Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-69-2025.pdf
PDF · 182.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/69/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky´ súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Šabľovej a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru, v spore žalobcu: MAGNA ENERGIA a.s., Urbánkova 2853/6A, 921 01 Piešťany, IČO: 35 743 565, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Chmelo, s.r.o., Partizánska 2399/22, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, proti žalovanému: Finerg International, s.r.o., 059 60 Stará Lesná 157, IČO: 36 511 391, právne zastúpenému: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 659 746, o zaplatenie 67.073,50 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/46/2023-649 zo dňa 20. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 23Cb/46/2023-649 zo dňa 20. decembra 2024.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.390,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 3.394,41 eur od 21.02.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 14.599,67 eur od 21.03.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 12.518,63 eur od 29.04.2023 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 20.792,22 eur od 29.04.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,4 % (II.).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 67.073,50 eura s prísl. Žalobca podaním zo dňa 5.1.2024 zobral žalobu v časti späť. Súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol uznesením č.k. 23Cb/46/2023-581 zo dňa 9.10.2022 tak, že v časti o zaplatenie 8.683,23 eura, úroku z omeškania vo výške 603,11 eura, úroku z omeškania vo výške 18,25 % zo sumy 6.629 eur od 21.3.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 9.041,30 eura od 21.4.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 88,77 eura od 21.2.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 4,- eur od 21.3.2023 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 12,5 % zo sumy 6,- eur od 29.4.2023 do zaplatenia konanie zastavil.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2022 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy č. 1489/2022 o dodávke elektriny s prevzatím zodpovednosti za odchýlku a zabezpečením distribučných a súvisiacich sieťových služieb (ďalej len „zmluva o dodávke elektriny"), a tiež k uzavretiu Zmluvy č. P0490/2022 o dodávke plynu s prevzatím zodpovednosti za odchýlku a zabezpečením distribučných a súvisiacich sieťových služieb (ďalej len „zmluva o dodávke plynu"). Na základe týchto
zmlúv žalobca fakturoval žalovanému dodávku silovej elektriny a distribučné služby ako aj dodávku plynu a distribučné služby. Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby v účtovníctve eviduje neuhradené faktúry za dodávku elektriny a distribučných služieb a za dodávku plynu a súvisiacich služieb celkom v sume 67.073,50 eura s príslušenstvom, ktoré vymedzil ako úroky z omeškania. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania poukázal na článok V. bod 7. zmluvy o dodávke elektriny, ktorým strany dojednali výšku úrokov z omeškania. Vo vzťahu k zmluve o dodávke plynu si žalobca uplatnil úrok z omeškania odvolávajúc sa na Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z.
4. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že zmluvy o dodávke podpísal až dňa 15.3.2023, preto v období od 1.1.2023 do 14.3.2023 nebol žalobca oprávnený vystavovať žalovanému faktúry na základe zmlúv o dodávke. Písomný návrh zmlúv o dodávke bol žalobcom odoslaný až dňa 9.2.2023, čo potvrdzuje aj priložená obálka, v ktorej boli návrhy zmlúv o dodávke žalovanému doručené. Žalovaný po preštudovaní návrhov zmlúv o dodávke tieto odmietol podpísať, o čom informoval žalobcu emailom zo dňa 2.3.2023 a požiadal ukončiť dodávku elektriny a plynu do 31.3.2023. 4.1. Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na absenciu uzatvorenia Zmlúv o dodávke do 15.3.2023 nemôže byť žalovaný zaviazaný na úhradu faktúr za dodávku plynu a elektrickej energie za obdobie od 1.1.2023 do 14.3.2023. Žalovaný poukázal na povinnú písomnú formu zmlúv v oblasti zmluvných vzťahov na trhu s elektrinou. Podľa žalovaného, do uzatvorenia písomnej Zmluvy o dodávke elektriny nemá žalobca právny základ na účtovanie zmluvnej ceny dodanej elektriny a právo účtovať dodávku elektriny podľa Zmluvy o dodávke elektriny má len za obdobie od 15.3.2023 do 31.3.2023. 4.2. Vo vzťahu k zmluve o dodávke plynu žalovaný uviedol, že aj keď zákon o energetike pri zmluve o dodávke plynu nevyžaduje zachovanie písomnej formy, písomná forma zmluvy vyplýva z požiadavky oboch strán sporu. Podľa žalovaného, žalobca pri rokovaní o uzatvorení zmluvy o dodávke plynu prejavil vôľu, aby predmetná zmluva o dodávke plynu mala písomnú formu tým, že vypracoval a zaslal písomný návrh zmluvy o dodávke plynu žalovanému a aj samotný návrh zmluvy o dodávke plynu uvádza, že zmeny zmluvy sú možné len v písomnej forme. Rovnako aj žalovaný trval na uzatvorení zmluvy o dodávke plynu v písomnej forme tým, že písomný návrh zmluvy o dodávke plynu odmietol podpísať, pričom zmluvu o dodávke plynu podpísal až dňa 15.3.2023. Podľa žalovaného preto žalobca nemal právo na účtovanie ceny za dodávku plynu za obdobie od 1.1.2023 do 14.3.2023 na základe zmluvy o dodávke plynu. 4.3. Žalovaný odkazujúc na § 46 ods. 2 Zákona o energetike uviedol, že žalobca nemá za obdobie od 1.1.2023 do 14.1.2023 nárok na zaplatenie ceny za dodávku elektriny, ale má nárok na náhradu skutočnej škody, ktorú si však žalobou neuplatnil. Žalovaný mal za to, že škodu vzniknutú žalobcovi neoprávneným odberom žalobcovi uhradil tým, že mu na základe neoprávnených zálohových faktúr uhradil celkovo 16.821,74 eura (po zohľadnení vykonaných zápočtov). Žalovaný uviedol, že za dodávku plynu uhradil sumu 18.660,36 eura, preto považoval nárok žalobcu na náhradu škody za uspokojený. 4.4. Vo vzťahu k dodávkam za obdobie od 15.3.2023 do 31.3.2023 žalovaný namietal, že žalobca za toto obdobie nevystavil faktúru, preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s jej úhradou.
5. Žalobca v replike v podstatnom rozsahu zotrval na svojej argumentácii a trval na tom, že má nárok na zaplatenie ceny za dodávku elektriny a plynu, nielen na náhradu škody z neoprávneného odberu. Konanie žalovaného označil za účelové a premyslené s cieľom poškodiť žalobcu. 5.1. Uviedol, že žalovaný prejavil záujem o dodávku elektriny a plynu už v polovici decembra 2022. Konateľ žalovaného opakovane telefonicky kontaktoval žalobcu s prosbou o predloženie cenovej ponuky na dodávku plynu a elektriny na rok 2023, pretože jeho vtedajší dodávateľ ponúkol neprimerane vysoké ceny, ktoré žalovaný nemohol akceptovať. Žalobca súhlasil s dodávkou za výrazne nižšie ceny napriek nepredvídateľnej situácii na trhu s energiami v druhej polovici roka 2022 a už realizovaným nákupom plynu a elektriny pre svojich odberateľov. V dobrej viere, že pomáha žalovanému udržať jeho podnikateľskú činnosť, žalobca začal proces schvaľovania cien a zmluvnej dokumentácie. Dňa 14.12.2022 žalobca zaslal žalovanému emailovú informáciu o cenových ponukách na dodávku elektriny a plynu, ktoré žalovaný schválil 16.12.2022. Identifikoval odberné miesta a ich spotreby a označil typ produktu a ceny, za ktoré mal záujem odoberať elektrinu a plyn. Emailová komunikácia pokračovala aj 20.12.2022. Na základe pokynov žalovaného, žalobca vypracoval návrhy zmlúv, ktoré žalovaný požiadal zaslať 28.12.2022. Žalobca obratom zaslal návrhy zmlúv spolu s aktualizovanými prílohami obsahujúcimi identifikáciu odberných miest žalovaného. V zmluvách uviedol dátum podpisu 28.12.2022, pretože požiadavka žalovaného na začiatok dodávky bola od 1.1.2023 a žalobca nespúšťa dodávku bez uzatvorenej zmluvy. Žalobca začal dodávku 1.1.2023 a naliehal na žalovaného, aby doručil podpísané zmluvy, ktoré mu boli zaslané 28.12.2022.
5.2. Žalobca uviedol, že dňa 13.3.2023 žalovaný navrhol ukončiť spoluprácu s prísľubom úhrady za dodávku do konca marca. Dňa 15.03.2023 sa žalovaný osobne dostavil do sídla žalobcu v Piešťanoch, aby podpísal Dohodu o ukončení dodávky elektriny a plynu a zmluvy o dodávke zo dňa 28.12.2022. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného, že zmluvy boli podpísané až 15.3.2023, za nekorektné, pretože dátum do zmluvy účelovo doplnil žalovaný perom.
6. Žalovaný v duplike v podstatnom rozsahu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný nesúhlasil s tým, že na základe rokovaní prebiehajúcich medzi stranami v decembri 2022 došlo k vzniku zmlúv pred dňom ich podpisu dňa 15.3.2023. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal žalovanému predložiť aj návrh tretej zmluvy, a to na odber elektriny vyrobenej žalovaným, čo žalobca dodnes neurobil. Obchodná spolupráca rátala aj s odberom elektriny vyrobenej žalovaným, pričom podľa žalovaného táto skutočnosť nebola v ponuke žalobcu zohľadnená. Návrh obchodnej spolupráce bol preto pre žalovaného nevýhodný a keďže nedošlo k odberu elektriny vyrobenej žalovaným, žalovaný v tomto kontexte odmietol predložené návrhy zmlúv o dodávke elektriny a plynu podpísať. Až potom, čo žalobca upozornil žalovaného na odpojenie médií z dôvodu neoprávneného odberu elektriny a plynu, sa žalovaný dohodol so žalobcom na ukončení dodávky k 31.3.2023. Žalovaný zdôraznil, že žalobca vedel, že na platné uzatvorenie zmlúv je potrebná písomná forma a v emaili zo dňa 13.3.2023 priznal, že z dôvodu nedoručenia písomných zmlúv dochádza k neoprávnenému odberu elektriny a plynu podľa zákona o energetike, čím sám priznal, že zmluvy neboli uzatvorené.
7. Žalobca podaním zo dňa 5.1.2024 zobral žalobu v časti späť a žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby s ohľadom na doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe.
8. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.8.2024 rozhodol o pripustení zmeny žaloby.
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami a výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného.
10. Súd prvej inštancie z takto vykonaného dokazovania zistil, že Zmluvou o dodávke elektriny č. 1489/2022, podpísanej za dodávateľa dňa 28.12.2022 a za odberateľa dňa 15.03.2023, sa žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ dohodli na dodaní elektriny do odberných miest odberateľa špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy za podmienok dohodnutých v zmluve.
11. Súd prvej inštancie z obsahu zmluvy o dodávke elektriny zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok odberateľa dodanú elektrinu odoberať a zaplatiť za dodávanú elektrinu cenu špecifikovanú v článku IV. tejto zmluvy, ako aj zaplatiť všetky ostatné poplatky a tarify súvisiace s dodávkou elektriny, distribučné poplatky, v súlade s príslušnými platnými rozhodnutiami vydanými Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Z obsahu zmluvy súd prvej inštancie zistil, že za elektrinu dodanú podľa tejto zmluvy sa považovala elektrina, ktorá prešla meraným odberným miestom, v množstve, ktoré dodávateľovi poskytol prevádzkovateľ distribučnej siete. Dohodnuté ceny silovej elektriny boli stanovené ako súčet aditívnej prirážky odberateľa a váženého priemeru hodinových cien krátkodobého denného trhu v mesiaci dodávky, podľa hodinového odberového profilu jednotlivých odberných miest. Prirážka variabilnej zložky ceny bola dojednaná na 29 eur/MWh.
12. Z faktúry č. 1052310296 a č. 1052316307 súd prvej inštancie zistil predmet fakturácie a fakturované sumy, pričom súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že na faktúru č. 1052310296 žalovaný uhradil sumu 2.000,- eur dňa 22.32023 a dňa 20.4.2023 došlo k jednostrannému zápočtu pohľadávok vo výške 222,19 eur.
13. Zo Zmluvy o dodávke plynu podpísanej za dodávateľa dňa 28.12.2022 a odberateľa dňa 15.3.2023 súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný si dojednali dodávku plynu do odberných miest odberateľa špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy.
14. Z obsahu faktúry č. 1052304729, č. 1052311850, č. 1052320818 a č. 1052320871 súd prvej inštancie zistil predmet fakturácie, sumu fakturácie a splatnosti faktúr. Vo vzťahu k faktúre č. 1052304729 súd prvej inštancie zistil, že na základe čiastkových úhrad žalobca žalobou z celkovej fakturovanej sumy uplatnil len sumu 3.482,18 eura.
15. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo sporné, že na základe dohody o skončení zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 15.3.2023 sa zmluvné strany dohodli, že dôjde k ukončeniu zmluvy k 31.3.2023 a rovnako aj zmluvy o dodávke plynu.
16. Z obsahu emailovej komunikácie medzi stranami súd prvej inštancie zistil, že štatutárny zástupca žalovaného oznamoval p. A. odberné miesta a spotreby za rok 2021 a uviedol zákaznícke čísla, variabilné symboly a takzvané kódy EIC ku každému odbernému miestu, a to tak elektriny, ako aj plynu. Súčasne uviedol, že majú namontovaný solárny systém na ohrev vody a naplánované fotovoltaické zariadenie s montážou v decembri 2022 až januári 2023, a preto majú záujem o dodávku elektrickej energie a plynu za spotové ceny.
17. V nadväznosti na túto komunikáciu zamestnankyňa žalobcu dňa 14.12.2022 štatutárnemu zástupcovi žalovaného zaslala cenovú ponuku na plyn a požadovala doplňujúce informácie. Dňa 16.12.2022 štatutárny zástupca žalovaného zamestnankyni žalobcu odpovedal, že potvrdzuje cenu dodávaného plynu a upravuje výšku odberu plynu. Súčasne uviedol, že vzhľadom na namontovaný solárny systém na ohrev vody by malo byť množstvo plynu na odbernom mieste, ktoré identifikoval číslom 317 MWh až 380 MWh, s tým, že budovu Stará Lesná 154 plánujú predať v prvom kvartáli roku 2023. Žalobca predložil aj cenovú ponuku zo dňa 14.12.2022 určenú práve pre žalovaného.
18. Súd prvej inštancie z obsahu emailu zo dňa 16.12.2022 zistil, že štatutárny zástupca žalovaného potvrdil zamestnankyni žalobcu spôsob fakturácie a súčasne uviedol, že potrebuje bližšie informácie o nákupe elektrickej energie z ich fotovoltaického systému.
19. Súd prvej inštancie z obsahu emailovej nite (č. l. 384 až 386) zo dňa 20.12.2022 zistil, že štatutárny zástupca žalovaného žalobcovi oznamoval, že na uvedenom odbernom mieste bude spotreba minimálne do konca marca 2023. Následne podľa e-mailovej komunikácie zo dňa 28.12.2022 žiadal štatutárny zástupca žalovaného o zaslanie návrhu zmluvy a v rovnaký deň sa vyjadril, že ďakuje za zaslané návrhy zmlúv a žiadal zaslať aj dodatky, aby ich vedel priradiť k jednotlivým odberným miestam. Tomuto predchádzala správa zo strany zamestnankyne žalobcu, že zasiela návrhy zmlúv a ospravedlňovala sa za neskorú reakciu, nakoľko čakali na potvrdenie zmenového procesu.
20. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že 31.1.2023 žalobca žalovaného upozorňoval na neuhradenú zálohovú platbu s dátumom splatnosti 5.1.2023, na čo žalovaný odpovedal 1.2.2023 s tým, že sa budú snažiť uhradiť nedoplatky čo najskôr.
21. Z obsahu emailovej komunikácie predloženej žalovaným súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 2.3.2023 doručil žalobcovi informáciu, že po preštudovaní navrhovaných zmluvných podmienok v zmluvách zaslaných vo februári 2023 na dodávku elektrickej energie a plynu sa rozhodol tieto nepodpísať a navrhol ukončiť dodávky k 31.3.2023. Navrhol tiež osobné stretnutie na dohodnutie podrobností. Poverená zamestnankyňa žalobcu odpovedala dňa 13.3.2023, kedy žalovanému uviedla, že napriek opakovaným výzvam nebola žalobcovi doručená podpísaná zmluvná dokumentácia a konštatovala, že žalovaný aktuálne neoprávnene odoberá elektrinu a plyn, a že od dodávky energií bude odpojený. Na to odpovedal konateľ žalovaného v rovnaký deň, že o nepodpísaní zmlúv informoval p. A. dňa 2.3.2023 emailom a dňa 3.3.2023 potvrdil, že súhlasí s dohodou ukončiť odber elektrickej energie. Súčasne uvádzal, že nie je možné konštatovať, že by bol čiernym odberateľom plynu a elektrickej energie, pretože dodávky energií boli merané cez certifikované meradlá spoločnosťou žalobcu, fakturované a aj uhrádzané. Opakovane uviedol, že sú uhrádzané aj zálohové platby za dodávky energií na mesiac marec 2023 a navrhol korektnú spoluprácu na ukončení dodávok do konca marca 2023 s tým, že 100 % uhradí žalovaný do konca marca 2023.
22. Súd prvej inštancie poukázal na obsah výpovede svedka, p. B. C., štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že v decembri 2022 bola situácia taká, že spoločnosť Východoslovenská energetika sa zlúčila s inou spoločnosťou a situácia bola nátlaková. Oslovil viacerých dodávateľov elektrickej energie a plynu a viedol viaceré rokovania. Uviedol, že v decembri boli predmetom rokovania so žalobcom tri zmluvy, pričom spoločnosť nevedela predstaviť obsah tretej zmluvy o odbere elektrickej energie vyrobenej žalobcom. Uviedol, že na to opakovane telefonicky upozorňoval štatutárneho zástupcu žalobcu. Následne zo strany žalobcu odznelo, že sa prehodnotí zmluva s tým, že sa poskytnú obchodné podmienky tak, že bude odoberať vyrobenú elektrickú energiu žalobcom
a bude ju kompenzovať dodávkou elektrickej energie v noci za nízke ceny, k čomu budú účtované distribučné poplatky, čo bolo pre žalovaného neprijateľné. Trval na tom, aby boli ceny vyplývajúce z rovnakého času také, ako dodával žalobca. Podľa svedka mali byť uzatvorené všetky tri zmluvy naraz. Uviedol, že zmluvy boli doručené niekedy až v priebehu roku 2023 a boli doručené len dve zmluvy. Predsedovi predstavenstva sám oznamoval, že až po tom, ako bude doručená tretia zmluva, dôjde k podpisu všetkých zmlúv. Uviedol, že došlo k podpisu dvoch zmlúv, a to na konci mesiaca marec 2023. Potvrdil, že cenová ponuka na zemný plyn a elektrickú energiu zo dňa 14.12.2022 bola doručená a tvrdil, že tieto neakceptoval.
23. Súd prvej inštancie z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu, p. D. A., zistil, že svedok telefonicky kontaktoval štatutárneho zástupcu žalovaného približne 9. alebo 10. decembra 2022. Svedok uviedol, že v tomto období sa určovala spotová cena energie, ktorá sa určuje o 13:00 hod. každý deň a je platná do nasledujúceho dňa 13:00 hod. Uviedol, že v danom prípade išlo o zmenový proces a tento musí nastať 21 dní pred prvým odberom komodity odberateľom. Uviedol, že v danom prípade ho telefonicky štatutárny zástupca žalovaného kontaktoval posledný možný deň a uviedol, že v tom smere bola situácia na trhu veľmi pod tlakom, nakoľko Východoslovenská energetika odmietala uzatvárať zmluvy. Uviedol, že v dobrej viere sa so žalovaným dohodli na zabezpečení energií. Pamätal si, že mu hovoril o prevádzke hotela. Následne, keďže sú prozákaznícky orientovaní, dohodli sa na poskytovaní komodít elektrickej energie a plynu, a keďže išlo o krátky časový úsek, tolerovali aj omeškanie so zmluvami. Pokiaľ by neboli začali dodávať komodity od 1.1.2023, bola by to škoda, ktorá by vznikla na strane Východoslovenskej distribučnej a postupovalo by sa podľa vyhlášky. Uviedol, že tolerovali, že išlo o vianočné obdobie, a v dobrej viere pristúpili k podpísaniu zmlúv, ktoré predložili žalovanému. Následne však došlo k situácii, že k podpísaniu nedošlo zo strany žalovaného, respektíve podpísané boli až 15.3.2023. Potvrdil, že telefonicky sa informoval štatutárny zástupca žalovaného o dodaní elektriny, plynu a aj o odobratí prebytkovej energie, avšak v tomto čase otázka odoberania prebytkovej energie nebola riešená. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného vyjadril súhlas aj s elektrickou energiou aj plynom. Uviedol, že sám kontaktoval následne svoje pracovisko a bol začatý zmenový proces. Uviedol, že zmenový proces prebieha len v tom prípade, pokiaľ sú všetky informácie poskytnuté zo strany odberateľa. Uviedol, že bolo potrebné zadať kódy EIC, čo je jedinečný kód elektromera tohto odberateľa pre elektrickú energiu a POD kód pre plyn. Bez znalosti týchto informácií a kódov nebolo možné začať ani zmenový proces, to znamená, že tieto informácie musel poskytnúť štatutárny zástupca žalovaného. Uviedol, že v tomto prípade išlo o neštandardný postup v tom, že išlo o posledný deň tohto zmenového procesu, kedy žalovaný prejavil záujem. Na základe proklientskej orientácie mu vyšli v ústrety. Uviedol, že z dôvodu následného správania sa žalovaného zmenili postupy v spoločnosti. Pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytla p. E. ohľadom čierneho odberu, uviedol, že táto reagovala zrejme už z dôvodu straty trpezlivosti. Pokiaľ ide o odoberanie elektrickej energie, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto prípade výrobný zdroj žalovaného nebol pripojený do siete a teda bolo predčasné hovoriť o nejakých podmienkach, na základe ktorých by došlo k uzatvoreniu tejto tretej zmluvy. Táto energia mohla byť v danom čase spotrebovaná len v rámci hotela. Právny zástupca žalovaného doplnil, že tento fotovoltaický zdroj žalovaného bol pripojený do siete až 6.6.2024.
24. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o energetike“), upravujúceho pôsobnosť zákona, podľa § 2 písm. b), c) bod 8 a 11 zákona o energetike, upravujúcich definíciu koncového odberateľa elektriny, podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, upravujúceho definíciu podnikania v energetike, podľa § 18 ods. 1 zákona o energetike, upravujúceho povinnosti dodávateľa poslednej inštancie, podľa § 26 ods. 1 a 22 zákona o energetike, upravujúcich definíciu zmluvy o dodávke elektriny a jej náležitosti, podľa § 35 ods. 3 písm. b) zákona o energetike, upravujúceho povinnosti koncového odberateľa elektriny, podľa § 46 ods. 1 a 2 zákona o energetike, upravujúcich neoprávnený odber elektriny, podľa § 47 ods. 1 zákona o energetike upravujúceho zmluvu o dodávke plynu, podľa § 82 zákona o energetike, upravujúceho neoprávnený odber plynu, ďalej podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho náležitosť písomnej formy zmluvy, podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, upravujúceho náležitosti písomného právneho úkonu, podľa § 44 ods. 1 a 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúceho uzatváranie zmluvy prijatím návrhu, podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy a podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. upravujúcich výšku úrokov z omeškania.
25. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že z dikcie § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike vyplýva, že neoprávneným odberom elektriny je okrem iného aj odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Súd prvej inštancie poukázal, že v prípade neoprávneného odberu elektriny je podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike ten, kto elektrinu neoprávnene odoberal povinný uhradiť skutočnú škodu. Zodpovednosť za škodu je v zákone o energetike koncipovaná ako objektívna zodpovednosť.
26. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný elektrickú energiu odoberal a že merače elektrickej energie správne a objektívne odobratý objem zamerali, a preto mal súd prvej inštancie za to, že výšku škody je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca podaním zo dňa 5.1.2024 výpočet skutočnej škody podrobne uviedol s odkazom na rozpisy odberných miest a úhrady nákladov dodania elektriny a distribučných služieb. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný účinne nepoprel a protidôkazom tento výpočet výšky škody nespochybnil.
27. Súd prvej inštancie ustálil, že v období od 1.2.2023 do 28.2.2023 a v období od 1.3.2023 do 15.3.2023 žalobca dodával žalovanému elektrinu a poskytoval distribučné služby bez toho, aby bola medzi stranami písomne uzatvorená zmluva o dodávke elektriny tak, ako to vyžaduje § 26 ods. 22 zákona o energetike. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu skutočnej škody, ktorej výšku považoval za preukázanú detailným rozpisom spotreby pre jednotlivé odberné miesta, cenou komodity na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou SK ISOT a výškou nákladov na distribúciu elektriny, ktorú žalobca uhradil príslušnej distribučnej spoločnosti. Súd prvej inštancie poukázal, že organizovaný krátkodobý trh s elektrinou je burzovým miestom, ktoré presne a bez pochybností odráža aktuálnu cenu elektriny na trhu.
28. Súd prvej inštancie zároveň s poukazom na § 46 ods. 2 zákona o energetike ustálil, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie aditívneho koeficientu, ktorý žalobca pôvodne žalobou uplatnil a o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 23Cb/46/2023-581, ktorým konanie v tejto časti s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil.
29. Súd prvej inštancie ďalej vo vzťahu k nároku uplatňovanému za obdobie od 15.3.2023 do 31.3.2023 považoval žalobu za dôvodnú titulom zmluvných nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o dodávke elektriny č. 1489/2022, v zmysle ktorej žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dodanie elektriny a distribučných služieb.
30. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatňovanému nároku za dodávky plynu konštatoval, že zmluvu o dodávke plynu možno uzavrieť nielen písomne ale aj ústne. Poukazujúc na zásadu neformálnosti obchodno-záväzkových vzťahov súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva môže byť uzatvorená písomne, ústne aj konkludentne. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca síce zaslal žalobcovi návrh zmluvy v písomnej forme, z tohto prejavu však nemožno vyvodiť, že žalobca alebo žalovaný nemali vôľu byť zmluvou viazaný aj v prípade, ak nedôjde k jej podpisu pred vopred dohodnutým dňom začatia plnenia.
31. Súd prvej inštancie poukazujúc na podstatné náležitosti kúpnej zmluvy uzavrel, že v danom prípade boli medzi stranami dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy – zmluvné strany, predmet kúpy a kúpna cena, a preto mal za to, že k platnému uzatvoreniu zmluvy došlo okamihom dojednania jej podstatných náležitostí. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť, že zmluva bola fyzicky podpísaná až 15.3.2023 neznamená, že zmluva bola uzatvorená týmto dňom. Tento úkon žalovaného len v písomnej podobe potvrdil existenciu zmluvného vzťahu, ktorý vznikol dohodou o podstatných náležitostiach zmluvy. Súd prvej inštancie pre tento záver zohľadnil a poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný dodávky plynu potreboval pre prevádzku hotela a zmluvu uzatváral na poslednú chvíľu len niekoľko dní pred koncom roka 2022. Súd prvej inštancie preto považoval žalobu za dôvodnú aj vo vzťahu k dodanému plynu a to v rozsahu vykonanej fakturácie.
32. Vo vzťahu k žalobou pôvodne uplatnenému kapitalizovanému úroku z omeškania, úroku z omeškania a poplatkov za upomienky súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca zobral v tejto časti žalobu späť a o čiastočnom späťvzatí súd právoplatne rozhodol. Vo vzťahu k úrokom z omeškania za platby súvisiace s dodávkou plynu súd prvej inštancie konštatoval, že takto uplatnený úrok z omeškania priznal
v zákonnej výške a v závislosti od splatnosti jednotlivých faktúr, keďže zmluvu o dodávke plynu považoval za platne uzatvorenú.
33. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a určil, že žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 58.390,25 eura, čo predstavuje 86,2 % a čiastočným späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu, ktorý predstavuje 13,8 %. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 72,4 % (86,2 – 13,8), a preto mu v tomto rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania.
34. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to voči všetkým jeho výrokom a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
35. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
36. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 36.1. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne určil okamih uzavretia zmluvy o dodávke plynu a považoval zmluvu za platne uzatvorenú už od 1.1.2023 aj napriek tomu, že žalovaný zmluvu podpísal až dňa 15.3.2023. Podľa žalovaného je určenie okamihu uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu podstatnou skutočnosťou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný poukázal, že tvrdenie žalovaného o tom, že zmluva bola uzatvorená dňa 28.12.2022 sa v konaní ukázalo ako nepravdivé, pričom poukázal na obálku potvrdzujúcu odoslanie zmluvy až 9.2.2023 a emailovú komunikáciu medzi stranami. 36.2. Žalovaný znovu tvrdil, že zmluva o dodávke plynu mala mať podľa dohody strán písomnú formu a nedodržanie písomnej formy do 15.3.2023 znamená jej neexistenciu. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie ani neuviedol presný dátum, kedy malo k uzavretiu zmluvy dôjsť, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 36.3. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, že by požiadavka na písomnú formu zmluvy mala vyplývať iba z tej skutočnosti, že žalobca zaslal žalovanému návrh zmluvy v písomnej podobe. Žalovaný poukázal, že aj obsah cenovej ponuky žalobcu predpokladal, že po jeho akceptácii dôjde k podpisu písomnej zmluvy a požiadavku písomnej formy opakovane potvrdil aj sám žalobca, ktorý v emailovej komunikácii žalovaného považoval za čierneho odberateľa a od žalovaného požadoval zaslanie podpísanej zmluvy. Žalovaný uviedol, že návrh zmluvy odmietol podpísať a akceptovať, keďže mal za to, že túto zmluvu možno uzatvoriť len písomne. Podľa žalovaného je záver súdu prvej inštancie arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože bližšie nekonkretizuje a žiadnym spôsobom nezohľadňuje správanie strán pred a po údajnom vzniku zmluvy a zohľadňuje len tú skutočnosť, že došlo k dodávke a spotrebe plynu, pretože žalovaný plyn potreboval pre svoju prevádzku. 36.4. Žalovaný poukázal na závery Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co/29/2017, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi. Žalovaný mal za to, že nárok na dodávku plynu do 15.3.2023 mal byť kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody, ktorú si však žalobca neuplatnil, a preto mala byť žaloba v tomto rozsahu zamietnutá. 36.5. Žalovaný uviedol, že emailovú komunikáciu medzi stranami, na základe ktorej podľa súdu prvej inštancie došlo k uzatvoreniu zmluvy, žalovaný nepovažoval za dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy a práve preto trval na jej písomnom vyhotovení. 36.6. Žalovaný znovu poukázal na to, že dôvodom, pre ktorý podľa neho nedošlo k uzatvoreniu zmlúv bola tá skutočnosť, že obchodná dohoda medzi stranami predpokladala uzatvorenie aj tretej zmluvy, a to zmluvy o odbere elektriny, ktorú by žalovaný ako výrobca dodal žalobcovi z fotovoltického zariadenia. Uzatvorenie tretej zmluvy bolo podľa žalovaného podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o dodávke plynu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne posúdil aj túto otázku, keďže existencia rokovaní o uzavretí tretej zmluvy podľa žalovaného jednoznačne vyplynula zo svedeckých výpovedí a ďalších dôkazov, ktoré však súd prvej inštancie nezohľadnil.
36.7. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a arbitrárny, keďže súd prvej inštancie neuviedol na základe čoho dospel k záverom o ústnej forme zmluvy a neuviedol ani kedy mala vzniknúť a z ktorých dôkazov vyvodzoval dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a v odôvodnení rozhodnutia nedal odpoveď na podstatné argumenty a odignoroval procesnú obranu žalovaného. 36.8. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody za neoprávnený odber elektriny žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie pri výpočte výšky škody nesprávne vychádzal zo spotových cien elektriny, ktoré boli uvedené vo faktúrach a vychádzal z podania žalobcu zo dňa 5.1.2024. Žalovaný poukázal, že v zmysle zákona o energetike sa uhrádza len skutočná škoda a nie ušlý zisk pričom výška škody má vychádzať z objektívnych a nameraných údajov. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nezohľadnil obranu žalovaného, ktorou tvrdil, že výška škody má byť odvádzaná od ceny elektriny, za ktorú žalobca elektrinu reálne nakúpil a zaplatil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nie je výrobcom elektriny a elektrinu nakupuje od iných výrobcov, preto mohla byť skutočnou škodou len nákupná cena elektriny, ktorú žalobca preukázateľne uhradil. Úhradu nákupnej ceny však žalobca podľa žalovaného nepreukázal. 36.9. Vo vzťahu k zmluvnému nároku za dodávku elektriny za obdobie od 16.3.2023 do 31.3.2023 žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo ustálil a následne nesprávne právne posúdil tú okolnosť, že žalobca nevystavil žalovanému žiadnu faktúru za dodávku elektriny za toto obdobie, a preto sa nárok žalobcu nemohol stať splatným. Nárok na zaplatenie zmluvnej ceny bol preto podľa žalovaného uplatnený predčasne.
37. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecne správny, preskúmateľný a presvedčivý. 37.1. Žalobca vo vzťahu k dodávkam plynu poukázal, že žalovaný nikdy, ani v konaní, nekomunikoval, že potreba plynu mala byť alebo bola proti jeho ekonomickým záujmom a podľa žalobcu je hospodársky záujem žalovaného potrebné zohľadniť pri interpretácii prejavov vôle v zmysle § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal, že právny záver súdu prvej inštancie o vzniku zmluvy o dodávke plynu dohodnutím jej podstatných náležitostí vychádza z vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie správne ustálil, že vôľa strán, na strane žalobcu dodávať plyn a na strane žalovaného tento odoberať a platiť zaň cenu, predchádzala písomnej forme zmluvy o dodávke plynu, pričom prejavená vôľa bola stranám známa. Podľa žalobcu, obrana žalovaného je absurdná a je polemikou pre polemiku, ktorou žalovaný vytvára príbeh, ktorý iba preukazuje, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. 37.2. Žalobca poukázal, že aj keby mal uznať, že medzi stranami existovala požiadavka na písomnú formu zmluvy, jediným právnym následkom absencie písomnej formy by bola relatívna neplatnosť právneho úkonu, pričom poukazujúc na § 40a Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že žalovaný by sa jej ani nemohol dovolať, keďže sám uviedol, že písomný návrh zmluvy odmietol podpísať, čím priznal zodpovednosť za prípadnú neplatnosť zmluvy. 37.3. Podľa žalobcu, zmluva o dodávke plynu nebola uzatvorená, ale podpísaná 15.3.2023 a žalovaný nepodpisoval novú zmluvu, ale iba písomne potvrdil tú istú zmluvu, ktorú strany uzatvorili pred začatím dodávky a takto uzatvorenú zmluvu formalizovali aj písomne. 37.4. Vo vzťahu k uzatvoreniu tretej zmluvy žalobca poukázal, že v konaní preukázal, že uzatvorenie takej zmluvy bolo nemožné, keďže lokálny zdroj energie žalovaného nespĺňal legislatívne podmienky na uzatvorenie takej zmluvy. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný svoj lokálny zdroj energie do siete pripojil až v roku 2024, čo úplne spochybňuje dôležitosť motívu a na uzatvorení tretej zmluvy žalovanému nezáležalo, inak by mal lokálny zdroj pripojený už skôr. 37.5. Vo vzťahu k dodaniu elektriny žalobca poukázal na svoje podanie zo dňa 12.11.2024, v ktorom sa podrobne vyjadril k argumentácii žalovaného a zdôraznil, že elektrinu, ktorú dodal žalovanému aj nakúpil aj uhradil. Žalobca zdôraznil, že zmluvný nárok na zaplatenie ceny elektriny od 15.3.2023 neuplatňuje na základe faktúry, ale zo zmluvy a poukázal na to, že faktúru za mesiac marec 2023 upravil tak, že z nej možno bez pochybností a bez pochybenia vo verejnoprávnych záväzkoch ustáliť sumu zmluvného plnenia.
38. Žalovaný v odvolacej replike a v následnom vyjadrení v podstatnom rozsahu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii o tom, že zmluva o dodávke plynu nebola uzatvorená pre absenciu dohody o cene a doplnil, že len samotný fakt, že žalovaný potreboval plyn pre prevádzku hotela nie je dostatočný pre preukázanie jeho súhlasu s cenou plynu a poukázal, že ak by nemohol odoberať plyn od žalobcu, mal pripravené náhradné riešenie v podobe inštitútu „konečného spotrebiteľa“. Nebol preto
ekonomicky závislý na dodávkach plynu od žalobcu a plyn od žalobcu chcel odoberať iba za podmienky, že v cene bude zohľadnená cena zodpovedajúca plánovanej výrobe elektriny v jeho fotovoltaickom zariadení.
39. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na predchádzajúcej argumentácii a znovu zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že to konateľ žalovaného telefonicky kontaktoval žalobcu a prejavil záujem o nákup energií a navrhol uzavretie zmluvy, pričom presne vedel čo má záujem kúpiť, v akom množstve a na aký účel. Žalobca poukázal, že žalovaný ex post tvrdí a v odvolacom konaní ako novotu dokladá, že bol ochotný na energie vynakladať značne vyššie sumy ako tie, ktoré dohodol so žalobcom, cez „koncového spotrebiteľa“. Žalobca zdôraznil, že zistenými a preukázanými skutkovými okolnosťami je dané naplnenie § 43c Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je prijatím návrhu aj iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom zmluvy. Žalobca preto zotrval na tvrdení o tom, že konsenzus o predmete plnenia a cene bol medzi stranami daný ešte pred začatím dodávok energií.
40. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
41. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
42. Žalovaný podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
43. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.
44. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
45. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
46. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
47. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
48. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a jeho závery nie sú logicky vzájomne rozporné s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
49. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
50. Predmetom konania je zaplatenie dodávok elektriny a plynu, ktoré žalobca žalovanému dodával v období od 1.1.2023 do 31.3.2023. Medzi stranami nebolo v konaní sporné samotné dodanie elektriny ani dodanie plynu a ani dodané množstvo. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že k podpisu zmluvy o dodávke elektriny a zmluvy o dodávke plynu došlo zo strany žalovaného až 15.3.2023, tzn. po tom, ako žalobca začal elektrinu a plyn žalovanému reálne dodávať od 1.1.2023. Podstata obrany žalovaného v konaní spočívala predovšetkým v tvrdení o tom, že žalobca nie je oprávnený za obdobie od 1.1.2023 do 15.3.2023 uplatňovať voči žalovanému zmluvné nároky, predovšetkým zmluvne dojednanú cenu energií, ale iba náhradu skutočnej škody s poukazom na § 46 ods. 2 a § 82 ods. 2 Zákona o energetike. Naplnenie odvolacích dôvodov vidí žalovaný predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie vo vzťahu k dodávkam plynu nesprávne skutkovo a právne ustálil okamih uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu a následne nesprávne právne posúdil uplatňovaný nárok ako dôvodný titulom zmluvy o dodávke plynu. Vo vzťahu k nárokom uplatňovaným titulom náhrady škody žalobca namietal, že výška škody nebola zo strany žalobcu v konaní preukázaná. Naplnenie odvolacích dôvodov vidí žalovaný aj v tom, že súd prvej inštancie svoje závery nedostatočne odôvodnil a nedostatočne sa vysporiadal s obranou žalovaného.
51. Podľa § 26 ods. 1 zákona o energetike v znení účinnom do 31.7.2024, zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Cena za dodanú elektrinu môže byť dohodnutá aj určením ceny alebo spôsobom výpočtu výšky ceny. Súčasťou zmluvy o dodávke elektriny môže byť aj dojednanie o poskytnutí flexibility.
52. Podľa § 26 ods. 22 zákona o energetike v znení účinnom do 31.7.2024, náležitosti zmlúv podľa odsekov 1. až 21. upravujú pravidlá trhu. Tieto zmluvy musia mať písomnú formu.
53. Podľa § 47 ods. 1 zákona o energetike v znení účinnom do 31.7.2024, zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
54. Podľa § 47 ods. 9 zákona o energetike v znení účinnom do 31.7.2024, náležitosti zmlúv podľa odsekov 1. až 8. upravujú pravidlá trhu.
55. Odvolací súd v úvode poukazuje, že novelou zákona o energetike zákonom č. 143/2024 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.8.2024 novelizované ustanovenie § 47 ods. 9 zákona o energetike, ktorým zákonodarca aj pre zmluvu o dodávke plynu ako jednu z náležitostí vymedzil písomnú formu. Odvolací súd konštatuje, že uzatvorenie zmlúv ako aj dohoda o skončení dodávok, ktorých sa týka predmet konania spadá do obdobia pred uvedenou novelizáciou. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že kým pre uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny medzi žalobcom a žalovaným bola podmienkou platnosti takej zmluvy písomná forma zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu o dodávke plynu, v čase uzatvorenia zmluvy (a to či už 28.12.2022 alebo 15.3.2023) zo zákonnej úpravy nevyplývalo, že by podmienkou platnosti zmluvy o dodávke plynu bola písomná forma.
56. Odvolací súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie pri posúdení platnosti zmluvy o dodávke plynu správne vychádzal z toho, že takú zmluvu je možné uzatvoriť aj inak ako písomne.
57. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
58. Podľa § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
59. Odvolací súd udáva, že žalovaný sa od počiatku v konaní bránil tým, že žalobca nie je oprávnený voči žalovanému uplatňovať zmluvné nároky, ale za obdobie od 1.1.2023 do 15.3.2023 je oprávnený požadovať iba náhradu skutočnej škody, a to aj vo vzťahu k dodanej elektrine aj vo vzťahu k dodanému plynu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že takto zvolenú procesnú obranu žalovaného žalobca reflektoval podaním zo dňa 5.1.2024, ktorým navrhol pripustiť zmenu žaloby a zobral žalobu čiastočne späť, pričom predmetom späťvzatia žaloby bola tá časť uplatneného nároku, ktorú žalobca odvodzoval zo zmlúv. Inými slovami, po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania vo vzťahu k nároku za dodávky elektriny za obdobie do 15.3.2023 škoda, ktorej výšku žalobca odvodzoval od reálnej spotreby a trhovej ceny elektriny, zmluvný nárok na zaplatenie dodaného plynu, keďže žalobca zotrval na tom, že zmluva o dodávke plynu bola napriek absencii písomnej formy platne uzatvorená už pred začatím dodávok plynu, tzn. pred 1.1.2023, a za obdobie od 15.3.2023 do 31.3.2023 žalobca vo vzťahu k odobratej elektrine aj vo vzťahu k odobratému plynu uplatňoval zmluvné nároky, keďže ani žalovaný nespochybňoval, že v období od 15.3.2023 do 31.3.2023 boli obe zmluvy platne uzatvorené.
Odvolací súd upriamuje pozornosť, že hoci žalobca zotrval vo vzťahu k dodávkam plynu na tom, že plyn dodával na podklade zmluvy už od 1.1.2023 a že sa nejedná o neoprávnený odber plynu, čiastočným späťvzatím žaloby zobral žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania, úrokov z omeškania, poplatkov za upomienky a sumu zodpovedajúcu tzv. aditívnym koeficientom späť. Predmetom konania preto vo vzťahu k plynu zostala iba hodnota plynu, a to vo výške zmluvne dohodnutej ceny plynu.
60. Pokiaľ ide o dodávky plynu, súd prvej inštancie ustálil, že dodávky plynu žalobca uskutočňoval na základe platne uzatvorenej zmluvy, ktorú strany napriek absencii písomnej formy zmluvy uzatvorili ešte pred tým, ako žalobca 1.1.2023 začal žalovanému plyn dodávať, a preto súd prvej inštancie považoval zmluvný nárok žalobcu za dôvodný. Skutkový záver o tom, že zmluva bola platne uzatvorená, súd prvej inštancie ustálil na podklade vykonaného dokazovania predloženou emailovou komunikáciou strán z obdobia december 2022 a na podklade svedeckých výpovedí.
61. Odvolací súd k námietkam žalovaného týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že jeho námietky vo svojej podstate smerujú voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Hodnotením dôkazov je ale činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
62. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že na podklade rokovaní medzi stranami bola zmluva platne uzatvorená už pred začatím dodávok. Odvolací súd má za to, že pri interpretácii prejavov vôle strán súd prvej inštancie správne (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka) prihliadal na tú skutočnosť, že predmetom obchodu bol plyn, ktorého predaj sa uskutočňuje na prísne regulovanom trhu, a zároveň na tú skutočnosť, že žalovaný o plyn prejavil záujem koncom roka 2022, tzn. v čase energetickej krízy. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na tú skutočnosť že obe strany zmluvy pri uzatváraní zmluvy konali uvedomujúc si, že žalovanému by bez uzatvorenia zmluvy a bez dodávok plynu od 1.1.2023 hrozila škoda a správne prihliadol aj na správanie strán (poskytnutie údajov zo strany žalovaného, bez ktorých by dodanie nebolo ani možné a čiastočné úhrady zálohových faktúr).
63. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o tom, že k uzatvoreniu zmluvy nemohlo dôjsť pre absenciu dohody o cene, odvolací súd udáva, že táto je nedôvodná. Z emailu zo dňa 16.12.2022 jednoznačne vyplýva, že žalovaný prijal ponúknutú cenu plynu. Či ponuku prijal včas je irelevantné, keďže na základe prijatia ponuky žalobca reálne začal plyn dodávať, čo znamená, že akceptoval aj neskoršie prijatie ponuky.
64. Odvolací súd dodáva, že argumentáciu žalovaného o tom, že strany prejavili vôľu platnosť zmluvy podmieniť jej písomnou formou považoval za nedôvodnú. Práve naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný bol v časovej tiesni a obe strany zmluvu uzatvárali uvedomujúc si, že sa dodávka plynu začne ešte pred tým, než bude zmluva fyzicky podpísaná.
65. Odvolací súd aj argumentáciu žalovaného o tom, že uzatvorenie zmluvy bolo podmienené uzatvorením tretej zmluvu o odbere elektriny z fotovoltického zariadenia žalovaného považoval za nespôsobilú spochybniť prijaté závery a za javiacu známky účelovosti. Žalovaný totiž podľa vlastných tvrdení nakoniec zmluvy 15.3.2023 podpísal bez toho aby tretiu zmluvu uzavrel.
66. Vo vzťahu k dodanej elektrine súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na absenciu písomnej formy zmluvy do 15.3.2023 mohol žalobca nárok voči žalovanému uplatňovať iba titulom náhrady škody, ktorej výšku považoval súd za preukázanú s ohľadom na nesporné množstvo dodanej elektriny a preukázanú trhovú cenu dodanej elektriny v rozhodnom období.
67. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Procesná povinnosť popretia skutkových tvrdení protistrany zakotvená v § 151 CSP sa javí prísna a formálna. Aj v tomto prípade je však prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2, zákaz zneužitia práva - článok 5). Pri interpretácii ustanovenia § 151 CSP tak prichádza do úvahy, že súd môže postupovať podľa § 150 ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to aj za tým účelom, aby korigoval nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany. Inými slovami, ak strana poprela skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia substancovane (teda tvrdenia podstatné a rozhodujúce), súd ju môže na doplnenie predmetných tvrdení vyzvať.
68. Odvolací súd poukazuje na znenie § 46 ods. 2 (škoda za neoprávnený odber elektriny) a § 82 ods. 3 (škoda za neoprávnený odber plynu) zákona o energetike, ktoré obe predpokladajú vyčíslenie skutočnej škody (aj vo vzťahu k elektrine aj vo vzťahu k plynu) na podklade objektívnych a spoľahlivých podkladov a pre prípad, že také podklady chýbajú, odkazujú na spôsob výpočtu škody stanovený všeobecne záväznými právnymi predpismi (Vyhláška č. 292/2012 Z.z. a Vyhláška č. 449/2012 Z.z.).
69. Odvolací súd zároveň poukazuje, že judikatúra najvyšších súdnych autorít (4Cdo/30/2009, 3Obdo/49/2018, 5Obdo/32/2018) ustálila, že vyčíslenie škody podľa vyhlášky sa uplatní iba vtedy, ak škodu nemožno vyčísliť na podklade objektívnych a spoľahlivých podkladov, predovšetkým s ohľadom na údaje o skutočnej spotrebe namerané zákonným spôsobom (pozn. nepoškodeným meradlom). Hoci
sa uvedené rozhodnutia týkali neoprávnene odobratého plynu, odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je uvedené závery možné vzťahovať aj na neoprávnený odber elektriny.
70. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nespochybnil dodané množstvo elektriny. Žalovaný nespochybnil ani to, že dodané množstvo elektriny bolo správne namerané. Žalovaný vo vzťahu k výške škody za neoprávnený odber elektriny namietal, že žalobca ju nesprávne odvodzuje od spotových cien elektriny a že žalobca nepreukázal, že elektrinu nakúpil a že za ňu zaplatil.
71. Odvolací súd zistil, že žalobca cenu elektriny v konaní preukázal prehľadom spotových cien elektriny za jednotlivé dni a hodiny, počas ktorých dochádzalo k neoprávnenému odberu. Odvolací súd sa v zhode so súdom prvej inštancie stotožnil s tým, že takto vymedzené ceny reflektujú aktuálnu trhovú cenu elektriny. Odvolací súd poukazuje, že vzhľadom na nespornosť nameraného odobratého množstva elektriny, sa takéto vyčíslenie škody najviac blíži skutočnej škode vzniknutej neoprávneným odberom. Odvolací súd dodáva, že žalobca mohol v konaní uplatňovať výšku skutočnej škody určenej výpočtom vyplývajúcim z Vyhlášky č. 292/2012 Z. z. V takom prípade by sa výška škody odvíjala od ceny elektriny na straty, hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu a ostatných taríf a od množstva celkovej spotreby elektriny (§ 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z.), vo vzťahu k čomu žalobca uviedol, že takto vyčíslená škoda by prevyšovala v konaní uplatňovaný nárok.
72. Odvolací súd udáva, že pokiaľ žalovaný poprel cenu elektriny, od ktorej žalobca odvodzoval výšku škody, takéto popretie nemožno vyhodnotiť ako účinné. Žalovaný nepredložil ani nenavrhol také dôkazy, ktorými by bolo možné ustáliť inú cenu elektriny a sám žalovaný po racionálnej úvahe ustúpil aj od požiadavky určiť cenu elektriny znaleckým dokazovaním (zápisnica z pojednávania dňa 27.11.2024) a ani na dotaz súdu (zápisnica o pojednávaní 27.11.2024) nevedel uviesť, od akej výšky ceny elektriny by mala byť výška škody odvodzovaná. Odvolací súd preto popretie skutkových tvrdení vo vzťahu k výške škody považoval za neúčinné. Naopak žalobca výšku nároku jednoznačným spôsobom preukázal, keď uviedol presné a objektívne namerané spotrebované množstvá elektriny a trhovú cenu elektriny v rozhodnom období. Odvolací súd dodáva, že takto uplatnený nárok možno považovať za nie len zákonný, ale zo stany žalobcu za „proklientský“.
73. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a dodáva, že žalobca preukázal, že bola z distribučnej siete odobratá jemu patriaca elektrina, a to spôsobom, ktorý zákon o energetike označuje ako neoprávnený odber, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku. Žalobca preto preukázal všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existenciu protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škodu aj príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, a preto nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť.
74. Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný za dodávky elektriny za obdobie od 15.3.2023 do 31.3.2023, žalovaný namietal, že tento nebol zo strany žalobcu fakturovaný. Odvolací súd aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje, že faktúra je len účtovným dokladom. Faktúra nie je právnym úkonom a sama o sebe nepreukazuje oprávnenosť fakturácie a jej vystavenie, či nevystavenie nemá vplyv na existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorého splnenia sa možno domáhať žalobou. Odvolací súd vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného naviac dodáva, že dodanú elektrinu za mesiac marec 2023 žalobca fakturoval faktúrou č. 1052316307, ktorú následne v časti dobropisoval.
75. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.
76. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).