Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/210/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. P. K., zastúpeného

JUDr. P. D., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Z. P., 2/ P. K., ţalovaní 1/, 2/ zastúpení

Mgr. F.P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., 3/ Ing. D. K., zastúpenej JUDr.

Ľ.B., advokátkou v B., o určenie vlastníctva, vedenej

na Okresnom súde B. pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ a dovolaní

ţalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2011,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. júna 2011, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd B. rozsudkom (v poradí prvým) z 22. apríla 2010, č.k.

-90 určil, ţe nehnuteľnosti evidované na Správe katastra B.

pre katastrálne územie B., na LV č. X., pod A, parcely reg. „C“ a to parcela

2

č. KN X. – ostatné plochy o výmere 270 mpatria v celosti do zaniknutého

a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/. Vo zvyšku ţalobu

zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe v čase nadobudnutia predmetných

nehnuteľností boli ţalobca a ţalovaná 3/ manţelia a ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

registrovanej štátnym notárstvom pod RI X. zo dňa 25. júna 1987 ţalovaná 3/ disponovala

dostatkom finančných prostriedkov potrebných na kúpu týchto nehnuteľností, pričom súd mal

za preukázané, ţe tieto boli v jej výlučnom vlastníctve, pochádzajúce jednak z vdovského,

resp. sirotského dôchodku. Súd sa zameral na otázku preukázania finančných prostriedkov

jednak vo výlučnej dispozícii ţalovanej 3/, resp. či tieto finančné prostriedky pochádzajú

z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe by čo

i len časť finančných prostriedkov pochádzajúcich z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva

manţelov bola pouţitá na kúpu týchto nehnuteľností. Zároveň v konaní nebolo preukázané, ţe

by finančné prostriedky, ktoré výlučne patrili ţalovanej 3/ a boli pouţité na zakúpenie

predmetných nehnuteľností, mali byť zakúpené s vôľou oboch manţelov tak, ţe by tieto

patrili do bezpodielového spoluvlastníctva. Tomuto záveru nasvedčuje aj tá okolnosť, ţe ako

kupujúca v týchto kúpnych zmluvách vystupovala ţalovaná 3/. Uviedol, ţe za súhlasu

ţalovaných takáto vôľa zrejme prejavená bola, čo sa týka nehnuteľnosti vedenej na LV č. X.

2

a to parcely č. KN X. o výmere 270 m, resp. aj moţnosti, ţe na zakúpenie týchto

nehnuteľností boli pouţité prostriedky z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov.

Súd preto v tejto časti ţalobe ţalobcu vyhovel ako dôvodnej. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol

z dôvodu, ţe v danom prípade tieto nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva ţalovanej 3/

napriek tomu, ţe boli nadobudnuté za trvania manţelstva, avšak výmenou za iné veci, ktoré

boli v jej samostatnom vlastníctve. Konštatoval, ţe sa jedná o pouţitie zásady surogácie –

transformácie, pokiaľ teda nová vec nastúpila miesto doterajšej veci a to buď priamo, alebo

nepriamo prostredníctvom peňazí. V bezpodielovom spoluvlastníctve teda nebude taká vec,

ktorú niektorý z manţelov nadobudol počas trvania manţelstva výmenou za vec, alebo

z výťaţku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. V prípade, ţe by na zadováţenie

takejto veci bola pouţitá čo i len časť spoločných prostriedkov, takáto vec by patrila do

reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, avšak toto v konaní preukázané nebolo.

O trovách konania rozhodol podľa , keď za dôvody hodné osobitného zreteľa

povaţoval predmet sporu, a teda vyporiadanie vlastníckych a majetkových práv bývalých

manţelov, t.j. ţalobcu a ţalovanej 3/, a to aj z pohľadu na prebiehajúce konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vedené na Okresnom súde B. pod

sp.zn.

, ktoré je prerušené pre práve toto prebiehajúce konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom (v poradí prvým)

z 19. augusta 2010, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej

ţalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V časti, v ktorej ţalobe vyhovel, ponechal rozsudok nedotknutý. Zrušujúci výrok odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Z vyjadrení ţalovanej 3/

povaţoval za nesporný fakt, ţe peniaze mala uloţené na vkladnej kniţke. Uviedol, ţe keby aj

boli vklady z výlučných prostriedkov ţalovanej 3/ (napríklad z jej vdovského dôchodku alebo

z jej príjmu pred 25. májom 1985), úroky z vkladu pripísané po uzavretí manţelstva sú uţ

majetkom nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Kúpna cena by preto

bola sčasti hradená aj zo spoločných prostriedkov, a takto nadobudnutá vec patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Zdôraznil, ţe vznik bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov k veci nemoţno odvrátiť dohodou manţelov (podľa právneho

stavu k 30. júnu 1987) v tom zmysle, ţe v kúpnej zmluve bude ako jediný kupujúci

vystupovať len jeden z nich, ak kúpna cena je hradená aj zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ

išlo o úspory zo sirotského dôchodku ţalovanej 1/, uviedol, ţe je pravdou, ţe v čase, kedy

s nimi mala disponovať ţalovaná 3/, išlo o úkon v rozpore s ustanovením § 28 Občianskeho

zákonníka (chýbalo schválenie súdu), ale zároveň platilo, ţe ţalovaná 1/ mohla takýto úkon

ratihabovať (dodatočne schváliť) a účinky ratihabície pôsobia od samého začiatku. Nič ale

nesvedčí pre záver, ţe ţalovaná 3/ disponovala s peniazmi ţalovanej 1/ na základe nejakého

právneho úkonu. Potom by tá časť kúpnej ceny, na ktorú sa mali pouţiť prostriedky

zo sirotského dôchodku, netvorila výlučné vlastníctvo ţalovanej 3/, ale vec sa nadobudla

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení

ani prípadná skutočnosť, ţe by ţalovaná 3/ bola povinná vrátiť ţalovanej 1/ takto pouţité

prostriedky. Ak by totiţ takáto povinnosť ešte trvala v čase zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov, zohľadnila by sa pri vyporiadaní vecí nadobudnutých kúpnou

zmluvou RI/X. ( ).

Okresný súd B. rozsudkom (v poradí druhým) z 3. februára 2011, č.k. 13 C

69/2009-133 v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2011, č.k. 13 C

69/2009-159 určil, ţe nehnuteľnosti evidované na Správe katastra B.

na LV č. X. pod A par. reg. „C“ a to parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere

22

448 m, parcely č. X. – záhrady o výmere 380 m, parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 9 ma rodinný dom číslo súp. X. postavený

na parcele č. X., patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového

spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/. Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť

ţalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 777,05 € v lehote 15-tich dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe je

nespochybniteľné, ţe v čase pred uzavretím manţelstva ţalovaná 3/ bola poberateľkou

vdovského a sirotského dôchodku a z tohto titulu mohla disponovať s finančnými

prostriedkami v rozsahu tak, ako to uvádzala v rámci súdneho konania. V konaní však nebola

preukázaná jednoznačným spôsobom existencia vkladnej kniţky, resp. jej právneho reţimu.

V tejto časti ţalovaná 3/ neuniesla dôkazné bremeno, ktoré bolo na nej, aby jednoznačným

spôsobom preukázala, ţe pouţité finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny, čo i len z časti,

nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov tvoriacich bezpodielové

spoluvlastníctvo manţelov ţalobcu a ţalovanej 3/. V konaní nebolo preukázané, aké finančné

prostriedky boli uloţené na tejto vkladnej kniţke, teda to, ţe na tejto vkladnej kniţke boli

uloţené finančné prostriedky výlučne len zo sirotského a vdovského dôchodku, ţe v rámci

doby tam nebol vykonaný aj iný vklad finančných prostriedkov, ktorý by menil právny titul

nasporenej sumy. V konaní bolo preukázané len to, ţe ţalovaná 3/ dostávala sirotský

a vdovský dôchodok, pričom výška poskytnutých finančných prostriedkov na základe týchto

titulov bola dostatočná na úhradu kúpnej ceny. Či však v skutočnosti tieto finančné

prostriedky boli pouţité na úhradu kúpnej ceny, v konaní preukázané nebolo. Uviedol, ţe

pokiaľ ţalovaná 3/ teda jednoznačným spôsobom nepreukázala, ţe tieto nehnuteľnosti

nadobudla na základe finančných prostriedkov jej výlučne patriacich, neuniesla dôkazné

bremeno v zmysle ustanovenia v znení účinnom do 30. júna

1987, potom platí, ţe nadobudnutie vlastníctva čo i len jedným z manţelov v čase trvania

manţelstva platí na tieto veci reţim bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/ rozsudkom (v poradí

druhým) z 28. júna 2011, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v znení opravného uznesenia ako vecne správny v zmysle , potvrdil,

s tým, ţe rodinný dom súpisné číslo X. je postavený správne na pozemku – parcela registra

„C“ číslo X. (nie číslo „X.“). Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi

spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 €, a to na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. P. D., do troch dní. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku. Uviedol, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci

a tento správne právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce

uznesenie č.k. -111 zo dňa 19. augusta 2010. Zdôraznil, ţe zákon predpokladá,

ţe všetko, čo môţe byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov,

a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do tohto

spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak ( ). Ak jeden

z manţelov tvrdí, ţe vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do

svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe

nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej

3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené na

vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale

neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola

podľa zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v znení

opravného uznesenia potvrdil, pričom opravil chybne uvedené parcelné číslo pozemku, na

ktorom stojí rodinný dom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalovaní 1/, 2/ a ţalovaná 3/

dovolaniami.

Ţalovaní 1/, 2/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Zároveň navrhli odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením , (konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietali, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu

boli porušené ich ústavné práva podľa a Slovenskej

republiky, ako aj ľudské práva a slobody upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Mali za to, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje

náleţité právne posúdenie veci a najmä náleţité zákonom stanovené a vyţadované právne

odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali aj s ohľadom

na nevyjasnené a neodstránené nepresnosti a nejasnosti ţaloby za nezákonné, nakoľko je

nepresné, neurčité, nezrozumiteľné, tzn. zmätočné a nepreskúmateľné. Taktieţ namietali, ţe

odvolací súd sa vôbec nezaoberal so vznesenou námietkou premlčania nároku ţalobcu, ani

s inými zásadnými právnymi otázkami, ako je vznik kúpnej zmluvy zo dňa 25. júna 1987, jej

platnosť a účinnosť, ako aj moţnosť jej odporovania ako právneho úkonu účastníkov konania.

Rozsudok odvolacieho súdu podľa názoru ţalovaných 1/, 2/ neobsahuje ani dôvody, pre ktoré

by mala byť neplatná následná darovacia zmluva. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový

a právny stav veci.

Ţalovaná 3/ v dovolaní taktieţ navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a zároveň odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením ,

a tvrdiac, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Za takú vadu označila nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov z dôvodu absencie

ich riadneho odôvodnenia. Mala za to, ţe súdy na základe vykonaného dokazovania dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. Taktieţ namietala, ţe súdy sa nezaoberali otázkou platnosti kúpnej zmluvy a jej

záväznosti pri hodnotení dôkazov a neskúmali podrobnejšie ani uvádzané okolnosti

a podmienky vzniku tejto zmluvy. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový

a právny stav veci.

Ţalobca navrhol dovolania ţalovaných 1/, 2/, 3/ podľa zamietnuť

a zaviazať ich spoločne a nerozdielne k náhrade trov dovolacieho konania v sume 128,82 €.

Dôvody, na základe ktorých podali ţalovaní 1/, 2/, 3/ dovolania, povaţoval za neopodstatnené

a predmetné dovolanie za neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolania podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tieto

opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolania nie sú prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na námietky dovolateľov 1/, 2/, 3/ a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie

, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie namietanej vady

( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe

dovolatelia 1/, 2/, 3/ oprávnene vo svojich dovolaniach vytýkajú, ţe rozsudok odvolacieho

súdu je zmätočný a nepreskúmateľný.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným

právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania

je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného

vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je

jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.

Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení (

). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým

preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva v konštatovaní, ţe súd prvého

stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil.

Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie č.k.

111 zo dňa 19. augusta 2010 a zdôraznil, ţe zákon predpokladá, ţe všetko, čo môţe byť

predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a nadobudlo sa za trvania

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do tohto spoluvlastníctva, kým nie je

preukázaný opak ( ). Ak jeden z manţelov tvrdí, ţe vec

nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do svojho výlučného

vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov. Mal za to, ţe v súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe

nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej

3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené

na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale

neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola

podľa zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu

neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva zvýraznenie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom

nereagoval na dôvody odvolania ţalovaných 1/, 2/, 3/. Síce uviedol, ţe bolo na ţalovanej 3/,

aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené

na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry), avšak

bez bliţšieho zdôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovaných 1/, 2/, 3/.

Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne

významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru

vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je

chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen , ale aj

Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľom 1/, 2/, 3/ odňatá moţnosť konať pred súdom

( ).

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa ,

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. júna 2012

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová