Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 556 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (600)36d/367410.82e451.pdf
PDF · 113.59 KB
No categories available
2MCdo/4/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
navrhovateľky Ing. Ľ. Č., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v K., proti
odporkyni Ing. E. P., bývajúcej v K., zastúpená JUDr. M. K., advokátom v K., o ochranu
osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 13 C 414/2003, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 31. marca 2008, sp.zn. 2 Co 224/2007, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni trovy dovolacieho konania v sume
70,60 € do rúk alebo na účet JUDr. M. K. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 23. apríla 2007, č.k. 13 C 414/2003-207 konanie
v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume
18 436,-- Sk. Podaním doručeným súdu 23. apríla 2007 vzala navrhovateľka čiastočne späť
svoj návrh na začatie konania, a to v časti uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v konaní nebolo nepochybným
spôsobom preukázané, že v dôsledku prezentovania anonymnej sťažnosti odporkyňou (vtedy
riaditeľkou Š.) na zasadnutí Rady Š. pred zástupcami rodičov, žiakov a členov
pedagogického zboru došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti osobnosti navrhovateľky.
Prevažná časť sťažnosti sa týkala výchovno-vzdelávacieho procesu, smerovala proti vedeniu
Š., pričom navrhovateľka bola v tom čase zástupkyňou riaditeľky Š.. Sťažnosť sa netýkala
výlučne osoby navrhovateľky. Vychádzal pritom najmä z výpovedí svedkov, v zmysle
ktorých si svedkovia na obsah sťažnosti skôr nespomínajú. Zhodne uviedli, že o anonymnej
sťažnosti sa dozvedeli od navrhovateľky, ktorá zverejňovala jej obsah už v auguste
2002, pred inkriminovaným zasadnutím Rady Š. konanom 20. novembra 2002. Ich vzťah
k navrhovateľke sa oboznámením sa s existenciou sťažnosti nezmenil, nevyvolal u nich
negatívnu zmenu postoja voči nej. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že od prezentovania
sťažnosti odporkyňou pred členmi Rady Š. uplynulo dlhé časové obdobie. Cieľ sledovaný
v čase podania návrhu stratil na účelnosti, keďže k ospravedlneniu a vysvetleniu by došlo
po takmer štyroch rokoch a vtedy prítomní členovia Rady Š. nemajú predmetnú sťažnosť
k dispozícii. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. marca 2008, sp.zn. 2 Co 224/2007
na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal. Skonštatoval, že odvolanie navrhovateľky nemožno považovať
za dôvodne podané. Poukázal na to, že na vyvodenie zodpovednosti za zásah do práv
chránených § 11 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje súčasné naplnenie štyroch podmienok:
existencia zásahu, jeho neoprávnenosť či protiprávnosť, existencia nemajetkovej ujmy
a príčinná súvislosť medzi nimi. Vyžaduje sa, aby zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť česť
a dôstojnosť fyzickej osoby tak, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti jej
postavenia v spoločnosti, zásah teda musí byť verejný. V predmetnej veci hovorila
o anonymnej sťažnosti z 18. júna 2002 sama navrhovateľka, zverejňujúc jej obsah, ešte
v auguste 2002 pred začatím porady Metodického útvaru strojárstva S. P. Š. S. v K. Vtedy
sa o anonyme a jeho obsahu dozvedeli členovia metodického útvaru strojárstva a
ekonomiky. Zverejnenie informácií teda vyšlo od navrhovateľky. Aj keď obsah anonymnej
sťažnosti možno považovať za zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť morálnu
integritu fyzickej osoby, skutočnosť, že obsah anonymnej sťažnosti bol oboznámený na Rade
Š. v novembri 2002, nemožno považovať za protiprávny, vzhľadom na to, že navrhovateľka
sama o obsahu tejto sťažnosti hovorila a tento jej postoj treba považovať za súhlas dotknutej
osoby, čo vylučuje neoprávnenosť zásahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods.1, 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet navrhovateľky generálny
prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súdy sa v konaní neriadili
ustanoveniami § 1 a § 2 O.s.p., § 153 ods. 1 O.s.p a § 219 O.s.p., ako ani ustanoveniami § 11
O.z. a § 13 ods. 1 O.z. Namietal, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
lebo súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak
nevyšli za konania najavo, a neprihliadol k skutočnostiam vykonanými dôkazmi
preukázaným. Toto potvrdzuje výpoveď odporkyne a členov Rady Š. a zápisnica
z prešetrenia sťažnosti Košickým samosprávnym krajom. Ďalej dôvodil, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, kedy na základe vykonaných
dôkazov dospeli oba súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikovali právne
predpisy. Poukázal na to, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie jedine o skutočnosť, že
navrhovateľka sama v auguste 2002 zverejnila pred kolegami obsah sťažnosti, navrhovateľka
sa pritom len odmietavo sťažovala na nepravdivé skutočnosti pred kolegami v práci.
Argument neaktuálnosti žalobného návrhu nemožno bez ďalšieho na ťarchu účastníka
konania pričítať dĺžku konania pred súdom. Z hľadiska osoby, profesijného postavenia
a morálneho kreditu navrhovateľky v čase, kedy k zásahu došlo, a fóra, na ktorom k tomuto
zásahu došlo, je zrejmé, že tento zásah bolo intenzívny a hlboko sa dotkol občianskej cti
a dobrého mena navrhovateľky. Vzťahy medzi účastníčkami konania boli narušené už pred
inkriminovanou udalosťou, po prečítaní anonymu na Rade Š. sa ešte zhoršili, vznikla napätá
atmosféra v pedagogickom zbore. Na základe riešenia navrhnutého predsedníčkou Rady Š.
Ing. I. L. – informovať o sťažnosti Radu Š. však nedošlo k upokojeniu situácie, naopak táto
eskalovala, zrejme preto, že neboli oboznámené aj výsledky prešetrenia sťažnosti. Podľa
tvrdenia navrhovateľky sa v dôsledku anonymu voči nej zmenilo správanie žiakov, kolegovia
sa jej vyhýbali a Ing. T. žiadal vysvetlenie. Prečítanie anonymného oznámenia na zasadnutí
Rady Š. za prítomnosti zástupcov pedagogického zboru, územnej samosprávy, rodičov
a žiakov so zamlčaním, že prešetrením anonymného oznámenia neboli zistené skutočnosti
v ňom tvrdené, a s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou
potvrdzuje, že odporkyňa chcela navrhovateľku zamlčaním tejto podstatnej skutočnosti
poškodiť.
Odporkyňa sa vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnila s názorom generálneho
prokurátora Slovenskej republiky. Vyjadrila názor, že napadnutými rozsudkami nedošlo
k porušeniu zákona, súdy úplne zistili skutkový stav veci. Navrhla, aby dovolací súd
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol
a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.)
na podnet navrhovateľky generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie
je opodstatnené.
Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj uplatneným
dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z obsahového vymedzenia
tohto dovolacieho dôvodu však možno vyvodiť, že hlavná výhrada voči postupu odvolacieho
súdu spočíva v inom hodnotení dôkazov, než ako ho vykonal súd.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t.j.
uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
K uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. nepostačuje, ak
dovolateľ v dovolaní tento dôvod označí len ustanovením zákona alebo ak uvedie len jeho
zákonnú skutkovú podstatu. Za uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie odvolacieho súdu
napáda, možno považovať až konkretizáciu okolností, z ktorých sa vyvodzuje, že ten-ktorý
dovolací dôvod je daný. Ak táto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu v dovolaní
chýba, dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nemôže rozhodnutie odvolacieho
súdu z hľadiska jeho správnosti preskúmať.
Hoci sa v predmetnej veci mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky opiera o vadu konania spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hlavným argumentom je vyvodenie nesprávnych skutkových záverov
na základe vykonaného dokazovania, čím súd dospel k záveru, že jednak navrhovateľka sama
informovala kolegov o anonymnej sťažnosti, čím možno vyvodiť jej súhlas so zverejnením
obsahu anonymu, a tiež že vzhľadom na uplynutie pomerne dlhého časového obdobia
od skutku, respektíve od podania žaloby, je jej žalobný návrh neaktuálny (tiež s ohľadom
na to, že svedkovia si udalosti vybavujú už len matne a nepripisujú im význam ani vo vzťahu
k navrhovateľke).
Dôvod podľa § 234f ods. 1 písm. c/ O.s.p. predpokladá, že mimoriadne dovolanie
podrobí kritike právny názor vyslovený odvolacím súdom. V tomto prípade však, ako už bolo
uvedené, ide o kritiku záverov vyvodených z vykonaného dokazovania.
Odvolací súd na základe výpovedí svedkov pred súdom prvého stupňa zhodne s týmto
súdom uzavrel, že žaloba nie je opodstatnená. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvého
stupňa skonštatoval, že šírenie obsahu anonymnej sťažnosti prevádzala aj sama
navrhovateľka. Hoci prečítanie sťažnosti na Rade Š. bolo nesprávnym postupom zo strany
odporkyne, nemohlo osebe vyvolať negatívny zásah do osobnosti navrhovateľky.
Paragraf 219 ods. 2 O.s.p. odvolaciemu súdu umožňuje, ak sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedziť sa v odôvodnení len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého
stupňa sa vo svojom rozsudku dosť podrobne zaoberá jednotlivými dôkazmi pred ním
vykonanými.
Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v rozsahu a z dôvodov daných odvolaním, vo svojom konaní sa nedopustil vady podľa
§ 237 O.s.p. a jeho rozsudok nie je zaťažený vytýkanou vadou nesprávneho právneho záveru
a ani implicitným nesprávnym skutkovým záverom na základe hodnotenia vykonaného
dokazovania. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade s § 132 O.s.p. a následne
i ustanoveniami § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. Skutkové hodnotenie veci, pokiaľ súd pri
vykonávaní a hodnotení dôkazov rešpektoval príslušnú zákonnú úpravu, nemôže byť
samostatným predmetom preskúmavania na základe mimoriadneho opravného prostriedku.
S poukazom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania, a preto ho v súlade s § 243b ods. 1
O.s.p. zamietol.
Odporkyňa bola v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešná, preto jej vzniklo právo
na náhradu trov konania, ktoré si uplatnila a vyčíslila (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej
priznal proti neúspešnej navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
70,60 eur, a to odmenu advokáta za jeden úkon právnej pomoci (vyhotovenie písomného
vyjadrenia) 53,49 eur s 19 % daňou z pridanej hodnoty (10,16 eur) a režijným paušálom
6,95 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. apríla 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová