Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/219/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. M. Š.,

bývajúceho v N., proti odporkyni M. Š., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. Z. B., advokátkou

so sídlom v D., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.

, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 20. januára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 9. apríla 2010 č.k. -368 uložil

odporkyni povinnosť ospravedlniť sa do 3 dní navrhovateľovi listom s textom:

„Ospravedlnenie: Touto cestou sa Vám ospravedlňujem za výroky o tom, že ste sa spolu

s otcom zúčastnili nočného prepadu rodinného domu, že ste fyzicky na polícii napadli svedka

a že ste rozkradli E., ktoré som o Vás uviedla vo svojej sťažnosti 15. septembra 2005

adresovanej Slovenskej advokátskej komore v Bratislave. M. Š.“. Súd prvého stupňa zároveň

rozhodol o trovách konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporkyňa

obsahom predmetnej sťažnosti zasiahla do chránených osobnostných práv navrhovateľa (§ 11

a 13 ) spôsobom, so zreteľom na ktorý sa navrhovateľ opodstatnene

domáha ochrany jeho osobnosti. Pokiaľ sa odporkyňa domáhala doplnenia dokazovania

výsluchom svedkov, súd považoval doplnenie dokazovania za nadbytočné a priečiace sa

zásade hospodárnosti konania. Podľa jeho názoru totiž akákoľvek výpoveď navrhovaných

svedkov nemôže zmeniť nič na tom, že trestné stíhania vo veciach, o ktorých odporkyňa

písala v sťažnosti, boli právoplatne skončené a súd je vzhľadom na povinný

2

rešpektovať rozhodnutie orgánov, ktoré trestné stíhania zastavili. O trovách konania rozhodol

súd podľa

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. januára 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny

( ); rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že

súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ

vyvodzoval zásah do jeho osobnostných práv ( ), v potrebnom

rozsahu vykonal dokazovanie a dospel k vecne správnym právnym záverom. V konaní bolo

preukázané, že trestné stíhania voči navrhovateľovi, ktoré začali na podnet syna odporkyne,

boli právoplatne skončené ich zastavením z dôvodu, že navrhovateľ sa uvedených skutkov

nedopustil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preto uvedenie nepravdivých a pravdu

skresľujúcich údajov o navrhovateľovi v sťažnosti adresovanej Slovenskej advokátskej

komore v Bratislave spôsobilé poškodiť práva navrhovateľa, jeho oprávnené záujmy a dobré

meno. Odvolací súd za vecne správny a dostatočne odôvodnený považoval aj záver

prvostupňového súdu, že vzhľadom na intenzitu negatívneho zásahu do chránených práv

navrhovateľa je písomné ospravedlnenie uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa

primeraným zadosťučinením. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním argumentujúc tým, že

v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanoveniach a

ods. 2 písm. b/ Podľa jej názoru spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). V dovolaní poukázala na to, že súd prvého stupňa

nerešpektoval , nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhla

a ani svedkov označených odvolacím súdom. Prvostupňový súd rozhodol v jej neprítomnosti,

v čase jej vážnej choroby a tiež práceneschopnosti jej právneho zástupcu. Aj odvolací súd

rozhodol napriek tomuto zdravotnému stavu odporkyne a jej právneho zástupcu.

Za významné označila tiež to, že neudelila súhlas na prejednanie veci odvolacím súdom

bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu rozhodol, odňal jej možnosť

konať pred súdom. Navyše, vôbec sa nezaoberal jej argumentáciou v odvolaní, ktorá sa týkala

právnych následkov konania v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

3

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento opravný prostriedok odporkyne

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka

konania ( ) zastúpená v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa ods. l veta prvá účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni. Najvyšší súd konštatuje, že dovolanie odporkyne bolo podané v zákonom

stanovenej lehote. Obsah podania z 31. marca 2011, ktoré je založené v spise (viď č.l. 407),

v ničom nedáva podklad pre záver, že tento procesný úkon nie je dovolanie účastníčky

konania – odporkyne. Vzhľadom na to, že jej dovolanie nemalo náležitosti v zmysle § 241

ods. 1 , bolo doplnené ďalšími podaniami zo 4. mája 2012 (č.l. 473 spisu) a tiež

z 25. júla 2013. Tieto procesné úkony doplňujúce dovolanie odporkyne (vrátane úkonu

JUDr. Z. B., advokátky ustanovenej za zástupkyňu odporkyne Centrom právnej pomoci),

viedli k odstráneniu skorších vád dovolania. Navrhovateľ teda nedôvodne namieta, že

dovolanie podala neoprávnená osoba.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním odporkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu ( ), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v ; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor ( ). Prípustnosť podaného

dovolania preto z nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237

, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď

napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka

konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania odporkyne

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Odporkyňa v dovolaní namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Odporkyňa v dovolaní tvrdí, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo

postupom nevykonaním ňou navrhnutého (a tiež odvolacím súdom určeného) dokazovania.

Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy,

nezakladá ale prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

písm. f/ , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať

(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

V prípade dovolateľkou namietanej neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti

skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu

považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle

(viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , a ).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ). Dovolací súd k tomu dodáva, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku

riadne uviedol dôvody, pre ktoré spomínané dôkazy (výsluchy odporkyňou navrhovaných

svedkov) nevykonal a s jeho závermi sa stotožnil aj odvolací súd.

Odporkyňa v dovolaní tiež namieta, že súd prvého stupňa rozhodol v jej neprítomnosti

na pojednávaní, v čase, keď bola vážne chorá a jej právny zástupca bol práceneschopný.

Zo zápisnice o pojednávaní z 9. apríla 2010 (č.l. 366 a 367 spisu) vyplýva, že na toto

pojednávanie sa nikto nedostavil; písomne sa ospravedlnil len navrhovateľ s tým, že súhlasí,

aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zo spisu ďalej vyplýva, že písomné predvolanie

na toto pojednávania prevzal zástupca odporkyne 25. februára 2010 (č.l. 365 spisu). Uvedené

predvolanie nebolo síce doručené odporkyni, v konaní ju ale zastupoval zástupca a doručenie

tomuto zástupcovi malo právne účinky doručenia odporkyni. Predvolanie bolo jej zástupcovi

riadne doručené v lehote zodpovedajúcej , zástupca odporkyne ale žiadnym

spôsobom neinformoval súd o svojich zdravotných ťažkostiach, ale ani o zdravotnom stave

6

odporkyne. Pokiaľ odporkyňa (jej zástupca) chcela, aby jej zlý zdravotný stav alebo

práceneschopnosť jej zástupcu boli dôvodom pre to, aby súd nekonal a pojednávanie odročil,

bolo na nej, aby o tom informovala súd a na túto situáciu aj náležite procesne reagovala

ospravedlnením neprítomnosti a požiadaním o odročenie pojednávania. Občiansky súdny

poriadok v obdobných prípadoch neukladá súdu, aby sám zisťoval príčiny neprítomnosti

účastníka konania alebo jeho zástupcu na riadne nariadenom pojednávaní. Zo spisu napokon

vyplýva, že na pojednávaniach predchádzajúcich pojednávaniu 25. februára 2010 bola

odporkyňa riadne vypočutá a mala vytvorenú náležitú procesnú možnosť vyjadriť

sa k prejednávanej k veci a predniesť argumenty spochybňujúce dôvodnosť proti nej

smerujúceho návrhu; na pojednávaní 25. februára 2010 už súd žiadne dokazovanie

nevykonával.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade boli splnené

podmienky v zmysle a súd súd prvého stupňa mohol 25. februára 2010

konať v neprítomnosti účastníkov (a zástupkyne odporkyne). Odporkyňou namietaným

postupom súdu jej nebola odňatá možnosť konať ( ).

Nedôvodná je tiež obdobná námietka odporkyne, podľa ktorej rovnako pochybil

odvolací súd prejednaním veci bez jej prítomnosti napriek tomu, že bola vážne chorá.

Zo spisu vyplýva, že písomné predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom, ktoré

sa uskutočnilo 20. januára 2011, bolo odporkyni a jej zástupcovi doručené 29. novembra 2010

(viď č.l. 378 spisu), teda v lehote zodpovedajúcej zákonu. V spise je na č.l. 379 až 381

založené podanie, ktoré obsahuje ospravedlnenie odporkyne a jej zástupcu z ich neúčasti

na tomto pojednávaní a tiež ich súhlas s tým, aby odvolací súd pojednával v neprítomnosti

odporkyne a jej zástupcu. Toto podanie obsahuje tiež žiadosť odporkyne, aby odvolací súd

prečítal celé znenie jej podania, v ktorom doplnila ešte svoju odvolaciu argumentáciu.

Zo zápisnice z pojednávania 20. januára 2011 (č.l. 385 spisu) vyplýva, že predsedníčka senátu

odvolacieho súdu tejto žiadosti odporkyne vyhovela a doslovne prečítala jej písomné podanie.

To znamená, že odvolací súd sa oboznámil s argumentmi odporkyne. Z týchto dôvodov

je nedôvodná aj námietka odporkyne, podľa ktorej malo dôjsť k odňatiu jej možnosti

pred súdom konať ( ) v priebehu odvolacieho konania.

V dovolaní sa uvádza, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou

odporkyne týkajúcou sa konania v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Odporkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené

a je nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania, teda nie za procesnú vadu konania uvedenú v § 237

písm. f/ Podľa záveru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto judikátu. Takáto

právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu

(porovnaj napríklad sp. zn. , , ,

, , , , ,

, , resp. ).

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov

potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch

vyjadrených v R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ,

, , , , ,

, , ). Dovolací súd osobitne poukazuje

na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “.

Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. zotrval „na opakovane

vyslovenom závere (napr. , , )

o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. Obdobne argumentoval ústavný súd tiež v uznesení zo 14. januára 2015

sp. zn. .

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo

by to založiť prípustnosť dovolania odporkyne.

Pokiaľ dovolateľka namieta, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej

vade uvedenej v , dovolací súd uvádza, že tzv. iná (než

v ustanovení uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod

v zmysle , úspešne však môže byť uplatnená len v procesne

prípustnom dovolaní (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. ,

, a ). Vada tejto povahy ale prípustnosť

dovolania nezakladá.

Naostatok dovolateľka namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej

vady konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je najvyšším súdom považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď ); zároveň

je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (viď napríklad sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ustanovení ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Pokiaľ bolo 2. decembra 2013 najvyššiemu súdu doručené doplnenie dovolania,

v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ bol za napadnutie odporkyne a jej syna počas

pojednávania na Okresnom súde Nové Zámky dňa 6. septembra 2005 právoplatne odsúdený

rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 2. októbra 2013 sp. zn. za výtržníctvo,

treba mať na zreteli, že toto podanie (pravdivosť obsahu ktorého dovolací súd neskúmal)

poukazuje také skutočnosti, ktoré sú v tomto dovolacom konaní – z pohľadu konania

zavŕšeného napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu (z roku 2010) „nové“, lebo netvorili

súčasť skutkového stavu posudzovaného prvostupňovým alebo odvolacím súdom. Na takúto

9

okolnosť nemôže vziať dovolací súd zreteľ (podobne viď napríklad rozhodnutia najvyššieho

súdu sp. zn. , , ).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne nevyplýva z ,

v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia odporkyňou namietanej procesnej vady (§ 237

písm. f/ ) a nevyšli najavo iné procesné vady vymenované v , najvyšší

súd odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné ( v spojení s

ods. 1 písm. c/ ).

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( a

ods. 1 a ). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková