Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 245 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (323)Rozsudok_13Cob-110-2017.pdf
PDF · 126.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č. p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky 792,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/73/2016-52 zo dňa 13.12.2016 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 792,98 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/73/2016-52 zo dňa 13.12.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 792,98 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 792,98 Eur od 14.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v spojení so závislým výrokom o náhrade trov konania, podľa ktorého má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 792,98 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 792,98 Eur od 14.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku po vykonanom dokazovaní za aplikácie rozhodných ustanovení Civilného sporového poriadku, ustanovení § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) v spojení s § 442 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 563 Občianskeho zákonníka, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, dospel k záveru, že žalobe žalobcu o zaplatenie 792,98 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 792,98 Eur od 14.5.2016 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, je potrebné vyhovieť a vo zvyšku žalobu zamietnuť. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že medzi stranami bolo zhodné to, že dňa 21.8.2014 došlo ku poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného, evidenčné číslo CA158AZ poškodené motorové
vozidlo Ing. J. W., evidenčné číslo 1AK2957, ako aj skutočnosť uzatvorenia Nájomnej zmluvy č. 39 z 21.8.2014 medzi prenajímateľom - SetCar, s.r.o., Turany a nájomcom - J. W., na základe ktorej nájomnej zmluvy si nájomca prenajal osobný automobil Škoda Octavia Combi na dobu od 21.8.2014 po dobu opravy - do 3.10.2014 pri dojednanom zmluvnom nájomnom 40 Eur. Na základe nájomnej zmluvy nájomca užíval prenajaté motorové vozidlo v čase od 21.8.2014 do 3.10.2014, t.j. 41 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 20140086, splatnou 17.10.2014 nájomné vo výške 1.640 Eur a ktoré nájomné bolo, tak ako vyplynulo z pokladničných dokladov zo dňa 3.10.2014 Ing. J. W. prenajímateľovi zaplatené. Ďalej bolo zhodné to, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným, tak ako to vyplynulo z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 12.1.2015, na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie vo výške 829,98 Eur vychádzajúc z celkovej výšky nákladov na použitie náhradného vozidla 1.640 Eur a z odpočítania neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo v rozsahu 17 dní v sume 680 Eur, nákladov na prevádzku poškodeného vozidla v sume 17,10 Eur a odpočtu amortizácie v sume 112,92 Eur. Okresný súd mal za zhodné od sporových strán preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok z 3.10.2014 uzavretej medzi postupcom Ing. J. W. a žalobcom ako postupníkom, tak ako táto skutočnosť vyplynula z Oznámenia o postúpení pohľadávky postupcu podľa č.l. 8 spisu, vo vzťahu ku ktorému listinnému dôkazu nebolo v konaní sporné, že sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Uvedené okolnosti vyhodnotil okresný súd za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo okresný súd z týchto dôkazov vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 12.1.2015 vyplynulo, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume 829,98 Eur, ktoré vypočítal tak, že z celkových nákladov na použitie náhradného vozidla podľa faktúry prenajímateľa č. 20140086 v sume 1.640 Eur odpočítal neprimerané náklady na náhradné vozidlo (náhradné vozidlo priznané na 24 dní) v sume 680 Eur, náklady na prevádzku poškodeného vozidla v sume 17,10 Eur a amortizáciu, teda odpočet za zhodnotenie v sume 112,92 Eur. V konaní žalovaný, ako vyplynulo z jeho písomného vyjadrenia sa k žalobe z 23.5.2016, namietal dôvodnosť časového trvania opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom obsahu skutkových tvrdení, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa Článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný neuskutočnil. Pokiaľ žalovaný nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od 21.8.2014 do 3.10.2014, ale namietal dôvodnosť takéhoto časového rozsahu potreby užívania prenajatého motorového vozidla a dôvodnosť časového rozsahu realizácie opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, aj svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti trvania opravy poškodeného motorového vozidla len v rozsahu 24 dní, tak ako to uvádzal v rámci procesnej obrany, spoľahlivo preukázať. To však žalovaný v konaní neučinil, a tým neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany.
2. Okresný súd zdôraznil, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, preto nebolo na mieste, aby vykonával dôkazné návrhy označené žalobcom v reakcii žalobcu na vznesenú procesnú obranu žalovaného podľa podania žalobcu zo dňa 29.9.2016, teda, aby okresný súd ukladal žalovanému predložiť zmluvu o spolupráci so servisom Todos Žilina s.r.o. a kompletný spis škodovej udalosti. Podanie žalobcu z 29.9.2016 bolo žalovanému riadne doručené spolu s výzvou podľa uznesenia č.k. 19Cb/73/2016-27 z 13.10.2016 a zo strany žalovaného zostalo bez odozvy. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany je nerozlučne spojené s dôkaznou povinnosťou. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo svojom vyjadrení sa k žalobe o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Tieto tvrdenia žalovaného zostali ako nepreukázané. Žalovaný nepreukázal, že by súčasťou obsahu zmluvného vzťahu založeného medzi ním ako poistiteľom a poškodeným - poistencom bol i spôsob určenia výšky poistného plnenia dojednaný medzi týmito zmluvnými stranami s takým obsahom, aký zodpovedá postupu žalovaného pri určení výšky poistného plnenia. Naopak žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to Nájomnou zmluvou zo dňa 21.8.2014 v spojení s pokladničnými dokladmi, ktoré tvoria súčasť spisu č.l. 45 a 46, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo v rozsahu 41 dní, po ktoré trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla a za tento čas prenájmu zaplatil nájomca prenajímateľovi sumu 1.640 Eur z titulu dojednaného nájomného. Od tejto sumy žalovaný nedôvodne odpočítal neuznané náklady prenájmu v sume 680 Eur. Rovnaký záver uviedol okresný súd i vo vzťahu k amortizácii odpočítanej od nákladov na
použitie náhradného vozidla pri likvidácii poistnej udalosti v sume 112,92 Eur. V tejto časti okresný súd poukázal k otázke posudzovania amortizácie pri likvidácii poistných udalostí na závery, ktoré vyplynuli z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem - leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo bolo aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu podľa Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom k týmto záverom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR okresný súd mal za to, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i amortizáciu vo výške 112,92 Eur. V nadväznosti na uvedené mala byť poistná udalosť žalovaným likvidovaná pri ustálení plnenia žalovaného vo výške zodpovedajúcej rozdielu celkových nákladov na použitie náhradného vozidla v dôvodnej výške 1.640 Eur a nespornej položky nákladov na prevádzku poškodeného vozidla vo výške 17,10 Eur, teda v sume 1.622,90 Eur. Pri zohľadnení vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 829,98 Eur, potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 792,92 Eur bola uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy Občianskeho zákonníka § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri konštatovaní podľa výsledkov dokazovania o splnení všetkých hmotno- právnych podmienok vzniku práva na náhradu škody, a to porušenia právnej povinnosti, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a vznik škody.
3. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku v rovine náhrady škody, v dôsledku čoho bol dôvodne uplatnený úrok z omeškania. Okresný súd v tejto časti zohľadnil tú skutočnosť, že úrok z omeškania bol priznaný podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania, ktorá oproti žalobcom uplatnenej sadzbe úroku z omeškania 9,05 % predstavuje sadzbu 8,05 %. Na základe hmotno-právnej úpravy, ktorá vyplýva z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z § 563 Občianskeho zákonníka, okresný súd postupoval pri ustálení dôvodného momentu vzniku omeškania sa žalovaného skonštatujúc, že s ohľadom na povahu uplatnenej pohľadávky, ktorá predstavovala právo žalobcu na náhradu škody a nie samotné poistné plnenie, nebol priestor pre posudzovanie vzniku omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. V nadväznosti na to, pri absencii preukázania inej výzvy žalobcu alebo jeho právneho predchodcu adresovanej žalovanému na zaplatenie škody, vychádzal okresný súd zo záveru o dôvodnom momente vzniku omeškania sa žalovaného so splnením peňažnej pohľadávky, ktorá tvorila predmet konania dňom 14.5.2016, teda deň po tom, ako žalovanému bola doručená výzva okresného súdu na vyjadrenie sa k žalobe podľa uznesenia č.k. 19Cb/73/2016-16 z 9.5.2016 (č.l. 18 spisu). Vo zvyšnej časti preto, pokiaľ išlo o rozdiel oproti žalobcom uplatnenej sadzbe úroku z omeškania a tiež pokiaľ išlo o úrok z omeškania uplatnený za čas od 28.1.2015 do 13.5.2016, okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Pri rozhodovaní o úroku z omeškania okresný súd zohľadnil to, že vznik pohľadávky na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným bol posudzovaný s ohľadom k tomu, že poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby - občana, čím bola dôvodná aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka i vo vzťahu k úroku z omeškania.
4. Okresný súd uviedol, že právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo žalobcovi priznané podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka pri zohľadnení skutočnosti uplatnenia žalovanej pohľadávky už žalobcom ako podnikateľským subjektom.
5. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd poukázal na § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, Článok 4 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, pokiaľ išlo o žalobcom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania 1 % ročne zo žalovanej istiny za čas od 14.5.2016 až do zaplatenia a 9,05 % úrok z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 28.1.2015 do 13.5.2016, ktorá časť predstavovala neúspech žalobcu, ktorý však zodpovedá neúspechu len celkom v nepatrnej časti. V nadväznosti na to a s poukazom na citovanú úpravu, ktorá vyplývala z procesného predpisu, a to najmä z Článku 4 ods. 2 CSP, okresný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania žalobcu podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 792,98 Eur s príslušenstvom, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na dôvody odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca kvalifikoval nárok ako skutočnú škodu, ktorá vznikla vynaložením nákladov na požičanie náhradného motorového vozidla. Žalovaný mal za to, že výška škody, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov za náhradné vozidlo, je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov na požičané motorové vozidlo. V prípade posudzovania nutnosti nákladov je potrebné zodpovedať otázku, či je požičanie motorového vozidla u poškodeného nevyhnutné, a to najmä vo vzťahu k následkom, ktoré by nastali v prípade, ak by si poškodený náhradné vozidlo nepožičal. V tejto rovine je potrebné rozlišovať, či ide o poškodeného, ktorý je fyzickou osobou alebo podnikateľom. Pokiaľ ide o poškodeného, ktorý je podnikateľom, tak v tomto prípade žalovaný mal za to, že následkom nepožičania si náhradného motorového vozidla by mohol byť iba ušlý zisk, ktorý je svojim charakterom ujmou, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti. Nutnosť požičania náhradného vozidla u podnikateľov je teda podmienená hrozbou ušlého zisku, ktorý je podnikateľ povinný preukázať. Pokiaľ poškodenou osobou je fyzická osoba, pri vymedzení dôsledkov nepožičania náhradného vozidla u fyzických osôb, je nutné najprv sa pristaviť pri zákonnom vymedzení skutočnej škody, t.j. že ide o majetkovú ujmu v sfére poškodeného. Absencia motorového vozidla u fyzickej osoby by mohla mať za následok len zhoršenie sociálneho komfortu poškodeného, čo v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s majetkovou ujmou, resp. so skutočnou škodou v zmysle Občianskeho zákonníka. Aj v prípade fyzických osôb pri posudzovaní nutnosti je potrebné prihliadať iba na závažnosť zásahu do práv a záujmov fyzickej osoby, ktorý by absencia motorového vozidla mohla privodiť. Takým príkladom by bolo napr. závažné sťaženie starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa v starostlivosti poškodeného. Tak u fyzickej osoby, ako aj u podnikateľa, je potrebné posudzovať nutnosť aj z hľadiska, či bolo možné predísť dôsledkom absencie vlastného motorového vozidla využitím iných riešení, ako je hromadná doprava, použitie taxíka pri ojedinelej potrebe použitia motorového vozidla. Podľa platnej judikatúry má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a vzhľadom na jej charakter alebo, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Nepostačí samotné konštatovanie, že inštitút náhradného motorového vozidla má slúžiť k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, naviac, ak prinavrátenie zaužívaného sociálneho komfortu ako kompenzácia ujmy v dôsledku škodovej udalosti v slovenskom právnom prostredí doposiaľ nebola zákonodarcom upravená. Vzhľadom k doteraz uvedeným skutočnostiam len samotné konštatovanie poškodeného o využívaní motorového vozidla na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, nie je spôsobilé preukázať odôvodnenosť a nutnosť nájmu náhradného motorového vozidla a už vôbec nie s poukazom na konkrétne dni nájmu. Žalovaný mal za to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak opomenul skúmať nutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla, preto žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 06.04.2017. Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé. Na základe vykonaných dôkazov okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súdna prax za skutočnú škodu považuje nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Bolo nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014). Úhrada za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta bol poškodený nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo
škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie boli závislé od ďalších faktorov, ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného. Poškodený preto z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a odôvodnene si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/240/2014). Žalobca žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.
8. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo podľa postupu okresného súdu, a to podaním zo dňa 25.4.2017 doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý do momentu konania, rozhodovania krajským súdom nevyužil možnosť vyjadriť sa k nemu v lehote do 10 dní od doručenia v zmysle doručenky na č.l. 71 spisu, a to od doručenia dňa 2.5.2017.
9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/110/2017-82 zo dňa 6.9.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 14.11.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
11. Primárne krajský súd uvádza s ohľadom aj na iné odvolacie sporové právne veci prebiehajúce medzi rovnakými sporovými stranami, že každú z nich mohol posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov za rešpektovania neprípustnosti novôt v odvolacom konaní. Uvedené znamená, že pri tej, ktorej sporovej právnej veci mohol krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody, inými slovami to, čo v tej, ktorej sporovej právnej veci odvolateľ neurobil predmetom posudzovania odvolacieho konania, tak nebolo ani následne hodnotené krajským súdom. Krajský súd preto v tej, ktorej sporovej právnej veci sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutých v napadnutom rozsudku okresného súdu, len k tomu, čo odvolateľ rozporoval v rámci odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Článok 2 ods. 2 CSP. Ak niektoré závery, okolnosti neurobil odvolateľ spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým zostali, boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s odvolaním žalovaného zo dňa 02.02.2017, v danej sporovej právnej veci bol posudzovaný len napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 792,98 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, a to len v rozsahu tých námietok žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 02.02.2017 za vylúčenia novôt uplatnených až v rámci odvolacieho konania. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že žalobca v uplatnenom nároku nepreukázal, že náklady vynaložené na náhradné vozidlo, ktoré bolo zapožičané z titulu poistnej udalosti, boli nákladmi nutne a účelne vynaloženými na požičané motorové vozidlo. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičané motorové vozidlo z titulu vzniku poistnej udalosti, a to poškodenia motorového vozidla a tým uplatnených nárokov vo výške požadovanej škody voči žalovanému, žalovaný zdôraznil nutnosť rozlišovania pri účelnosti týchto vynaložených nákladov osoby poškodeného, a to či ide o podnikateľa alebo o fyzickú osobu. Toto rozlíšenie poškodeného na fyzickú osobu alebo na podnikateľa však má charakter novoty uplatnenej v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, pretože tento prostriedok procesnej
obrany žalovaného proti žalobou uplatnenému nároku nebol použitý v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k tejto novote použitej žalovaným až v odvolacom konaní, žalovaný nepreukázal, že nastal niektorý z dôvodov uvedených pod písmenom a) a d) ustanovenia § 366 CSP, cez ktorý by bolo potrebné na túto novú argumentáciu rozlišovania poškodeného subjektu prihliadať. Po oboznámení sa s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany pred okresným súdom, bolo zrejmé, že žalovaný pred týmto súdom namietal v podstate len dobu opravy a tým dobu zapožičania náhradného motorového vozidla vo väzbe k rozporovaniu nákladov uplatnených žalobcom z titulu zapožičaného motorového vozidla pre vzniknutú poistnú udalosť. V zmysle uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/73/2016-27 zo dňa 13.10.2016 bol žalovaný poučený o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania v zmysle § 153, § 154 CSP. I napriek tomuto poučeniu žalovaný v konaní pred okresným súdom neuplatnil tvrdenie použité až v podanom odvolaní, že pri škode z titulu zapožičania náhradného vozidla, bolo potrebné rozlišovať osobu poškodeného, a to či ide o fyzickú osobu alebo o podnikateľa. Na tento odvolací dôvod žalovaného ako novotu v odvolacom konaní krajský súd neprihliadal. Krajský súd však nad rámec poukazuje na zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), ktorý nerozlišuje fyzickú osobu a podnikateľa, keďže sa v ustanovení § 2 písm. g) citovaného zákona uvádza všeobecne poškodený, ktorý je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Predmetná zákonná úprava nerozlišuje osoby na právnické a fyzické, fyzické a podnikateľa, ale označuje ich jednotne ako „poškodený“.
13. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že náklady na zapožičanie motorového vozidla neboli nákladmi nutnými a účelnými. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla v rozsahu 41 dní, po ktorú trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, za ktorú zodpovedajúcu dĺžku opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto poistnú udalosť zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j. poškodenému bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V konaní pred okresným súdom žalovaný len vo všeobecnej rovine namietal dobu opravy, a tým aj dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Neuviedol a súčasne nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. K takýmto argumentom sa žalovaný v konkrétnosti pred okresným súdom nevyjadril a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
14. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2, s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keď zobral do úvahy aj už ustálenú judikatúru všeobecných
súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014, sp. zn. 2 Cob/328/2015). Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Žalovaný iný odvolací dôvod než spochybnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vynaložených za zapožičanie náhradného motorového vozidla neuviedol, preto len z tohto základného vyjadreného odvolacieho dôvodu bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v napadnutých výrokoch, ku ktorým sa viazalo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a tento odvolací dôvod žalovaného nebol vyhodnotený ako relevantný, vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam. Iné odvolacie dôvody žalovaný neuviedol, preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré sa nestali predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho.
15. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, ani na jeho zrušenie a vrátenie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.