Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/4/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľky Ing. Ľ. Č., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v K., proti

odporkyni Ing. E. P., bývajúcej v K., zastúpená JUDr. M. K., advokátom v K., o ochranu

osobnosti, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 31. marca 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni trovy dovolacieho konania v sume

70,60 € do rúk alebo na účet JUDr. M. K. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 23. apríla 2007, č.k. -207 konanie

v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume

18 436,-- Sk. Podaním doručeným súdu 23. apríla 2007 vzala navrhovateľka čiastočne späť

svoj návrh na začatie konania, a to v časti uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v konaní nebolo nepochybným

spôsobom preukázané, že v dôsledku prezentovania anonymnej sťažnosti odporkyňou (vtedy

riaditeľkou Š.) na zasadnutí Rady Š. pred zástupcami rodičov, žiakov a členov

pedagogického zboru došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti osobnosti navrhovateľky.

Prevažná časť sťažnosti sa týkala výchovno-vzdelávacieho procesu, smerovala proti vedeniu

Š., pričom navrhovateľka bola v tom čase zástupkyňou riaditeľky Š.. Sťažnosť sa netýkala

výlučne osoby navrhovateľky. Vychádzal pritom najmä z výpovedí svedkov, v zmysle

ktorých si svedkovia na obsah sťažnosti skôr nespomínajú. Zhodne uviedli, že o anonymnej

sťažnosti sa dozvedeli od navrhovateľky, ktorá zverejňovala jej obsah už v auguste

2002, pred inkriminovaným zasadnutím Rady Š. konanom 20. novembra 2002. Ich vzťah

k navrhovateľke sa oboznámením sa s existenciou sťažnosti nezmenil, nevyvolal u nich

negatívnu zmenu postoja voči nej. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že od prezentovania

sťažnosti odporkyňou pred členmi Rady Š. uplynulo dlhé časové obdobie. Cieľ sledovaný

v čase podania návrhu stratil na účelnosti, keďže k ospravedlneniu a vysvetleniu by došlo

po takmer štyroch rokoch a vtedy prítomní členovia Rady Š. nemajú predmetnú sťažnosť

k dispozícii. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. marca 2008, sp.zn.

na odvolanie navrhovateľky rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal. Skonštatoval, že odvolanie navrhovateľky nemožno považovať

za dôvodne podané. Poukázal na to, že na vyvodenie zodpovednosti za zásah do práv

chránených sa vyžaduje súčasné naplnenie štyroch podmienok:

existencia zásahu, jeho neoprávnenosť či protiprávnosť, existencia nemajetkovej ujmy

a príčinná súvislosť medzi nimi. Vyžaduje sa, aby zásah bol objektívne spôsobilý ohroziť česť

a dôstojnosť fyzickej osoby tak, že vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti jej

postavenia v spoločnosti, zásah teda musí byť verejný. V predmetnej veci hovorila

o anonymnej sťažnosti z 18. júna 2002 sama navrhovateľka, zverejňujúc jej obsah, ešte

v auguste 2002 pred začatím porady Metodického útvaru strojárstva S. P. Š. S. v K. Vtedy

sa o anonyme a jeho obsahu dozvedeli členovia metodického útvaru strojárstva a

ekonomiky. Zverejnenie informácií teda vyšlo od navrhovateľky. Aj keď obsah anonymnej

sťažnosti možno považovať za zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý ohroziť morálnu

integritu fyzickej osoby, skutočnosť, že obsah anonymnej sťažnosti bol oboznámený na Rade

Š. v novembri 2002, nemožno považovať za protiprávny, vzhľadom na to, že navrhovateľka

sama o obsahu tejto sťažnosti hovorila a tento jej postoj treba považovať za súhlas dotknutej

osoby, čo vylučuje neoprávnenosť zásahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §

224 ods. 1 v spojení s a ,

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal na podnet navrhovateľky generálny

prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súdy sa v konaní neriadili

ustanoveniami a , , ako ani ustanoveniami

O.z. a § 13 ods. 1 O.z. Namietal, že skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

lebo súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak

nevyšli za konania najavo, a neprihliadol k skutočnostiam vykonanými dôkazmi

preukázaným. Toto potvrdzuje výpoveď odporkyne a členov Rady Š. a zápisnica

z prešetrenia sťažnosti Košickým samosprávnym krajom. Ďalej dôvodil, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, kedy na základe vykonaných

dôkazov dospeli oba súdy k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikovali právne

predpisy. Poukázal na to, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie jedine o skutočnosť, že

navrhovateľka sama v auguste 2002 zverejnila pred kolegami obsah sťažnosti, navrhovateľka

sa pritom len odmietavo sťažovala na nepravdivé skutočnosti pred kolegami v práci.

Argument neaktuálnosti žalobného návrhu nemožno bez ďalšieho na ťarchu účastníka

konania pričítať dĺžku konania pred súdom. Z hľadiska osoby, profesijného postavenia

a morálneho kreditu navrhovateľky v čase, kedy k zásahu došlo, a fóra, na ktorom k tomuto

zásahu došlo, je zrejmé, že tento zásah bolo intenzívny a hlboko sa dotkol občianskej cti

a dobrého mena navrhovateľky. Vzťahy medzi účastníčkami konania boli narušené už pred

inkriminovanou udalosťou, po prečítaní anonymu na Rade Š. sa ešte zhoršili, vznikla napätá

atmosféra v pedagogickom zbore. Na základe riešenia navrhnutého predsedníčkou Rady Š.

Ing. I. L. – informovať o sťažnosti Radu Š. však nedošlo k upokojeniu situácie, naopak táto

eskalovala, zrejme preto, že neboli oboznámené aj výsledky prešetrenia sťažnosti. Podľa

tvrdenia navrhovateľky sa v dôsledku anonymu voči nej zmenilo správanie žiakov, kolegovia

sa jej vyhýbali a Ing. T. žiadal vysvetlenie. Prečítanie anonymného oznámenia na zasadnutí

Rady Š. za prítomnosti zástupcov pedagogického zboru, územnej samosprávy, rodičov

a žiakov so zamlčaním, že prešetrením anonymného oznámenia neboli zistené skutočnosti

v ňom tvrdené, a s prihliadnutím na narušené vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou

potvrdzuje, že odporkyňa chcela navrhovateľku zamlčaním tejto podstatnej skutočnosti

poškodiť.

Odporkyňa sa vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnila s názorom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky. Vyjadrila názor, že napadnutými rozsudkami nedošlo

k porušeniu zákona, súdy úplne zistili skutkový stav veci. Navrhla, aby dovolací súd

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol

a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom

dovolaní ( ) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas ( )

na podnet navrhovateľky generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozsudky a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie

je opodstatnené.

Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia ( v spojení

s ). Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v a inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ). Z obsahového vymedzenia

tohto dovolacieho dôvodu však možno vyvodiť, že hlavná výhrada voči postupu odvolacieho

súdu spočíva v inom hodnotení dôkazov, než ako ho vykonal súd.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod

normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne posúdenie veci konkrétne

spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu

právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t.j.

uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

K uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa nepostačuje, ak

dovolateľ v dovolaní tento dôvod označí len ustanovením zákona alebo ak uvedie len jeho

zákonnú skutkovú podstatu. Za uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie odvolacieho súdu

napáda, možno považovať až konkretizáciu okolností, z ktorých sa vyvodzuje, že ten-ktorý

dovolací dôvod je daný. Ak táto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu v dovolaní

chýba, dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nemôže rozhodnutie odvolacieho

súdu z hľadiska jeho správnosti preskúmať.

Hoci sa v predmetnej veci mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky opiera o vadu konania spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ), hlavným argumentom je vyvodenie nesprávnych skutkových záverov

na základe vykonaného dokazovania, čím súd dospel k záveru, že jednak navrhovateľka sama

informovala kolegov o anonymnej sťažnosti, čím možno vyvodiť jej súhlas so zverejnením

obsahu anonymu, a tiež že vzhľadom na uplynutie pomerne dlhého časového obdobia

od skutku, respektíve od podania žaloby, je jej žalobný návrh neaktuálny (tiež s ohľadom

na to, že svedkovia si udalosti vybavujú už len matne a nepripisujú im význam ani vo vzťahu

k navrhovateľke).

Dôvod podľa predpokladá, že mimoriadne dovolanie

podrobí kritike právny názor vyslovený odvolacím súdom. V tomto prípade však, ako už bolo

uvedené, ide o kritiku záverov vyvodených z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd na základe výpovedí svedkov pred súdom prvého stupňa zhodne s týmto

súdom uzavrel, že žaloba nie je opodstatnená. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvého

stupňa skonštatoval, že šírenie obsahu anonymnej sťažnosti prevádzala aj sama

navrhovateľka. Hoci prečítanie sťažnosti na Rade Š. bolo nesprávnym postupom zo strany

odporkyne, nemohlo osebe vyvolať negatívny zásah do osobnosti navrhovateľky.

Paragraf 219 ods. 2 odvolaciemu súdu umožňuje, ak sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedziť sa v odôvodnení len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého

stupňa sa vo svojom rozsudku dosť podrobne zaoberá jednotlivými dôkazmi pred ním

vykonanými.

Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu a z dôvodov daných odvolaním, vo svojom konaní sa nedopustil vady podľa

a jeho rozsudok nie je zaťažený vytýkanou vadou nesprávneho právneho záveru

a ani implicitným nesprávnym skutkovým záverom na základe hodnotenia vykonaného

dokazovania. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade s a následne

i ustanoveniami a Skutkové hodnotenie veci, pokiaľ súd pri

vykonávaní a hodnotení dôkazov rešpektoval príslušnú zákonnú úpravu, nemôže byť

samostatným predmetom preskúmavania na základe mimoriadneho opravného prostriedku.

S poukazom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania, a preto ho v súlade s § 243b ods. 1

zamietol.

Odporkyňa bola v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešná, preto jej vzniklo právo

na náhradu trov konania, ktoré si uplatnila a vyčíslila ( v spojení s

ods. 1 , a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

priznal proti neúspešnej navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

70,60 eur, a to odmenu advokáta za jeden úkon právnej pomoci (vyhotovenie písomného

vyjadrenia) 53,49 eur s 19 % daňou z pridanej hodnoty (10,16 eur) a režijným paušálom

6,95 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. apríla 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová