Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 132/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 13. novembra

2002 prerokoval sťažnosť MUDr. M. G., bytom N. Z., zastúpeného advokátkou JUDr. T. T.,

N. Z, o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č. k. -37 z 9. apríla 2002, za účasti

Krajského súdu v Nitre, a takto

r o z h o d o l :

Základné právo MUDr. M. G. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -37 z 9. apríla 2002

n e b o l o p o r u š e n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2002

doručená sťažnosť MUDr. M. G., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietol

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd)

č. k. -37 z 9. apríla 2002. Ako dôvody porušenia tohto základného práva uviedol:

„V správnom konaní boli podstatným spôsobom dotknuté moje práva, ako vlastníka

nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke práva požívajú ústavnú ochranu. Začal som sa domáhať

toho, aby som bol pribratý do konania ako účastník. Správny orgán so mnou konal ako

s vedľajším účastníkom, hoci inštitút vedľajšieho účastníka správne konanie nepozná a ako

takému mi riadne doručil prvé rozhodnutie vo veci pod číslom OPPaLH-00087-

2001/001672/BT zo dňa 2. 1. 2002, voči ktorému som sa odvolal. O tomto odvolaní Krajský

súd rozhodol v konaní a zo dňa 15. 5. 2001. Následné rozhodnutie

správneho orgánu zo dňa 17. 1. 2002 mi bolo opätovne doručené, avšak odvolanie, ktoré

som voči tomuto rozhodnutiu podal, Krajský súd v Nitre už odmietol s odôvodnením, že nie

som osobou oprávnenou takéto odvolanie podať. Hoci som bol v správnom konaní

označený ako vedľajší účastník, bolo mi v skutočnosti priznané postavenie riadneho

účastníka konania, na všetky moje námietky v konaní sa prihliadalo, resp. sa s nimi správny

orgán vyrovnával, všetky rozhodnutia a znalecké posudky mi boli doručované, bolo mi

umožnené nahliadať do spisov správneho orgánu v tejto veci a bol som teda riadnym

účastníkom konania.

Tým, že som v konaní správneho orgánu bol označený ako vedľajší účastník,

odvolací orgán - Krajský súd v Nitre odmietol na základe môjho odvolania konať, čím mi

nebolo umožnené konať pred súdom a chrániť svoje vlastnícke právo.

Zákon č. 229/91 Zb. hmotnoprávne vymedzuje okruh oprávnených a povinných

osôb, a to v ust. § 4 a 5 cit. zákona. Neurčuje však z procesného hľadiska okruh účastníkov

právneho konania o reštitučnom nároku oprávnených osôb, preto sa podľa môjho názoru na

túto otázku v plnom rozsahu vzťahuje zákon č. 71/67 Zb. o správnom konaní. V zmysle

tohto zákona a jeho ust. § 14, je účastníkom správneho konania ten o koho právach, právom

chránených záujmov a povinnostiach sa má konať alebo koho práva právom chránené

povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účelom správneho konania je

rozhodovanie o konkrétnych právnych pomeroch individuálne určených účastníkov

konania. Znakom účastníka konania je vo všetkých prípadoch hmotnoprávny pomer

určitého občana k veci, ktorá je predmetom konania. Hoci postačuje predpoklad existencie

dotknutého, práva v danom prípade je listom vlastníctva a kúpnou zmluvou preukázané

moje právo byť účastníkom konania. Preto mi správny poriadok postavenie účastníka

konania priznáva priamo a ak by bol správny orgán toho názoru, že mi takéto účastníctvo

neprislúcha, musel by o tom rozhodnúť formou rozhodnutia v správnom konaní a do toho

času, kým sa takéto rozhodnutie stane právoplatným, musí so mnou zaobchádzať ako

s účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že priamo zo zákona mi postavenie účastníka

konania prináleží a na túto skutočnosť nemôže mať vplyv ani fakt, že som bol v rozhodnutí

správneho orgánu označený len ako vedľajší účastník.

Vo vyššie spomínanom správnom konaní boli priamo dotknuté a ohrozené moje

vlastnícke práva, keď na nehnuteľnosť, ktorá mi patrí, bolo priznané vlastnícke právo iným

osobám, navyše bola priamo rozhodnutím správneho orgánu podľa môjho názoru nad rámec

zákona vyslovená tiež platnosť spomínanej kúpnej zmluvy.

K samotnému konaniu som mal vážne výhrady jednak z hľadiska procesného, keď sa

domnievam, že nebol dôvod na začatie správneho konania pre zmeškanie lehoty

oprávnených osôb, ďalej som tvrdil, že oprávneným osobám nárok na vydanie

nehnuteľnosti nevznikol tiež z dôvodu, že obdobie, v ktorom im nehnuteľnosť bola odňatá,

nespadá do obdobia, za ktoré sa má reštitučným zákonom majetková krivda odstraňovať.

Okrem toho som namietal, že vôbec nie je daná pôsobnosť zákona 229/91 Zb., keď v danom

prípade nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nie je a nikdy nebola poľnohospodárskou

usadlosťou a v neposlednom rade som tiež namietal skutočnosť, že dôvod na vydanie

nehnuteľnosti by ani pri splnení všetkých podmienok nebol daný, pretože došlo k zásadnej

prestavbe, ktorou nehnuteľnosť stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter a táto

nehnuteľnosť by nemohla slúžiť svojmu pôvodnému účelu.

Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu, rozhodovalo sa o mojom vlastníckom

práve a postupom súdu, ktorý moje odvolanie odmietol, mi bola odňatá možnosť chrániť

svoje vlastnícke právo pred súdom a realizovať procesné práva smerujúce k uplatneniu

nároku na ochranu môjho vlastníckeho práva.

Týmto postupom súdu boli porušené moje základné práva a slobody, konkrétne právo

na súdnu ochranu, zaručené mi článkom 46 SR.“

Na základe týchto dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol nález:

„1. Ústavnej sťažnosti sťažovateľa sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu priznané v článku 46 Slovenskej

republiky bolo porušené tým, že sťažovateľom podané odvolanie voči rozhodnutiu

OPPaLH - 00087-2001/001672/BT zo dňa 2. 1. 2002 v rámci konania o preskúmaní

rozhodnutí správnych orgánov súdom, Krajský súd v Nitre v konaní

uznesením zo dňa 9. 4. 2002 odmietol, čím mu nebolo priznané postavenie účastníka

správneho konania, oprávneného na podanie odvolania, hoci v napadnutom správnom

konaní sú priamo dotknuté článkom 20 SR chránené vlastnícke práva

sťažovateľa, čím mu podľa ust. § 14 Zák. č. 71/67 Zb. o správnom konaní postavenie

účastníka konania prislúcha.

3. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 9. 4. 2002 č. k. -37 sa zrušuje a vec

sa vracia Krajskému súdu na ďalšie konanie.“

Krajský súd predložil ústavnému súdu súdny spis sp. zn. , avšak k veci sa

nevyjadril.

Obaja účastníci konania pred ústavným súdom súhlasili s upustením od konania

verejného ústneho pojednávania.

II.

Krajský súd odmietol napadnutým rozhodnutím opravný prostriedok sťažovateľa

z týchto dôvodov:

«Navrhovateľ (sťažovateľ), ktorý bol v správnom konaní považovaný správnym

orgánom za „vedľajšieho účastníka konania“, podal návrh na preskúmanie rozhodnutia

Okresného úradu, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v N. Z.

číslo OPP a LH-00062-2002/002762/BT zo dňa 17. januára 2002, ktorým bolo priznané

oprávneným osobám Ing. K. H. a I. H. rod. H. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz.

2

K., parc. č. 646/1 - zastavaná plocha o výmere 1038 ma dom súp. č. 351, zapísaným na LV

č. 1592, každému v podiele po ¼-ine.

Podľa konanie sa začína na

návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu

(neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu - ). Podľa ods. 3

citovaného zákonného ustanovenia, účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na

správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

V danom prípade ide o konanie o vydanie nehnuteľností podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov. Tento hmotnoprávny predpis určuje účastníkov

správneho konania o vydanie nehnuteľnosti (ustanovuje kto je osobou oprávnenou a kto

osobou povinnou). Oprávnená osoba a povinná osoba sú účastníkmi konania v správnom

konaní o vydanie nehnuteľností. Správny orgán účastníkom konania nie je. Správny orgán

priberie do konania aj inú osobu (v zmysle ustanovenia

o správnom konaní), ako účastníka konania, okrem toho koho určuje hmotnoprávny predpis.

pojem účastníka vymedzuje veľmi všeobecne. Správny poriadok tým

dáva prednosť osobitným predpisom, aby pre svoju potrebu bližšie určili, kto je účastníkom

konania.

... správny orgán konal s navrhovateľom MUDr. M. G. ako s „vedľajším účastníkom

konania“. Postavenie vedľajšieho účastníka konania v konaní podľa tretej hlavy V. časti

nie je upravené. Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v V. časti , sa použijú primerane ustanovenia prvej a tretej časti tohto zákona. V prvej

hlave III. časti , a to v ustanovení sa uvádza, že ako vedľajší účastník môže

sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na

jeho výsledku.

V danom prípade MUDr. M. G. nevstupoval do konania popri navrhovateľovi ani

popri odporcovi. Návrh podal sám. Vzhľadom na túto skutočnosť ho bolo potrebné

považovať, v zmysle ustanovenia , za toho, kto naň nie je oprávnený. Podľa

, ak návrh podal ten, kto naň nie je oprávnený, súd uznesením opravný

prostriedok odmietne.»

III.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Právo na prístup k súdnej

ochrane však nemá a ani nemôže mať absolútnu povahu. Účelom citovaného článku

je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany.

Právo zaručené umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov

ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom

konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú.

Z uvedeného výkladu a chápania pre sťažnosť sťažovateľa

v tomto konaní pred ústavným súdom vyplýva, že na to, aby sa stal účastníkom konania

vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. , musel splniť predpoklady

ustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma predovšetkým z procesného

hľadiska, najmä či návrh na začatie konania vrátane opravného prostriedku proti

rozhodnutiam orgánov verejnej správy v správnom súdnictve bol podaný včas, oprávnenou

osobou a či návrh smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je správny súd oprávnený a povinný

preskúmať. Ak súd v správnom súdnictve zistí, že návrh podala neoprávnená osoba, návrh

(opravný prostriedok) odmietne.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len

„Správny poriadok“ - účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto

tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania

je aj ten, komu osobitný právny predpis také postavenie priznáva.

Správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom

sťažovateľa v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn. , považoval

sťažovateľa v (správnom) konaní o vydanie nehnuteľnosti za vedľajšieho účastníka, hoci

v Správnom poriadku ani v o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) nie je ustanovenie, ktoré by upravovalo postavenie vedľajšieho účastníka.

Označenie sťažovateľa za vedľajšieho účastníka konania bolo preto bez právneho

významu. Jedinou relevantnou skutočnosťou bolo posúdenie aplikácie subsidiárnej

pôsobnosti Správneho poriadku (v danom prípade vymedzenie okruhu účastníkov

správneho konania) k osobitným predpisom o správnom konaní (v danom prípade

k osobitným ustanoveniam o vymedzení účastníkov v konaní o vydanie nehnuteľnosti).

Krajský súd pri určovaní okruhu účastníkov v správnom konaní, v ktorom bolo

vydané rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom sťažovateľa, vychádzal z toho, že

podľa účastníkom správneho konania o vydanie nehnuteľnosti

podľa citovaného zákona je iba oprávnená osoba a povinná osoba.

Sťažovateľ nemal (ani to netvrdil) postavenie ani jedného z týchto osobitným

predpisom vymedzených účastníkov konania o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona

č. Trval iba na tom, aby jeho účasť v konaní pred správnym orgánom

a nadväzne na to pred správnym súdom bola akceptovaná z dôvodu vlastníckeho práva

k reštituovanej nehnuteľnosti, v ktorej vykonáva prax lekára, a právne argumentoval

dôvodmi uvedenými v § 14 Správneho poriadku.

Konštatná prax správneho súdnictva vychádza zo subsidiárnej povinnosti Správneho

poriadku a v súlade s ňou zotrváva na stanovisku, že účastníkom konania pred správnym

orgánom, a teda aj pred správnym súdom, je osoba, ktorú ustanovuje osobitný predpis

(z poslednej doby je to napr. R 92/2001 - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16. júna 2000 sp. zn. ), ak osobitný predpis okruh účastníkov ustanovuje.

Akceptovanie vzťahu subsidiarity pri vymedzení okruhu účastníkov vyššie

uvedeného správneho konania bolo aj pre ústavný súd rozhodujúcim kritériom z hľadiska

posúdenia možnosti sťažovateľa byť účastníkom správneho konania a v nadväznosti na to

účastníkom konania pred súdom v správnom súdnictve. Ústavný súd na základe vyššie

uvedeného je však toho názoru, že sťažovateľ účastníkom správneho konania o vydanie

nehnuteľnosti nebol. V nadväznosti na túto skutočnosť nebol preto ani oprávnený

na podanie návrhu na preskúmanie správneho rozhodnutia v správnom súdnictve.

Na základe tohto ústavný súd uzavrel, že odmietnutím návrhu sťažovateľa na začatie

konania pred správnym súdom (t. j. podaným inou osobou, ako sú účastníci namietaného

správneho konania) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa .

Preto ústavný súd rozhodol tak, že napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa .

Nad rámec odôvodnenia tohto nálezu ústavný súd pripomína, že sťažovateľ

ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania o vydanie nehnuteľnosti

podľa , nie je zbavený základného práva na súdnu ochranu, pretože

platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje štandartné právne prostriedky súdnej

a inej ochrany vlastníckeho práva za predpokladu, že osoba, ktorá sa dožaduje ochrany ako

vlastník, spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na poskytnutie takej ochrany.