Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-59-2025.pdf
PDF · 198.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/59/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.099,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/78/2024-176 zo dňa 30. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/78/2024-176 zo dňa 30. októbra 2024 v časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, mení nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/78/2024-176 zo dňa 30. októbra 2024 vo zvyšnej časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.099,88 eur za deň 16.01.2024, potvrdzuje. III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/78/2024-176 zo dňa 30. októbra 2024 vo výrokoch I. a II. zostáva nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 699,96 eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 17.01.2024 do zaplatenia a 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 979,94 eur od 17.01.2024 do 12.08.2024, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Ďalej zastavil konanie o nároku na zaplatenie sumy 979,94 eur (výrok II.) a vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a úroky z omeškania žalobu zamietol (výrok III.). Napokon žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 3/5-ín celkovo vzniknutých trov konania žalobcu (výrok IV.), pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.099,88 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.01.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572775616 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230668, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.
3. Žalovaný namietal nedôvodnosť žaloby a aj jej predčasnosť. Uviedol, že dňa 30.09.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu EČV: A. XXX B.. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom, na ktoré bola v čase škodovej udalosti uzatvorená u žalovaného poistná zmluva, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autoservise GALIMEX s. r. o. so sídlom Sučianska 5470/49, 036 08 Martin
- Priekopa. Za opravu poškodeného motorového vozidla bola zo strany autoservisu vystavená faktúra č. OF 2320 302 987 zo dňa 15.11.2023. Poškodený uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla zmluvu o prenájme vozidla č.613/401 zo dňa 11.10.2023 na obdobie odo dňa 11.10.2023 do ukončenia opravy. Touto zmluvou si poškodený prenajal od žalobcu náhradné vozidlo za sumu 80,- eur na deň s DPH. Oprava poškodeného motorového vozidla bola skončená dňa 15.11.2023, čo vyplýva z faktúry autoservisu. Žalobca vystavil poškodenému (v zmysle uvedenej zmluvy) faktúru č. 230668 dňa 08.11.2023 za prenájom motorového vozidla v sume 2.099,88 eur s DPH. Následne poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2023 postúpil pohľadávku vo výške 2.099,88 eur na žalobcu. Žalovaný mal za to, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná predčasne. Na základe nahlásenia vzniku škodovej udalosti riadne zaevidoval nárok žalobcu. V rámci likvidačného konania riadne vykonával úkony za účelom prešetrenia okolností vzniku škody a vyplatenia poistného plnenia. Keďže je v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný plniť všetky preukázateľné nároky a poškodený splnomocnil servis na komunikáciu s ním, žalovaný opakovane dopytoval servis, ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo, za účelom overenia opodstatnenosti nároku poškodeného na nájom náhradného vozidla a jeho dĺžku. Požiadal servis opravujúci motorové vozilo o predloženie zákazkového listu, dokladov preukazujúcich objednanie a dodanie náhradných dielov, či chronologický postup opravy, teda bežne požadované doklady preukazujúce oprávnenosť dĺžky opravy. Servis opravujúci poškodené motorové vozidlo ku dňu podania vyjadrenia na tieto opakované žiadosti zo strany žalovaného nereagoval a žalovaný preto doposiaľ nedokázal zákonne ukončiť šetrenie poistnej udalosti z dôvodov nie na jeho strane. Žalovaný tak poukazoval na skutočnosť, že poškodený splnomocnil autoservis na vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla a likvidácii poistnej udalosti. Mal za to, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. Pritom dôvodnosť a adekvátnosť dĺžky nájmu náhradného vozidla leží na pleciach autoservisu ako subjektu, ktorý poškodený splnomocnil na kooperáciu so žalovaným.
4. Žalobca v rámci reakcie na obranu žalovaného uviedol, že poškodený bol v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nútený na zabezpečenie svojich potrieb - služobné účely, pracovné cesty, zabezpečenie chodu spoločnosti v rámci SR - užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 613/401 zo dňa 11.10.2023. Po ukončení nájmu vystavil poškodenému faktúru č. 230668 zo dňa 08.11.2023, s dátumom dodania tovaru dňa 09.11.2023, s dátumom splatnosti dňa 23.11.2023 na sumu 2.099,88 eur. Žalovaný nepristúpil k výplate poistného plnenia a ani žalobcu neinformoval o dôvodoch, prečo k výplate poistného plnenia nepristúpil, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca u neho riadne uplatnil nárok. Poškodený ešte predtým, ako žalobca uplatnil dňa 20.11.2023 u žalovaného nárok, uzatvoril so žalobcom dňa 09.11.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 30.09.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 2.099,88 eur. Vo všeobecnosti žalobca argumentoval tým, že náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. V posudzovanej veci bolo potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a mal za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Zároveň žalobca uviedol, že nárok riadne uplatnil u žalovaného. Žalovaný ho pritom nevyzval na žiadne doplnenie dokladov v súvislosti s uplatňovaným nárokom. Ak teda žalovaný namietal predčasnosť podania žaloby, žalobca argumentoval tým, že ak žalovaný potreboval dodatočné doklady k zlikvidovaniu škodovej udalosti v rozsahu náhrady škody za náhradné vozidlo, mal kontaktovať priamo žalobcu, na ktorého boli postúpené práva a povinnosti poškodeného. Z e-mailovej komunikácie žalovaného so servisom, ktorú predložil žalovaný, v žiadnom prípade nie je možné dospieť k tvrdeniam žalovaného, a síce že kontaktoval servis za účelom posúdenia primeranosti nájmu náhradného vozidla. Nemenej podstatnou skutočnosťou bolo, že žalovaný vyplatil všetky náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, a to dňa 15.11.2023 vo výške 4.348,52 eur, teda primárny nárok poškodeného bol uspokojený v plnom rozsahu, a preto žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný ku dňu podania vyjadrenia neukončil šetrenie vo vzťahu k nároku na náhradné vozidlo, ktorý priamo súvisel so škodou na poškodenom vozidle, za ktorého opravu uhradil plnú sumu. Navyše žalovaný porušil ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
5. Žalovaný v žalobnej dublike uviedol, že listom zo dňa 09.08.2024 oznámil poškodenému, že dňa 09.08.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na účet žalobcu uhradil poistné plnenie v sume 979,94 eur, predstavujúce rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla v sume 2.099,88 eur s DPH a neprimeranými nákladmi za náhradné vozidlo v sume 1.119,94 eur. Plnenie zodpovedalo času skutočnej opravy vozidla, t. j. času, kedy bol nájom vozidla účelný a nevyhnutný. Likvidátor priznal nájom náhradného vozidla za obdobie v rozsahu 14 dní v zmysle metodiky upravujúcej čas potrebný na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom. Na podporu svojich tvrdení zadal súdnemu znalcovi požiadavku na vypracovanie odborného stanoviska k adekvátnosti dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla. Podľa kalkulácie nákladov na opravu vozidla bola prácnosť opravy motorového vozidla určená na 9,7 hodiny, resp. šesť dní. Žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca na svojej internetovej stránke deklaruje: „Ak ste sa stali poškodeným v dopravnej nehode, máte nárok na náhradné vozidlo. Náklady na jeho prenájom si budeme uplatňovať v poisťovni vinníka nehody. Veríme, že dobu bez vášho auta strávite maximálne komfortne a pohodlne.“ Žalovaný bol presvedčená, že pokiaľ by poškodený, t. j. nájomca vozidla neočakával preplatenie nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla od žalovaného, pristupoval by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy obozretnejšie. Žalovaný nespochybnil fakt, že poškodený sa dostal do nepriaznivej situácie vinou jeho klienta a nie je povinný hľadať si najlacnejšiu autopožičovňu, resp. najrýchlejší autoservis, avšak nemôže byť pripísané na jeho ťarchu nájom náhradného vozidla, ktorý nebol nevyhnutný a účelný. Žalobca podľa neho nepreukázal dôvodnosť nájmu náhradného vozidla v rozsahu 30 dní pri pracnosti opravy vozidla v trvaní šiestich dní. V súvislosti so svojou argumentáciou poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 8Co/131/2019 a rozsudok Okresného súdu v Žiline spis. zn. 14C/54/2022 zo dňa 11.7.2023.
6. Žalobca podaním zo dňa 25.09.2024 vzal žalobu čiastočne späť, a to ohľadne nároku na zaplatenie sumy 979,94 eur, keďže bol v tejto časti nároku žalovanou stranou v priebehu konania uspokojený a žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.119,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne: zo sumy 2.099,88 eur od 16.01.2024 do 12.08.2024 a zo sumy 1.119,94 € od 13.08.2024 do zaplatenia.
7. K dĺžke opravy a odbornému stanovisku predloženému žalovaným sa žalobca vyjadril, že predložené odborné vyjadrenie nezohľadňuje individuálne skutkové okolnosti danej veci, napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise. Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, ktoré odborné vyjadrenie, alebo
znalecký posudok, ktoré žalovaný predložil, nezohľadňuje. Uplatnené náklady za prenájom náhradného vozidla zodpovedajú obmedzeniu poškodeného, a tieto boli účelné a nutné, t. j. vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody (dopravnou nehodou). Počet normohodín uvedených vo faktúre za opravu nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. Samotné servisy majú prax, čo najskôr vozidlo odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlo zdržiaval a umelo naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 30.09.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle EVČ: A. XXX B., ktorého držiteľom bola obchodná spoločnosť GP ambulance s.r.o. motorovým vozidlom EVČ: C. XXX D. patriacim obchodnej spoločnosti KRADS s. r. o. Obchodná spoločnosť, ktorej vozidlo spôsobilo škodu, bola povinne zmluvne poistená u žalovaného a podľa záznamu o dopravnej nehode bol na poškodenom motorovom vozidle pri škodovej udalosti poškodený zadný nárazník a kufor. Rozsah tohto poškodenia bol zrejmý z fotografií, ktoré sa nachádzali v odbornom vyjadrení súdneho znalca Ing. Ľubomíra Jarouša, ktoré v priebehu konania poskytol žalovaný. Vozidlo poškodeného bolo opravované v autoservise Galimex s.r.o., so sídlom v Martine, ktorý pri prijatí predmetného vozidla vystavil zákazkový list dňa 11.10.2023, podľa ktorého bol predbežný termín dokončenia zákazky určený na deň 03.11.2023. Autoservis odhadol dĺžku trvania opravy na celkovo 16 pracovných dní nerátajúc víkendy a sviatky pripadajúce na toto obdobie. Nakoniec ale k oprave motorového vozidla došlo až dňa 15.11.2023, čomu nasvedčuje skutočnosť, že autoservis pre poškodeného vystavil dňa 15.11.2023 faktúru č. 302987 splatnú dňa 29.11.2023 celkovo na sumu 4.348,52 eur. Poškodený po odovzdaní vozidla na opravu do servisu dňa 11.10.2023 so žalobcom uzavrel zmluvu o prenájme vozidla č. 613/401, na základe ktorej si prenajal po dobu opravy svojho motorového vozidla náhradné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat Variant, EVČ: A. XXX B., ktoré podľa záznamu o zmluve vrátil dňa 09.11.2023 s tým, že poškodené motorové vozidlo sa stále nachádza v oprave. Žalobca za prenájom motorového vozidla poškodenému vystavil faktúru č. 230668 zo dňa 08.11.2023, splatnú dňa 23.11.2023, ktorým vyúčtoval cenu prenájmu náhradného motorového vozidla celkovo za 30 dní v sume 2.099,88 eur s DPH (denná sadzba nájomného podľa zmluvy o prenájme predstavovala 80,00 eur vrátane DPH). Dňa 09.11.2023, keď poškodený vrátil prenajaté náhradné motorové vozidlo žalobcovi, uzavrel so žalobcom aj zmluvu o postúpení pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorej postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z nároku na náhradu škody spôsobenej poistencom žalovaného vo výške 2.099,88 eur (náhrada na účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.9.2023) na žalobcu. Túto pohľadávku poškodený ako postupca postúpil na žalobcu za odplatu vo výške 2.099,88 eur. Strany zmluvy súčasne započítali vzájomné nároky, a to nárok postupcu na odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 2.099,88 eur a nárok žalobcu na zaplatenie nájomného vo výške 2.099,88 eur s tým, že žalobca bude pohľadávku pôvodne patriacu poškodenému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Skutočnosť postúpenia pohľadávky oznámil poškodený žalovanému listom zo dňa 09.11.2023. Z listín, ktoré predložil do spisu žalobca, bolo zrejmé, že podľa tlačiva „Uplatnenie škody / nároku na náhradu škody“, ktoré vyplnil poškodený dňa 01.10.2023, si poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti u poisťovne škodcu, teda žalovaného. Z dotazníka pre poškodeného ku škodovej udalosti, ktorú poverený pracovník poškodeného vyplnil v tlačive žalovanej poisťovne, vyplynulo, že svoje poškodené motorové vozidlo na opravu do servisu odovzdáva dňa 11.10.2023, a to na základe dohody o termíne odovzdania na opravu so servisom. Z tohto dotazníka nevyplynulo, prečo ku dňu 09.11.2023 sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo neustále v servise. Na upomienku žalobcu, aby poisťovňa zaplatila sumu 2.099,88 eur žalobcovi, žalovaný evidentne pred začiatkom konania nereagoval. Podľa oznámenia o poistnom plnení, ktoré adresoval poškodenému listom zo dňa 15.11.2023, žalovaný toho istého dňa, teda 15.11.2023, ukončil šetrenie poistnej udalosti a v prílohe listu predložil výpočet výšky poistného plnenia, pričom poistné plnenie vo výške 4.348,52 eur poslal na účet servisu. Podľa oznámenia o poistnom plnení - list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 09.08.2024 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému titulom prenájmu náhradného motorového vozidla u poisťovne dňa 21.11.2023. Poisťovňa až dňa 09.08.2024, teda v priebehu súdneho konania, oznámil žalobcovi, že poskytuje poistné plnenie vo výške 979,94 eur, čo predstavuje dobu zapožičania náhradného motorového vozidla 14 dní a priznaná bola primeraná doba
zapožičania náhradného vozidla, v ktorej bol zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. K tomuto oznámeniu pripojil aj zápis o poškodení motorového vozidla, ktoré bolo ohliadnuté dňa 03.10.2023 a podľa ktorého ohliadajúci expert určil na výmenu náhradné diely (zadnú kapotu, a kryt ťaž. - OKA - 2) a určil, že nové náhradné diely je potrebné lakovať. V priebehu konania žalovaný predložil odborné vyjadrenie Ing. Ľubomíra Jarouša, znalca z odboru cestnej dopravy č. 093/2024. Znalec v záveroch svojho odborného vyjadrenia konštatoval, že na základe preštudovania predložených podkladových materiálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla Škoda Superb, EVČ: A. XXX B. zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené pri škodovej udalosti zo dňa 30.9.2023, trvá cca 21,5 hod., pričom znalec vychádzal z faktúry servisu, čo sú približne 3 - 4 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla Škoda Superb v autoopravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, nepojazdnosť vozidla, objednanie dielov a pod.), je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného motorového vozidla v úrovni približne 11 až 14 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy bola v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia aj s prijatím vozidla do servisu, či dodania náhradných dielov. V samotnom vyjadrení znalec uviedol, že vozidlo bolo ohliadané dvakrát, a to technikom spoločnosti Slovexperta dňa 03.10.2023 a následne technikom Slovexperty aj dňa 02.11.2023. Znalec konštatoval, že v danom prípade boli súčasťou opravy výmena, oprava, aj lakovanie dielu + práce súvisiace s technológiou opravy, kde je taktiež potrebné uvažovať s plánovaním zabezpečením miesta v lakovacej kabíne, v súvise ostatných lakovacích prác vykonávaných v servise. Znalec následne uvažoval s dĺžkou opravy, ktorá súvisela s prijatím vozidla do autoopravovne, vykonaním samotnej opravy vozidla v súvislosti s ukončením opravy a komunikáciou s príslušnou poisťovňou a konštatoval, že s prihliadnutím k bežným procesom autoopravovne je možné z technického hľadiska akceptovať dlhší čas oprav vozidla, ktorý pokryje všetky uvedené časy, kde jednotlivé časy sa samozrejme môžu aj poprekrývať s vplyvom na výsledkový celkový čas. Podobne je potrebné rátať s dodávkou náhradných dielov, čo je potrebné zohľadniť pri plánovaní prijatia vozidla do servisu, a to hlavne pri dlhšej dobe dodania niektorého dielu. Pri zohľadnení času opravy, ktorý stanovil vo svojom odbornom vyjadrení znalec, teda na úrovni 14 pracovných dní, by potom oprava poškodeného motorového vozidla, ktoré bolo prijaté na opravu 11.10.2023, mala prebiehať do 30.10.2023, čo by predstavovalo 14 pracovných dní a celkovo 20 kalendárnych dní. Pozornosť súdu vzbudila skutočnosť, že samotný servis, do ktorého bolo vozidlo dňa 11.10.2023 odovzdané na opravu (podľa vyjadrenia poškodeného po dohode medzi poškodeným a servisom), stanovil predbežný termín dokončenia zákazky na deň 03.11.2023. Z odborného vyjadrenia znalca je ale zrejmé, že ešte len 02.11.2023 sa uskutočňovala doobhliadka motorového vozidla po odstrojení kufra. Z fotografií, ktoré boli pripojené na strane 5 predmetného odborného vyjadrenia, je zrejmé, že k tomuto dňu servis dokázal predmetné motorové vozidlo v zadnej časti kufra jedine odstrojiť a všetky ďalšie práce súvisiace s lakovaním a novou kompletizáciou vykonával zjavne po tejto doobhliadke.
9. Vzhľadom na uvedené zistenia súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že prístup autorizovaného servisu, ktorý využil poškodený, ale aj samotný prístup poškodeného k jeho zmluvnému partnerovi, ktorým bol tento autoservis, pri oprave motorového vozidla bol mimoriadne laxný. Sám autoservis odhadol ukončenie opravy pri prijímaní vozidla na deň 03.11.2023 už po prvej ohliadke poškodeného motorového vozidla (keď servis a poškodený mohol vedieť, ktoré poškodené diely bude potrebné objednať a nahradiť). Servis od prijatia motorového vozidla do jeho odstrojenia ku dňu 02.11.2023, keď sa uskutočnila podľa odborného vyjadrenia doobhliadka motorového vozidla, dokázal len motorové vozidlo odstrojiť a následne všetky ďalšie práce, ktoré vykonal súvisiace s výmenou náhradných dielov, lakovaním, uskutočnil do 15.11.2023, keď vystavil faktúru č. 2320302987. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že takmer 15 pracovných dní od prijatia vozidla dňa 11.10.2023 vrátane do druhej ohliadky motorového vozidla, keď sa ohliadalo len odstrojené vozidlo, servis nevykonal mimo odstrojenia motorového vozidla žiadne iné úkony. Žalujúca strana, ktorá v priebehu celého konania argumentovala tým, že poškodený nenesie zodpovednosť za to, ako dlho trvá oprava v servise, ktorý si zvolil a nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby z miestne dostupných autoservisov vyberal autoservis, ktorý vykoná opravu v čo najkratšej dobe, neposkytol potom, čo žalovaný argumentoval neprimerane dlhou dobou opravy a následne aj predložením odborného vyjadrenia, žiadne dôkazy, ktorými by zdôvodnil, prečo oprava predmetného motorového vozidla, ktoré malo poškodený len zadný nárazník a kufor, trvala viac ako
mesiac od 11.10.2023 do 15.11.2023. Do ukončenia dokazovania žalujúca strana ani žiadne dôkazy preukazujúce dôvodnosť takéhoto počínania servisu, ale aj poškodeného, ktorý takéto počínanie zrejme toleroval, nenavrhla a nepredložila. Samotný žalovaný predložil časť svojej emailovej komunikácie so servisom na znak skutočnosti, že aj žalovaná strana sa pokúsila šetriť, prečo oprava z jej pohľadu trvala neprimerane dlho, avšak žiadny relevantný záver z tejto korešpondencie nevyplynul. Súd prvej inštancie bol vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu presvedčený, že poškodený pristupoval k dĺžke opravy svojho poškodeného motorového vozidla a správaniu servisu, ktorý si vybral, laxne, zrejme vychádzajúc z predpokladu, že bez ohľadu na dĺžku opravy mu nevzniknú náklady na používanie náhradného motorového vozidla. Súdu prvej inštancie bola totiž aj z rozhodovania iných podobných sporov zrejmá obchodná politika žalobcu, ktorý pri uzatváraní nájomných zmlúv s poškodenými majiteľmi havarovaných motorových vozidiel na internete deklaruje, že náklady na prenájom motorového vozidla si bude samotný prenajímateľ uplatňovať v poisťovni vinníka nehody. Túto skutočnosť zdôraznil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.08.2024 a tieto tvrdenia žalovaného žalujúca strana nijakým spôsobom nerozporovala. Žalobca tak vo svojich klientoch - poškodených aj zdôrazňovaním takéhoto prístupu k prenájmu náhradného motorového vozidla, pestuje pocit, že bez ohľadu na dĺžku opravy a z toho vyplývajúcu dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla, pre poškodeného nevzniknú žiadne náklady. Takéto správanie poškodených je ale v rozpore s ust. § 415 OZ, najmä za situácie, ak je to poškodený, ktorý si vyberá autoservis a mal by aj urgenciami, pokiaľ ide o dĺžku opravy, vyvíjať na svoj zmluvný servis tlak, aby sa oprava jeho poškodeného motorového vozidla ukončila čo najskôr, a tým aj prenájom náhradného motorového vozidla, ktorý predstavuje ďalšiu škodu v príčinnej súvislosti so samotnou dopravnou nehodou. Vychádzajúc z konkrétnych okolností daného prípadu a opierajúc sa aj o odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalovaný, súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprava poškodeného motorového vozidla, pokiaľ by bola skutočne účelne vykonávaná, mohla trvať maximálne do doby, ktorú odhadol servis v zákazkovom liste pri prijatí motorového vozidla. Teda zákazka podľa zákazkového listu mala byť dokončená dňa 03.11.2023. Pri takomto odhade servis zrejme vychádzal zo svojich kapacitných možností, ktoré mu boli známe dňa 11.10.2023 (znalec poskytujúci odborné vyjadrenie sa nezaoberal kapacitnými možnosťami servisu, resp. situáciou v servise v období od 11.10.2023). Súd prvej inštancie preto zistil, že odo dňa 11.10.2023 do dňa 03.11.2023, keď pri primerane aktívnom prístupe k vykonávaniu prác servisom vzhľadom na predpokladaný rozsah prác mohla byť oprava dokončená, predstavuje toto obdobie celkovo 17 pracovných dní a 24 kalendárnych dní. Preto ustálil, že toto je potrebný čas na opravu motorového vozidla a maximálne po takúto dobu je možné považovať prenájom náhradného motorového vozidla za dôvodný, potrebný a účelný a potom náklady, ktoré s takýmto prenájmom vzniknú, za náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla pri dopravnej nehode.
10. Následne citujúc ust. § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 415 a § 442 ods. 1 OZ súd prvej inštancie spravujúc sa uvedeným presvedčením dospel k záveru, že poškodenému vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanému v rozsahu sumy 1.679,90 eur s DPH. Len v takomto rozsahu mohol poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpiť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému za tam uvedenú odplatu a súčasne započítať svoj nárok na dohodnutú odplatu proti pohľadávke žalobcu na zaplatenie nájomného za celkovo 30 dní nájmu. Dohody medzi žalobcom a poškodeným v dohode o postúpení pohľadávky nič nemenia na skutočnosti, že škoda, ktorú súd prvej inštancie zistil na strane poškodeného, bola nižšia a zodpovedala len účelne vynaloženým nákladom na prenájom motorového vozidla. Ak potom súd prvej inštancie vyšiel z faktúry č. 230668, ktorú vystavil žalobca poškodenému dňa 08.11.2023 za 30 dní prenájmu, tak pri dennom nájme 58,33 eur bez DPH predstavuje nájomné za 10 žalovaným neuhradených dní sumu 583,30 eur a s 20 % DPH sumu 699,96 eur. Zaplatiť takúto sumu uložil žalovanému povinnosť a v časti, kde žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 979,94 eur, súd prvej inštancie konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vo zvyšku uplatneného nároku, pokiaľ ide o uplatnenú istinu, súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú.
11. Zároveň keďže žalovaný neukončil šetrenie nároku žalobcu do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, k čomu došlo dňa 01.10.2023 a ani neposkytol vysvetlenie, ktoré predpokladá ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., dostal sa do omeškania, a vznikla mu povinnosť platiť úroky z omeškania podľa osobitného predpisu v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. Výška úrokov z omeškania je v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie iného dňa, než uvádzal žalobca, ktorý žiadal priznať úroky z omeškania od 16.01.2024. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že škodová udalosť bola podľa oznámenia žalovaného zo dňa 15.11.2023 poškodeným hlásená dňa 01.10.2023, tri mesiace predpokladané ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., uplynuli dňa 01.01.2024 a ďalších 15 dní, ktoré predpokladá ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., potom plynulo od 02.01.2024 a uplynulo dňom 16.01.2024. Dňom 17.01.2024 sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia v sume 699,96 eur. Preto súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu zamietol.
12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovi nebola priznaná náhrada za približne 6 dní prenájmu, čo predstavuje 1/5-inu celkovo uplatneného nároku. Preto čistý úspech žalobcu predstavujúci rozdiel medzi úspechom a neúspechom potom predstavoval 3/5- iny celkovo uplatneného nároku a len v takomto rozsahu súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 17.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zároveň mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalobca odvolanie podal s odkazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Konkrétne v odvolaní namietal skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že z fotografií, ktoré sú pripojené na strane 5 odborného vyjadrenia je zrejmé, že ku dňu 02.11.2023 servis dokázal predmetné vozidlo v zadnej časti kufra jedine odstrojiť a všetky ďalšie práce vykonával zjavne po tejto doobhliadke. Z fotografií podľa žalobcu vyplýva odstrojenie vozidla, avšak už v ďalšom ani z fotografií, ani zo samotného odborného vyjadrenia, či z iných dôkazov nevyplýva, že by servis ku dňu 02.11.2023 len odstrojil vozidlo a iné ďalšie práce do tohto času nevykonal. Tieto závery súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. K tomu žalobca prezentoval, že po prijatí vozidla do servisu a otvorení zákazky, servis začne vykonávať všetky potrebné úkony k realizácii opravy. Počas realizácie opravy servis dospel k záveru, že je nutné vykonať doobhliadku vozidla, aby došlo k jeho riadnej oprave. Pokiaľ bola doobhliadka vykonaná dňa 02.11.2023 je zrejmé, že servis poisťovňu požiadal o vykonanie obhliadky už skôr. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva dôvod prečo poisťovňa pristúpila k doobhliadke vozidla až dňa 02.11.2023, túto skutočnosť však servis nedokázal ovplyvniť a už vôbec nie poškodený. Keďže servis počas vykonávania opravy dospel k záveru, že je nutné vykonať doobhliadku vozidla, na základe ktorej boli zistené ďalšie poškodenia, je objektívne odôvodnené predĺženie vykonávania opravy a s tým aj predĺženie nájmu náhradného vozidla. Inak povedané, zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 02.11.2023 jednoznačne vyplýva, že sa na vozidle zistili aj iné, ďalšie poškodenia, ktoré neboli známe pri prvotnej obhliadke vozidla. Už len táto samotná skutočnosť preukazovala a zdôvodňovala predĺženie dĺžky opravy ako aj účelnosť ďalšieho nájmu náhradného vozidla. Zároveň zo zápisu poškodenia vozidla zo dňa 02.11.2023 vyplýva, že na dokončenie opravy bolo potrebných 9 ďalších dielov na výmenu, s ktorými ani servis ani poškodený pri prvotnej obhliadke nepočítal, preto nebolo správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že už po prvej obhliadke poškodeného vozidla servis a poškodený mohol vedieť, ktoré poškodené diely bude potrebné objednať a nahradiť. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný predložil časť svojej emailovej komunikácie so servisom, na znak skutočnosti, že sa pokúšal šetriť, prečo oprava z jeho pohľadu ale aj z pohľadu súdu prvej inštancie trvala nepomerne dlho, žalobca k tomu namietal, že žalovaný dopytoval servis na skutočnosť, prečo bola doobhliadka vykonaná dňa 02.11.2023, pričom to bol práve žalovaný, ktorý mal vedieť, prečo prišiel na doobhliadku až dňa 02.11.2023. Z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynula skutočnosť, že by prístup poškodeného k servisu pri oprave motorového vozidla bol mimoriadne laxný. Poškodený odovzdal svoje vozidlo za účelom opravy do autorizovaného servisu, čo je zárukou istej kvality. Predbežný termín vykonania opravy bol síce stanovený na deň 03.11.2023, avšak ešte pred týmto dňom bolo na základe doobhliadky zistené, že je na vozidle potrebné vykonať ďalšie opravné práce, v nadväznosti na ktorú skutočnosť poškodený nadobudol vedomosť, že sa oprava jeho vozidla primerane predĺži, avšak nedisponoval
žiadnymi prostriedkami na to, aby on sám urýchlil proces opravy. Žalobca preto vyjadril nepochopenie, z čoho mala vyplynúť skutočnosť, že poškodený bol vo vzťahu k servisu mimoriadne laxný. Žalobca považoval za neprípustné, aby bol poškodený v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, zaťažovaný vyjednávaním so servismi ohľadom trvania opravy, ba dokonca ohľadom prednostného vykonania opravy, a to len za tým účelom, aby vyhovel poisťovni škodcu v jej absurdných požiadavkách na dĺžku opravy. Poškodený v danom prípade pristavil vozidlo do servisu za účelom opravy po vzájomnej dohode so servisom a po tom, ako mal servis priestor na vykonanie opravy. Čo sa však týka otázky materiálnej, ale najmä personálnej kapacity servisu, túto nie je nikdy možné vopred zodpovedať so stopercentnou istotou, pretože v personálnej oblasti sa vždy môžu vyskytnúť náhle okolnosti nesúvisiace s vôľou servisu, ktoré zapríčinia, že zamestnanec do práce nepríde (napr. choroba, choroba člena rodiny atď.). Poškodený sa ako vlastník poškodeného vozidla obrátil na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo o sebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom za zachovania technologických postupov danej značky vozidla. Ak by daný servis nebol schopný dodržiavať prísne pravidlá stanovené dílerom predmetných vozidiel na území SR, nemohol by dostať označenie autorizovaný servis. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa poškodený dohaduje o možnom termíne začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste a v danom čase bude oprava vykonaná čo možno najrýchlejšie, ale najmä kvalitne. Takýto predpoklad následným znaleckým skúmaním dĺžky opravy z technického hľadiska nemôže byť na ujmu poškodeného.
15. Zároveň žalobca odmietol úvahu súdu, že vo svojich klientoch - poškodených pestuje pocit, že bez ohľadu na dĺžku opravy a z toho vyplývajúcu dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla, poškodenému nevzniknú žiadne náklady. Poškodeným totiž zapožičiava náhradné vozidlo len na nevyhnutný čas opravy v servise, čím má na mysli adekvátny čas na odstránenie následkov škodovej udalosti. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade došlo k doobhliadke až dňa 02.11.2023, bolo poškodenému, ale aj žalobcovi zrejmé, že poškodené vozidlo nebude opravené v termíne, ktorý pôvodne predpokladal servis. V súvislosti s tým sa žalobca nestotožnil s tým, že poškodený, ktorý si vyberá autoservis, by mal urgenciami, pokiaľ ide o dĺžku opravy, vyvíjať na svoj zmluvný servis tlak, aby sa oprava jeho poškodeného vozidla uskutočnila čo najskôr. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Rovnaký záver zaujal Krajský súd v Žiline v rozsudku spis. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, pričom v opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Aj podľa uznesenia KS v Žiline spis. zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 03.12.2019 vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Poškodený sa stal poškodeným v dôsledku dopravnej nehody, ktorú on sám nezavinil, inak povedané, poškodený nedával vozidlo do opravy „dobrovoľne“, ale bol nútený ho dať do opravy z dôvodu konania poisteného u žalovaného. Je naozaj neprípustné, aby súdy od poškodeného požadovali splnenie ďalších podmienok (vyjednávanie so servismi, vyhľadanie najrýchlejšej opravy) na to, aby priznali nárok.
16. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu tiež nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, ktorou namietal odborné vyjadrenie predložené žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje závery priamo oprel o odborné vyjadrenie, ktoré žalobca namietal a spochybňoval, bez toho, aby sa v odôvodnení s námietkami žalobcu vysporiadal, považoval žalobca rozhodnutie za arbitrárne. Predložené odborné vyjadrenie nezohľadňovalo individuálne skutkové okolnosti danej veci napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 27Co/81/2021). Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, ktoré odborné vyjadrenie nezohľadňuje. Uplatnené náklady za prenájom náhradného vozidla zodpovedajú obmedzeniu poškodeného a tieto boli účelné a nutné, t. j. vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody (dopravnou nehodou).
17. Žalobca napokon považoval napadnutý rozsudok za nereflektujúci nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS/602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 v zmysle ktorého, v prípade čiastočnej škody (teda sa nejedná
o totálnu škodu na motorovom vozidle, v dôsledku ktorej sa nebude dať motorové vozidlo ďalej vôbec používať) účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Preto žalobca namietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia ako aj princípu právnej istoty (k tomu nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS/275/2018 zo dňa 25.06.2019).
18. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval žalovaný za vecne správny, pričom súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, správne posúdil skutkový stav a na jeho základe správne rozhodol. Podľa žalovaného sa žalobca svojimi tvrdeniami a fabuláciami snažil spochybniť správnosť znaleckého posudku, avšak reálne nepredložil jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Dĺžka opravy, ktorú určil, bola zhodná s dĺžkou, ktorú predpokladal autoservis pri prijatí vozidla na opravu a zároveň zhodná s výpočtom súdneho znalca, a preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mala byt' spochybňovaná. Žalovaný sa potom plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že prístup ako autoservisu, tak poškodeného bol mimoriadne laxný. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že znalec nezohľadnil možné prestoje pri oprave vozidla a prihliadal len na ideálne podmienky. Znalec sa vo svojom posudku vyjadril k samotnej prácnosti opravy a následne zohľadnil aj dni potrebné na presun medzi pracoviskami, istými prestojmi či časom na objednanie náhradných dielov. Znalec objektívne nemôže zohľadniť skutočnosti nesúvisiace s opravou vozidla ako absencia pracovníkov na pracovisku z dôvodu choroby. Autoservis ako podnikateľský subjekt je povinný zabezpečiť svoju riadnu prevádzku. Žalovaný podotkol, že samotná prácnosť opravy vozidla bola určená na 9,7 hodiny a pri takejto náročnosti opravy vozidla je nájom náhradného vozidla v dĺžke 30 dní bezpochyby neadekvátny a neodôvodnene dlhý. 19. Ku tvrdeniu žalobcu, že prestoj v oprave spôsobil žalovaný, ktorý doobhliadku vykonal až dňa 02.11.2023, žalovaný poukázal na to, že servis, napriek tomu, že vozidlo prijal do opravy už dňa 11.10.2023, až dňa 30.10.2023 odstrojil vozidlo a následne toho istého dňa požiadal o doobhliadku. Žalovaný doobhliadku vykonal dňa 02.11.2023. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému možno pripísať prestoj maximálne v trvaní dvoch dní. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo bolo možno odstrojené už skôr je irelevantné, pretože faktom ostáva, že autoservis požiadal žalovaného o doobhliadku až dňa 30.10.2023, žalovaný ju vykonal o dva dni a výlučne servis svojim nekonaním spôsobil prestoj v trvaní tri týždne. Za tento prístup servisu nenesie žalovaný žiadnu vinu a neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť zaviazaný na plnenie nákladov, ktoré zavinil servis a svojim prístupom aj poškodený. Na jeho ťarchu nemožno pripísať nečinnosť servisu či jeho neschopnosť materiálne alebo personálne zabezpečiť riadny chod prevádzky. Z fotografií poškodení vozidla bolo nepochybné, že vozidlo bolo po škodovej udalosti plne pojazdné a nič nebránilo poškodenému dohodnúť sa so servisom na odovzdaní vozidla do opravy v čase, kedy by bol servis schopný zrealizovať opravu v primeranom čase. Skutočnosť, že servis opravujúci vozidlo je autorizovaný servis nezaručuje, že vykoná opravu v adekvátnom čase a pokiaľ nebol schopný vykonať opravu v reálnom čase, za jeho nekonanie nenesie zodpovednosť žalovaný. Bol to práve poškodený, ktorý sa so servisom dohodol na oprave vozidla a s minimálnou opatrnosťou mohol práve poškodený zabrániť zbytočnému zotrvávaniu vozidla v servise a tým navyšovaniu nákladov na nájom náhradného vozidla. Poškodený mal možnosť sa informovať o vyťaženosti servisu pred odovzdaním vozidla do opravy a v priebehu opravy nič nebránilo poškodenému informovať sa o priebehu opravy. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že servis prakticky nevykonával na vozidle žiadnu opravu od prijatia vozidla dňa 11.10.2023 do odstrojenia vozidla dňa 30.10.2023. Námietka žalobcu, že sa tento fakt nezakladá na pravde, pretože sa na vozidle zrejme vykonávali iné opravy bola len nepravdivá fabulácia žalobcu, ktorou sa snažil ospravedlniť nečinnosť servisu. Z fotografií poškodeného vozidla bolo nepochybné, že pri škodovej udalosti bola poškodená výlučne zadná časť vozidla, teda tá, ktorej oprave sa servis začal venovať až dňa 30.10.2023, keď odstrojil vozidlo. O správnosti jeho výpočtu podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že odo dňa, kedy servis skutočne začal realizovať opravu, túto ukončil po 13 dňoch.
20. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že systém povinného zmluvného poistenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálnej a imateriálnej). Tento systém primárne chráni poškodených, ale aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia hradiť škody z vlastných finančných prostriedkov. Nemožno však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo byt' na
ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v poisťovníctve). V žiadnom prípade sa potom nemožno stotožniť s názorom žalobcu o opodstatnenosti nájmu na neprimerane dlhý čas. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi právnymi vzťahmi vznikajúcimi v súvislosti s opravou vozidla. Vzťah medzi poškodeným a servisom, ktorý vznikne odovzdaním poškodeného vozidla na opravu je vzťahom medzi poškodeným a servisom, na tento vzťah nemá žalovaný ako poisťovňa žiaden dosah. Výlučne poškodený má dosah na dĺžku opravy vozidla, má právo kontaktovať servis s dopytom na stav, resp. skončenie opravy vozidla. Poškodený má ako jediný právo domáhať sa vyslovenia neadekvátnosti dĺžky opravy súdnou cestou. Vzťah medzi servisom a žalovaným, pokiaľ ide o zmluvný servis žalovaného, upravuje podmienky spolupráce servisu s poisťovňou, o. i. garanciu úhrady ceny za opravu vozidla, avšak z titulu tohto právneho vzťahu nemá žalovaný možnosť ovplyvniť alebo namietať dĺžku trvania opravy.
21. K žalobcom namietanému porušeniu princípu právnej istoty žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa mohol odchýliť od názoru súdu vyššej inštancie, pokiaľ svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, logicky a vyčerpávajúco a nie je tak dôvod označiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Zároveň žalovaný podotkol, že rozhodnutie, na ktoré upriamil pozornosť žalobca bolo založené na inom skutkovom základe a možno konštatovať, že záver o oprávnenosti nájmu náhradného vozidla do času, kým sa dostane do dispozičnej sféry poškodeného je v ňom vyjadrený nejednoznačne.
22. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že pokiaľ vo vyjadrení žalovaný narážal na zákazkový list, v tomto bol uvedený len predbežný termín dokončenia zákazky, ktorý sa s ohľadom na individuálne okolnosti opravy môže meniť, t. j. skrátiť, resp. predĺžiť. Rozhodujúca je však skutočná, nie vopred predpokladaná (a zrejme vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla nesprávne predpokladaná) doba opravy poškodeného vozidla. Žalobca tiež namietal tvrdenie žalovaného, že na podporu svojej argumentácie k odbornému vyjadreniu predloženého žalovaným nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca naopak doložil do konania odborné vyjadrenia, ktoré boli vypracované v obdobných veciach. Podľa týchto odborných vyjadrení nie je možné zodpovedne a čo najpresnejšie posúdiť časový rozsah opravy v servise z predložených dokladov. Na to, aby bolo možné presne posúdiť časový rozsah opravy v servise, bolo by podľa znalca potrebné skúmať viacero faktorov a rovnako tak osobne navštíviť servis, kedy by si znalec od servisu vyžiadal viacero podkladov a následne by vykonával skúmanie, ktoré by sa skladalo z preštudovania viacerých opravovaných vozidiel, preberacích protokolov, zisťovania na viacerých vzorkách vozidiel príjem do opravy a termín odovzdania vozidla, v skladovom hospodárstve kontrola termínov dodania náhradných dielov potrebných na opravu vozidla, preskúmanie logistiky opravy v danom servise, plánovanie prác na jednotlivých opravárenských pracoviskách - práce mechanické, klampiarske a nakoniec lakovnícke.
23. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným bolo vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytol žalovaný. Znalec si pri vypracovávaní podkladov nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy, informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu a pod. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 14Co/34/2024 zo dňa 15.10.2024. V ostatnom rozsahu vyjadrenia žalobca len zopakoval argumentáciu uvedenú v samotnom odvolaní.
24. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že servis zákazkovým listom určil predpokladanú dobu opravy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zákazkovým listom predpokladaná doby opravy by sa zhodovala s časom opravy motorového vozidla tak, ako ju určil žalovaný, pokiaľ by autoservis nespôsobil prestoj neopravovaním vozidla. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu okolností, ktoré autoservis ani poškodený nemohli ovplyvniť, a ktoré spôsobili predĺženie opravy na dobu 30 dní. 25. K argumentu žalobcu, že odbornými vyjadreniami, ktoré v konaní predložil, podoprel svoj nárok, žalovaný uviedol, že žalobca predložil akési, s vecou absolútne nesúvisiace odborné vyjadrenia, ktoré obsahovali technické údaje iných motorových vozidiel, ktoré nemali s posudzovanou vecou žiaden súvis. Tieto odborné vyjadrenia boli vyslovene účelové, vnútorné rozporné, zmätočné a v konaní prakticky nepoužiteľné, pretože sa v celej svojej posudkovej časti nevenovali adekvátnosti dĺžky opravy motorového vozidla, ale s vecou nesúvisiacimi skutočnosťami ako napr. technická hodnota vozidla. Naopak žalovaný predložil relevantný posudok znalca, ktorý sa ako v posudkovej časti, tak v závere odborného vyjadrenia venoval otázke adekvátnej dĺžky opravy vozidla. Znalec pri výpočte vychádzal z údajov poskytnutých výrobcom poškodeného vozidla, zohľadnil všetky premenné ako náročnosť
opravy, potrebu času na doručenie náhradných dielov, schnutia laku, vyhotovenie faktúry za opravu vozidla a podobne, logicky sa vysporiadal so všetkými eventualitami, akými sú víkendy či počet pracovníkov opravujúcich poškodené vozidlo. Znalec vo svojom vyjadrení vypočítava dĺžku opravy vozidla s prihliadnutím na časovú rezervu a neexistuje dôvod, pre ktorý by mal navštevovať servis a prihliadať na skutočnosti, ako sú poddimenzované stavy zamestnancov servisu či nedostatočné vybavenie servisu. Zodpovednosť za bezproblémový, plynulý a plne funkčný chod autoservisu leží na pleciach autoservisu, nie žalovaného. Nemožno pripísať na ťarchu žalovaného neschopnosť autoservisu opraviť vozidlo v primeranom čase, pokiaľ mu v tom nebránia objektívne a ním neovplyvniteľné skutočnosti, ako napr. nedostupnosť náhradných dielov. Žalobca v konaní nepreukázal, že by servis nemohol vykonať opravy z takýchto dôvodov. Zároveň poškodený by mal vyvinúť aspoň elementárnu snahu o zistenie, či je servis schopný opraviť vozidlo v reálnom čase, aby tak nezvyšoval škodu neodôvodnene dlhým nájmom náhradného vozidla. Poškodený mal možnosť dohodnúť opravu vozidla vtedy, keď bude mať servis k dispozícii náhradné diely a časový priestor na opravu vozidla. Ako vyplynulo z dokazovania, poškodené vozidlo stálo v oprave dva týždne bez toho, aby na ňom boli vykonávané akékoľvek opravy. 26. Žalovaný napokon vyjadril svoje presvedčenie, že pokiaľ by si mal poškodený hradiť nájom náhradného vozidla z vlastných zdrojov, pristupoval by k dĺžke opravy ekonomickejšie. Žalobca svojim prezentovaním ponuky nájmu náhradných vozidiel vyslovene využíva inštitút povinného zmluvného poistenia, keď poškodeným ponúka nájom náhradného vozidla s informáciou, že nebudú musieť hradiť nájom zo svojich prostriedkov. Poškodený tak pristupujú k oprave svojich vozidiel laxne s vedomím, že nájom nebudú musieť hradiť zo svojich prostriedkov, žalobcovi vyhovuje čím dlhší prenájom vozidiel a na túto rovnicu dopláca žalovaný a iné poisťovne, ktoré sú nútené preplácať často neúčelne vynaložené prostriedky na nájom náhradného vozidla.
27. Napokon žalobca podal v odvolacom konaní ďalšie vyjadrenie zo dňa 15.01.2025, kde v podstate len zopakoval už v predošlých podaniach uvedenú argumentáciu.
28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), konštatujúc, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), keďže súd prvej inštancie výrokom III. čiastočne jeho žalobu zamietol a vo výroku IV. mu nepriznal nárok na plnú náhradu trov konania, teda rozhodol v jeho neprospech, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu a vo zvyšnej časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.099,88 eur za deň 16.01.2024, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Napokon rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a II. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
29. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti je totiž založené na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
30. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
31. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej časti na závere o neúčelnosti poškodeným vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla za obdobie od 04.11.2023 do 09.11.2023, t. j. obdobie 6 dní, teda v rozsahu sumy 419,98 eur (nájomné vo výške 58,33 eur bez DPH / deň x 6 dní = 349,98 eur bez DPH; potom 20 % DPH zodpovedá sume 70,- eur = 349,98 x 20 %; potom nájomné za 6 dní s DPH = 349,98 eur + 70,- eur DPH = 419,98 eur). K tomuto záveru dospel na podklade toho, že z vykonaného dokazovania ustálil laxnosť postupu servisu opravujúceho vozidlo poškodeného, keď v čase od prevzatia vozidla do opravy dňa 11.10.2023 do dňa 02.11.2023 servis dokázal vozidlo poškodené v zadnej časti kufra jedine odstrojiť a všetky ďalšie práce súvisiace s lakovaním a novou kompletizáciou vykonával zjavne po dni 02.11.2023 do dňa 15.11.2023. Zároveň prihliadal na žalovaným predložené odborné stanovisko o primeranom čase opravy vozidla poškodeného a informáciu vyplývajúcu zo zákazkového listu vystaveného servisom dňa 11.10.2023 o predbežnom termíne dokončenia zákazky dňa 03.11.2023. Žalobca v odvolaní považoval zásadne za neprípustné, aby bol poškodený v dôsledku škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil zaťažovaný vyjednávaním so servismi ohľadom trvania opravy ba dokonca ohľadom prednostného vykonania opravy, a to len za tým účelom, aby vyhovel poisťovni škodcu v jeho absurdných požiadavkách na dĺžku opravy. Poškodený v danom prípade pristavil vozidlo do servisu za účelom opravy po vzájomnej dohode so servisom a po tom, ako mal servis priestor na vykonanie opravy. Čo sa však týka otázky materiálnej, ale najmä personálnej kapacity servisu, túto nie je nikdy možné vopred zodpovedať so stopercentnou istotou, pretože v personálnej oblasti sa vždy môžu vyskytnúť náhle okolnosti nesúvisiace s vôľou servisu, ktoré zapríčinia, že zamestnanec do práce nepríde (napr. choroba, choroba člena rodiny a pod.). Poškodený sa ako vlastník poškodeného vozidla obrátil na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo o sebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom za zachovania technologických postupov danej značky vozidla. Ak by daný servis nebol schopný dodržiavať prísne pravidlá stanovené dílerom predmetných vozidiel na území SR, nemohol by dostať označenie autorizovaný servis. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa poškodený dohaduje o možnom termíne začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste a v danom čase bude oprava vykonaná čo možno najrýchlejšie, ale najmä kvalitne. Takýto predpoklad následným znaleckým skúmaním dĺžky opravy z technického hľadiska nemôže byť na ujmu poškodeného.
32. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať.
33. Pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla, ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou krytou povinným zmluvným poistením, je potrebné vychádzať z účelu náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/602/2022, spis. zn. III.ÚS/476/2024 a spis. zn. I.ÚS/291/2025). Pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla nie je rozhodná akákoľvek doba zotrvania motorového vozidla poškodeného v opravovni, keďže na dĺžku opravy môžu mať vplyv aj ďalšie (s potrebou opravy poškodenia motorového vozidla bezprostredne nesúvisiace) okolnosti, za ktoré škodca nemôže niesť zodpovednosť. Na druhej strane však ani vychádzanie z primeranej dĺžky opravy z technického hľadiska (na čo kládla dôraz práve žalovaná strana) nemožno brať ako jediné určovacie kritérium, pretože toto nemusí (vo všetkých aspektoch) zodpovedať konkrétnym okolnostiam posudzovaného prípadu. Toto kritérium možno ale akceptovať ako určitú referenčnú hodnotu pre posúdenie primeranosti dĺžky doby opravy motorového vozidla, ktorá však v konečnom vyjadrení je/môže byť v každom individuálnom prípade podmienená ďalšími okolnosťami. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o ťažko vopred vypočítateľný enumerát okolností, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napríklad dni pracovného voľna počas opravy, objektívna nedostupnosť náhradných dielov), niektoré sú objektívne, ale možno ich ovplyvniť za splnenia ďalších podmienok (napríklad vyťaženosť prevádzok opravovne, prípadne disponibilný počet zamestnancov opravovne, ktoré opravovňa môže ovplyvniť buď preferovaním opravy konkrétneho vozidla, ale objektívne iba na úkor opravy iných opravovaných vozidiel, resp. dočasným zvýšením personálnych kapacít, a to vo forme nadčasov, čo taktiež nemožno považovať za dlhodobo udržateľný stav, prípadne ak samotné obdobie, t. j. či sa nejedná o tzv. dovolenkové obdobie, kedy sú personálne kapacity autoopravovne značne obmedzené) a niektoré možno posúdiť ako výlučne subjektívne (napríklad pochybenia opravovne pri vykonávaní opravy majúce vplyv na jej dĺžku). Z uvedeného je zrejmé, že v tom-ktorom konkrétnom prípade je len veľmi ťažko určiť primeranú dĺžku opravy, ktorá v sebe zahŕňa všetky jej možné podmieňujúce determinanty. Vychádzajúc z premisy, že opravovňa postupuje tak, aby poškodené vozidlo opravila čo najrýchlejšie v rámci svojich kapacít, a táto doba opravy sa výrazne nelíši od primeranej dĺžky opravy vypočítanej z technického hľadiska, možno podľa názoru odvolacieho súdu akceptovať výšku škody, ktorá zodpovedá nájomnému po dobu zotrvania poškodeného vozidla v opravovni. V prípade výrazného rozdielu medzi skutočnou dĺžkou trvania opravy v opravovni a primeranou dĺžkou opravy z technického hľadiska, ktorý by bol spôsobený prevažne výlučne subjektívnymi okolnosťami na strane opravovne, však už spomenutú úvahu nebude možné uplatniť.
34. V spore bolo medzi stranami nesporné (a zodpovedá to skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie), že poškodené vozidlo poškodeného sa nachádzalo za účelom opravy v autorizovanom servise odo dňa jeho prevzatia servisom 11.10.2023 do dňa 15.11.2023 (deň ukončenia opravy), pričom po dobu od 11.10.2023 do 09.11.2023 (teda kratšiu ako bola doba opravy vozidla), celkovo 30 dní, z toho 21 pracovných dní, poškodený používal náhradné vozidlo a vynaložil náklady na jeho nájom. Táto doba, kedy poškodený používal náhradné motorové vozidlo, svojím rozsahom prekročila žalovaným udávanú primeranú dobu opravy z technického hľadiska (14 pracovných dní) o 7 pracovných dní, t. j. o 50 % (1 deň / 14 dní x 100 % = 7,14 %; 7,14 % x 7 dní = 50 %). Zároveň v spore nevyšli najavo žiadne výlučne subjektívne okolnosti na strane opravovne, ktoré by podstatne predĺžili trvanie opravy motorového vozidla poškodeného. Samotná skutočnosť, konštatovaná súdom prvej inštancie, že do dňa 02.11.2023 servis dokázal vozidlo poškodené v zadnej časti kufra jedine odstrojiť, nemôže byť sama o sebe dôkazom toho, že k predĺženiu servisom, pri prevzatí vozidla do opravy, predpokladanej doby opravy (ktorá sa kryla s maximálnou dobou opravy stanovenej znalcom v odbornom vyjadrení predloženom žalovaným) došlo na základe výlučne subjektívnych dôvodov na strane servisu. Zároveň bolo potrebné vziať do úvahy aj to, že v priebehu opravy vznikla potreba vykonať doobhliadku, čo malo v určitom rozsahu (minimálne v rozsahu 2 pracovných dní - 31.10.2023 a 02.11.2023, keď podľa tvrdenia žalovaného až vo vyjadrení k odvolaniu servis požiadal žalovaného o doobhliadku dňa 30.10.2023) vplyv na predĺženie doby opravy. Bolo tiež potrebné dať za pravdu žalobcovi, že umiestnením vozidla do autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, poškodený uskutočnil zodpovedný výber subjektu spôsobilého na vykonanie opravy jeho poškodeného vozidla, dôvodne sa spoliehajúc na to, že mu vozidlo bude opravené v primeranom čase a so zachovaním primeranej kvality. Len z tohto výberu a postupu poškodeného je zrejmé, že poškodený sa nesprával nezodpovedne a laxne, porušujúc svoju povinnosť nezvyšovať rozsah jemu spôsobenej škody. Potom nájom náhradného motorového vozidla po celú dobu od 11.10.2023 do 09.11.2023 bolo možné považovať za účelný a v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. zodpovednosťou poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorého je povinný plniť žalovaný. Pri tomto závere odvolací súd poukazuje
na to, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby si pred opravou poškodení svojho motorového vozidla, za ktoré zodpovedá poistený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, robil určitý prieskum trhu a opravu nechal vykonať v opravovni s čo najkratšou predpokladanou dobou trvania opravy, prípadne, aby po odovzdaní svojho motorového vozidla pravidelne kontroloval a urgoval vykonávanie opravárenských prác na jeho motorovom vozidle vo zvolenej opravovni. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že poškodený pohľadávku na náhradu škody postúpil žalobcovi ako subjektu, ktorý sa týmito prípadmi zaoberá v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
35. Pokiaľ sa súd prvej inštancie neriadil vyššie uvedeným výkladom aplikovaných právnych noriem spočívajúcim na primeranom rozsahu náhrady škody a na podstate povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vychádza jeho rozhodnutie v napadnutej časti z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce posudzovanú vec posúdil na základe správne zvolenej právnej normy, avšak na skutkový stav ním zistený ju nesprávne aplikoval v závere o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla za obdobie od 04.11.2023 do 09.11.2023, t. j. obdobie 6 dní. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade vznikol poškodenému nárok na náhradu škody, vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou a zodpovednosťou poistenca žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vo vynaložení nákladov za nájom náhradného vozidla za celé obdobie tohto nájmu od 11.10.2023 do 09.11.2023, kedy bol poškodený vylúčený s užívania svojho vozidla, v celkovej sume 2.099,88 eur. Preto potom pri zohľadnení čiastočného plnenia žalovaného v sume 979,94 eur a už súdom priznaného plnenia v sume 699,96 eur, odvolací súd priznal žalobcovi (posudzujúc celý uplatnený nárok podľa rovnakých ustanovení právnych predpisov ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku) aj zvyšnú časť žalovaného nároku v sume 419,98 eur (2.099,88 eur - 979,94 eur - 699,96 eur). Zároveň žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému aj prislúchajúci nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, a to vychádzajúc z rovnakých skutkových záverov o omeškaní žalovaného s plnením žalovaného nároku, ako aj na to nadväzujúcich právnych záverov, ako ich uviedol súd prvej inštancie v odsekoch č. 59 až 61 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré neboli ani jednou sporovou stranou v odvolacom konaní namietané.
36. S poukazom na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc zásadnú opodstatnenosť odvolania žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie sumy 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 419,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 419,98 eur od 17.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
37. Zároveň odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.099,88 eur za deň 16.01.2024, keďže žalobca v odvolaní neformuloval žiadne odvolacie námietky vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
38. Napokon rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním nenapadnutých výrokoch I. a II. zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
39. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmenil, rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP zároveň aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalobca bol v spore v časti o zaplatenie sumy 1.119,94 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
2.099,88 eur od 16.01.2024 do zaplatenia úspešný zásadne v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), keď jeho bagateľný neúspech spočíval v zamietnutí žaloby v rozsahu nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.099,88 eur za deň 16.01.2024, a tak žalobcovi patrí nárok na náhradu trov tejto časti konania. Zároveň v časti sporu o zaplatenie sumy 979,94 eur bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby v tejto časti žalobcom z dôvodu úhrady tejto časti nároku žalovaným po podaní žaloby. Žalovaný teda v tejto časti zavinil zastavenie konania (§ 256 ods. 1 CSP), keďže sa zachoval čiastočne v zmysle žalobnej požiadavky po doručení žaloby súdu prvej inštancie (upomínaciemu súdu), a preto patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj vo zvyšnej zastavenej časti. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní opätovne zásadne v celom rozsahu úspešný, keď jeho neúspech spočíval v potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti len v bagateľnom rozsahu. Preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v E. do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].