Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c78/384242.953b4f.pdf
PDF · 141.13 KB
No categories available
5Cdo/210/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 210/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. P. K., zastúpeného
JUDr. P. D., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Z. P., 2/ P. K., ţalovaní 1/, 2/ zastúpení
Mgr. F.P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., 3/ Ing. D. K., zastúpenej JUDr.
Ľ.B., advokátkou v B., o určenie vlastníctva, vedenej
na Okresnom súde B. pod sp.zn. 13 C 69/2009, o dovolaní ţalovaných 1/, 2/ a dovolaní
ţalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2011,
sp.zn. 13 Co 149/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. júna 2011, sp.zn. 13 Co 149/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd B. rozsudkom (v poradí prvým) z 22. apríla 2010, č.k.
13 C 69/2009-90 určil, ţe nehnuteľnosti evidované na Správe katastra B.
pre katastrálne územie B., na LV č. X., pod A, parcely reg. „C“ a to parcela
2
č. KN X. – ostatné plochy o výmere 270 mpatria v celosti do zaniknutého
a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/. Vo zvyšku ţalobu
zamietol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe v čase nadobudnutia predmetných
nehnuteľností boli ţalobca a ţalovaná 3/ manţelia a ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
registrovanej štátnym notárstvom pod RI X. zo dňa 25. júna 1987 ţalovaná 3/ disponovala
dostatkom finančných prostriedkov potrebných na kúpu týchto nehnuteľností, pričom súd mal
za preukázané, ţe tieto boli v jej výlučnom vlastníctve, pochádzajúce jednak z vdovského,
resp. sirotského dôchodku. Súd sa zameral na otázku preukázania finančných prostriedkov
jednak vo výlučnej dispozícii ţalovanej 3/, resp. či tieto finančné prostriedky pochádzajú
z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe by čo
i len časť finančných prostriedkov pochádzajúcich z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva
manţelov bola pouţitá na kúpu týchto nehnuteľností. Zároveň v konaní nebolo preukázané, ţe
by finančné prostriedky, ktoré výlučne patrili ţalovanej 3/ a boli pouţité na zakúpenie
predmetných nehnuteľností, mali byť zakúpené s vôľou oboch manţelov tak, ţe by tieto
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva. Tomuto záveru nasvedčuje aj tá okolnosť, ţe ako
kupujúca v týchto kúpnych zmluvách vystupovala ţalovaná 3/. Uviedol, ţe za súhlasu
ţalovaných takáto vôľa zrejme prejavená bola, čo sa týka nehnuteľnosti vedenej na LV č. X.
2
a to parcely č. KN X. o výmere 270 m, resp. aj moţnosti, ţe na zakúpenie týchto
nehnuteľností boli pouţité prostriedky z reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov.
Súd preto v tejto časti ţalobe ţalobcu vyhovel ako dôvodnej. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol
z dôvodu, ţe v danom prípade tieto nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva ţalovanej 3/
napriek tomu, ţe boli nadobudnuté za trvania manţelstva, avšak výmenou za iné veci, ktoré
boli v jej samostatnom vlastníctve. Konštatoval, ţe sa jedná o pouţitie zásady surogácie –
transformácie, pokiaľ teda nová vec nastúpila miesto doterajšej veci a to buď priamo, alebo
nepriamo prostredníctvom peňazí. V bezpodielovom spoluvlastníctve teda nebude taká vec,
ktorú niektorý z manţelov nadobudol počas trvania manţelstva výmenou za vec, alebo
z výťaţku takej veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. V prípade, ţe by na zadováţenie
takejto veci bola pouţitá čo i len časť spoločných prostriedkov, takáto vec by patrila do
reţimu bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, avšak toto v konaní preukázané nebolo.
O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa
povaţoval predmet sporu, a teda vyporiadanie vlastníckych a majetkových práv bývalých
manţelov, t.j. ţalobcu a ţalovanej 3/, a to aj z pohľadu na prebiehajúce konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov vedené na Okresnom súde B. pod
sp.zn.
12C 176/2005, ktoré je prerušené pre práve toto prebiehajúce konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom (v poradí prvým)
z 19. augusta 2010, sp.zn. 13 Co 134/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej
ţalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V časti, v ktorej ţalobe vyhovel, ponechal rozsudok nedotknutý. Zrušujúci výrok odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Z vyjadrení ţalovanej 3/
povaţoval za nesporný fakt, ţe peniaze mala uloţené na vkladnej kniţke. Uviedol, ţe keby aj
boli vklady z výlučných prostriedkov ţalovanej 3/ (napríklad z jej vdovského dôchodku alebo
z jej príjmu pred 25. májom 1985), úroky z vkladu pripísané po uzavretí manţelstva sú uţ
majetkom nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Kúpna cena by preto
bola sčasti hradená aj zo spoločných prostriedkov, a takto nadobudnutá vec patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Zdôraznil, ţe vznik bezpodielového
spoluvlastníctva manţelov k veci nemoţno odvrátiť dohodou manţelov (podľa právneho
stavu k 30. júnu 1987) v tom zmysle, ţe v kúpnej zmluve bude ako jediný kupujúci
vystupovať len jeden z nich, ak kúpna cena je hradená aj zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ
išlo o úspory zo sirotského dôchodku ţalovanej 1/, uviedol, ţe je pravdou, ţe v čase, kedy
s nimi mala disponovať ţalovaná 3/, išlo o úkon v rozpore s ustanovením § 28 Občianskeho
zákonníka (chýbalo schválenie súdu), ale zároveň platilo, ţe ţalovaná 1/ mohla takýto úkon
ratihabovať (dodatočne schváliť) a účinky ratihabície pôsobia od samého začiatku. Nič ale
nesvedčí pre záver, ţe ţalovaná 3/ disponovala s peniazmi ţalovanej 1/ na základe nejakého
právneho úkonu. Potom by tá časť kúpnej ceny, na ktorú sa mali pouţiť prostriedky
zo sirotského dôchodku, netvorila výlučné vlastníctvo ţalovanej 3/, ale vec sa nadobudla
do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení
ani prípadná skutočnosť, ţe by ţalovaná 3/ bola povinná vrátiť ţalovanej 1/ takto pouţité
prostriedky. Ak by totiţ takáto povinnosť ešte trvala v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manţelov, zohľadnila by sa pri vyporiadaní vecí nadobudnutých kúpnou
zmluvou RI/X. (§ 150 Občianskeho zákonníka).
Okresný súd B. rozsudkom (v poradí druhým) z 3. februára 2011, č.k. 13 C
69/2009-133 v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2011, č.k. 13 C
69/2009-159 určil, ţe nehnuteľnosti evidované na Správe katastra B.
na LV č. X. pod A par. reg. „C“ a to parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere
22
448 m, parcely č. X. – záhrady o výmere 380 m, parcely č. X. – zastavané plochy a nádvoria
2
o výmere 9 ma rodinný dom číslo súp. X. postavený
na parcele č. X., patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctva ţalobcu a ţalovanej 3/. Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť
ţalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 777,05 € v lehote 15-tich dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe je
nespochybniteľné, ţe v čase pred uzavretím manţelstva ţalovaná 3/ bola poberateľkou
vdovského a sirotského dôchodku a z tohto titulu mohla disponovať s finančnými
prostriedkami v rozsahu tak, ako to uvádzala v rámci súdneho konania. V konaní však nebola
preukázaná jednoznačným spôsobom existencia vkladnej kniţky, resp. jej právneho reţimu.
V tejto časti ţalovaná 3/ neuniesla dôkazné bremeno, ktoré bolo na nej, aby jednoznačným
spôsobom preukázala, ţe pouţité finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny, čo i len z časti,
nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov tvoriacich bezpodielové
spoluvlastníctvo manţelov ţalobcu a ţalovanej 3/. V konaní nebolo preukázané, aké finančné
prostriedky boli uloţené na tejto vkladnej kniţke, teda to, ţe na tejto vkladnej kniţke boli
uloţené finančné prostriedky výlučne len zo sirotského a vdovského dôchodku, ţe v rámci
doby tam nebol vykonaný aj iný vklad finančných prostriedkov, ktorý by menil právny titul
nasporenej sumy. V konaní bolo preukázané len to, ţe ţalovaná 3/ dostávala sirotský
a vdovský dôchodok, pričom výška poskytnutých finančných prostriedkov na základe týchto
titulov bola dostatočná na úhradu kúpnej ceny. Či však v skutočnosti tieto finančné
prostriedky boli pouţité na úhradu kúpnej ceny, v konaní preukázané nebolo. Uviedol, ţe
pokiaľ ţalovaná 3/ teda jednoznačným spôsobom nepreukázala, ţe tieto nehnuteľnosti
nadobudla na základe finančných prostriedkov jej výlučne patriacich, neuniesla dôkazné
bremeno v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. júna
1987, potom platí, ţe nadobudnutie vlastníctva čo i len jedným z manţelov v čase trvania
manţelstva platí na tieto veci reţim bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/ rozsudkom (v poradí
druhým) z 28. júna 2011, sp.zn. 13 Co 149/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v znení opravného uznesenia ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil,
s tým, ţe rodinný dom súpisné číslo X. je postavený správne na pozemku – parcela registra
„C“ číslo X. (nie číslo „X.“). Ţalovaným 1/, 2/, 3/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi
spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 €, a to na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. P. D., do troch dní. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku. Uviedol, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci
a tento správne právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce
uznesenie č.k. 13Co 134/2010-111 zo dňa 19. augusta 2010. Zdôraznil, ţe zákon predpokladá,
ţe všetko, čo môţe byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov,
a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do tohto
spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak (§ 143 Občianskeho zákonníka). Ak jeden
z manţelov tvrdí, ţe vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do
svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe
nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej
3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené na
vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale
neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola
podľa zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v znení
opravného uznesenia potvrdil, pričom opravil chybne uvedené parcelné číslo pozemku, na
ktorom stojí rodinný dom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalovaní 1/, 2/ a ţalovaná 3/
dovolaniami.
Ţalovaní 1/, 2/ navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Zároveň navrhli odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietali, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu
boli porušené ich ústavné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj ľudské práva a slobody upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Mali za to, ţe v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje
náleţité právne posúdenie veci a najmä náleţité zákonom stanovené a vyţadované právne
odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali aj s ohľadom
na nevyjasnené a neodstránené nepresnosti a nejasnosti ţaloby za nezákonné, nakoľko je
nepresné, neurčité, nezrozumiteľné, tzn. zmätočné a nepreskúmateľné. Taktieţ namietali, ţe
odvolací súd sa vôbec nezaoberal so vznesenou námietkou premlčania nároku ţalobcu, ani
s inými zásadnými právnymi otázkami, ako je vznik kúpnej zmluvy zo dňa 25. júna 1987, jej
platnosť a účinnosť, ako aj moţnosť jej odporovania ako právneho úkonu účastníkov konania.
Rozsudok odvolacieho súdu podľa názoru ţalovaných 1/, 2/ neobsahuje ani dôvody, pre ktoré
by mala byť neplatná následná darovacia zmluva. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový
a právny stav veci.
Ţalovaná 3/ v dovolaní taktieţ navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a zároveň odloţiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
a § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Za takú vadu označila nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov z dôvodu absencie
ich riadneho odôvodnenia. Mala za to, ţe súdy na základe vykonaného dokazovania dospeli
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Taktieţ namietala, ţe súdy sa nezaoberali otázkou platnosti kúpnej zmluvy a jej
záväznosti pri hodnotení dôkazov a neskúmali podrobnejšie ani uvádzané okolnosti
a podmienky vzniku tejto zmluvy. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový
a právny stav veci.
Ţalobca navrhol dovolania ţalovaných 1/, 2/, 3/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť
a zaviazať ich spoločne a nerozdielne k náhrade trov dovolacieho konania v sume 128,82 €.
Dôvody, na základe ktorých podali ţalovaní 1/, 2/, 3/ dovolania, povaţoval za neopodstatnené
a predmetné dovolanie za neprípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tieto
opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolania nie sú prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vzhľadom na námietky dovolateľov 1/, 2/, 3/ a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie
§ 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd kládol dôraz na skúmanie namietanej vady
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe
dovolatelia 1/, 2/, 3/ oprávnene vo svojich dovolaniach vytýkajú, ţe rozsudok odvolacieho
súdu je zmätočný a nepreskúmateľný.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS
14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným
právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Jedným z dôvodov, prečo právo účastníka konania
je takým právom, je to, ţe súd je povinný odôvodniť svoje rozhodnutie aj v rámci verejného
vyhlásenia rozhodnutia. Práve prítomnosť verejnosti a prítomnosť účastníkov konania je
jednou zo záruk, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu nebude svojvoľným a arbitrárnym.
Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211
O.s.p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ
s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým
preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom
opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je
podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.
Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však
nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe
ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd
prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane
mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva v konštatovaní, ţe súd prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil.
Odvolací súd v odôvodnení poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie č.k. 13Co 134/2010-
111 zo dňa 19. augusta 2010 a zdôraznil, ţe zákon predpokladá, ţe všetko, čo môţe byť
predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a nadobudlo sa za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, patrí do tohto spoluvlastníctva, kým nie je
preukázaný opak (§ 143 Občianskeho zákonníka). Ak jeden z manţelov tvrdí, ţe vec
nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov do svojho výlučného
vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, ţe vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manţelov. Mal za to, ţe v súdenej veci ţalovaná 3/ nepreukázala, ţe
nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, ţe bolo na ţalovanej
3/, aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené
na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry). Toto ale
neurobila. Uviedol, ţe nie je tieţ pravdou, ţe kúpna cena bola „57 462 Kčs“, ale táto bola
podľa zmluvy 69 867 Kčs (č.l. 9 spisu). Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu
neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva zvýraznenie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom
nereagoval na dôvody odvolania ţalovaných 1/, 2/, 3/. Síce uviedol, ţe bolo na ţalovanej 3/,
aby doloţila, ak sa odvoláva na to, ţe mala svoje výlučné peňaţné prostriedky uloţené
na vkladnej kniţke, ţe išlo o výhernú vkladnú kniţku (teda neúročenú a bez výhry), avšak
bez bliţšieho zdôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalovaných 1/, 2/, 3/.
Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne
významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru
vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je
chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľom 1/, 2/, 3/ odňatá moţnosť konať pred súdom
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. júna 2012
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová