Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/23/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. J. V., advokátom so sídlom v Č., proti žalovanému Mesto Č., so sídlom

Mestského úradu v Č., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C

38/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. októbra 2006 č. k. -98 a rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra 2007 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Čadca z 31. októbra

2006 č. k. -98, okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, a rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra 2007 sp. zn. , okrem výroku, že

prvostupňový rozsudok zostáva v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku nedotknutý, z r u š u j e

a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca 1.3.2005 sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 29 484 000,-- Sk (978 689,50 EUR) s 9 %

úrokmi z omeškania. V žalobe uviedol, že škoda vo forme ušlého zisku mu bola spôsobená

neplatnosťou zmluvy o nájme pozemkov, uzavretej dňa 5.12.2001 medzi ním a J. J. ako

nájomcami a žalovaným ako prenajímateľom (ďalej len „zmluva“ alebo „nájomná zmluva“).

Podľa zmluvy sa mal stať nájomcom pozemkov vo vlastníctve žalovaného s tým, že k časti

2

pozemkov vo výmere X. mvznikne nájom dňom 1.1.2003 a k pozemkom ako celku

2

(v celkovej výmere X. m) nájom vznikne až dňom 1.1.2004, pričom bude trvať do

31.12.2030. Vznik nájmu k celej výmere pozemkov bol dohodnutý dňom 1.1.2004 z toho

2

dôvodu, že časť pozemkov vo výmere X. mbola do 31.12.2003 na základe zmluvy

o dočasnom užívaní pozemku zo 4.5.1994 vrátane dodatku č. 1 z 25.9.1998 v nájme J.

T.. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2003 sp. zn. bola určená

neplatnosť výpovede z nájmu, danej J. T. žalovaným 17.4.2002, a rozsudkom Okresného súdu

Čadca z 28.9.2004 sp. zn. bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy. Jediným

dôvodom vyslovenia neplatnosti nájomnej zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný dal J. T.

neplatnú výpoveď z nájmu. V dôsledku neplatnosti zmluvy, ktorá bola spôsobená žalovaným

tým, že neplatne skončil nájomný vzťah s iným nájomcom, nemohol žalobca užívať predmet

nájmu a realizovať jeho účel. Týmto účelom malo byť prevádzkovanie trhových stolov,

2

drobných stavieb do výmery X. m, záchytného parkoviska mesta, WC a súvisiacich služieb.

Vznikla mu tým škoda pozostávajúca z príjmu, ktorý by bol dosiahol za dobu od

1.1.2004 do 31.12.2030 za prenájom 28 trhových stánkov v sume 9 072 000,-- Sk, za

prenájom 24 drobných stavieb v sume 19 440 000,-- Sk a za prevádzkovanie parkoviska

v sume 2 592 000,-- Sk.

Okresný súd Čadca rozsudkom z 31. októbra 2006 č. k. -98 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 160 000,-- Sk s 9 % úrokmi z omeškania

od 26.5.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (v časti

o zaplatenie 324 000,-- Sk) žalobu zamietol. Zároveň uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť

v rovnakej lehote žalobcovi náhradu trov konania 363 295,-- Sk na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. J. V. a na účet súdu súdny poplatok 200 000,-- Sk. Takto rozhodol

poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že uplatnený

nárok je vo vyhovujúcom výroku dôvodný, lebo boli splnené všetky predpoklady

zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a to protiprávne

konanie žalovaného spočívajúce v neplatnom vypovedaní nájmu J. T. a majúce za následok

neplatnosť zmluvy, vznik škody vo forme straty predpokladaného zisku, príčinná súvislosť

medzi protiprávnym konaním žalovaného majúcim za následok neplatnosť zmluvy a vznikom

škody a zavinenie žalovaného.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom

zo 17. septembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom

výroku vo veci samej zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

29 160 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že v odvolaním

nenapadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, zostáva rozsudok

prvostupňového súdu nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

170 936,-- Sk na účet jeho zástupcu JUDr. J. V.. Faktické potvrdenie prvostupňového

rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 29 160 000,-- Sk (zmena

rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej sa týkala len nepriznania úrokov z omeškania)

odôvodnil správnosťou jeho skutkových a právnych záverov. V dôvodoch svojho

rozsudku okrem iného uviedol, že žalobca bol poškodený konaním žalovaného, spočívajúcim

v porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Obč. zákonníka tým, že žalovaný už

raz prenajaté pozemky prenajal žalobcovi.

Proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu, okrem výroku, ktorým bola

žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Dovolanie podal bez podnetu v zmysle § 243e ods. 4 v spojení s § 35 ods. 2

písm. i) z dôvodu, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania podali poslanci

obecného zastupiteľstva obce Čadca, ktorých nie je možné považovať za účastníkov konania

(účastníkom konania bola obec), ani za poškodené alebo dotknuté osoby. Navrhol, aby

dovolací súd oba rozsudky v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a tzv. inou vadou

konania. Poukazoval najmä na to, že žalobcovi bol priznaný ušlý zisk do budúcnosti, hoci

predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia škody, t.j. takej škody, ktorá už vznikla,

a nie imaginárnej budúcej škody, že ušlý zisk ako súčasť škody nemá charakter renty, preto

nemôže byť priznaný do budúcnosti a pojem budúca škoda Obč. zákonník nepozná. Vyčítal

súdom tiež to, že neskúmali otázku spoločnej zodpovednosti za škodu a zavinenie žalobcu,

ktorý vedel o tom, že časť predmetu nájmu je v nájme iného subjektu, a že pri vyčíslení

ušlého zisku nevzali do úvahy náklady na prevádzkovanie prenajímaných nehnuteľností

a nevykonali na tieto okolnosti dokazovanie.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento opravný prostriedok ako

neopodstatnený zamietnuť.

Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že po nadobudnutí

právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu mal žalobca právo podať návrh

na nútený výkon rozhodnutia, čím by sa mesto dostalo do situácie, ktorá by vážne ohrozila

jeho schopnosť plniť úlohy samosprávy. Preto dňa 10.7.2008 bola so žalobcom uzavretá

dohoda o urovnaní, podľa ktorej mu bola vyplatená suma 6 000 000,-- Sk, náhrada trov

konania 534 231,-- Sk a zvyšný záväzok bol riešený odpredajom nehnuteľností (pozemkov)

vo vlastníctve mesta v hodnote 6 043 873,-- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie,

ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v časti uplatneného

dovolacieho dôvodu, a to nesprávneho právneho posúdenia veci, opodstatnené.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,

než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny

predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne

vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,

stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa § 42 Obč. zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda,

zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci

právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik

bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu

vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj

zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle

citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti,

ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zákonníka).

Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale

o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto

zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná

súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná

súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia.

Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho

úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj

významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu

s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným

subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu.

Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme

nevedomej nedbanlivosti.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že dňa 5.12.2001 uzavreli

žalobca spolu s J. J. ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímateľ nájomnú zmluvu,

predmetom ktorej bol nájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného zapísaných v katastri

nehnuteľností pre kat. úz. Č. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo

2 2 2

výmere X. m, č. X. – záhrada vo výmere X. m, č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m

2

a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m. Pozemky boli prenajaté na účel prevádzkovania

2

trhových stolov, drobných stavieb do výmery X. m, záchytného parkoviska mesta, WC

a s tým súvisiacich služieb. V zmluve bolo uvedené, že sa uzatvára na dobu 28 rokov, že

2

k časti v nej označených pozemkov vo výmere X. mvzniká nájom 1.1.2003, pretože zvyšná

2

časť vo výmere X. mje do 31.12.2003 v nájme iného subjektu (firmy T.), a že v celej

2

výmere X. msa pozemky prenajímajú od 1.1.2004 do 31.12.2030. Rozsudkom Krajského

súdu v Žiline z 9. decembra 2003 sp. zn. bola určená neplatnosť výpovede

žalovaného zo dňa 17.4.2002 z nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku, uzavretej

25.9.1998 medzi žalovaným a J. T. (firma T.), predmetom ktorej bola časť pozemkov parcela

2

č. X., X. a X. o celkovej výmere X. m. Rozsudkom Okresného súdu Čadca

z 28. septembra 2004 sp. zn. bola následne určená neplatnosť nájomnej

zmluvy z 5.12.2001, pričom v dôvodoch tohto rozsudku bola neplatnosť odôvodnená tým, že

v čase uzatvárania zmluvy boli pozemky parcela č. X. a č. X. v nájme J. T., a po uzavretí

zmluvy nájomný pomer s menovaným nebol skončený platne.

Generálny prokurátor odôvodňoval nesprávnosť právneho posúdenia veci oboma súdmi

predovšetkým nesprávnou interpretáciou pojmu ušlý zisk, majúcou za následok nesprávne

určenie výšky priznanej náhrady škody, do ktorej bola zahrnutá aj budúca škoda. Dovolací

súd považuje všetky dovolacie námietky v tomto smere za opodstatnené. Pokiaľ súd prvého

stupňa i odvolací súd považovali za ušlý zisk žalobcu stratu jeho predpokladaného príjmu

(zisku), ktorý by bol dosiahol za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2030, sú ich právne závery

v tejto otázke nesprávne.

Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa

chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada

škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú

kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná

škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového

stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou

spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa

neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),

ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia

majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho

konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie

svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre

výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť,

zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem

poškodený prišiel.

Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide

o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.

Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len

prípadne vznikne. Na rozdiel od niektorých nárokov odškodňovaných v súvislosti so škodu

na zdraví Obč. zákonník neumožňuje priznanie ušlého zisku ani ako renty do budúcnosti, teda

ako opakujúce sa plnenie s možnosťou zmeny rozsudku v závislosti od zmeny pomerov.

Okrem toho vzhľadom na to, že vznik škody (skutočnej aj ušlého zisku) je jedným

zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento predpoklad

bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje (§ 154 ods. 1

). Ak teda v preskúmavanej veci konajúce súdy považovali za ušlý zisk aj budúcu ujmu

na majetku žalobcu, bolo potrebné pre nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke ich

rozsudky v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, bez

toho, aby bolo nutné zaoberať sa aj správnosťou ich ďalších úvah o výpočte výšky škody.

Dovolací súd však považuje za potrebné uviesť, že nesprávne, resp. predčasné je aj

právne posúdenie veci oboma súdmi v otázke jedného zo základných predpokladov

zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala byť spôsobená neplatnosťou nájomnej

zmluvy. Je ním predpoklad takého zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktoré by

bolo príčinou neplatnosti nájomnej zmluvy, a teda ktorého následkom by bola neplatnosť

tohto právneho úkonu. Od riešenia tejto otázky je závislý záver o samotnej existencii

zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, t.j. či takáto zodpovednosť je alebo

nie je daná. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že od uvedeného predpokladu treba

odlišovať ďalší predpoklad zodpovednosti a to neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú

nespochybňuje, pretože v tejto otázke trvá viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu

o určení jej neplatnosti.

Pokiaľ podľa prvostupňového súdu zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti

nájomnej zmluvy žalovaným malo spočívať v neplatnej výpovedi z nájmu, ktorú dal žalovaný

skoršiemu nájomcovi J. T. 17.4.2002, potom zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle

§ 42 v spojení s § 420 Obč. zákonníka neprichádza do úvahy. Medzi takýmto konaním

žalovaného a neplatnosťou zmluvy totiž nie je daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus), t.j.

vzťah príčiny a následku. Konanie žalovaného (neplatná výpoveď z nájmu), ku ktorému došlo

17.4.2002, nemohlo mať za následok neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej 5.12.2001. Ako

udalosť budúca nemohlo byť príčinnou neplatnosti, t.j. vadnosti zmluvy už v čase minulom,

t.j. v čase, keď malo dôjsť k jej uzavretiu. Podľa zásad logického uvažovania, zohľadňujúceho

plynutie času, príčina nutne predchádza následok a nikdy to nemôže byť naopak. Ak by

neplatná výpoveď z nájmu daná po uzavretí nájomnej zmluvy skoršiemu nájomcovi mala za

následok dodatočnú nemožnosť plnenia z tejto zmluvy (predmet nájmu by sa nestal právne

voľným), mohla by táto skutočnosť, pri nedostatku inej právnej úpravy, znamenať zánik

záväzku (prípadne čiastočný zánik záväzku), nie však spätnú neplatnosť zmluvy. V prípade

nájmu je však prípadná nespôsobilosť (nielen faktická ale i právna) predmetu nájmu na

dohodnuté užívanie výslovne riešená v § 664 Obč. zákonníka ako porušenie povinnosti

prenajímateľa z nájomného vzťahu. Nemá preto za následok dodatočnú nemožnosť plnenia

a teda ani zánik záväzku, ale vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností.

Ak podľa odvolacieho súdu zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti zmluvy

žalovaným malo spočívať v tom, že žalobcovi prenajal pozemky, ktoré v čase uzavretia

nájomnej zmluvy už boli v nájme iného subjektu, t.j. neboli právne voľné (odvolací súd tým,

že v jednej časti odôvodnenia svojho rozsudku konštatoval vecnú správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa, no v inej časti odôvodnenia na rozdiel

od prvostupňového súdu nepovažoval za príčinu neplatnosti zmluvy neplatnú výpoveď

z nájmu, ale nedostatok právnej voľnosti predmetu nájmu, založil vnútornú rozpornosť

odôvodnenia rozsudku v tejto otázke), nezakladá (teda nemá za následok) podľa názoru

dovolacieho súdu ani táto okolnosť bez ďalšieho neplatnosť zmluvy. Objektívne totiž

možnosť plnenia v takomto prípade vylúčená nie je. Vznik právnych účinkov nájmu môže byť

dohodnutý na neskorší čas ako je čas uzavretia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže

zabezpečiť splnenie zmluvy ukončením dovtedajšieho nájomného vzťahu, nájomca sa môže

domáhať voči prenajímateľovi splnenia, náhrady škody, prípadne môže od zmluvy odstúpiť.

V preskúmavanej veci boli účinky vzniku nájmu k časti pozemkov dohodnuté tak, že nájom

vznikne s viac ako ročným odstupom od uzavretia zmluvy. Nebolo preto možné vylúčiť, že

žalovaný ako prenajímateľ k dohodnutému dňu vzniku nájmu zabezpečí právnu voľnosť

predmetu nájmu, resp. jeho časti.

V súvislosti s dovolacou námietkou generálneho prokurátora o vedomosti žalobcu

o existencii nájmu iného subjektu, dovolací súd poznamenáva, že tejto otázke nevenovali

súdy dostatočnú pozornosť, hoci môže byť tiež rozhodujúca pre záver o zodpovednosti

žalovaného za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy. Obč. zákonník v § 42 ani

v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu výslovne nerieši dôsledky vedomosti toho, komu

bol právny úkon určený, resp. toho, kto pri dvojstrannom právnom úkone bol jeho

účastníkom, o neplatnosti právneho úkonu (otázka spoluzavinenia, ktorú rieši, je inou

otázkou). Podľa názoru dovolacieho súdu v prípade zmluvy ako dvojstranného právneho

úkonu, ktorý je výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, vedomosť jednej zmluvnej strany

o neplatnosti zmluvy (resp. o dôvode neplatnosti) vylučuje zodpovednosť druhej zmluvnej

strany za škodu spôsobenú neplatnosťou tohto právneho úkonu. Takýto záver možno vyvodiť

z analogického použitia ustanovenia § 268 veta prvá Obch. zákonníka, podľa ktorého kto

spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny

úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. I keď zodpovednosť

za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu v obchodnoprávnych vzťahoch je

postavená na objektívnom princípe (bez ohľadu na zavinenie), niet rozumného dôvodu, pre

ktorý by v oblasti jedného odvetvia súkromného práva, akým je obchodné právo, mala byť

vedomosť o neplatnosti právneho úkonu spájaná s vylúčením zodpovednosti za škodu

spôsobenej touto neplatnosťou, zatiaľ čo v inom odvetví súkromného práva, akým je

občianske právo, by takýto následok nemala mať. Tento záver je súladný aj s ústavnou

požiadavkou takej interpretácie právnych noriem, ktorá vedie k vnútornej bezrozpornosti

právneho poriadku ako celku, a ktorá zároveň odstraňuje neodôvodnenú rozdielnosť

vo vyvodzovaní právnych následkov porovnateľných právnych inštitútov.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta prvá v spojení s § 243i

ods. 2 rozsudky oboch súdov v napadnutej časti pre nesprávne právne posúdenie veci

a dôsledku toho aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zrušil a vec vrátil v rozsahu

zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa

vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová