Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 646/2026
PDF · 304.46 KB
No categories available
I. ÚS 646/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného advokátom Mgr. Ondrejom Dostálom, Robotnícka 79, Senica, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/12/2026 z 30. júna 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 8Sfk/12/2026 z 30. júna 2026 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie. Okrem toho žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je fyzickou osobou, u ktorej príslušníci Policajného zboru 15. apríla 2021 vykonali domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov (§ 99 a nasl. Trestného poriadku), pri ktorej zaistili funkčné zariadenie na výrobu liehu a uskladnený alkoholický nápoj – lieh nachádzajúci sa v desiatich baleniach.
3. Dňa 19. mája 2021 prevzal zaistený lieh Colný úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) kvôli vypracovaniu odborného vyjadrenia k množstvu liehu podľa jednotlivých stôp, k obsahu alkoholu a vyčísleniu škody.
4. Dňa 31. mája 2022 sa u správcu dane konalo ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo oboznámenie sťažovateľa s výsledkami odborných expertíz liehu, podľa ktorých išlo o etylalkohol,
ktorý spĺňa podmienky na zaradenie do položky kombinovanej nomenklatúry 2208. Na tomto pojednávaní sťažovateľ uviedol, že lieh mu darovali rodičia asi 19 rokov dozadu, resp. že lieh je dedičstvom po rodičoch. K liehu predložil tri vyskladňovacie listy, ktoré našiel v pozostalosti po rodičoch. Uviedol, že u nich sa nikdy nepálilo, že nevie, komu patrí zariadenie na výrobu liehu, pričom dvor užíva aj jeho brat, ktorý býva v susednom dome, že lieh nikdy nevyrábal na zaistenom zariadení ani nevedel, že tam nejaké zariadenie je.
5. Správca dane výzvou z 10. júna 2022 vyzval sťažovateľa na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, za zdaňovacie obdobie 31. máj 2022 v lehote do 12 dní odo dňa doručenia tejto výzvy s poučením, že ak tak neurobí, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), za čo mu bude uložená pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku od 60 eur do 32 000 eur.
6. Keďže tak sťažovateľ neurobil, správca dane mu oznámením o určovaní dane podľa pomôcok z 25. júla 2022 oznámil, že začína určovať spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 31. máj 2022. Sťažovateľa poučil, že ak v priebehu určenia dane podľa pomôcok predloží účtovné a iné doklady, správca dane ich podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku môže využiť ako pomôcky.
7. Vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok správca dane zaslal sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie; dňom jeho doručenia bolo určenie dane podľa pomôcok ukončené.
8. Vo vyjadrení k protokolu z 9. decembra 2022 sa sťažovateľ nestotožnil so závermi správcu dane, pričom poukázal na to, že uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. k. Pv 157/21/3304-8 z 30. septembra 2022 bolo proti nemu podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie pre prečin nedovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom období, avšak najmenej od decembra 2020 do 15. apríla 2021 v obci , okres , na pozemku prislúchajúcom k rodinnému domu č. p. v hospodárskych budovách mal neoprávnene prechovávať zariadenie na výrobu liehu – domácu pálenicu, pričom nebol evidovaný ako držiteľ povolenia na súkromnú výrobu liehu v zmysle § 49a zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov ani ako držiteľ certifikovaného destilačného zariadenia podľa § 10 zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v platnom znení, čím mal neoprávnene prechovávať zariadenie na výrobu liehu, a to z dôvodu, že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.
9. Správca dane (v poradí druhým) rozhodnutím č. 680027865/2023, K 000718/2022 z 8. júna 2023 určil sťažovateľovi základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, za zdaňovacie obdobie 31. mája 2022 v množstve 0,6555 hl 100 % alkoholu pri teplote 20 C°, ktorý bol u neho zaistený 15. apríla 2021 príslušníkmi Policajného zboru počas domovej prehliadky, a vyrubil mu spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 707,94 eur, ktorú bol povinný uhradiť v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet. Zároveň vo výroku rozhodnutia konštatoval, že sťažovateľovi vznikla daňová povinnosť zo spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 31. mája 2022 podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov“) a podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je osobou povinnou platiť daň.
10. Proti rozhodnutiu správcu dane sťažovateľ podal odvolanie.
11. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutím č. 680041466/2023/CI zo 7. septembra 2023 odvolanie sťažovateľa zamietlo a rozhodnutie správcu dane potvrdilo.
12. Preskúmania zákonnosti finančného riaditeľstva sa sťažovateľ domáhal správnou žalobou.
13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správna súd“) rozsudkom č. k. 3Sf/33/2023-182 z 8. októbra 2025 správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú [§ 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)].
14. Proti rozsudku správneho súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť, v ktorej v podstatnom namietal nesprávne právne posúdenie postavenia sťažovateľa ako platiteľa dane správcom dane, nesprávne právne posúdenie dodržania postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok podľa § 48 daňového poriadku správnym súdom, vydanie nového rozhodnutia správcu dane po uplynutí zákonnej lehoty na prerokovanie priestupku, uvedenie odlišného dňa vzniku daňovej povinnosti v rozhodnutí správcu dane o správnom delikte.
15. Najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom (ktorý nadobudol právoplatnosť 25. augusta 2026) kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú [§ 461 SSP].
II. Argumentácia sťažovateľa
16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že je invalidný dôchodca a nechápe, ako je možné zhabať mu alkoholické nápoje vyrobené v prospech jeho predkov pred viac ako dvadsiatimi rokmi, ktoré boli riadne zdanené a navyše mu opakovane vyrubiť už raz zaplatenú daň. Nerozumie, prečo daňové subjekty, ktoré nakladajú s liehom zaťaženým spotrebnou daňou v miliónoch eur sú povinné preukazovať daňovo podstatné skutočnosti päť rokov spätne, avšak odo neho sa vyžaduje, aby vyskladňovacie listy vystavené na jeho predkov držal viac ako 20 rokov a preukazoval nimi pôvod liehu. Nevie, ako má preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, keď sám správca dane mu nevie uviesť alternatívny dôkaz, ktorý by vedel akceptovať. Zastáva názor, že správca dane vytvoril ilúziu zákonnosti, keď mimo riadneho rozhodovacieho postupu určil, že sťažovateľ prechovával alkoholické nápoje, pri ktorých nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia, a týmto spôsobom mu znemožnil uplatňovať práva priznané čl. 46 a 48 ústavy. Správca dane rozhodol o vzniku daňovej povinnosti sťažovateľa bez toho, aby ho najprv právoplatne uznal vinným zo spáchania priestupku. Daňovému konaniu totiž musí vždy predchádzať konanie o porušení právnych predpisov. Keďže o priestupku sťažovateľa prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval po uplynutí dvojročnej zákonnej lehoty na prerokovanie priestupku, druhostupňový orgán verejnej správy jeho rozhodnutie zrušil ako nezákonné. V tejto súvislosti opakovane namieta nesprávne právne posúdenie svojho postavenia ako platiteľa dane správcom dane, ako aj nesprávne právne posúdenie dodržania postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok podľa § 48 daňového poriadku správnymi súdmi. Poukazuje na to, že ponechaním platnosti rozhodnutia správneho orgánu o vyrubení dane, ktoré napadol správnou žalobou,
resp. kasačnou sťažnosťou, ostanú v platnosti všetky ostatné rozhodnutia, ktorými bol sťažovateľovi odňatý majetok – lieh aj finančné prostriedky.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
17. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sfk/12/2026 z 30. júna 2026 (bod 14), ktorý sťažovateľ považuje za nezákonný a arbitrárny, keďže v jeho dôsledku ostanú v platnosti všetky ostatné rozhodnutia, ktorými bol sťažovateľovi odňatý majetok – lieh aj finančné prostriedky (bod 16).
18. V posudzovanom prípade treba vychádzať z toho, že podmienky výroby liehu a spracovania liehu, jeho uvádzanie na trh, manipuláciu a iné nakladanie s ním upravuje zákon o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Súkromnou výrobou destilátu možno vyrobiť destilát obsahujúci menej ako 86 objemových percent etylalkoholu v objeme najviac 25 l a. na fyzickú osobu podľa odseku 1 v kalendárnom roku. Ak ide o viaceré fyzické osoby podľa odseku 1 žijúce v spoločnej domácnosti, objem najviac 25 l sa posudzuje pre celú domácnosť spoločne (§ 10 ods. 2 zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh). Destilát vyrobený súkromnou výrobou destilátu nesmie byť predmetom predaja ani iného uvádzania na trh (§ 10 ods. 5 zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh).
19. „Objektom trestného činu nepovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred výrobou, prechovávaním a uvádzaním liehu, tabakových výrobkov a tabaku do obehu osobami, ktoré na tieto činnosti nezískali povolenie. Druhotným objektom je ochrana zdravia spoločnosti. Objektom tohto trestného činu je aj záujem na príjme zo spotrebných daní do štátneho rozpočtu.“ (Turay, L., Mihálik, S., Cádra, R., Petričko, D. a kol. Trestný zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2025. s. 982 – 985.).
20. Neuznanie trestnej zodpovednosti za skutok spojený s neoprávneným prechovávaním zariadenia na výrobu liehu – domácej pálenice orgánmi činnými v trestnom konaní (bod 8) – automaticky nezbavilo sťažovateľa jeho daňovej povinnosti vo vzťahu k liehu, ktorý bol u neho zaistený príslušníkmi Policajného zboru (bod 2) „vo väčšom množstve“. K takémuto postupu orgánov činných v trestnom konaní zvyčajne nedochádza náhodou, ale mu prechádza ich vlastná operatívna činnosť alebo podnet konkrétnej osoby fyzickej osoby.
21. Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona (čl. 59 ods. 2 ústavy).
22. Sféra daní (resp. poplatkov) patrí do okruhu „politických otázok“, vo vzťahu ku ktorým treba rešpektovať vyššiu mieru autonómie zákonodarcu, príp. iného orgánu verejnej moci, ktorému je na základe zákona zverená právomoc ukladať dane, príp. poplatky (PL. ÚS 5/2012, PL. ÚS 38/2015).
23. Zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou na daňovom území upravuje zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že spolu s daňovým poriadkom bol súčasťou reformy prijatej zákonodarcom na účel zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov a zmeny daňovej a colnej správy tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky
orientovaná, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla.
24. Daňová povinnosť vzniká (aj) dňom zistenia alkoholického nápoja, ktorý sa nachádza alebo ktorý sa nachádzal u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja v súlade so zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným [§ 10 ods. 2 písm. a) zákonom o spotrebnej dani z alkoholických nápojov].
25. Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie (§ 15 ods. 2 veta prvá daňového poriadku). Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane podľa odsekov 1 a 2, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 15 ods. 3 prvá veta daňového poriadku).
26. „Určovanie dane podľa pomôcok je činnosť správcu dane, ktorá patrí do prípravy daňového konania. Výsledkom tejto činnosti správcu dane je protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý je podkladom pre začatie vyrubovacieho konania (§ 68 daňového poriadku). Charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 daňového poriadku), ktorá patrí medzi základné zásady správy daní. Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a daň určiť sám, a to na základe tých dokladov, resp. iných skutočností, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará. Daňový poriadok neurčuje okamih, kedy má správca dane prikročiť k takémuto riešeniu, ale možnosť, resp. povinnosť správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok sa vždy viaže na nesplnenie stanovených povinností daňového subjektu... Určovanie dane podľa pomôcok nie je sankciou za nesplnenie povinnosti daňového subjektu, ale náhradným spôsobom určenia dane, resp. daňovej povinnosti, ktorú daňový subjekt má, ale ktorej výšku nebolo možné iným spôsobom určiť z dôvodu, že daňový subjekt si neplnil povinnosti. Keďže takýmto postupom správca dane z úradnej moci, a to len za použitia pomôcok, určí daň za daňový subjekt, a to bez spolupráce s ním, správca dane by mal k určovaniu dane podľa pomôcok pristúpiť až v krajnom prípade... Určovanie dane podľa pomôcok je negatívnym riešením pre daňový subjekt, keďže daňový subjekt tu nemá všetky svoje oprávnenia priznané daňovým poriadkom, ktoré mu slúžia na ochranu pred nesprávnym zistením a vyrubením dane správcom dane. Napríklad nemá právo predkladať a navrhovať dôkazy a tiež nemá právo byť zo strany správcu dane informovaný o pomôckach a vyjadrovať sa k nim. Súpis pomôcok uvedie správca dane v protokole, pričom je obmedzený rozsah dôvodov na vyjadrenie sa k protokolu (§ 49 ods. 1 a 2 daňového poriadku). Posúdenie pomôcok je v konečnom dôsledku len na úvahe správcu dane.“ (Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2024. s. 411 – 424.).
27. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že procesné postupy v daňovom konaní, zisťovanie a hodnotenie skutkového stavu, ako aj výklad či aplikácia podústavného práva sú primárne zverené správcovi dane. Ústavný súd v tejto súvislosti zvýrazňuje svoje ústavné postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) mimo systému všeobecného súdnictva
(I. ÚS 311/05). Rozhodnutia vydané v daňovom konaní sú v prvom rade predmetom prieskumu ich zákonnosti (aj v spojení s ústavnosťou) v správnom súdnictve.
28. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012, III. ÚS 502/2015).
29. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade znamená, že vzhľadom na právnu úpravu a na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie práva na prístup k súdu) predstavuje čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu k všeobecnejšiemu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu účastníka súdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci viazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako je napr. právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (m. m. III. ÚS 305/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
30. Úlohou ústavného súdu bolo v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti posúdiť, či sa najvyšší správny súd v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal s podstatnými námietkami sťažovateľa a či konanie pred ním nebolo poznačené takou kvalifikačnou vadou, ktorá by opodstatňovala kasačný zásah ústavného súdu.
31. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu, ktorý konal a rozhodoval ako súd kasačný, nemožno hodnotiť izolovane, ale iba v kontexte s rozsudkom správneho súdu a zároveň v kontexte s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktoré mu predchádzali. Aj keď sťažovateľ rozhodnutia orgánov verejnej správy ústavnému súdu nepredložil, ich obsah je zhrnutý v rozsudku správneho súdu verejne dostupnom cez internetovú stránku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky https://www.justice.gov.sk/sudy-a-rozhodnutia/sudy/rozhodnutia/a4ef28a3-319c-4530-8094- 6be14810921d:785bf1e2-8a04-4f13-9514-3d2e6176a8d8).
32. Ústavný súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že najvyšší správny súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy (zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, daňového poriadku a Správneho súdneho poriadku), ktorými by poprel ich účel a význam. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na skutkový stav zistený správcom dane, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa.
33. Ústavná sťažnosť je založená na nesprávnom právnom názore sťažovateľa, že správca dane rozhodol o vzniku daňovej povinnosti sťažovateľa bez toho, aby ho najprv právoplatne uznal vinným zo spáchania priestupku. Daňovému konaniu totiž musí vždy predchádzať konanie o porušení právnych predpisov (bod 16).
34. Najvyšší správny súd už v rozsudku sp. zn. 3Stk/7/2021 z 28. februára 2023 uviedol, že «Rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní sa stáva podkladom pre rozhodovanie správcu dane v sankčnom konaní momentom nadobudnutia jeho právoplatnosti (§ 72 ods. 7 v spojení s § 63 ods. 9 Daňového poriadku)... Takéto rozhodnutie tiež požíva prezumpciu správnosti správnych rozhodnutí, tzn. že sa naň uplatňuje „vyvrátiteľná právna domnienka (presumptio iuris tantum) o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny, ktorý je bez právnych vád“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/61/2016 z 23. augusta 2018)... V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, pokiaľ s ním zákonodarca nespája odkladný účinok, alebo podanie správnej žaloby, nemá priamy dopad na právoplatnosť a ani prezumpciu správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nie je preto schopné ani ohroziť spôsobilosť dotknutého rozhodnutia byť podkladom pre rozhodovanie správcu dane v konaní o správnom delikte a rovnako nepredstavuje bez ďalšieho ani obligatórny dôvod na prerušenie nadväzujúcich konaní (argumentum a contrario § 61 ods. 1 Daňového poriadku). Právoplatnosť stráca rozhodnutie až v prípade, ak je na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo správnej žaloby aj zrušené.».
35. Skutočnosť, že o priestupku sťažovateľa prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval po uplynutí dvojročnej zákonnej lehoty na prerokovanie priestupku, a preto druhostupňový orgán verejnej správy jeho rozhodnutie zrušil ako nezákonné, nemala pre rozhodnutie najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti žiadny význam.
36. V posudzovanom prípade išlo o núdzový právny režim zisťovania základu spotrebnej dane z alkoholického nápoja, kde správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia relevantných daňových dokladov
sťažovateľom ku každému z desiatich balení liehu zaisteného príslušníkmi Policajného zboru, ktoré boli predmetom odbornej expertízy (body 2 až 4).
37. Najvyšší správny súd sa s poukazom na znenie § 10 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov nestotožnil s názorom sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení jeho postavenia ako platiteľa dane správcom dane. K tomu uviedol, že právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a daňového poriadku nevyžaduje, aby o skutočnosti, že sťažovateľovi vznikla daňová povinnosť, bolo vydané samostatné rozhodnutie. Sťažovateľ skutočnosť, že mu vznikla daňová povinnosť, namietal už v zápisnici z 31. mája 2022 zachytávajúcej priebeh ústneho pojednávania u správcu dane. Pred správcom dane tvrdil, že vlastníkom alkoholických nápojov je on, a to z titulu darovania, resp. dedenia. Na podporu uvedeného tvrdenia predložil správcovi dane ako dôkaz tri vyskladňovacie listy, čím chcel zároveň preukázať, že alkoholické nápoje boli vypálené bývalým Jednotným roľníckym družstvom . Tieto vyskladňovacie listy však nebol schopný priradiť ku konkrétnym nádobám s liehom, pričom vypálené množstvo uvedené na vyskladňovacích listoch pokrylo približne tretinu liehu zisteného odbornou expertízou. Aj keby sa vyskladňovacie listy týkali liehu, ktorý bol zistený odbornou expertízou, nepreukazovali by pôvod celého objemu, ale len časti, a teda nemohli zbaviť sťažovateľa postavenia platiteľa dane (body 49 a 50 napadnutého rozsudku).
38. Najvyšší správny súd sa nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení dodržania postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok podľa § 48 daňového poriadku správnym súdom. K tomu dodal, že správca dane nevyužil indíciu – existenciu zariadenia na výrobu liehu – v neprospech sťažovateľa, nanajvýš ju skonštatoval bez svojho hodnotiaceho úsudku (body 51 a 52 napadnutého rozsudku).
39. Nič nenasvedčuje tomu, že by v konaní pred najvyšším správnym súdom a správnym súdom, resp. v konaní pred orgánmi verejnej správy sťažovateľ nemal možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať také dôkazy, ktoré by sa z hľadiska záverov najvyššieho správneho súdu javili ako právne významné pre zrušenie rozsudku správneho súdu.
40. Aj v ústavnej sťažnosti absentuje argumentácia sťažovateľa týkajúca sa predmetu zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh (bod 18).
41. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi závermi najvyššieho správneho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).
42. Ustanovenie § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom. Za zjavne neopodstatnenú ústavný súd považuje takú sťažnosť, keď uplatnené námietky nie sú spôsobilé spochybniť ústavnosť napadnutého rozhodnutia. Tak je to aj v tomto prípade, preto ústavnú sťažnosť ako celok odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
43. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave (detašované pracovisko) 5. novembra 2026
Miroslav Duriš predseda senátu