Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie sumy 588,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 588,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 588,- Eur od 21.05.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 588,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 588,- Eur od 21.05.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 16.12.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky T. T., EČV: R. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla F., EČV: R., ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo, pričom dňa 08.03.2017 uzatvoril Zmluvu o nájme č. X//XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 08.03.2017 do 24.03.2017, t.j. 17 dní po 39,- Eur/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 17 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 39,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 30,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 693,- Eur. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.05.2017 poskytol poistné plnenie vo výške 105,- Eur z dôvodu vlastného posúdenia počtu servisných hodín, ako aj ceny prenájmu a tak priznal iba za 3 dni po 35,- Eur/deň. Takýto postup určenia výšky poistného plnenia žalobca nepovažuje za správny a tvrdí, že mu vznikol nárok na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za celú dobu trvania tohto nájmu, nakoľko nie je možné, aby poisťovateľ určoval dĺžku opravy, pričom skutočnou škodou bolo nielen samotné nájomné, ale aj poplatok za pristavenie.

2. Žalovaný v rámci upomínacieho konania podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal dĺžku opravy vzhľadom na rozsah poškodenia a s tým súvisiaca nenáročnosť opravy, pričom za adekvátnu považuje maximálne 3 dni a teda aj adekvátna dĺžka zapožičania vozidla je 3 dni, k čomu dospel na základe výstupov kalkulačného softwaru. Taktiež má za to, že úroky z omeškania sú taktiež neopodstatnené, nakoľko podľa rozsudku KS v Bratislave sp.zn. XCo/XXX/XXXX peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti alebo v 3-mesačnej lehote Sankcia v podobe úrokov je tak viazaná výlučne za nesplnenie povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného rozhodnuté, relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Následne podaním zo dňa 22.12.2017 uviedol, že nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti za škodu z PZP len v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie motorového vozidla vynaložené správne a účelne. Poškodený teda nemá nárok na vyplatenie akéhokoľvek nároku, ktorý síce súvisí s poistnou udalosťou, avšak bol vynaložený neúčelne, napr. v neúčelne vysokej výške prenájmu za 1 deň užívania MV alebo v neúčelne dlhom prenájme MV. Povinnosť uhradiť sumu, ktorá by prevýšila účelne vynaložené náklady, tak musí znášať samotný poškodený. Súdu predložil cenníky autopožičovní, z ktorých je zrejmé nájomné 20-30 eur denne, pričom pri zapožičaní na obdobie 17 dní mnoho požičovní poskytujú zľavu. Keďže žalovaný v 3-mesačnej lehote od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 08.05.2017 podmienku v zmysle § 11 ods.6 písm.b) zák.č. 381/2001 Z.z., nevznikla mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ale tá by eventuálne vznikla až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia uloženej povinnosti právoplatným rozhodnutím.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva. Poškodený nemohol poškodené motorové vozidlo počas jeho opravy užívať, pričom nemal ani povinnosť hľadať lacnejšiu požičovňu, resp. porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozh. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. (roz. OS BA I zo dňa 06.06.2013, 27Cb/39/2012, KS v Košiciach 2Co/240/2014)

4. Súd nariadil pojednávanie na 15.03.2018, na ktoré sa dostavil iba právny zástupca žalobcu, hoci boli všetci riadne a včas predvolaní. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. (l.č.108)

5. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

10. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 16.12.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo A., ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

16. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 08.03.2017 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 08.03.2017 do 24.03.2017, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 17 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 39,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 693,- Eur. (l.č. 8)

17. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 12.05.2017 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.05.2017 a likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume 105,- eur s tým, že za adekvátne zapožičanie vozidla považuje 3 dni vzhľadom na rozsah poškodenia a prieskumom trhu bola stanovená primeraná cena požičovného 35 Eur/deň. Poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla nie je skutočnou škodou. (l.č. 18)

18. Súd mal preukázané z vyhlásenia spol. GALIMEX s.r.o., že poškodené vozidlo T. EČV: R., bolo opravované po poistnej udalosti zo dňa 16.12.2016 danou spoločnosťou, pričom vozidlo bolo odovzdané poškodenému po prijaté poistného plnenia dňa 24.03.2017. (l.č. 61)

19. Taktiež poškodený A. čestným prehlásením zo dňa 31.10.2017 vyhlásil, že od žalobcu mal prenajaté vozidlo Y., EČV: R. po dobu od 08.03.2017 do 24.03.2017 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise do 24.03.2017.

20. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Z predložených listín však nepochybne vyplýva dĺžka trvania opravy v autorizovanom servise. Pokiaľ žalovaný namietal dĺžku opravy vzhľadom na rozsah poškodenia, súd zdôrazňuje, že predsa poškodený jednak nezavinil poškodenie a jednak poškodený neovplyvňuje dĺžku opravy, pričom oprava bola vykonaná v autorizovanom servise. Zároveň dĺžka zotrvania vozidla v oprave bola zapríčinená aj samotným žalovaným, nakoľko vozidlo bolo vydané poškodenému až po zaplatení za opravu a tá bola žalovaným uhradená až 24.03.2017. Je nepochybné, že vozidlo bolo v oprave 17 dní, bolo tam z dôvodu vykonania opravy a do úhrady za opravu. Teda dĺžka zotrvania vozidla v oprave bola z dôvodu zavinenia zo strany žalovaného. Keďže do zaplatenia faktúry za opravu zo strany žalovaného bolo vozidlo v opravovni a žalovaný potreboval vozidlo, čo nebolo sporné medzi stranami s poukazom na § 151 CSP, tak do vydania z opravovne mal zapožičané vozidlo od žalobcu. Z toho dôvodu súd posúdil, že dĺžka prenájmu vozidla bola účelná a nevyhnutná.

21. Súd zároveň poukazuje aj na to, že pokiaľ žalovaný posúdil za primeranú dobu iba 3 dni, takto určil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, je to len na základe svojvoľného posúdenia, ktoré nemožno akceptovať. Medzi stranami nebolo sporné skutočné zotrvanie vozidla v oprave. Pokiaľ však nevyhnutnosť opravy bola skutočne kratšia, jednak žalovaný to nepreukázal, keďže to iba tvrdil a jednak predsa vozidlo bolo odovzdané až po úhrade faktúry zo strany žalovaného, čo žalovaný taktiež nerozporoval, že až 24.03.2017 bola úhrada za opravu. Teda dĺžka zotrvania vozidla bola závislá od žalovaného, a to bez ohľadu na skutočnú dĺžku opravy. Počas tej doby poškodený potreboval vozidlo, preto nájom trval až 17 dní, čo však nebolo jeho zavinením. Súd posúdil daný nárok poškodeného postúpený na žalobcu za účelný a v zmysle poistných podmienok žalovaný je povinný plniť náhradu na náklady vynaložené účelne, keďže nárok poškodeného je krytý poistením zodpovednosti za škodu z PZP v rozsahu, v akom boli náklady na zapožičanie vozidla vynaložené účelne. Skutočnosť, že vozidlo bolo dlhšie v oprave z dôvodu neuhradenia faktúry žalovaným, nemôže byť na úkor poškodeného. Zároveň je nutné zdôrazniť, že poškodený nemohol používať svoje vozidlo predovšetkým z dôvodu jeho poškodenia zavineného poistencom u žalovaného.

22. Pokiaľ žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že primeraná doba zapožičania vzhľadom na rozsah poškodenia je 3 dni, toto ničím nepreukázal, je to iba jeho tvrdenie bez preukázania. Pričom servis, ktorý opravoval poškodené vozidlo, je autorizovaný servis, preto nie je žiadny logický dôvod spochybňovať dĺžku opravy, pričom pokiaľ sa zotrvanie vozidla v opravovni predĺžila, nebolo to zavinením opravovne, ani poškodeného, ale preto, že oprava bola žalovaným uhradená až 24.03.2017, čo nemôže byť na úkor poškodeného. Poškodený vozidlo odovzdal do servisu a vyzdvihol ho ihneď po výzve.

23. Žalovaný namietal aj primeranosť ceny za nájom, pričom v oznámení o poistnom plnení uviedol, že primeraná cena požičovného je stanovená prieskumom trhu max. 35 Eur/deň.

24. Súd posúdil, že prenajaté vozidlo poškodeným bolo v obdobnej triede, do akej patrí aj vozidlo poškodeného. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že poškodený pri uzavretí zmluvy nemá vedomosť, na aké obdobie si bude vozidlo prenajímať, keďže nie je zrejmé, kedy bude vozidlo opravené,... Preto nie je možné pri dojednaní ceny nájmu dojednať aj zľavu vzhľadom na dĺžku nájmu, na čo poukazoval žalovaný, že niektoré požičovne pri dlhšom nájme poskytujú zľavu. To je však v prípade, keď už pri uzatváraní zmluvy je známa dĺžka nájmu.

25. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. X/XXXX zo dňa 08.03.2017, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2017 na sumu 693,- Eur za 17 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 13) Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. 8/2017, a to 39,- Eur za deň, t.j. 39 dní x 17,- Eur + 30,- Eur = 693,- Eur.

26. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme vo výške 39,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena požičovného bola stanovená prieskumom trhu, ktorý z ničoho nevyplýva, ničím nebol preukázaný. Ide o svojvoľné posúdenie žalovaným. Dokonca žalobca predložil výšku nájomného iných požičovní z ktorých vyplýva vyššia výška nájomného za obdobné vozidlá, čím preukázal, že nájomné u iných požičovní je vyššie než v danom prípade. (l.č. 110-113) Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,-

Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Je irelevantné, či daný poplatok je takto samostatne definovaný alebo by bol zahrnutý vo výške nájomného za každý deň samostatne. Jednoznačne ide o poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom, preto patrí medzi náklady nájmu a žalovaný ho bol povinný nahradiť.

27. Keďže žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od 08.03.2017 do 24.03.2017, ale namietal dôvodnosť takéhoto časového rozsahu potreby užívania prenajatého motorového vozidla a dôvodnosť časového rozsahu realizácie opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, aj svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti trvania opravy poškodeného motorového vozidla len v rozsahu 3 dní, tak ako uvádzal v rámci procesnej obrany, spoľahlivo preukázať. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Vo väzbe na to súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo svojom vyjadrení sa k žalobe o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní, a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzeným vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd má zároveň vedomosť z inej súdnej praxe, že cena 39,- Eur za deň je bežná cena, je obvyklá. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Dokonca žalobca predložil cenník spol. SetCar, a.s. ohľadom prenájmu náhradných vozidiel, z ktorého vyplýva vyššia cena nájmu pre vozidlo obdobnej triedy. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Hoci žalovaný namietal výšku nájomného, žalobca riadne preukázal primeranosť a obvyklosť výšky nájomného.

28. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 105,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 588,- Eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

29. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného. Tvrdenia, či námietky žalovaného súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu v spojitosti s dĺžkou trvania opravy v autorizovanom servise, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník poškodeného vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila opravy, resp. do zaplatenia (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, poškodený predsa nemohol ovplyvniť dĺžku opravy, či zotrvanie vozidla v opravovni, odkiaľ ho prevzal bezodkladne a zároveň výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s poukazom na súdnu prax. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina

- náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Za skutočnú škodu sa nepovažujú len prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla po úhrade faktúry. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného o možnej dobe trvania opravy. Poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku zotrvania vozidla v opravovni a náhradné vozidlo odovzdal hneď po vydaní jeho vozidla servisom. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. 30. Súd teda posúdil nárok žalobcu za opodstatnený, nakoľko ide o nutne a účelné vynaložené náklady za nájom motorového vozidla, keďže vozidlo poškodeného bolo v servise od 08.03.217 do 24.03.2017 a bolo odovzdané poškodenému ihneď po oprave a po zaplatení faktúry za opravu žalovaným. Pokiaľ oprava trvala kratšie, predsa nebolo zaplatené za ňu a preto vozidlo nebolo vydané. Preto do toho momentu bol nájom opodstatnený a náklady nájomného zahŕňajú aj 1-razový poplatok. Výška nájmu bola v danom čase a mieste obvyklá a primeraná a porovnateľná s inými, čo žalobca riadne preukázal. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo a teda aj na náhradu nákladov nájomného voči žalovanému, do momentu úhrady plnenia žalovaným. (rozh. KS v Bratislave z 09.06.2015, sp.zn. 1Cob/85/2015,...) 31. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 21.05.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 05.05.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné, ani namietané.

32. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby - občana, čím je odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 21.05.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 05.05.2017, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení z 12.05.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 20.05.2017. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 693,- Eur najneskôr do 20.05.2017. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 588,- Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného o začiatku omeškania, jeho názor je nesprávny a pokiaľ poukazuje na rozhodnutia iných súdov, jednak súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov ohľadom konštatovania začiatku omeškania v iných veciach, zároveň nemožno prihliadať na nejaké konštatovania vytrhnuté z kontextu bez oboznámenia sa s celou vecou (avšak v danom prípade by to bolo neefektívne, keďže súd nie je viazaný názorom iných súdov v iných veciach) a jednak neznamená to automaticky, že také rozhodnutie iného súdu je správne. Nemožno posúdiť začiatok omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia uloženej povinnosti právoplatným rozhodnutím, nakoľko je nepochybné, že žalovaný nesprávne posúdil nárok poškodeného, nesprávne poskytol poistné plnenie, a to všetko len na základe svojvoľného uváženia bez relevantného posúdenia a preukázania (nemožno akceptovať tvrdený prieskum trhu, či kalkuláciou softwaru,...). Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť sumu 693,- Eur do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba sumu 105,- Eur, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15.dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom.

36. Žalovaný navrhoval vypočuť svedka - poškodeného, čo uviedol vo svojom písomnom podaní. Nekonkretizoval však, za akým konkrétnym účelom. Dokonca na pojednávanie sa žalovaný, ani jeho zástupca nedostavili, pričom žalobca zabezpečil písomné vyhlásenie poškodeného. Súd preto výsluch svedka nevykonal, a to aj s poukazom na zásadu hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti.

37. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).