buď väčšieho alebo menšieho znečistenia. Z tohto dôvodu je úplne prirodzené, že nielen žalobca, ale aj iné autopožičovne fakturujú spolu s nájmom poplatok za služby nevyhnutne spojené s nájmom. Žalobca

musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní vozidla ďalšiemu nájomcovi, a to bez ohľadu na dĺžku predchádzajúceho nájmu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku (ktorý znel celkovo o uloženie povinnosti na zaplatenie sumy 65,- eur) o zaplatenie sumy 25,- eur (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok IV.) potvrdil v zmysle ust. , ako vecne správny.

5. Výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 26,40 eur zastavil (výrok I.), výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (časť výroku II.), výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.), vo všetkých prípadoch odvolaním nenapadnutého, sa odvolací súd nedotýka.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ/žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s , pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil.

7. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola v danom prípade tá časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25,- eur predstavujúca jednorazový poplatok účtovaný prenajímateľom vozidla za jeho pristavenie, čistenie a prevzatie nájomcom.

8. V napadnutej časti okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že poškodenému nepochybne sporný výdavok vznikol, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, by ku vzniku týchto nákladov vôbec nedošlo. Vynaloženie výdavku, a to „poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla“ poškodeným považoval za účelné a opodstatnené v súlade so zmluvou a cenníkom žalobcu. S predmetnými konštatovaniami súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a navyše na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu dodáva, že v danom prípade išlo jednoznačne o poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom, keďže patrí medzi náklady nájmu. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nepochybné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. V konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti s čím mu vznikol aj jednorazový náklad na poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že v danom prípade nejde o náklady, ktoré by poškodený musel vykonať pri bežnej údržbe aj svojho vozidla, avšak na druhej strane sa jedná o bežné náklady, ktoré prenajímateľovi vznikajú v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta. Vo všeobecnosti možno polemizovať o výške predmetného poplatku, avšak v takej sume, v akej bol uplatňovaný, ho odvolací súd považoval za primeraný druhu a kvalite služby, ktorá bola poškodenému zo strany prenajímateľa poskytnutá. Slovná nezrovnalosť vo vyúčtovacej faktúre vo vzťahu k zmluve o prenájme spočívajúca v neuvedení „poplatku za čistenie vozidla“ nemá žiaden vplyv na záver o opodstatnenosti a účelnosti vynaložených

prostriedkov. Rovnako tak, že poplatok za čistenie vozidla nebol výslovne uvedený v zmluve o prenájme, v ktorej sa spomína len poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. V tomto smere je rozhodujúce, že vopred poškodený vedel, že jednorazový poplatok prenajímateľovi musí zaplatiť, pričom jeho výška vyplývala z cenníka žalobcu (obdobne viď rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -118 zo dňa 15. marca 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12.12.2018, resp. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 20.03.2018).

9. Odvolací súd ako vecne správny ( ) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )