Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Sf-33-2023.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sf/33/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, advokát, Robotnícka 63/47, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 02.11.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680041466/2023/CI zo dňa 07.09.2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. 680027865/2023, K000718/2022 zo dňa 08.06.2023, ktorým colný úrad určil žalobcovi základ spotrebnej dane z alkoholického nápoja a vyrubil mu spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, vo výške 707,94 eur.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol odložiť vykonateľnosť rozhodnutia Colného úradu Trenčín, PCÚ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.06.2023 sp. zn. 680027865/2023, K000718/2022 do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.09.2023 sp. zn. 680041466/2023/CI. Žalobca uviedol, že Colný úrad Trenčín ako správca dane mu zaslal výzvu na zaplatenie splatnej dane vyrubenej rozhodnutím Colného úradu Trenčín, potvrdeným rozhodnutím žalovaného napadnutým touto správnou žalobou. Žalobca je invalidný dôchodca a výkonom rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní by prišiel o prostriedky nevyhnutne potrebné na platenie výživného na dve deti a na svoju obživu. Týmto by sa žalobca dostal do neriešiteľnej životnej situácie, žalobcovi by hrozilo trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy a inak by to ohrozilo existenciu žalobcu. Podľa presvedčenia žalobcu takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože prípadné kladné rozhodnutie o žalobe by nárok štátu zrušilo a štátny rozpočet podľa žalobcu nemôže byť závislý na výbere sumy 707,94 eur a jej neskoršie vymoženie nebude mať žiaden vplyv na finančné hospodárenie štátu. Odklad vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím, je teda podľa žalobcu aj v záujme štátu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.01.2024 k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za nezdôvodnený, resp. nepodložený v intenciách ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný má za to, že stručné všeobecné skonštatovanie žalobcu o tom, že je invalidný dôchodca, že potrebuje hradiť výživné deťom a že by mu v prípade jeho neuhradenia hrozilo trestné stíhanie nie je samé o sebe relevantným zdôvodnením pre účely ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Žalovaný má za to, že na posúdenie toho, či by vymáhanie sumy 707,94 eur malo ohroziť životnú integritu žalobcu, by bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť a preukázať
konkrétne skutočnosti, ako napr. jeho celkové majetkové pomery, vek, sociálne a pracovné pomery jeho detí. Syn žalobcu má 29 rokov (vek je uvedený v čestnom prehlásení) a je zamestnaný v Nemecku (uvedené v podkladoch OOPZ – Návrh na postúpenie veci). Systém prípadného vymáhania daňového nedoplatku u sociálne hendikepovaných osôb je vždy limitovaný zákonnými opatreniami na ochranu týchto dlžníkov. Odklad vykonateľnosti žalovaného rozhodnutia nepredstavuje podľa žalovaného akýsi „automatický“ právny inštitút po skonštatovaní žalobcu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma alebo hospodárska či finančná škoda, ale ide o výnimočný zásah súdu do právnych účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia, ak by opodstatnene a preukázateľne žalobcovi takéto niečo hrozilo. Preto práve na strane žalobcu, požadujúceho odklad vykonateľnosti rozhodnutia, leží dôkazné bremeno preukázania daného hroziaceho závažného stavu alebo hospodárskej či finančnej škody. Návrh žalobcu podľa presvedčenia žalovaného neobsahuje žiadne dôkazy odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 188 SSP uznesením zamietol.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Správny súd po preskúmaní návrhu, ktorým žalobca navrhuje priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia Colného úradu Trenčín, PCÚ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.06.2023, sp. zn. 680027865/2023, K000718/2022 do právoplatnosti rozhodnutia o správnej žalobe, dospel k záveru, že tento návrh žalobcu je potrebné podľa jeho obsahu v zmysle ustanovenia § 55 ods. 3 SSP posúdiť ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP.
7. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
8. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok v prípade, ak zistí, že boli splnené podmienky uvedené vo vyššie citovanom § 185 SSP. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Žalovaný má právo vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a správny súd môže o žalobcovom návrhu rozhodnúť až potom ako žalovanému umožní toto právo využiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia a povinnosti plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do skončenia súdneho prieskumného konania (konania pred správnym súdom) vylúčené, a to aj uskutočnením daňového exekučného konania ako vykonávacieho konania resp. konania o nútený výkon rozhodnutia.
9. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa (žalobcu). Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že je invalidný dôchodca a že výkonom rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní by prišiel o prostriedky nevyhnutne potrebné na platenie výživného pre dve deti a svoju obživu, čím by sa dostal do neriešiteľnej životnej situácie s hrozbou trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy, a aj inak by bola ohrozená jeho existencia. Ide však len o stručné a všeobecné konštatovanie žalobcu. Žalobca ničím neosvedčil ani tvrdenú skutočnosť, že je invalidný dôchodca a nepreukázal ani výšku jeho invalidného dôchodku. Taktiež neosvedčil, že je otcom dvoch detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť a aká je prípadne jej výška. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol bližšie ani to, aké sú jeho majetkové pomery (vlastníctvo hnuteľných vecí alebo nehnuteľností), zárobkové alebo príjmové pomery (napr. či je žalobca aj zamestnaný alebo vykonáva podnikateľskú činnosť, už uvedenú výšku invalidného dôchodku), aký je žalobcov zdravotný stav, prípadne aj iné pomery (napr. sociálne alebo rodinné). Popísanie a preukázanie týchto skutočností si vyžaduje posúdenie dopadu – tvrdených následkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Samotné tvrdenie, že žalobca je invalidným dôchodcom a že by mu (núteným) výkonom napadnutého rozhodnutia prostredníctvom daňového exekučného konania bola spôsobená závažná ujma, pričom by nemohol plniť aj vyživovaciu povinnosť, bez uvedenia a konkretizácie týchto a ďalších súvisiacich skutočností spolu s ich osvedčením, preto nepostačuje pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Navyše pri exekúcii právna úprava zohľadňuje plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
12. Žalobca neosvedčil existenciu skutočností uvedených v ustanovení § 185 SSP, preto správny súd nezistil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)