Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 363 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (396)07c/369040.65b828.pdf
PDF · 117.88 KB
No categories available
4MCdo/23/2008
Najvyšší súd 4 M Cdo 23/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. M., bývajúceho v Č.,
zastúpeného JUDr. J. V., advokátom so sídlom v Č., proti žalovanému Mesto Č., so sídlom
Mestského úradu v Č., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C
38/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Čadca z 31. októbra 2006 č. k. 10 C 38/2005-98 a rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra 2007 sp. zn. 9 Co 25/2007 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Čadca z 31. októbra
2006 č. k. 10 C 38/2005-98, okrem výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku, a rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra 2007 sp. zn. 9 Co 25/2007, okrem výroku, že
prvostupňový rozsudok zostáva v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku nedotknutý, z r u š u j e
a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca 1.3.2005 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 29 484 000,-- Sk (978 689,50 EUR) s 9 %
úrokmi z omeškania. V žalobe uviedol, že škoda vo forme ušlého zisku mu bola spôsobená
neplatnosťou zmluvy o nájme pozemkov, uzavretej dňa 5.12.2001 medzi ním a J. J. ako
nájomcami a žalovaným ako prenajímateľom (ďalej len „zmluva“ alebo „nájomná zmluva“).
Podľa zmluvy sa mal stať nájomcom pozemkov vo vlastníctve žalovaného s tým, že k časti
2
pozemkov vo výmere X. mvznikne nájom dňom 1.1.2003 a k pozemkom ako celku
2
(v celkovej výmere X. m) nájom vznikne až dňom 1.1.2004, pričom bude trvať do
31.12.2030. Vznik nájmu k celej výmere pozemkov bol dohodnutý dňom 1.1.2004 z toho
2
dôvodu, že časť pozemkov vo výmere X. mbola do 31.12.2003 na základe zmluvy
o dočasnom užívaní pozemku zo 4.5.1994 vrátane dodatku č. 1 z 25.9.1998 v nájme J.
T.. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2003 sp. zn. 23 Co 303/03 bola určená
neplatnosť výpovede z nájmu, danej J. T. žalovaným 17.4.2002, a rozsudkom Okresného súdu
Čadca z 28.9.2004 sp. zn. 6 C 177/2003 bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy. Jediným
dôvodom vyslovenia neplatnosti nájomnej zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný dal J. T.
neplatnú výpoveď z nájmu. V dôsledku neplatnosti zmluvy, ktorá bola spôsobená žalovaným
tým, že neplatne skončil nájomný vzťah s iným nájomcom, nemohol žalobca užívať predmet
nájmu a realizovať jeho účel. Týmto účelom malo byť prevádzkovanie trhových stolov,
2
drobných stavieb do výmery X. m, záchytného parkoviska mesta, WC a súvisiacich služieb.
Vznikla mu tým škoda pozostávajúca z príjmu, ktorý by bol dosiahol za dobu od
1.1.2004 do 31.12.2030 za prenájom 28 trhových stánkov v sume 9 072 000,-- Sk, za
prenájom 24 drobných stavieb v sume 19 440 000,-- Sk a za prevádzkovanie parkoviska
v sume 2 592 000,-- Sk.
Okresný súd Čadca rozsudkom z 31. októbra 2006 č. k. 10 C 38/2005-98 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 160 000,-- Sk s 9 % úrokmi z omeškania
od 26.5.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (v časti
o zaplatenie 324 000,-- Sk) žalobu zamietol. Zároveň uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť
v rovnakej lehote žalobcovi náhradu trov konania 363 295,-- Sk na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. J. V. a na účet súdu súdny poplatok 200 000,-- Sk. Takto rozhodol
poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že uplatnený
nárok je vo vyhovujúcom výroku dôvodný, lebo boli splnené všetky predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a to protiprávne
konanie žalovaného spočívajúce v neplatnom vypovedaní nájmu J. T. a majúce za následok
neplatnosť zmluvy, vznik škody vo forme straty predpokladaného zisku, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného majúcim za následok neplatnosť zmluvy a vznikom
škody a zavinenie žalovaného.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom
zo 17. septembra 2007 sp. zn. 9 Co 25/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom
výroku vo veci samej zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
29 160 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že v odvolaním
nenapadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, zostáva rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
170 936,-- Sk na účet jeho zástupcu JUDr. J. V.. Faktické potvrdenie prvostupňového
rozsudku vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 29 160 000,-- Sk (zmena
rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej sa týkala len nepriznania úrokov z omeškania)
odôvodnil správnosťou jeho skutkových a právnych záverov. V dôvodoch svojho
rozsudku okrem iného uviedol, že žalobca bol poškodený konaním žalovaného, spočívajúcim
v porušení prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Obč. zákonníka tým, že žalovaný už
raz prenajaté pozemky prenajal žalobcovi.
Proti uvedeným rozsudkom okresného i krajského súdu, okrem výroku, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky. Dovolanie podal bez podnetu v zmysle § 243e ods. 4 v spojení s § 35 ods. 2
písm. i) O.s.p. z dôvodu, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania podali poslanci
obecného zastupiteľstva obce Čadca, ktorých nie je možné považovať za účastníkov konania
(účastníkom konania bola obec), ani za poškodené alebo dotknuté osoby. Navrhol, aby
dovolací súd oba rozsudky v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a tzv. inou vadou
konania. Poukazoval najmä na to, že žalobcovi bol priznaný ušlý zisk do budúcnosti, hoci
predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia škody, t.j. takej škody, ktorá už vznikla,
a nie imaginárnej budúcej škody, že ušlý zisk ako súčasť škody nemá charakter renty, preto
nemôže byť priznaný do budúcnosti a pojem budúca škoda Obč. zákonník nepozná. Vyčítal
súdom tiež to, že neskúmali otázku spoločnej zodpovednosti za škodu a zavinenie žalobcu,
ktorý vedel o tom, že časť predmetu nájmu je v nájme iného subjektu, a že pri vyčíslení
ušlého zisku nevzali do úvahy náklady na prevádzkovanie prenajímaných nehnuteľností
a nevykonali na tieto okolnosti dokazovanie.
Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento opravný prostriedok ako
neopodstatnený zamietnuť.
Žalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že po nadobudnutí
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu mal žalobca právo podať návrh
na nútený výkon rozhodnutia, čím by sa mesto dostalo do situácie, ktorá by vážne ohrozila
jeho schopnosť plniť úlohy samosprávy. Preto dňa 10.7.2008 bola so žalobcom uzavretá
dohoda o urovnaní, podľa ktorej mu bola vyplatená suma 6 000 000,-- Sk, náhrada trov
konania 534 231,-- Sk a zvyšný záväzok bol riešený odpredajom nehnuteľností (pozemkov)
vo vlastníctve mesta v hodnote 6 043 873,-- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal oba napadnuté rozsudky, ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v časti uplatneného
dovolacieho dôvodu, a to nesprávneho právneho posúdenia veci, opodstatnené.
Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,
než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny
predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo,
stanovené dispozíciou právnej normy).
Podľa § 42 Obč. zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda,
zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci
právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik
bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu
vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj
zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle
citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti,
ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zákonníka).
Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale
o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo). Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná
súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia.
Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho
úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj
významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu
s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu § 442 Obč. zákonníka. Zodpovedným
subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu.
Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme
nevedomej nedbanlivosti.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že dňa 5.12.2001 uzavreli
žalobca spolu s J. J. ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímateľ nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného zapísaných v katastri
nehnuteľností pre kat. úz. Č. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy vo
2 2 2
výmere X. m, č. X. – záhrada vo výmere X. m, č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m
2
a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m. Pozemky boli prenajaté na účel prevádzkovania
2
trhových stolov, drobných stavieb do výmery X. m, záchytného parkoviska mesta, WC
a s tým súvisiacich služieb. V zmluve bolo uvedené, že sa uzatvára na dobu 28 rokov, že
2
k časti v nej označených pozemkov vo výmere X. mvzniká nájom 1.1.2003, pretože zvyšná
2
časť vo výmere X. mje do 31.12.2003 v nájme iného subjektu (firmy T.), a že v celej
2
výmere X. msa pozemky prenajímajú od 1.1.2004 do 31.12.2030. Rozsudkom Krajského
súdu v Žiline z 9. decembra 2003 sp. zn. 23 Co 303/03 bola určená neplatnosť výpovede
žalovaného zo dňa 17.4.2002 z nájomnej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku, uzavretej
25.9.1998 medzi žalovaným a J. T. (firma T.), predmetom ktorej bola časť pozemkov parcela
2
č. X., X. a X. o celkovej výmere X. m. Rozsudkom Okresného súdu Čadca
z 28. septembra 2004 sp. zn. 6 C 177/2003 bola následne určená neplatnosť nájomnej
zmluvy z 5.12.2001, pričom v dôvodoch tohto rozsudku bola neplatnosť odôvodnená tým, že
v čase uzatvárania zmluvy boli pozemky parcela č. X. a č. X. v nájme J. T., a po uzavretí
zmluvy nájomný pomer s menovaným nebol skončený platne.
Generálny prokurátor odôvodňoval nesprávnosť právneho posúdenia veci oboma súdmi
predovšetkým nesprávnou interpretáciou pojmu ušlý zisk, majúcou za následok nesprávne
určenie výšky priznanej náhrady škody, do ktorej bola zahrnutá aj budúca škoda. Dovolací
súd považuje všetky dovolacie námietky v tomto smere za opodstatnené. Pokiaľ súd prvého
stupňa i odvolací súd považovali za ušlý zisk žalobcu stratu jeho predpokladaného príjmu
(zisku), ktorý by bol dosiahol za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2030, sú ich právne závery
v tejto otázke nesprávne.
Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa
chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada
škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná
škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa
neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho
konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre
výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť,
zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel.
Z uvedených charakteristík pojmov škoda, skutočná škoda a ušlý zisk je zrejmé, že ide
o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.
Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len
prípadne vznikne. Na rozdiel od niektorých nárokov odškodňovaných v súvislosti so škodu
na zdraví Obč. zákonník neumožňuje priznanie ušlého zisku ani ako renty do budúcnosti, teda
ako opakujúce sa plnenie s možnosťou zmeny rozsudku v závislosti od zmeny pomerov.
Okrem toho vzhľadom na to, že vznik škody (skutočnej aj ušlého zisku) je jedným
zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, je nevyhnutné, aby tento predpoklad
bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu škody rozhoduje (§ 154 ods. 1
O.s.p.). Ak teda v preskúmavanej veci konajúce súdy považovali za ušlý zisk aj budúcu ujmu
na majetku žalobcu, bolo potrebné pre nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke ich
rozsudky v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, bez
toho, aby bolo nutné zaoberať sa aj správnosťou ich ďalších úvah o výpočte výšky škody.
Dovolací súd však považuje za potrebné uviesť, že nesprávne, resp. predčasné je aj
právne posúdenie veci oboma súdmi v otázke jedného zo základných predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala byť spôsobená neplatnosťou nájomnej
zmluvy. Je ním predpoklad takého zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktoré by
bolo príčinou neplatnosti nájomnej zmluvy, a teda ktorého následkom by bola neplatnosť
tohto právneho úkonu. Od riešenia tejto otázky je závislý záver o samotnej existencii
zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, t.j. či takáto zodpovednosť je alebo
nie je daná. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že od uvedeného predpokladu treba
odlišovať ďalší predpoklad zodpovednosti a to neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú
nespochybňuje, pretože v tejto otázke trvá viazanosť právoplatným rozhodnutím súdu
o určení jej neplatnosti.
Pokiaľ podľa prvostupňového súdu zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti
nájomnej zmluvy žalovaným malo spočívať v neplatnej výpovedi z nájmu, ktorú dal žalovaný
skoršiemu nájomcovi J. T. 17.4.2002, potom zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle
§ 42 v spojení s § 420 Obč. zákonníka neprichádza do úvahy. Medzi takýmto konaním
žalovaného a neplatnosťou zmluvy totiž nie je daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus), t.j.
vzťah príčiny a následku. Konanie žalovaného (neplatná výpoveď z nájmu), ku ktorému došlo
17.4.2002, nemohlo mať za následok neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej 5.12.2001. Ako
udalosť budúca nemohlo byť príčinnou neplatnosti, t.j. vadnosti zmluvy už v čase minulom,
t.j. v čase, keď malo dôjsť k jej uzavretiu. Podľa zásad logického uvažovania, zohľadňujúceho
plynutie času, príčina nutne predchádza následok a nikdy to nemôže byť naopak. Ak by
neplatná výpoveď z nájmu daná po uzavretí nájomnej zmluvy skoršiemu nájomcovi mala za
následok dodatočnú nemožnosť plnenia z tejto zmluvy (predmet nájmu by sa nestal právne
voľným), mohla by táto skutočnosť, pri nedostatku inej právnej úpravy, znamenať zánik
záväzku (prípadne čiastočný zánik záväzku), nie však spätnú neplatnosť zmluvy. V prípade
nájmu je však prípadná nespôsobilosť (nielen faktická ale i právna) predmetu nájmu na
dohodnuté užívanie výslovne riešená v § 664 Obč. zákonníka ako porušenie povinnosti
prenajímateľa z nájomného vzťahu. Nemá preto za následok dodatočnú nemožnosť plnenia
a teda ani zánik záväzku, ale vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností.
Ak podľa odvolacieho súdu zavinené protiprávne spôsobenie neplatnosti zmluvy
žalovaným malo spočívať v tom, že žalobcovi prenajal pozemky, ktoré v čase uzavretia
nájomnej zmluvy už boli v nájme iného subjektu, t.j. neboli právne voľné (odvolací súd tým,
že v jednej časti odôvodnenia svojho rozsudku konštatoval vecnú správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa, no v inej časti odôvodnenia na rozdiel
od prvostupňového súdu nepovažoval za príčinu neplatnosti zmluvy neplatnú výpoveď
z nájmu, ale nedostatok právnej voľnosti predmetu nájmu, založil vnútornú rozpornosť
odôvodnenia rozsudku v tejto otázke), nezakladá (teda nemá za následok) podľa názoru
dovolacieho súdu ani táto okolnosť bez ďalšieho neplatnosť zmluvy. Objektívne totiž
možnosť plnenia v takomto prípade vylúčená nie je. Vznik právnych účinkov nájmu môže byť
dohodnutý na neskorší čas ako je čas uzavretia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže
zabezpečiť splnenie zmluvy ukončením dovtedajšieho nájomného vzťahu, nájomca sa môže
domáhať voči prenajímateľovi splnenia, náhrady škody, prípadne môže od zmluvy odstúpiť.
V preskúmavanej veci boli účinky vzniku nájmu k časti pozemkov dohodnuté tak, že nájom
vznikne s viac ako ročným odstupom od uzavretia zmluvy. Nebolo preto možné vylúčiť, že
žalovaný ako prenajímateľ k dohodnutému dňu vzniku nájmu zabezpečí právnu voľnosť
predmetu nájmu, resp. jeho časti.
V súvislosti s dovolacou námietkou generálneho prokurátora o vedomosti žalobcu
o existencii nájmu iného subjektu, dovolací súd poznamenáva, že tejto otázke nevenovali
súdy dostatočnú pozornosť, hoci môže byť tiež rozhodujúca pre záver o zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy. Obč. zákonník v § 42 ani
v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu výslovne nerieši dôsledky vedomosti toho, komu
bol právny úkon určený, resp. toho, kto pri dvojstrannom právnom úkone bol jeho
účastníkom, o neplatnosti právneho úkonu (otázka spoluzavinenia, ktorú rieši, je inou
otázkou). Podľa názoru dovolacieho súdu v prípade zmluvy ako dvojstranného právneho
úkonu, ktorý je výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán, vedomosť jednej zmluvnej strany
o neplatnosti zmluvy (resp. o dôvode neplatnosti) vylučuje zodpovednosť druhej zmluvnej
strany za škodu spôsobenú neplatnosťou tohto právneho úkonu. Takýto záver možno vyvodiť
z analogického použitia ustanovenia § 268 veta prvá Obch. zákonníka, podľa ktorého kto
spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny
úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. I keď zodpovednosť
za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu v obchodnoprávnych vzťahoch je
postavená na objektívnom princípe (bez ohľadu na zavinenie), niet rozumného dôvodu, pre
ktorý by v oblasti jedného odvetvia súkromného práva, akým je obchodné právo, mala byť
vedomosť o neplatnosti právneho úkonu spájaná s vylúčením zodpovednosti za škodu
spôsobenej touto neplatnosťou, zatiaľ čo v inom odvetví súkromného práva, akým je
občianske právo, by takýto následok nemala mať. Tento záver je súladný aj s ústavnou
požiadavkou takej interpretácie právnych noriem, ktorá vedie k vnútornej bezrozpornosti
právneho poriadku ako celku, a ktorá zároveň odstraňuje neodôvodnenú rozdielnosť
vo vyvodzovaní právnych následkov porovnateľných právnych inštitútov.
So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta prvá v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p. rozsudky oboch súdov v napadnutej časti pre nesprávne právne posúdenie veci
a dôsledku toho aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa
vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová