Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_27Co-81-2021.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Z. proti žalovanému Z., o zaplatenie 587,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júla 2021, č. k. 9C/33/2020 - 97, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 21. júla 2021, č. k. 9C/33/2020-97 súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 73,44 Eur, uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 514,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 28.10.2019 došlo v A. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodenej N. G., ktorá si dala svoje vozidlo opraviť v autorizovanom servise. V dôsledku toho bola nútená na zabezpečenie svojich potrieb užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 04.11.2019. Po ukončení nájmu dňa 29.11.2019 žalobca vystavil poškodenej faktúru na sumu 954,72 Eur, čo predstavuje nájomné za 26 dní používania náhradného motorového vozidla v sume 30,60 Eur za deň nájmu s DPH. Poškodená dňa 29.11.2019 uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 28.10.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré jej poskytol žalobca. Žalobca si nadobudnutú pohľadávku 954,72 Eur uplatnil u žalovaného. Žalovaný uplatnenú výšku škody neuznal v plnej výške, najskôr uznal náklady iba v sume 367,20 Eur, po začatí konania doplatil žalobcovi sumu 73,44 Eur, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením predstavuje sumu 514,08 Eur. Medzi stranami sporu zostala sporná výška náhrady škody, žalovaný spochybnil nevyhnutnú dĺžku trvania opravy, ako aj to, že neboli odpočítané náklady, ktoré by poškodený musel vynaložiť aj v prípade, že by ku škodovej udalosti nedošlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom uplatnenú sumu považuje za účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená používať svoje motorové vozidlo a musela si počas opravy svojho vozidla vypožičať náhradné vozidlo (poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014, v Žiline sp.zn. 13Cob/75/2018), čím jej vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014 a sp. zn. 2Co/240/2014). Súd prvej inštancie k námietke žalovaného, že žalobca pri výpočte škody nezohľadnil, čo poškodená ušetrila tým, že svoje motorové vozidlo nepoužívala, pretože časť nákladov by musela vynaložiť aj v prípade, že by používala svoje motorové vozidlo, uviedol, že uplatnený nárok zahŕňal výlučne nájom vozidla, nie prevádzkové náklady, ktoré musela
poškodená platiť tak, ako keby užívala svoje vozidlo (svedčí o tom obsah nájomnej zmluvy). Posúdil, že skutočnou škodou v danom prípade je zmluvné nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu, a nie individuálne výpočty žalovaného, nakoľko poškodená nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku trvania opravy vozidla a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby jej v situácii, v ktorej sa nie vlastnou vinou ocitla, táto skutočnosť bola pripísaná na ťarchu. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 514,08 Eur za dôvodný, v časti o zaplatenie sumy 73,44 Eur konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 514,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V rozhodnutí citoval § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1, § 11 ods. 7, § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 2, § 443, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o uložení povinnosti a výroku o náhrade trov konania podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, ktorú označil za zásadnú, a to, že pri stanovení dĺžky prenájmu je potrebné vychádzať z doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom on preukázal neprimeranosť dĺžky opravy 26 dní vyjadreniami 3 autorizovaných servisov motorového vozidla poškodenej, z ktorých je zrejmé, že doba opravy by nepresiahla 7 pracovných dní, a keď k uvedeným časovým údajom pripočítal aj dobu potrebnú na zaobstaranie náhradných dielov, ako aj iné skutočnosti (víkend), je podľa neho oprávnená dĺžku opravy v trvaní 12 dní. Poukazoval na vystavený „zákazkový list“, z ktorého je zrejmé, že samotný autoservis bol schopný opravu vozidla poškodenej zrealizovať za 1 deň (04.11.2019). V prejednávanom spore bolo podľa neho povinnosťou žalobcu preukázať nevyhnutnosť trvania opravy poškodeného vozidla a oprávnenosť trvania prenájmu náhradného vozidla v dĺžke až 26 dní, keďže dobu nevyhnutnej opravy on rozporoval a svoje tvrdenia aj preukázal vyjadreniami iných autoservisov.
3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že námietky žalovaného v odvolaní považuje za neopodstatnené, naopak právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za zrozumiteľné a správne. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03-30 a z neho plynúci záver, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Uviedol, že náklady na prenájom náhradného vozidla neboli neprimerané, ale zodpovedali reálnemu obmedzeniu poškodenej v období vykonávania opravy, ktorej dĺžku nedokázala poškodená nijako ovplyvniť. Stav, do ktorého sa poškodená (jeho právna predchodkyňa) dostala, zavinil klient žalovaného, a nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať neprimeraným zaťažovaním, aby v sieti opravovní poškodená zisťovala a hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy resp. s krátkou dobou opravy, prípadne, aby počas opravy zisťovala aj alternatívy iného charakteru, t.j. napríklad používaním hromadnej dopravy. Žalovaný nijako nepreukázal neprimeranosť dĺžky prenájmu a ani neprimeranosť dĺžky opravy. Žalovaným predložené vyjadrenia servisov nemôžu suplovať odborné vyjadrenie znalca a predstavujú iba subjektívny názor oslovených servisov, za aký najkratší čas by bolo možné opravu vykonať, niektoré oslovené servisy ani len nevykonávajú opravu vozidiel značky poškodeného motorového vozidla.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol svoj myšlienkový postup a rozvil úvahy, ktoré ho viedli k záveru o vecnej opodstatnenosti podanej žaloby. V odôvodnení sa vyporiadal
s námietkou odvolateľa, ktorú označil za zásadnú, o tvrdenej neprimeranosti doby opravy vozidla poškodenej a tým neprimeranosti doby nájmu náhradného vozidla, keď v ods. 27 odôvodnenia uviedol, že poškodená nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku trvania opravy vozidla a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby jej bola táto skutočnosť v situácii, v ktorej sa nie vlastnou vinou ocitla, pripísaná na ťarchu. Odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí. Zároveň súhlasí s argumentom žalobcu, že nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najrýchlejšie vykonanou opravou. Povinnosťou poškodenej a žalobcu nebolo vyhľadávať autoservis, ktorý by opravil vozidlo v čo najkratšom čase už aj z toho dôvodu, že poškodená nevedela posúdiť náročnosť opravy.
7. Poškodená zvolila najbližšiu opravovňu autorizovanú na opravu továrenskej značky jej poškodeného motorového vozidla (servis v H.). Na tomto jej postupe nemožno vzhliadnuť žiadnu neopodstatnenosť, prípadne úmysel predlžovať dobu opravy vozidla. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný ani netvrdil, že by poškodená alebo žalobca svojím konaním ovplyvnili dobu opravy v zmysle jej predĺženia.
8. Poukaz odvolateľa na zákazkový list vystavený opravovňou pre poisťovňu, ktorý ako predbežný termín ukončenia opravy uviedol ten istý deň ako deň pristavenia vozu poškodenou do servisu, je bez významu. Rozhodujúca je skutočná, nie vopred predpokladaná (a zrejme vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla nesprávne predpokladaná) doba opravy poškodeného vozidla.
9. Listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva odvolateľ (vyjadrenie oslovených autoservisov), nepovažuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za rozhodné, pretože nezohľadňujú individuálne skutkové okolnosti danej veci napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť náhradných dielov a pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise.
10. Z listinných dôkazov vyplynulo, že poškodená mala náhradné vozidlo prenajaté po nevyhnutnú dobu odo dňa odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla do autoservisu na opravu (04.11.2019) do dňa odovzdania náhradného vozidla žalobcovi (29.11.20219), hoci v tom čase podľa jej prehlásenia v zmluve o prenájme vozidla po ukončení prenájmu bolo jej vozidlo stále v servise. Reálnosť využívania náhradného motorového vozidla poškodenou nesporne vyplýva z množstva najazdených kilometrov (2707 km podľa faktúry), čo korešponduje s obsahom tvrdení poškodenej v zmluve o prenájme vozidla, že účelom zapožičania náhradného vozidla je vozenie telesne postihnutej dcéry do zariadenia, na dochádzku do zamestnania a na bežné potreby. Doba prenájmu náhradného motorového vozidla, deklarovaný účel jeho využitia a počet najazdených kilometrov podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade preukazujú nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu motorového vozidla v rozsahu 25 kalendárnych dní. 11. Poškodením spôsobeným prevádzkou motorového vozidla (krytým poistením) dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho užívania, pričom kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť či znemožniť prenajatie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za relevantný spôsob vyváženia spôsobenej ujmy. Škoda v uplatnenom rozsahu právnej predchodkyni žalobcu vznikla.
12. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
13. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).