Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/88/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: TATRASVIT SVIT - SOCKS, a.s., so sídlom Mierová 1, 059 21 Svit, IČO: 31 707 289, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, proti žalovanému: TRIKOT s.r.o., so sídlom Ruskov 70, 044 19 Ruskov, IČO: 44 502 788, právne zastúpeného Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 916/3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 633 284, o zaplatenie 22.785,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 24.03.2025, č.k. – 207 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok č.k. - 207 zo dňa 24.03.2025 tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.785,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:

- zo sumy 35.750,40 eur od 03.06.2020 do 17.07.2020,

- zo sumy 8.750,40 eur od 18.07.2020 do 19.03.2021,

- zo sumy 5.714,30 eur od 20.03.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 15.070,80 eur od 04.06.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 74.958,42 eur od 12.06.2020 do 26.08.2020,

- zo sumy 38.958,42 eur od 27.08.2020 do 29.10.2020,

- zo sumy 26.248,42 eur od 30.10.2020 do 09.11.2020,

- zo sumy 2.000,- eur od 10.11.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa 3.6.2021, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 22.785,10 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru.

3. Žalobca skutkové tvrdenia preukazujúce nárok vymedzil spôsobom, že strany sporu sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti dohodli na vzájomnej výrobnej spolupráci, kde sa žalobca zaviazal vyrábať a dodávať žalovanému ochranné pomôcky - rúška. Spolupráca medzi sporovými stranami trvala od mája 2020, keď žalovaný spočiatku svoje záväzky zaplatiť žalobcovi cenu za výrobu a dodanie ochranných rúšok na základe faktúr (č. 206810002, 206810003, 206810004, 206810005, 206810006, 206810007, 206810008, 206810009, 206810013), vystavených žalobcom, plnil. Žalovaný sa následne dostal do omeškania s plnením svojho záväzku uhradiť žalobcovi cenu za dodané ochranné rúška riadne a včas, a to faktúry č. 206810011, 206810012 a 206810014 s tým, že faktúru č. 206810011 vo výške 35.750,40 eur, vystavenú dňa 26.05.2020, splatnú dňa 02.06.2020 žalovaný uhradil len čiastočne vo výške 30.036,10 eur (úhrada dňa 17.07.2020 vo výške 27.000,- eur a dňa 19.03.2021 vo výške 3.036,10 eur), faktúru č. 206810012 vo výške 15.070,80 eur vystavenú dňa 27.05.2020, splatnú dňa 03.06.2020 neuhradil vôbec a faktúru č. 206810014 vo výške 74.958,42 eur vystavenú dňa 04.06.2020, splatnú dňa 11.06.2020 uhradil čiastočne vo výške 72.958,42 eur, (úhrada dňa 26.08.2020 vo výške 36.000,- eur, dňa 29.10.2020 vo výške 12.710,- eur, dňa 09.11.2020 vo výške 24.248,42 eur).

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4.1. Nepoprel, že medzi stranami sporu došlo k dohode ohľadom výroby rúšok spôsobom, že žalobca dňa 7.5.2020 e-mailom zaslal po predchádzajúcich jednaniach žalovanému zmluvu o výrobnej spolupráci zo dňa 06.05.2020 s pokynom, aby ju žalovaný vytlačil, podpísal, dal do obálky s menom A. B. a nechal na vrátnici žalobcu, čo žalovaný na ďalší deň (resp. o dva dni) splnil a uvedenú zmluvu podpísanú ním v dvoch vyhotoveniach doručil v obálke. Žalobca žalovanému nezaslal jeden podpísaný exemplár uvedenej zmluvy, takže žalovaný disponuje len s textom zmluvy o výrobnej spolupráci v podobe, v akej mu bola zaslaná mailom, t.j. bez podpisov. V zmysle tejto dohody, akceptovanej žalovaným dňa 07.05.2020, bola začatá výroba rúšok s tým, že dohodnutá cena za 1 ks bola vo výške 0,85 eur bez DPH. Žalobca následne v dohodnutej jednotkovej cene 0,85 eur bez DPH vystavil žalovanému faktúry v období od 07.05.2020 do 18.05.2020. Následne mu dňa 20.05.2020 doručil e-mailom Dodatok č. 1 zo dňa 18.05.2020 s rovnakým pokynom ako dňa 07.05.2020. Predmetom Dodatku č. 1 bola zmena čl. III ods. 1 zmluvy, teda navýšenie jednotkovej ceny rúška zo sumy 0,85 eur bez DPH na sumu 0,95 eur bez DPH. Uvedené navýšenie ceny žalovaný neakceptoval, Dodatok č. 1 nepodpísal a nedoručil ho žalobcovi. Napriek uvedenému všetky ďalšie faktúry vystavené odo dňa 19.05.2020 (faktúra č. 206810007, č. 206810008, č. 206810009, č. 206810011, č. 206810012, č. 206810013, č. 206810014) vystavil žalobca s navýšenou jednotkovou cenou 0,95 eur bez DPH. Nesprávnosť fakturácie ohľadom jednotkovej ceny žalovaný zistil pri doručení faktúry č. 206810011, v dôsledku čoho túto neuhradil v celom rozsahu, faktúru č. 206810012 neuhradil vôbec a faktúru č. 206810014 uhradil iba čiastočne, s tým, že pri ukončení výroby rúšok bude vykonané vzájomné vysporiadanie v zmysle zmluvy o výrobnej spolupráci. Žalovaný tak tvrdí, že žalobca bez zmluvného základu jednostranne navýšil jednotkovú cenu za rúška.

4.2. V ďalšom namietal, že rúška účtované faktúrami č. 206810011, č. 206810012 a č. 206810014 mu žalobca nedodal, žalovaný ich neprevzal a nedal ani pokyn na ich prevzatie treťou osobou.

4.3. Nepoprel, že všetky tri žalované faktúry eviduje vo svojom účtovníctve, pojal ich do kontrolného výkazu DPH, no v prípade ak dôjde k vzájomnému vysporiadaniu, vykoná zmeny v svojom účtovníctve a podá opravné daňové priznanie k DPH.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- žalobca sa so žalovaným dňa 6.5.2020 dohodli na výrobe ochranných pomôcok (rúšok) pre žalovaného, počas ktorej spolupráce žalobca vyúčtoval žalovanému dodané rúška faktúrami č. 206810002 (6.570 ks rúšok), 206810003 (9.800 ks rúšok), 206810004 (18.150 ks rúšok), 206810005 (15.630 ks rúšok), 206810006 (16.382 ks rúšok), 206810007 (3.000 ks rúšok), 206810008 (53.684 ks rúšok), 206810009 (26.970 ks rúšok), 206810013 (33.864 ks rúšok), ktoré žalovaný plnil a faktúrami č. 206810011 (31.360 ks rúšok), 206810012 (13.220 ks rúšok) a 206810014 (65.753 ks rúšok). Faktúru č. 206810011 vo výške 35.750,40 eur vystavenú dňa 26.05.2020, splatnú dňa 02.06.2020 žalovaný uhradil žalobcovi len čiastočne vo výške 30.036,10 eur (dňa 17.07.2020 sumu 27.000,- eur a dňa 19.03.2021 vo výške 3.036,10 eur). Faktúru č. 206810012 vo výške 15.070,80 eur vystavenú dňa 27.05.2020, splatnú dňa

03.06.2020 neuhradil vôbec. Faktúru č. 206810014 vo výške 74.958,42 eur vystavenú dňa 04.06.2020, splatnú dňa 11.06.2020 uhradil čiastočne vo výške 72.958,42 eur (dňa 26.08.2020 sumu 36.000,- eur, dňa 29.10.2020 sumu 12.710,- eur a dňa 09.11.2020 sumu 24.248,42 eur);

- faktúrami č. 206810002, 206810003, 206810004, 206810005 a 206810006 vyúčtoval žalobca žalovanému vyrobené rúška v jednotkovej cene 0,85 eur a faktúrami č. 206810007, 206810008, 206810009, 206810011, 206810012, 206810013 a 206810014 v jednotkovej cene 0,95 eur. Z predložených faktúr č. 206810009, 206810011, 206810012, 206810013 a 206810014, resp. z medzinárodných nákladných listov (CMR) priložených k týmto faktúram je zrejmé, že vyúčtovaný tovar bol dodávaný príjemcovi - spoločnosti TEWI GmbH, so sídlom Ferdinand-Schneider Strasse 14-16, 360 43 Fulda, Nemecko;

- faktúrou č. 2020037 zo dňa 21.06.2020 žalovaný vyúčtoval spoločnosti TEWI GmBH & Co.KG, so sídlom Ferdinand-Schneider Strasse 14-16, 360 43 Fulda, SRN, doplatok 0,10 eur/kus za dodanie 227.851 kusov rúšok, ako služby spojené so zabezpečením výroby rúšok, v sume 22.785,10 eur;

- podľa e-mailovej komunikácie strán sporu zástupca žalobcu zaslal zástupcovi žalovaného e-maily s textom zmluvy o výrobnej spolupráci zo dňa 06.05.2020 a následne s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve datovaným 18.05.2020. Obsahom textu zmluvy o výrobnej spolupráci zo dňa 06.05.2020 bolo aj dojednanie na cene 0,85 eur bez DPH za 1 kus výrobku - rúška a predmetom Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 18.05.2020 bolo dojednanie na zmene ceny na 0,95 eur bez DPH za 1 kus;

- z výpovede člena štatutárneho orgánu žalobcu, Ing. Mariana Becka, na pojednávaní dňa 23.01.2023 zistil, že ho oslovil žalovaný, nakoľko nemal kapacity na šitie rúšok, kde jeho nemecký obchodný partner potreboval ich veľké množstvo. Dohodli sa na vzájomnej spolupráci spočívajúcej vo výrobe rúšok pre žalovaného. A. B. mal na úvodnom stretnutí navrhnúť túto dohodnutú spoluprácu dať aj do písomnej formy, ktorý text zmluvy konateľ žalovaného žiadal zaslať e-mailom s tým, že podpísanú zmluvu donesie na ďalší deň, čo sa však neudialo. Po asi dvoch týždňoch spolupráce sa so žalovaným dohodli na zmenenej cene z 0,85 eur na 0,95 eur/kus, kde konateľ žalovaného trval na tom, že žalobcovi donesie podpísanú zmluvu zo dňa 06.05.2020 a na zmenu postačí len vyhotovenie dodatku. V tomto smere A. B. uviedol, že bežnou obchodnou praxou žalobcu je nevyžadovanie písomne uzavretej zmluvy, ktorú realizuje len v prípade, ak je zmluvným partnerom žalobcu štát, resp. realizujú štátnu zákazku. Žalobca následne žalovanému dodával tovar, ktorý mu vyúčtoval vystavenými faktúrami, a to pri jednotkovej cene 0,85 eur, ako aj 0,95 eur. Žalovaný tieto faktúry riadne platil, až do faktúry č. 206810011, kde sa konateľ žalovaného ospravedlňoval tým, že nedostal peniaze od svojho obchodného partnera z Nemecka. Po čase žalovaný čiastočne uhradil predmetné faktúry č. 206810011 a 206810014 jednotlivými splátkami, no následne sa odmlčal a potom opätovne ospravedlnil (obchodný partner z Nemecka nezaplatil, preto nevie zaplatiť on). Vo vzťahu k dodaniu tovaru A. B. uviedol, že sprvu konateľ žalovaného, prípadne jeho otec chodili pre vyrobený tovar a neskôr, keď to bolo už vo väčších množstvách, tak si dopravu zabezpečovali prepravcovia;

- z výpovede konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 23.01.2023 zistil, že začiatkom mája 2020 s otcom prišli do spoločnosti žalobcu s požiadavkou na spoluprácu pri výrobe rúšok za jednotkovú cenu 0,75 eur/kus. Žalobca súhlasil s cenou, ktorú konateľ žalovaného zatelefonoval svojmu nemeckému odberateľovi. Nepamätal si konkrétnosti prípravy zmluvy zo dňa 6.5.2023, avšak podpísanú doručil do spoločnosti žalobcu tak, že keď preberal vyrobené rúška, zmluvu nechal na vrátnici žalobcu, o čom nemá žiadne potvrdenie. Následne svojho nemeckého obchodného partnera zoznámil s A. C., ktorý mal s týmto dohodnúť navýšenie jednotkovej ceny na 0,95 eur/kus, s čím bol konateľ žalovaného len oboznámený. Zvýšenú cenu mu však jeho nemecký partner odmietol uhradiť a konateľovi žalovaného mal uviesť, že k tejto cene pristúpil len preto, aby rúška dodané zo strany žalovaného bol schopný dodať svojmu odberateľovi, kde mu za nedodanie hrozila vysoká zmluvná pokuta. Vo vzťahu k procesu dodávania rúšok uviedol, že spočiatku, keď bola na Slovensku situácia s COVID-19 zlá a nemohlo sa vycestovať za hranice, on alebo jeho otec prevzali zo sídla žalobcu vyrobené rúška, ktoré následne na hraničnom priechode B. B. odovzdali nemeckému odberateľovi. Vo vzťahu k opisu spolupráce medzi sporovými stranami a spoločnosťou TEWI GmbH uviedol, že obchodným partnerom žalobcu bol žalovaný, spoločnosť TEWI GmbH bola odberateľom žalovaného, pričom so žalobcom nemala žiaden obchodnoprávny vzťah. Tiež uviedol, že po zoznámení konateľa spoločnosti TEWI GmbH s A. C. začali títo spolu komunikovať, kde on medzi nimi sa už len dozvedal dohodnuté podmienky spolupráce. Nerozporoval dohodu o cene rúšok, keďže ako zo strany žalobcu, tak aj zo strany spoločnosti TEWI GmbH mu bolo oznámené, že tovar sa bude dodávať za túto cenu a mal za to, že túto cenu mu bude spoločnosť TEWI GmbH platiť. Vo vzťahu k spoločnosti TEWI GmbH dohodnuté navýšenie jednotkovej ceny o 0,10 eur premietol do faktúry č. 2020037, ktorou tejto spoločnosti vyúčtoval doplatok 0,10 eur/kus za dodanie 227.851 kusov rúšok, pričom spoločnosť TEWI GmbH žalovanému faktúru už neuhradila. Vo

vzťahu k dodaniu rúšok na základe faktúr č. 206810011, 206810012 a 206810014 uviedol, že uvedené rúška neboli dodané žalovanému, ale priamo koncovému odberateľovi, spoločnosti TEWI GmbH;

- z výpovede člena štatutárneho orgánu žalobcu A. D. C., na pojednávaní dňa 27.03.2023 zistil, že pracuje ako generálny riaditeľ. V roku 2020 ho oslovil žalovaný s návrhom spolupráce na výrobe rúšok. Jednania so žalovaným prebiehali u žalobcu, všetko sa dohadovalo ústne, nemá vedomosť o tom, že by napokon došlo k podpisu nejakej písomnej zmluvy a ako podpredseda predstavenstva, ktorý za žalobcu kontrahuje listiny by v prípade uzavretia písomnej zmluvy zo strany žalobcu takúto vedomosť mal. Obchodným partnerom pre žalobcu bol žalovaný s tým, že žalovaný vyrobený tovar dodával svojmu odberateľovi v Nemecku, spoločnosti TEWI GmbH. Pokiaľ ide o navýšenie jednotkovej ceny za vyrábané rúška, A. C. cca týždeň pred stretnutím s konateľom žalovaného a jeho odberateľom z Nemecka, sa uskutočnilo stretnutie so žalovaným, ktorý mu avizoval požiadavku na zvýšenie kvantity a rýchlosti výroby, čomu bola požiadavka na zvýšenie jednotkovej ceny zo strany žalobcu. Na tomto stretnutí mal konateľ žalovaného vyzvať A. C., aby pred ním zatelefonoval odberateľovi z Nemecka a potvrdili si podmienky spolupráce, teda aj navýšenie jednotkovej ceny. Vo vzťahu k objasneniu prečo došlo k odoslaniu e-mailu zo strany žalobcu žalovanému s pokynom na podpis dodatku, A. C. uviedol, že tento postup, kde sa strany najskôr ústne dohodnú, podajú si ruky a následne sa buď môže alebo nemusí táto dohoda pretaviť do písomnej formy je pre žalobcu štandardný;

- podľa svedka p. E. E. (nar. XXXX) (otec konateľa a jediného spoločníka žalovaného) prítomného na prvom stretnutí strán sporu oslovili A. C. so žiadosťou o spoluprácu. Žalovaný mal navrhnúť jednotkovú cenu 0,75 eur/rúško, dohodli sa na sume 0,85 eur/kus s tým, že pred odsúhlasením tejto sumy to žalovaný komunikoval s obchodným partnerom, spoločnosťou TEWI GmbH. Následne sa mala pripraviť písomná zmluva, zaslať e-mailom a originál zmluvy poštou, pričom sa tak neudialo. Svedok ďalej uviedol, že asi po dvoch týždňoch fungovania spolupráce, prišiel obchodný partner žalovaného z Nemecka na stretnutie so zástupcami strán sporu, kde už svedok prítomný nebol. Podľa jeho informácií na tomto stretnutí mali byť dohodnuté dodávky tovaru, ich termíny a množstvá, už priamo do spoločnosti TEWI GmbH v Nemecku. Svedok zároveň uviedol, že spočiatku, kým nebola dohodnutá doprava vyrobených rúšok priamo do spoločnosti TEWI GmbH v Nemecku, svedok vykonával pre žalovaného prepravu vyrobených rúšok zo spoločnosti žalobcu na hraničný prechod Bratislava - Berg, ktorá prebiehala tak, že na vrátnici v sídle žalobcu prevzal pripravené zabalené balíky, a to oproti podpisu dodacieho listu.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. zak. č. – ďalej len alebo (právna úprava kúpnej zmluvy), (právna úprava povinností kupujúceho), (právna úprava povinností kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru a prevziať ho v súlade so zmluvou), (právna úprava výkladu prejavov vôle), (právna úprava omeškania dlžníka), (právna úprava omeškania so splnením peňažného záväzku), (právna úprava paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), Nariadenia č. (právna úprava výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), Nariadenia vlády SR č. (právna úprava výšky úrokov z omeškania).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili zmluvu o výrobnej spolupráci, kde nebolo sporné, že dňa 6.5.2020 sa dohodli na tom, že žalobca bude pre žalovaného vyrábať ochranné pomôcky v jednotkovej cene 0,85 eur. Sporným medzi stranami bolo, či došlo k uzavretiu žalovaným predloženej zmluvy o výrobnej spolupráci zo dňa 6.05.2020 v písomnej alebo ústnej forme. Nebolo sporným to, že text predmetnej zmluvy bol e-mailom zaslaný žalovanému, tento ho mal podpísať a doručiť žalobcovi, ktorá skutočnosť bola rozporovaná zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záverov uvedených v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 23.01.2025, č.k. dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom určený spôsob doručenia podpísanej listiny sprievodným e-mailom, dôkazné bremeno v tomto spore (nedoručenie podpísanej zmluvy o výrobnej spolupráci), zaťažuje žalobcu. Žalobca však skutkové tvrdenie o nedoručení podpísanej zmluvy o výrobnej spolupráci zo strany žalovaného nepreukázal. V spojení s tým, že žalobcom pripravený návrh Dodatku č. 1 obsahoval presné vymedzenie, zodpovedajúce písomnej vyhotovenej zmluve odseku a bodu, ktorý má byť menený a ktorý sa dotýka ceny za 1 ks výrobku, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca si bol vedomý existencie písomne uzatvorenej zmluvy o výrobnej spolupráci. Dospel teda k záveru, že zmluva o výrobnej spolupráci bola uzatvorená v písomnej forme. V ďalšom posudzoval, či došlo k žalobcom tvrdenej dohode o navýšení jednotkovej ceny rúšok z 0,85 eur na 0,95 eur/kus, ktorá skutočnosť mala byť podkladom na uplatňovanie žalovaného nároku. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu žalovaným predloženého Dodatku č. 1 zo dňa 18.05.2020 v písomnej forme (čo

napokon nebolo sporné), s poukazom na uzatvorenú zmluvu (podľa ktorej dohody k zmluve boli platné výlučne v písomnej forme, a v znení odsúhlasenom a potvrdenom oboma zmluvnými stranami) uzavrel, že k platnej dohode o navýšení jednotkovej ceny rúšok z 0,85 eur na 0,95 eur medzi stranami sporu nedošlo. Neexistoval tak relevantný podklad, na základe ktorého mohol žalobca žalovanému účtovať za dodané rúška cenu 0,95 eur/ks. Keďže celkový počet dodaných rúšok vyúčtovaný uvedenými faktúrami predstavoval 294.383 ks, za ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 300.270,66 eur (jednotková cena 0,85 eur/ks + 20% DPH), pričom žalovaný uhradil sumu 304.827,68 eur, súd žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa , , d/ .

9.1. Dôvodí, že súd prvej inštancie sa po zrušení svojho skoršieho rozhodnutia odvolacím súdom obmedzil len na tú skutočnosť, že zmenil svoje prvé rozhodnutie (právny názor) a rozhodol bez riadneho odôvodnenia, výlučne podľa stanoviska odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že nebolo v konaní sporné, že zmluvné strany na základe vzájomného konsenzu uzatvorili obchodno-záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému ochranné pomôcky – rúška, na základe materiálu dodaného zo strany žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za ne dohodnutú cenu. K prvotnému stretnutiu, kde boli vykreované podstatné náležitosti spolupráce, došlo dňa 6.05.2020 v priestoroch žalobcu a bola dohodnutá cena vo výške 0,85 eur/ks. Neskôr prebehli medzi sporovými stranami osobné rokovania, z ktorej vyvstáva zo strany žalovaného požiadavka dodávať väčší počet rúšok a aj dohoda o navýšení ceny z 0,85 eur/ks na 0,95 eur/ks.

9.2. Žalobca riadne plnil svoj záväzok dodávať žalovanému ochranné rúška, žalovaný tieto riadne prevzal a uhrádzal dohodnutú cenu vo výške 0,85 eur/ks (faktúra č. 206810002 až 206810006). Taktiež riadne uhradil faktúry, ktoré boli vystavené za dodaný tovar v jednotkovej cene 0,95 eur/ks (206810007 až 206810009, 206810013). Následne sa dostal do meškania s plnením svojho záväzku uhradiť žalobcovi cenu za dodané ochranné rúška riadne a včas, a to s úhradou faktúry č. 206810011, 206810012 a 206810014 s tým, že dve z nich uhradil len čiastočne a jednu neuhradil vôbec. Spornou tak bola v konaní existencia dohody zmluvných strán o navýšení ceny tovaru fakturovaného faktúrou č. 20681007 až 206810014.

9.3. Tvrdenie žalovaného o nesprávnej fakturácii, ktorú mal zaevidovať pri faktúre č. 206810011 považuje odvolateľ za nelogické, rozporné a zavádzajúce. Totiž ak by žalovaný skutočne nemal vedomosť o navýšení ceny, potom by neuhradil faktúru č. 206810013 a čiastočne úhradu faktúr č. 206810014 a 206810011, keď úhrada bola realizovaná až po zaslaní druhej predžalobnej výzvy žalobcu. Odvolateľ poukázal aj na rozpornosť tvrdení žalovaného o tom, kedy sa dozvedel o zmene ceny (z faktúry č. 206810011, z e-mailu zo dňa 25.02.2020, následne uvádzal, že na cene sa dohodol jeho nemecký obchodný partner so žalobcom a žalovaný voči tomu nemohol namietať). Zdôraznil skutočnosť, že svedok E. st. na pojednávaní 23.01.2023 potvrdil skutočnosť, že jeho syn sa zúčastnil jednaní spoločnosti žalobcu aj za účasti nemeckého obchodného partnera a potvrdil, že po osobných rokovaniach sa mal vyhotoviť návrh zmluvy a zaslať e-mailom žalovanému na podpis a originál zmluvy poštou žalobcovi. Ako nepravdivé označil tvrdenie žalovaného o nedodaní tovaru (faktúry č. 206810011, 206810012, 206810014), pretože nedodanie tovaru zo strany žalobcu nebolo žalovaným nikdy rozporované, až do času, kým nedošlo k uplatneniu pohľadávky žalobcu súdnou cestou. V ďalšom zdôraznil, že z výsluchu A. B. a A. C. (ako štatutárnych zástupcov žalobcu) vyplynulo, že dňa 6.05.2020 došlo ku konsenzu ohľadne obchodnej spolupráce medzi sporovými stranami a dňa 18.05.2020 došlo k zmene obsahu spolupráce a navýšeniu jednotkovej ceny z 0,85 eur/ks na 0,95 eur/ ks, avšak k uzatvoreniu zmluvy a ani Dodatku č. 1 v písomnej forme nikdy nedošlo. Žalovaný (podľa tvrdení A. B.) odmietol zmluvu podpísať na osobnom stretnutí a vyjadril požiadavku na jej preštudovanie. Z tohto dôvodu malo byť písomné znenie zmluvy poslané na e-mail. Následne A. B. uviedol, že v prípade navýšenia ceny za rúška, žalovaný nechcel uzatvoriť novú zmluvu, ale trval na tom, že mu má A. B.

zaslať Dodatok č. 1 e-mailom, ktorý následne podpíše a spolu so samotnou zmluvou zašle žalobcovi (A. C. ani A. B. zmluvu ani Dodatok nikdy nepodpisovali).

9.4. V ďalšom odvolateľ namieta závery odvolacieho súdu vyjadrené v jeho zrušujúcom uznesení (o obrátení dôkazného bremena).

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

12.1. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ).

12.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

12.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30. októbra 2023 č.k. -156 žalobe vyhovel a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dospel k záveru, že strany sporu uzatvorili dňa 6.5.2020 zmluvu o spolupráci v ústnej forme, nakoľko žalovaný v konaní dôkaz o svojom skutkovom tvrdení (uzavretie zmluvy v písomnej forme) nepredložil, pričom sám uviedol, že nedisponuje akýmkoľvek potvrdením o doručení predmetnej zmluvy žalobcovi. Odoslanie emailu s textom zmluvy (či dodatku), tak malo byť len formálnym potvrdením už uzavretej dohody. Prihliadnuc na následné faktické správanie strán sporu tak uzavrel, že k dohode o navýšení jednotkovej ceny rúšok na 0,95 eur došlo, pretože bolo v konaní preukázané, že žalobca odo dňa 19.5.2020 účtoval žalovanému jednotkovú cenu vo výške 0,95 eur, ktorú žalovaný žalobcovi riadne platil, keď v celom rozsahu uhradil faktúry č. 206810007, 206810008, 206810009 a 206810013 a napokon aj čiastočne faktúry č. 206810011 a 206810014.

13.1. Ako nedôvodnú a tendenčnú vyhodnotil obranu žalovaného o nedodaní rúšok účtovaných faktúrami č. 206810011, 206810012, 206810014, nakoľko z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že adresátom rúšok bola spoločnosť TEWI GmBH & Co.KG, no uvedené plne korešponduje so zavedenou praxou, keď aj z ostatných CMR predložených do konania (fa.č. 206810009, 206410013), ktoré žalovaný nenamietal a v celom rozsahu ich uhradil, vyplýva, že vyrobené rúška boli dodávané do mesta Fulda, spoločnosti TEXI GmBH & Co.KG (uvedené potvrdil aj svedok E.).

13.2. Na základe včas podaného odvolania žalovaným, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením zo dňa 23.1.2025 č.k. -191 rozsudok súdú prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

13.3. V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie z hľadiska formy právneho úkonu strán sporu dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami bola dňa 6.5.2020 uzavretá ústna zmluva, vychádzajúc 1. zo skutočnosti, že žalovaný v konaní nepreukázal doručenie akceptácie jej návrhu žalobcovi, ktorý túto skutočnosť poprel a 2. s poukazom na faktickú realizáciu obchodnej dohody strán sporu. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie pomerne jednostranne posúdil dôkazy predložené žalovaným, ktorými preukazoval opak (teda, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme), keď sa bez ďalšieho stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že postup odoslania emailu s textom zmluvy (či dodatku), mal byť len formálnym potvrdením už uzavretej ústnej dohody. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalobca, ktorý v emailoch zo dňa 7.5.2020 a 20.5.2020 jednostranne určil spôsob, akým má žalovaný vyjadriť svoj súhlas s návrhom zmluvy či dodatku, ako aj spôsob jeho doručenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný disponuje písomným znením zmluvy i dodatku, ako aj to, že ich koncipoval žalobca, pričom vzhľadom na žalobcom určený spôsob doručenia podpísaných listín v sprievodných emailoch je nesprávnym prenesenie dôkazného bremena súdom prvej inštancie na žalovaného (v smere preukazovania ich doručenia žalobcovi). V ďalšom odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nereagoval na skutočnosť (na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní), že obsahom Dodatku 1 je presné vymedzenie, zodpovedajúce písomne vyhotovenej zmluve, odseku a bodu, ktorý má byť menený a ktorý sa dotýka ceny za 1 kus výrobku. Aj táto skutočnosť evokuje, že žalobca si bol vedomý existencie písomnej kúpnej zmluvy, ak vyvinul aktivitu smerujúcu k dosiahnutiu zmeny zmluvných dojednaní práve takýmto spôsobom viažúcim sa na čl. 6 bod 1 zmluvy (v zmysle ktorého všetky zmeny, dodatky a prílohy k tejto zmluve sú platné výlučne v písomnej forme a v znení odsúhlasenom a potvrdenom oboma zmluvnými stranami).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je teda druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť strán sporu na a .

15.1. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

15.2. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v , v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana, ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí aj v súlade s princípmi, na ktorých spočíva ( ).

16. Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nie celkom presne vyložil odsek 15, 16 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd v skutočnosti vytýka súdu prvej inštancie, že otázku doručenia/nedoručenia zmluvy o spolupráci (t.j. otázku na ktorej v podstate založil svoje rozhodnutie) nevyhodnotil v kontexte všetkých okolností v prejednávanej veci (zaslanie zmluvy a dodatku žalobcom emailom, odkaz dodatku na konkrétne ustanovenia zmluvy), preto nesprávne preniesol dôkazné bremeno v smere preukázania tohto doručenia na žalovaného. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca žiada zaplatiť žalovanú sumu titulom existencie dohody o navýšení ceny, musí ním predloženými dôkazmi preukázať, že k dohode o navýšení došlo. Žalobca nepoprel existenciu emailu s textom zmluvy a emailu s textom dodatku, no v konaní tvrdil, že ich zaslanie bolo len formálnym potvrdením ústne uzatvorenej dohody. Zároveň tvrdil, že zmluvu o spolupráci nikdy nepodpísal (to potvrdil aj žalovaný). V zmysle vyššie uvedeného je preto bez právnej relevancie preukazovanie skutočnosti, či žalovaný doručil/nedoručil ním (len) podpísanú zmluvu o spolupráci žalobcovi na vrátnicu (keďže žalobca tvrdil, že zmluvu nepodpísal, čo žalovaný ani nerozporoval, keď uviedol, že emailom mu bol doručený žalobcom nepodpísaný návrh).

17. Totiž podľa , (ďalej len ) písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon urobia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, ak je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá to urobila. Štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti (teda aj žalobcu), je predstavenstvo. Konať v mene spoločnosti môže zásadne každý člen predstavenstva samostatne, pokiaľ stanovy neurčia iný spôsob konania. Ako už bolo uvedené vyššie, písomný právny úkon je platný (t.j. spĺňa požiadavku písomnosti), ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí. A to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle.

18. Žalobca tvrdil, že zmluvu (návrh zmluvy zasielaný emailom) nepodpísal (teda že táto nebola uzavretá v písomnej forme). Tu odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že strana sporu je povinná v konaní preukázať ňou tvrdené skutočnosti, t.j. tie, ktoré sú spôsobilé privodiť jej priaznivé rozhodnutie vo veci. Ak strana tvrdí skutočnosť, ktorá má privodiť neúspech protistrany v spore, dôkazné bremeno spočíva výlučne na nej. Druhá strana nie je povinná takéto tvrdenie dokazovať a ani k nemu predkladať tvrdenie proti sebe samému (povinnosť strán pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia znamená

zákaz lživých tvrdení, nie však povinnosť aktívne predkladať či navrhovať dôkazy svedčiace v prospech protistrany). Povedané inak, ak žalovaný tvrdil, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme (náležitosti písomného právneho úkonu viď. vyššie), bol povinný toto tvrdenie preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný totiž potvrdil, že zo strany žalobcu mu bol zaslaný nepodpísaný návrh zmluvy. Žalobca jej podpísanie po doručení žalovaným poprel, podpísanie žalobcom teda žalovaný nepreukázal. Keďže žalobca svoj prvotný prejav nepodpísal (zaručeným elektronickým podpisom, vlastnoručne na naskenovanom dokumente) samotná e-mailová adresa odosielateľa bez ďalšieho nepostačuje na splnenie zákonnej požiadavky autorizácie prejavu vôle ( ).

19. Strany sporu teda uzatvorili zmluvu v ústnej forme. Následne bolo potrebné ustáliť, či došlo/nedošlo k žalobcom tvrdenej dohode o navýšení jednotkovej ceny rúšok z 0,85 na 0,95 eur (kde dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu). Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca odo dňa 19.5.2020 účtoval žalovanému jednotkovú cenu vo výške 0,95 eur, ktorú žalovaný žalobcovi riadne platil, keď v celom rozsahu uhradil faktúry č. 206810007, 206810008, 206810009, 206810013 a napokon aj čiastočné faktúry č. 206810011 a 206810014 (úplne neuhradenou zostala len faktúra č. 206810012), odvolací súd dospel k záveru, že toto faktické správanie strán preukazuje dohodu o navýšení ceny. Uvedenú skutočnosť podporuje aj následné správanie žalovaného, ktorý žalobcom vystavené faktúry až do roku 2021 (t.j. do doby, kedy už vzájomná spolupráca bola ukončená) u žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal, evidoval ich vo svojom účtovníctve, uviedol v kontrolných výkazoch k DPH a sám do konania predložil ním vystavenú faktúru č. 2020037 zo dňa 21.06.2020, ktorou spoločnosti TEWI GmBH & Co.KG vyúčtoval doplatok 0,10 eur/kus za dodanie 227.851 kusov rúšok, čo preukazuje, že žalovaný nenamietal zmenu jednotkovej ceny z 0,85 eur na 0,95 eur, keď toto navýšenie následne preniesol do ďalšieho svojho odberateľského vzťahu.

20. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil stranami sporu uzatvorenú zmluvu, keď dospel k záveru, že bola uzatvorená v písomnej forme, v dôsledku čoho žalobu zamietol (pretože k navýšeniu ceny/kus mohlo dôjsť len v písomnej forme).

21. Odvolací súd tak uzatvára, že žalobca svoju povinnosť z uzatvorenej zmluvy splnil, rúška vyrobil, dodané boli spoločnosti TEWI GmbH ako následnému odberateľovi žalovaného, ktorá spoločnosť rúška prevzala (uvedené rozporované nebolo), no žalovaný ich cenu v celej výške nezaplatil.

22. Preto odvolací súd považoval žalobu o zaplatenie sumy 22.785,10 eur (pozostávajúcej zo sumy 5.714,30 eur titulom faktúry č. 206810011, 15.070,80 eur titulom faktúry č. 206810012 a 2.000,- eur titulom faktúry č. 206810014), za dôvodnú.

22.1. Žalovaný sa s plnením svojich peňažných záväzkov dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami , a to vo výške 9 % ročne. Žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania z ním uplatnenej sumy, a to jednotlivo vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom tvoriacim žalovanú sumu. Na základe vyššie uvedeného, po zohľadnení čiastočných úhrad na pohľadávky vyúčtované faktúrami č. 206810011 a 206810014, súd priznal žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 35.750,40 eur od 03.06.2020 do 17.07.2020, zo sumy 8.750,40 eur od 18.07.2020 do 19.03.2021, zo sumy 5.714,30 eur od 20.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 15.070,80 eur od 04.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 74.958,42 eur od 12.06.2020 do 26.08.2020, zo sumy 38.958,42 eur od 27.08.2020 do 29.10.2020, zo sumy 26.248,42 eur od 30.10.2020 do 09.11.2020, zo sumy 2.000,- eur od 10.11.2020 do zaplatenia.

22.2. Z dôvodu omeškania žalovaného vznikol žalobcovi popri uplatnených úrokoch z omeškania aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca sa domáhal zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok za každú samostatnú pohľadávku, ktorá je obsahom žalovanej sumy. Po posúdení danej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade sa jedná o samostatné pohľadávky z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar, na základe samostatných objednávok a dodaní, vyúčtovaných samostatnými faktúrami. Preto súd, v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. novembra 2022 (publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 11/2023), priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov za všetky tri žalobcom uplatnené pohľadávky, ktoré tvoria priznanú sumu.

23. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia (nie je vecne správne) ani na jeho zrušenie ( ), odvolací súd ho zmenil a žalobe vyhovel ( ).

24. O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd ( ) podľa tak, že nárok na ich náhradu má v konaní plne úspešný žalobca.

24.1. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ( ust. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).