Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-87-2026.pdf
PDF · 162.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/87/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, proti oprávnenému z výživného: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A., G. B. XX, zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchová bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie oprávneného z výživného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4Pc/18/2025-129 zo dňa 15.01.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a nadväzujúcom výroku III. p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4Pc/18/2025-129 zo dňa 15.01.2026 vo výroku I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči D. E. vo výške 190 eur mesačne počnúc dňom 08.09.2025 určenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/14/2023-47 zo dňa 24.03.2023. II. Vo zvyšku návrh zamietol. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. Prihliadol na skutočnosť, že oprávnený z výživného (ďalej len oprávnený“) ku dňu 11.06.2025 ukončil školskú dochádzku, vyučil sa v odbore stolár, teda je schopný sám sa živiť. Oprávnený predložil lekársku správu o tom, že trpí poruchou ADHD, ktoré vyšetrenia psychológa a psychiatra boli indikované z dôvodu jeho nedostatočnej pozornosti v školskom procese, z ktorých je zrejmé, že sa jednalo o integrovaného žiaka počas návštevy základnej školy, jeho schopnosť vnímania a porozumenia sa zlepšila a s tým, že v roku 2023 po vyšetrení psychologičky v Centre poradenstva a prevencie bolo zistené zlepšenie jeho vzdelávania za účelom zvládnutia štúdia na strednej škole. Na základe odporúčaní psychológov oprávnený úspešne absolvoval strednú školu a nadobudol vzdelanie v odbore stolár. Konštatoval, že z predložených ponúk práce navrhovateľom z voľne dostupnej internetovej stránky sk.jooble.org je zrejmé, že v meste Nové Zámky boli ku dňu 11.11.2025 inzerované dve pracovné ponuky na pracovné miesto stolára v dielni a pomocného pracovníka v drevovýrobe. Z vyjadrenia oprávneného, ako aj z predloženia potvrdení o hľadaní práce, je zrejmé, že v odbore, v ktorom je vyučený si prácu nehľadal a nevyhľadával prácu ani na jednom internetovom portáli inzerujúcom pracovné ponuky. Z potvrdenia úradu práce vyplynulo, že oprávnený bez toho, aby si hľadal prácu, vyhľadá úrad za účelom potvrdenia, že si žiadnu prácu nenašiel. Z kontrolného preukazu oprávneného je zrejmé, že dňa 03.11.2025 bol vykonaný záznam s dátumom 11.11.2025, podľa ktorého sa zúčastnil na kontrole tohto dňa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na strane oprávneného sa zmenili pomery, nakoľko ukončil štúdium a nie je ďalej odkázaný výživou na svojich rodičov. Z predložených dôkazov považoval za ustálené, že oprávnený až po podaní návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, si začal aktívne hľadať prácu a hoci štúdium ukončil v júni 2025, na úrad práce sa prihlásil až v októbri 2025. Z predložených listín mal preukázané, že od novembra 2025 si oprávnený aktívne hľadá prácu, avšak len osobne, nereflektuje na ponuku internetových pracovných portálov, napriek skutočnosti, že podľa vlastného tvrdenia celý deň trávi sledovaním mobilného telefónu, kde by predmetné internetové portály mohol sledovať a mohol by si nájsť prácu. Z predložených potvrdení navrhovateľom mal za zrejmé, že v odbore, v ktorom je oprávnený vyučený, je záujem o prácu, a ak by na tieto ponuky reflektoval, mohol sa zamestnať. K predloženým lekárskym správam uviedol, že z nich nevyplýva také poškodenie zdravia u oprávneného, ktoré by ho robilo nespôsobilým sa zamestnať a nebol uznaný za fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Uzavrel, že oprávnený mal dosť času, aj možností na hľadanie si zamestnania, nevyužil žiadnu možnosť, napriek tomu, že ukončil štúdium, môže sa zamestnať aj v inom odbore, ako je vyučený a mohol by si nájsť brigádnickú prácu. Lekárske správy ohľadom zdravotného stavu oprávneného sa týkali len jeho formy štúdia na základnej a strednej škole a odporúčania vzdelávať sa formou individuálnej integrácie. Oprávnený nepredložil žiadny dôkaz, že by bol vyšetrený mimo formy štúdia a že by navštevoval sústavne psychológa alebo psychiatra z dôvodu jeho zdravotného stavu. Z vyjadrení navrhovateľa a oprávneného vyplýva, že sa vôbec nepoznajú, oprávnený sa vyjadril, že nemá záujem svojho otca spoznať, pričom so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasil z dôvodu, že bez výživného nebude mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol s kamarátmi chodiť von a požívať alkohol. Takéto správanie sa oprávneného považoval za odporujúce Zákonu o rodine, ako aj samotnému účelu poskytovania výživného, majúc za to, že ak oprávnený má tendenciu viesť takýto život, je plnoletý a je v jeho možnostiach a schopnostiach si nájsť prácu a zarobiť si na živobytie. Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému z výživného z uvedených dôvodov zrušil počnúc dňom 08.09.2025 dospejúc k záveru, že boli dané podmienky na zrušenie výživného zo strany navrhovateľa. Vo zvyšku návrh, ktorým žiadal navrhovateľ zrušiť výživné od 01.09.2025 zamietol, berúc do úvahy, že návrh bol podaný dňa 08.09.2025, pričom predmetné konanie je konaním návrhovým.
3. Nevyhovel návrhu oprávneného z výživného na nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie jeho aktuálneho zdravotného stavu, zdravotných obmedzení, schopnosti vykonávať akúkoľvek primeranú prácu (návrh upravil na pojednávaní dňa 15.01.2026) z dôvodu, že predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu, ktoré ukončilo školskú dochádzku, je vyučené, evidované na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a žiadnym spôsobom nebolo v konaní spochybnené jeho obmedzenie na právnych úkonoch. Návrh na doplnenie dokazovania vyhodnotil ako nadbytočný, keď v konaní bolo preukázané, že oprávnený si sám aktívne hľadá prácu.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák .č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
5. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený z výživného prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, ktorý navrhol napadnutý výrok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že súd v rozsudku opakovane uvádza, že oprávnený nemá záujem svojho otca spoznať, avšak opomenul uviesť, že otec nemá záujem spoznať syna a z dokazovania vyplynulo, že ho navrhovateľ nikdy nekontaktoval. Nepovažoval za spravodlivé a vhodné poukazovať v jeho neprospech na nezáujem oprávneného o neho, keď sa súd nezáujmom navrhovateľa o neho nezaoberal. Práve rodič by mal prejavovať záujem o svoje dieťa, motivovať ho, venovať sa mu, snažiť sa rozvíjať jeho záujmy a pripravovať ho na život. V konaní bolo preukázané, že otec ho od narodenia nevyhľadal, nekontaktoval a ignoroval jeho existenciu. Keď záujem zo strany rodiča nie je, je pochopiteľné a pravdepodobné, že nepríde ani zo strany dieťaťa. Navrhovateľ sa o neho nezaujímal, hoci vedel aké má problémy s učením, socializáciou a s hľadaním si práce. Mal za to, že súd bol k otcovi veľmi ústretový na rozdiel od oprávneného, o ktorého sa celý život starala a stále sa stará jeho matka, a ktorý má objektívne sťažené možnosti nájsť si prácu. Poprel, že by sa vyjadril, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, pretože bez výživného nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby mohol s kamarátmi chodiť von a požívať alkohol, a ani z dokazovania takéto jeho vyjadrenie nevyplýva. Ako je zrejmé zo zápisnice zo dňa 03.11.2025 na pojednávaní uviedol, že alkohol si nekupoval z peňazí navrhovateľa. Takého vyjadrenie, ktoré na súde netvrdil a ktoré má vplyv na rozhodnutie vo veci, považoval za zásadné pochybenie súdu. Na pojednávaní sa nevyjadril, že celý deň trávi sledovaním mobilného telefónu, ale uviedol, že pozerá videá, poobede chodí von, nie každý deň a aj si pozerá ponuky na zamestnanie, aj jeho matka ich pozerá a posiela mu ich, chodí so psom von a nakúpiť. Mal za to, že z bodu 13 odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd hodnotí potvrdenia úradu práce a záznam zo dňa 03.11.2025 a 11.11.2025, možno nadobudnúť dojem o závere, že kontrolný preukaz bol antidatovaný, čo sa nezakladá na pravde. Na pojednávaní dňa 15.01.2026 vysvetlil, že posledný dátum uvedený v kontrolnom preukaze je termín nasledujúceho stretnutia. Dňa 12.12.2025 zaslal súdu listiny, aj aktualizovaný kontrolný preukaz so zapísaným termínom ďalšieho stretnutia dňa 19.12.2025. Namietal, že súd nevysvetlil ako tento dôkaz vyhodnotil a na základe čoho uzavrel, že bez toho, aby si hľadal prácu, vyhľadá úrad za účelom získania potvrdenia. Z dokazovania vyplynulo, že si aktívne hľadá prácu, avšak bez úspechu. Súd nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že si sám aktívne hľadá prácu. Závery súdu, že si hľadá prácu a na druhej strane, že celý deň trávi sledovaním mobilného telefónu bez toho, aby si hľadal prácu, považoval za rozporné. Z tohto záveru je možné vyvodiť, že aktívne hľadanie práce oprávneným je v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti v jeho neprospech, s čím sa nestotožnil. Aktívne hoci neúspešné hľadanie práce, môže byť iba na prospech oprávneného, nakoľko potvrdzuje, že nie je schopný sám sa živiť, hoci na to vynakladá maximálne úsilie. Konštatovať nadbytočnosť vykonania nejakého dôkazu z dôvodu aktívneho hľadania práce si oprávneným považoval za pochybenie súdu. Podľa súdu nebolo v konaní spochybnené, že dieťa je obmedzené na právnych úkonoch, z čoho sa však nedá vyvodzovať schopnosť samostatne sa živiť. Podľa jeho mienky, súd mal tendenciu vyhodnocovať vykonané dôkazy v jeho neprospech, preto sa odôvodnenie rozsudku nejaví byť spravodlivé a presvedčivé. Snažil sa objednať k lekárovi za účelom posúdenia jeho schopnosti samostatne sa živiť, aby mohol súdu oznámiť termín vyšetrenia u lekára najneskôr na pojednávaní, čo sa mu nepodarilo. V konaní navrhol ustanoviť znalca a nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie a posúdenie jeho možností a schopnosti samostatne sa živiť a zamestnať sa, prípadne vyžiadať odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Navrhol položiť otázky znalcovi, ktorých zodpovedanie by viedlo k objektívnemu posúdeniu oprávnenosti alebo neoprávnenosti podaného návrhu. Nedisponuje peniazmi na zadanie súkromného znaleckého posudku, je odkázaný na pomoc matky, ktorej to finančná situácia nedovoľuje. Zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie považoval za porušenie práva na spravodlivý proces zakotveného v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6) a porušenie práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Zamietnutím rozhodujúceho dôkazu mu súd znemožnil preukázať rozhodujúcu skutočnosť a to jeho odkázanosť na výživné. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože podľa Zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči deťom, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Dôvodom jeho neschopnosti živiť sa je jeho zdravotný stav, ktorý súd musí dôsledne preskúmať vyžiadaním odborného vyjadrenia alebo vykonaním znaleckého dokazovania, pretože sám na to nemá odborné znalosti. Súd konal v rozpore s procesnými pravidlami dokazovania, keď nevykonal dôkazy potrebné na dostatočné zistenie skutkového stavu. Zamietnutie znaleckého dokazovania bez adekvátneho odôvodnenia predstavuje procesnú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie znaleckého dokazovania má za následok neúplné zistenie skutkového stavu, nakoľko súd nedisponuje odbornými vedomosťami potrebnými na odborné posúdenie jeho zdravotného stavu a schopnosti samostatne sa živiť.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného z výživného prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol odvolanie podľa § 386 písm. d/ CSP odmietnuť, prípadne podľa § 387 CSP potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považoval za zákonný, vecne aj právne správny majúc za to, že súd vykonal nevyhnutné a dostatočné dokazovanie, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom, rozsudok spĺňa náležitosti ust. § 220 CSP, jeho odôvodnenie je preskúmateľné, úplné a spôsobilé odstrániť právnu neistotu strán sporu. Súd zrozumiteľne a jasne uviedol, ako vec skutkovo ustálil, právne posúdil a o aké dôkazy a právne normy svoje závery oprel, pričom vec procesne viedol správne a aplikoval na ňu príslušnú právnu úpravu. Oprávnený odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ CSP, ktoré nie sú dané ani dôvodné a v odvolaní ich nešpecifikoval, nevykladal a neaplikoval na skutkový či právny stav danej veci. Mal za to, že v konaní nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, oprávnený mal počas celého konania možnosť vyjadrovať sa k veci, predkladať dôkazy, navrhovať vykonanie ďalších dôkazov a uplatňovať všetky procesné práva. Skutočnosť, že súd nevyhovel všetkým jeho návrhom, najmä návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP uviedol, že oprávnený v odvolaní žiadnu konkrétnu procesnú vadu konania neoznačil ani nepreukázal, že by takáto vada mala reálny vplyv na rozhodnutie súdu. Jeho argumentácia predstavuje len polemiku s hodnotením dôkazov a závermi súdu, čo samo osebe nezakladá existenciu procesnej vady. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP nie je daný, pretože súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu a návrh na vykonanie znaleckého dokazovania riadne posúdil a odôvodnene ho vyhodnotil ako nadbytočný. Rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy sú potrebné na zistenie skutkového stavu patrí do právomoci súdu a nevyhovenie každému dôkaznému návrhu účastníka samo osebe nepredstavuje procesnú vadu. K námietke, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ CSP) oprávnený neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce nesprávnosť skutkových zistení súdu. Argumentácia oprávneného smeruje k polemike s jednotlivými formuláciami v odôvodnení rozsudku, prípadne k subjektívnemu hodnoteniu priebehu dokazovania, čo nepreukazuje, že by skutkové závery súdu boli nesprávne alebo v rozpore s vykonanými dôkazmi. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný v prípade, ak zistený skutkový stav neobstojí, pretože existujú ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Oprávnený v odvolaní neoznačuje žiadne konkrétne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by mohli viesť k odlišnému rozhodnutiu vo veci. Ani tento odvolací dôvod nie je naplnený. Oprávnený podal odvolanie aj podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktorý dôvod nie je daný. Všeobecné konštatovanie existencie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nepredstavuje argumentáciu smerujúcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Oprávnený nekonkretizoval, ktorú právnu normu mal súd nesprávne aplikovať alebo vyložiť, ani v čom konkrétne má nesprávnosť právnych záverov súdu spočívať. Z odvolania nevyplýva konkrétne právne pochybenie súdu, ale iba nesúhlas oprávneného s výsledkom rozhodnutia, čo nezakladá dôvodnosť odvolania podľa cit. zák. ustanovenia. Naviac podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Za nedôvodné a právne irelevantné považoval námietky týkajúce sa vyjadrení oprávneného v rámci výsluchu na pojednávaní. Poukázal na to, že oprávnený počas svojho výsluchu opakovane uviedol, že svojho otca nepozná a nemá záujem ho spoznať a v prípade, ak by bol otec v budúcnosti odkázaný na výživu z jeho strany, neposkytol by mu ju. Súd v odôvodnení rozsudku iba reprodukoval vyjadrenia oprávneného tak ako odzneli v konaní. Za neopodstatnenú považoval námietka, že súd tieto skutočnosti uviedol v neprospech oprávneného. Podľa jeho mienky, súd neprekrútil ani nevytvoril vyjadrenia oprávneného, ktoré iba zhrnul v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania. Argumentácia oprávneného, že otec sa o neho nezaujímal, že prejav záujmu mal vychádzať najmä zo strany rodiča, je subjektívnym hodnotením rodinných vzťahov, ktoré tvrdenia nemajú právny význam pre posúdenie otázky, či je plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť. K argumentom oprávneného, že sa nevyjadril, že bez výživného nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby mohol s kamarátmi chodiť von a požívať alkohol, uviedol, že podstata veci nespočíva v tom, z akých konkrétnych finančných prostriedkov si alkoholické nápoje obstarával, či išlo o finančné prostriedky pochádzajúce z výživného, od matky alebo z iného zdroja, ale je rozhodujúce, že z vykonaného dokazovania vyplynulo požívanie alkoholických nápojov oprávneným do takej miery, že bol opakovane hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení. Uvedené skutočnosti nie sú zanedbateľné a poukazujú na spôsob života oprávneného po ukončení prípravy na budúce povolanie (resp. počas neho). Namiesto toho, aby oprávnený vynakladal maximálne úsilie na začlenenie sa do pracovného procesu a snažil sa nájsť si zamestnanie ako riadny a samostatný člen spoločnosti, opakovane nadmeme požíval alkoholické nápoje s následkom hospitalizácie. O týchto prípadoch sa súd dozvedel z vykonaných dôkazov. Argumentácia oprávneného sa sústreďuje výlučne na otázku, z akých finančných prostriedkov si alkohol obstarával, a je účelová a odvádza pozornosť od podstaty veci. Nadmerné požívanie alkoholu oprávneným je relevantnou okolnosťou pri hodnotení jeho prístupu k vlastnému životu, pracovným návykom a snahe dosiahnuť ekonomickú samostatnosť. Táto námietka oprávneného nepredstavuje relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP. Oprávnený sa v odvolaní obmedzuje na polemiku s formuláciou použitou v odôvodnení rozsudku, nespochybňuje rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu a táto polemika s jednotlivými formuláciami nemôže založiť dôvodnosť odvolania a viesť k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozsudku. Uviedol, že súd vychádzal z výpovede oprávneného na pojednávaní, ktorý sa vyjadroval k otázkam spôsobu trávenia bežného dňa v období, keď nepracuje a obsah výpovede zhrnul v odôvodnení rozsudku. Námietka oprávneného, že nepovedal, že „celý deň” trávi sledovaním mobilného telefónu, ale že pozerá videá a chodí von, je polemikou s použitou formuláciou, nejde o žiadnu relevantnú skutočnosť, keď je podstatné, že oprávnený uviedol, že nevykonáva inú systematickú činnosť smerujúcu k získaniu príjmu. Tvrdenie oprávneného, že si príležitostne pozerá pracovné ponuky, prípadne že mu ich posiela jeho matka, nemení nič na skutkových zisteniach súdu a argumentácia v tejto časti odvolania nepreukazuje žiadnu nesprávnosť skutkových zistení súdu. Pokiaľ oprávnený namieta, že súd nesprávne vyhodnotil obsah kontrolného preukazu, z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd uzavrel, že kontrolný preukaz bol antidatovaný. Súd iba hodnotil obsah predložených listinných dôkazov v kontexte ostatných zistených skutočností a v rámci celkového posúdenia prístupu oprávneného k hľadaniu zamestnania. Oprávnený dňa 12.12.2025 predložil potvrdenie o prijatí uchádzača o zamestnanie do spoločnosti AMAZON v Seredi, z ktorého vyplýva, že bol do uvedeného zamestnania prijatý s nástupom do práce dňa 15.12.2025, prípadne v ďalšom termíne začiatkom januára 2026. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2026 právny zástupca oprávneného na dotaz ohľadom nástupu do zamestnania uviedol, že oprávnený ochorel, údajne ešte pred dňom 15.12.2025, ktorú skutočnosť nevedel konkretizovať, preukázať, uviesť, kedy došlo k ochoreniu, ako dlho malo trvať a nepredložil žiadne lekárske potvrdenie preukazujúce takúto prekážku. Oprávnený nevysvetlil, prečo nenastúpil do zamestnania ani v ďalšom možnom nástupnom termíne začiatkom januára 2026, ktorý mu bol zamestnávateľom tiež ponúknutý. Síce oprávnený formálne vystupuje ako uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce, avšak jeho konanie nenasvedčuje skutočnej snahe o získanie a udržanie zamestnania. Oprávnený bol preukázateľne prijatý do konkrétneho pracovného pomeru, do ktorého bez hodnoverného vysvetlenia nenastúpil. Argumentácia oprávneného smerujúca k protiargumentom s hodnotením kontrolného preukazu zo strany súdu je účelová a neúplná. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z celkového obrazu skutkového stavu, vrátane skutočnosti, že oprávnený mal reálnu možnosť nastúpiť do zamestnania, ktorú bez preukázaného objektívneho dôvodu nevyužil. Ani daná námietka nepreukazuje nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za nedôvodné považoval námietky ohľadom nevykonania znaleckého dokazovania, ktoré vychádzajú z nesprávneho pochopenia predmetu konania, v ktorom je rozhodujúcou právnou otázkou, či je plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, a nie to, či si aktuálne našlo konkrétne zamestnanie alebo či je evidované ako uchádzač o zamestnanie. Evidencia na úrade práce alebo skutočnosť, že osoba dočasne nemá zamestnanie, nezakladá pokračovanie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu. Aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletému dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa objektívne nie je schopné samostatne sa živiť, pričom nezamestnanosť alebo evidencia na úrade práce takúto neschopnosť automaticky nepreukazuje. Argumentácia oprávneného, že si aktívne hľadá zamestnanie, automaticky znamená jeho neschopnosť samostatne sa živiť a že vyživovacia povinnosť rodiča musí naďalej trvať, ktorý záver nemá oporu v zákone, ani v rozhodovacej praxi súdov. Nebolo spochybnené, že oprávnený ukončil prípravu na budúce povolanie, je vyučený, je plne spôsobilý na právne úkony a nie je u neho preukázaná žiadna objektívna zdravotná alebo iná prekážka, ktorá by mu bránila vykonávať zárobkovú činnosť. Tvrdenia oprávneného, že súd uviedol, že trávi čas používaním mobilného telefónu alebo sledovaním videí a tiež konštatoval, že si hľadá zamestnanie, je právne irelevantná. Tieto skutočnosti sa navzájom nevylučujú a nepredstavujú žiadny rozpor v skutkových zisteniach súdu, ktorý iba opísal skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede oprávneného a z predložených dôkazov. Skutočnosť, že si oprávnený hľadá zamestnanie, nie je sama osebe hodnotená v jeho neprospech, avšak ani samotné tvrdenie o hľadaní zamestnania nepreukazuje neschopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť, čo je rozhodujúce kritérium pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča. Súd konštatoval, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by oprávnený trpel takým zdravotným alebo iným obmedzením, ktoré by mu objektívne bránilo vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolanie oprávneného nepreukazuje existenciu žiadnej procesnej vady konania ani nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Z listinných dôkazov a výsluchov vyplýva, že oprávnený je plne fyzicky a mentálne schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a neexistuje žiadny objektívny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia podporoval. Predložená lekárska správa obsahujúca poruchy ADHD oprávneného je historického charakteru a súvisela výlučne s jeho školskými problémami v detstve a dospievaní, kedy bol integrovaným žiakom na základnej škole, pričom výskumy a odporúčania psychológov ukázali, že jeho schopnosť vnímania, pozornosti a spracovania informácií sa v priebehu rokov výrazne zlepšila, čo mu umožnilo úspešne absolvovať strednú školu a nadobudnúť odborné vzdelanie (odbor stolár). Táto diagnóza neznamená, že oprávnený nie je schopný samostatne sa živiť, ani že je z hľadiska objektívnych kritérií obmedzený vo svojich právnych alebo pracovných schopnostiach. Nesúhlasil s tvrdením, že z dôvodu poruchy ADHD, ktorá nikdy nebola a nie je liečená žiadnymi lekárskymi postupmi, by oprávnený mal byť vyňatý z povinnosti samostatne sa živiť. Oprávnený nepredložil žiadnu lekársku dokumentáciu preukazujúcu jeho akúkoľvek súčasnú liečbu, pravidelné návštevy lekárov, užívanie liekov alebo obmedzenie schopností v dôsledku zdravotného stavu. Nepodal si žiadny nárok na invalidný dôchodok, čo je v kontexte tvrdení o údajnej vážnej neschopnosti samostatného živobytia úplne logické, pretože objektívne nie je zdravotne postihnutý. Diagnostikovaná porucha ADHD neospravedlňuje oprávneného z povinnosti aktívne sa zapojiť do spoločenského a pracovného života; keď väčšina osôb s touto diagnózou sa plnohodnotne začleňuje do spoločnosti a pracuje, čo dokazuje, že samotná diagnóza ADHD nie je dôvodom na pokračovanie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu. Oprávnený mal od podania návrhu dostatok času na to, aby si zabezpečil relevantné lekárske správy alebo dôkazy podporujúce jeho tvrdenia, avšak neurobil nič, nevyhľadal odborníka, nepredložil doklad, že sa jeho údajný zdravotný stav akokoľvek zhoršuje alebo že by vyžadoval akékoľvek špecializované vyšetrenie. Jedná sa o účelovú snahu vytvoriť dojem závažnej zdravotnej prekážky, ktorá v skutočnosti neexistuje. Predložená lekárska dokumentácia sa týkala len vyšetrenia v rámci školských povinností ako administratívna záležitosť, ktorá nereflektuje schopnosť oprávneného samostatne sa živiť. Oprávnený sa nikdy na základe tohto vyšetrenia neliečil, neužíval lieky a neabsolvoval žiadne následné odborné vyšetrenia. Tvrdenie, že jeho zdravotný stav by odôvodňoval pokračovanie vyživovacej povinnosti, je neopodstatnené a nepodložené dôkazmi. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania bol nesprávny aj z hľadiska predmetu konania, pretože žiadal vykonať dôkaz ohľadom pracovných schopností otca, čo je irelevantné v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu. Tvrdenia oprávneného považoval za účelové, formálne a nepodložené objektívnymi dokladmi, pričom z existujúcich dôkazov vyplýva, že oprávnený je schopný samostatne sa živiť, disponuje odborným vzdelaním, je plne spôsobilý na právne úkony a neexistuje žiadna prekážka, ktorá by jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť obmedzovala. Ak by bol zdravotný stav oprávneného skutočne tak vážny, že by potreboval výživné aj po dosiahnutí plnoletosti, nepotreboval by navrhovať znalecké dokazovanie na poslednú chvíľu, takáto situácia by bola objektívne preukázateľná z listinných dôkazov. Mal za to, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania bol neopodstatnený, formálny a účelový, bez opory v predloženom dokazovaní, a jeho zamietnutie súdom bolo právne a fakticky oprávnené, a nedošlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces ani zásady ústavného práva na súdnu ochranu, keď súd konal v súlade so zásadami hospodárnosti, objektívnosti a zákonnosti. Uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov voči plnoletým deťom nie je neobmedzená a jej pokračovanie sa posudzuje podľa konkrétnych okolností. Kľúčovým kritériom je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a zabezpečiť si vlastné živobytie. Kým pri maloletých deťoch je nárok na výživné automatický a bezpodmienečný, u plnoletých sa vyživovacia povinnosť uplatňuje len do momentu, kým dieťa nie je schopné pokryť svoje základné potreby z vlastných finančných prostriedkov. Schopnosť samostatného živobytia sa posudzuje komplexne a súd prihliada na viaceré aspekty: vek, zdravotný stav, dokončené vzdelanie, získané kvalifikácie. Dôležitým faktorom je ukončenie denného štúdia a získanie dokumentu, ktorý oprávnenému umožňuje vstup na pracovný trh, výučný list alebo diplom. Nemožno reálne očakávať okamžitý nástup do zamestnania práve v deň prevzatia diplomu, súd preto vždy zohľadňuje primeraný čas na začatie samostatného života a získanie prvého príjmu. Oprávnený ukončil denné štúdium a prevzal výučný list dňa 11.06.2025, poskytol mu primeraný čas na hľadanie pracovného uplatnenia, návrh podal až dňa 08.09.2025, čím sa zabezpečilo, že oprávnený mal dostatočný priestor na prípravu a vstup na trh práce, čo zodpovedá požiadavkám zákona a judikatúry. Oprávnený v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali, že si medzičasom našiel zamestnanie alebo aktívne pracuje na zabezpečení vlastného príjmu. Uvedené poukazuje na to, že oprávnený je s najväčšou pravdepodobnosťou stále nezamestnaný, a namiesto toho, aby si začal hľadať prácu a postavil sa na vlastné nohy, pokračuje v snahe udržať vyživovaciu povinnosť voči svojmu otcovi. Judikatúra (napr. ÚS ČR SP. zn. II. ÚS 2121/14) potvrdzuje, že samotná nezamestnanosť plnoletého dieťaťa nie je dôvodom na predĺženie vyživovacej povinnosti rodiča. Dôležité je, že dieťa ukončilo vzdelávací proces, získalo potrebnú kvalifikáciu a je pripravené uplatniť svoje schopnosti a znalosti v pracovnej praxi. Vyživovacia povinnosť voči oprávnenému zanikla okamihom, keď získal oprávnenie vstúpiť na trh práce a mal primeraný čas na začatie pracovného života. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol zákonný, oprávnený a odôvodnený. Ak by odvolací súd vyhovel odvolaniu existuje reálne riziko, že oprávnený by si nikdy aktívne nehľadal prácu a nepostavil sa na vlastné nohy. Bez konkrétneho časového rámca a ochoty dieťaťa samostatne sa živiť existuje reálne nebezpečenstvo, že vyživovacia povinnosť by sa stala trvalou a bez cieľa, čo by bolo v rozpore so zámerom zákona.
7. V podaní zo dňa 11.05.2026 oprávnený zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že nikdy sa nevyjadril, že súd musí vykonať každý dôkazný návrh, pretože súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy sú potrebné na zistenie skutkového stavu a prípadné nevykonanie navrhovaného dôkazu je potrebné náležite odôvodniť a vysvetliť. Pre určenie jeho schopnosti samostatne sa živiť je rozhodujúci jeho zdravotný stav, úroveň intelektu, schopnosť plniť aspoň jednoduché úlohy, zapamätať si aspoň kľúčové veci potrebné na výkon nejakého povolania, elementárna spoľahlivosť, schopnosť reflektovať na vzniknuté situácie v základnej miere a pod. Predložil správy pediatrického neurológa, detského psychiatra a správy z diagnostických vyšetrení, z ktorých vyplýva, že trpí poruchou osobnosti a mal lekársky diagnostikovanú poruchu aktivity a pozornosti - ADHD, poruchy správania a výrazné zmiešané špecifické vývinové poruchy, trpí poruchami školských zručností, zmiešanou poruchou školských schopností v kombinácii s poruchou aktivity a pozornosti, bol žiakom so zdravotným znevýhodnením a špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a jeho intelektové schopnosti boli profilované nerovnomerne v hraničnom pásme (výrazná forma) nepresahujúcimi do pásma duševnej zaostalosti. Má výučný list a na vysvedčení o záverečnej skúške bol hodnotený v teoretickej a praktickej časti ako dostatočný, mal najhoršie možné výsledky, s ktorými mohol prospieť. Výučný list nie je dôkazom jeho schopnosti samostatne sa živiť. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná jeho neschopnosť samostatne sa živiť, ale keďže súd toto vyhodnocoval inak, podal návrh na doplnenie dokazovania, ktorým by odborne spôsobilá osoba posúdila jeho schopnosť samostatne sa živiť. V krátkom čase medzi pojednávaniami konanými počas vianočných sviatkov, sa mu nepodarilo objednať u lekára a zabezpečiť lekársku správu, na základe ktorej by bolo možné posúdiť jeho schopnosť samostatne sa živiť. Mal za to, že súd z vykonaného dokazovania nemohol bez odborných znalostí dospieť ku kvalifikovanému záveru, že jeho schopnosť samostatne sa živiť je daná. Súd nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania odborným posúdením jeho zdravotného stavu a návrhu navrhovateľa vyhovel z dôvodu, že oprávnený nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu zamedzuje alebo ho obmedzuje v schopnosti samostatne sa živiť, čo predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Mal a má záujem sa zamestnať, ale vzhľadom na jeho schopnosti sa mu to nepodarí. Pokiaľ je možné vykonať lekárske vyšetrenie, ktorého výsledkom bude lekárska správa, ktorej záverom bude, že oprávnený je, nie je alebo aj že sa nedá jednoznačne určiť jeho schopnosť samostatne sa živiť, resp. že jeho schopnosť je do určitej miery obmedzená, súd by mal nariadiť znalecké dokazovanie a mal by sa riadiť záverom odborníka. Je na zvážení súdu akého odborníka v konkrétnom prípade považuje za relevantného, môže ísť o psychiatra, neurológa, prípadne obvodného lekára. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa o vytváranej polemike a bagatelizovaní záverov súdu. Netvrdil, že nepresnosť vo formulácii zakladá dôvodnosť odvolania, ktorú v odvolaní špecifikoval. Nesúhlasil s tvrdením, že systematicky nevykonáva činnosť smerujúcu k získaniu príjmu, s poukazom na vykonané dokazovanie a konštatácie súdu v rozsudku. Tvrdenie navrhovateľa, že je plne fyzicky a mentálne schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, nemá odraz v realite a z dokazovania vyplynul opak. Už v prvom vyjadrení uviedol, že počas leta 2025 dva dni pracoval v Nových Zámkoch ako pomocný pracovník, ale nebol schopný vykonávať ani túto pomocnú prácu aspoň na takej úrovni, aby tam mohol ostať pracovať. Je ťažké nájsť menej náročnú prácu, ktorá bola naviac dohodnutá po známosti, a v ktorej musel po dvoch dňoch, vzhľadom na jeho neschopnosť, skončiť. Navrhovateľ uvedené nespochybnil a je nesporné, že oprávnený minimálne v lete 2025 nebol schopný vykonávať ani takto elementárnu pomocnú prácu. Konštatovanie, že je schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť je nezlučiteľné s objektívnou realitou, ktorá vyplynula z dokazovania, preto navrhoval vykonať dokazovanie ohľadom jeho schopnosti samostatne sa živiť. K judikatúre, na ktorú navrhovateľ poukazuje uviedol, že z dokazovania sa nedá konštatovať, že oprávnený je pripravený sa uplatniť v pracovnej praxi, pričom z neho vyplynulo, že na svoje uplatnenie nemá znalosti a schopnosti. Výučný list neznamená, že sa môže zamestnať ako stolár a že by mu za jeho schopnosti bol niekto ochotný platiť. Možnosť uplatnenia znamená reálnu schopnosť vedieť nejakú činnosť vykonávať, byť trochu samostatný, spoľahlivý a schopný rozumne reagovať na vzniknuté situácie, ktoré predpoklady nemá. Súd v spomínanom rozhodnutí poukazuje aj na zodpovednosť rodičov za všestranný rozvoj svojich detí, avšak navrhovateľ sa na rozvoji oprávneného nepodieľal a nikdy o neho nejavil záujem.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného z výživného proti výroku I. rozsudku nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité a dostatočné dokazovanie vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu, v ktorom vo výroku I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému z výživného, riadne zistil skutočný stav veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP) a vec správne právne posúdil.
10. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť (napr. ukončením strednej školy pri záujme o pokračovanie v ďalšom štúdiu), nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dieťa je schopné samé sa živiť, ak je schopné uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy, napr. v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. Aj v prípade, ak dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu, napr. dieťa je už schopné samé sa živiť, môže sa vyživovacia povinnosť obnoviť, ak dôjde k zmene týchto podmienok (napr. priznanie invalidity). Takýmto prípadom môže byť situácia, ak sa dieťa samo živilo, zmenil sa jeho zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy (napr. dávkami sociálneho a nemocenského poistenia).
11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danom prípade posudzoval ukončenie štúdia oprávneným z výživného, jeho dosiahnuté vzdelanie, predložené listinné dôkazy oprávneným týkajúce sa jeho zdravotného stavu, hľadania práce vrátane potvrdení úradu práce. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/14/2023-47 zo dňa 24.03.2023 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec v tom čase maloletého D. E. zaviazal prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 190 eur mesačne. Je nesporné, že oprávnený ukončil školskú dochádzku ku dňu 11.06.2025 dosiahnutím výučného listu na výkon profesie stolár a to bez ohľadu na výsledky záverečnej skúšky. Je nepochybné, že oprávnený sa po ukončení vzdelávania začal zaujímať o prácu až v októbri 2025, pričom dňa 01.09.2025 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ oprávnený poukazuje na nemožnosť zamestnať sa a ním predložené potvrdenia o hľadaní práce (napr. OMV Slovensko, s.r.o. z 02.12.2025, H. D. z 19.11.2025, Billa, s.r.o. z 26.11.2026, SVX, s.r.o. z 09.01.2026), v rámci ktorých ponúk bola ponúkaná práca mimo jeho odboru, na jeho argumenty nemožno prihliadať. V tejto súvislosti vzal odvolací súd do úvahy, že oprávnený mal možnosť nastúpiť do zamestnania v spoločnosti Amazon od 15.12.2025 alebo od 05., resp. 06.01.2026 (ako vyplýva z ním predloženého dôkazu), ktorú možnosť nevyužil a do zamestnania nenastúpil. V prípade, ak oprávnený argumentoval tým, že do zamestnania v spoločnosti Amazon nemohol nastúpiť, pretože ochorel, uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nemožno akceptovať argument, že oprávnený nebol schopný vykonávať brigádnickú činnosť (práce pri pestovaní papričiek), keď uvedené tvrdenie v konaní ničím nepreukázal.
12. K námietkam oprávneného o nesprávnom vyhodnotení jeho neschopnosti sám sa živiť s poukazom na ním predložené lekárske správy a správy z diagnostických vyšetrení v Centre poradenstva a prevencie je potrebné uviesť, že odvolací súd nespochybňuje, že oprávnený bol sledovaný u detského psychiatra I. J. K. (správa zo dňa 09.03.2023) a pediatrického neurológa I. A. K., L. (správa zo dňa 02.03.2023) pre poruchy sústredenia a pozornosti vzhľadom na diagnostikované ADHD s odporúčaním integrácie dieťaťa v rámci jeho vzdelávania. Zo správ Centra poradenstva a prevencie Nové Zámky zo dňa 13.03.2023 vyplýva, že oprávnený absolvoval diagnostické špeciálno-pedagogické vyšetrenia, vzhľadom na jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, špecifické poruchy školských schopností, aktivity, pozornosti a správania s tým, že došlo k výraznejšiemu zlepšeniu v oblasti vizuálnej pozornosti, sekvenčných schopností, kvalitatívnemu zlepšeniu schopností v praktických sociálnych situáciách, mierny progres v oblasti numerických schopností a výrazný progres pri sluchovej pozornosti a pamäti, čo je perspektívne atribút kvalitnejšieho získavania a uchovávania informácií a zlepšenia schopnosti učiť sa. Treba uviesť, že všetky správy predložené oprávneným sú neaktuálne, súvisia s plnením jeho školskej dochádzky a hoci ukončil vzdelávanie a nie je dôvodné vykonávať jeho rediagnostiku pre potreby školy, v konaní nepredložil žiadnu aktuálnu správu preukazujúcu jeho zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali v schopnosti vykonávať prácu, prípadne aj mimo jeho odboru alebo prácu brigádnickú. Pokiaľ oprávnený argumentoval tým, že nemal možnosť v konaní doložiť lekárske správy o jeho aktuálnom zdravotnom stave (tvrdiac, že pojednávania sa uskutočnili v období vianočných sviatkov a nepodarilo sa mu objednať sa k lekárovi), odvolací súd konštatuje, že v priebehu celého súdneho konania, teda aj odvolacieho konania, mal dostatok priestoru lekára navštíviť za účelom vyšetrenia, zabezpečiť si potvrdenie o zdravotnom stave a toto predložiť prípadne aj v odvolacom konaní. Napokon nemožno opomenúť, že z vyjadrenia právnej zástupkyne oprávneného na pojednávaní dňa 15.01.2026 vyplynulo, že oprávnený bol v čase, kedy mal možnosť nastúpiť do zamestnania (dňa 15.12.2025 a 05.a 06.01.2026) chorý a lekára navštívil, ktorú informáciu jej poskytla matka oprávneného. Argument oprávneného v nadväznosti na uvedené potom nie je možné zohľadniť. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že procesná vyšetrovacia zásada nepredstavuje možnosť úplnej nečinnosti účastníkov konania, ktorí sú povinní aj v mimosporových konaniach úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a predložiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Oprávnený nepredložil v konaní žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že diagnostikované ADHD u neho dosahuje takú závažnosť, ktorá mu znemožňuje vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. V neposlednom rade treba uviesť, že ak bol oprávnený schopný zabezpečiť si zastupovanie v tomto konaní, je zjavné, že bolo v jeho možnostiach navštíviť lekára a predložiť súdu vyššie uvedený dôkaz. K námietke oprávneného z výživného o nesprávnom vyhodnotení jeho vyjadrenia na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že z obsahu Zápisnice z pojednávania konaného dňa 03.11.2025 možno konštatovať, že z vyjadrenia oprávneného jednoznačne vyplýva akým spôsobom trávi čas doma, ktoré tvrdenia súd prvej inštancie prevzal do svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že sa nevyjadril doslovne v smere, že pri zrušení výživného nebude mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol s kamarátmi chodiť von a požívať alkohol, nie je podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Pokiaľ oprávnený v súvislosti s jeho opakovanými hospitalizáciami pre nadmerné užívanie alkoholu namietal, že alkohol si nekupoval zo svojich finančných prostriedkov, uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú.
13. K namietanému porušeniu práva oprávneného z výživného na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd konštatuje, že k obsahu práva na spravodlivý proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktómosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V danej veci oprávnený za porušenie jeho práva na spravodlivý proces považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že návrhom oprávneného na nariadenie znaleckého dokazovania sa súd prvej inštancie riadne zaoberal, o tomto návrhu rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.01.2026 a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil aj v písomnom vyhotovení rozsudku (bod 16 odôvodnenia). Skutočnosť, že súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, nezakladá dôvod pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože súd prvej inštancie sa s daným návrhom zaoberal a rozhodol o ňom. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že napadnutý rozsudok spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu vyplýva, na ktoré dôkazy vykonané v konaní prihliadal, a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky oprávneného z výživného nie sú dôvodné. Pokiaľ oprávnený dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. V danej prejednávanej veci odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky vzťahujúcej sa k citovanému zákonnému ustanoveniu.
15. K odvolacej námietke oprávneného podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, ktorá nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu. V danom prípade súd nevyhovel návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý postup náležite odôvodnil (ako vyplýva z bodu 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku) považujúc vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 20 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom sa danou námietkou oprávneného osobitne zaoberal.
16. K námietke oprávneného, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola zistená. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
17. Pokiaľ oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ CSP) odvolací súd v prejednávanej veci uzavrel, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zákon nepredpisuje a ani nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ich vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku (§ 220 ods. 2). Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania a vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja) a po „individuálnej selekcii“ hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazu založí vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať také pochybenia, ktoré by sa týkali podstatných skutkových zistení a ich posúdenia vo vzťahu k predmetu konania. Namietaná formulácia vyjadrení oprávneného (že výživné potrebuje na kúpu alkoholu) a nesprávne vyhodnotenie kontrolného záznamu z úradu práce (ako subjektívne namietal oprávnený) nemá vplyv na zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozsudku, keď podstatnou skutočnosťou je ukončené vzdelávanie, možnosť nástupu do zamestnania, ktorú oprávnený nevyužil a nepreukázaný taký jeho zdravotný stav, ktorý by ho vo výkone práce obmedzoval.
18. V nadväznosti na oprávneným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP odvolací súd uvádza, že ani tento dôvod nie je naplnený, nakoľko v odvolaní neboli označené žiadne konkrétne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by mohli viesť k odlišnému rozhodnutiu vo veci.
19. V súvislosti s námietkami oprávneného z výživného o nedostatočne vykonanom dokazovaní, resp. nevyhovení jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom odborného posúdenia jeho zdravotného stavu a schopnosti sám sa živiť, odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie (bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorými sa stotožňuje považujúc daný návrh za nedôvodný, nehospodárny a zbytočne predlžujúci konanie. V tejto súvislosti dopĺňa, že oprávnený mal možnosť v priebehu súdneho konania už na súde prvej inštancie preukázať svoj zdravotný stav a prípadnú neschopnosť/nemožnosť pracovať, avšak vzhľadom na jeho pasivitu v konaní v tomto smere (nedoložil žiadnu lekársku správu o aktuálnom zdravotnom stave, pričom správy, na ktoré poukazoval boli vyhotovené v období pred cca dva a pol rokmi), súd prvej inštancie správne prihliadal na výsledky vykonaného dokazovania (ukončenie školskej dochádzky, výučný list, evidencia uchádzača o zamestnanie a predložené doklady preukazujúce hľadanie si práce), ktoré postačovali pre rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že súd nenariadil znalecké dokazovanie nasvedčuje tomu, že daný postup nepovažoval za dôvodný.
20. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v nadväzujúcom výroku III. ako vecne správne potvrdil.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď Civilný mimosporový poriadok normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať, a v súlade s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP alebo § 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie. Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie. Keďže aplikácia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, musí byť náležite odôvodnená, pričom rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nie je úspech v konaní.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Konštatuje, že navrhovateľ síce vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného z výživného si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak daný nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil. Postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia je výnimočná a musí byť náležite odôvodnená. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade z podania navrhovateľa, ktorým žiadal priznať náhradu trov konania nevyplývajú dôvody uplatnenia si tohto nároku. Pokiaľ si nárok na náhradu trov konania uplatnil v odvolacom konaní, treba poznamenať, že je právom oprávneného podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a využitie tohto práva nezakladá bez ďalšieho dôvod pre priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu, keď dôvodom priznania nároku na náhradu trov konania v tomto prípade nemôže byť len úspech v konaní, nevzhliadol výnimočnosť okolností svedčiacich potrebe priznať náhradu trov konania navrhovateľovi podľa § 55 CMP, ktorý postup je výnimkou zo všeobecného pravidla.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).