Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/310/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. K., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. T. V., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ H. spol. s r.o., so

sídlom v B., 2/ A. W., bývajúcej v B., zastúpenými JUDr. E. B., advokátkou v Š., o určenie

neplatnosti zámennej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. marca

2009 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. marca

2009 sp. zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 22. marca 2007 č.k. -121 určil,

že zámenná zmluva, na základe ktorej žalovaný 1/ previedol X.-izbový byt č. X. nachádzajúci

sa na X. nadzemnom podlaží obytného domu súp. č. X. v B., kat. úz. B. – miestna časť D.,

ktorého nájomcom je žalobca, do vlastníctva žalovanej 2/, ktorého vklad bol povolený na LV

č. X. vedenom na Katastrálnom úrade B., Správa katastra pre hlavné mesto SR B. pod

č. V. dňa 17. apríla 2003, je neplatná. V konaní dospel k záveru, že žalobca osvedčil

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože bez tohto určenia

by sa jeho postavenie stalo neistým a vyriešením tejto otázky sa vytvorí základ pre ďalšie

právne vzťahy účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že bytový

dom na S. č. X. je vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorý ho získal v roku 1997 od JUDr. Ľ. C.,

ktorý ho nadobudol vo verejnej dražbe dňa 20. októbra 1992 v rámci likvidácie

majetku S. š.p. v likvidácii a ako fyzická osoba sa stal vlastníkom obytného domu s bytmi,

ktoré mali dovtedy charakter štátnych bytov. Žalovaný 1/ zámennou zmluvou previedol

predmetný byt do vlastníctva žalovanej 2/, čím porušil žalobcovo predkupné právo

vyplývajúce mu z ustanovenia Osobitným uznesením

rozhodol o trovách prvostupňového konania.

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. marca 2009 sp.

zn. , zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalobu zamietol a napadnuté uznesenie o trovách konania zmenil a žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 468,29 Eur k rukám advokátky.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci nebola splnená podmienka,

pre ktorú by bolo možné žalobe vyhovieť a to podmienka naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, pretože právne postavenie žalobcu sa ani kladným rozhodnutím súdu

nezmení, naďalej zostane nájomcom predmetného bytu a bez ďalších súdnych rozhodnutí sa

nemôže dosiahnuť konečné vyriešenie sporného právneho vzťahu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť, pretože spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Naliehavý

právny záujem na požadovanom určení v konaní preukázal dostatočne tým, že prevodom

predmetného bytu konateľom žalovaného 1/ na žalovanú 2/ bol sledovaný cieľ získať

finančné prostriedky z neregulovaného nájomného. Žalovaná 2/ zvýšila nájomné z 2 000,-- Sk

na 12 000,-- Sk, čo vyvolalo viaceré súdne spory, ktorými žalovaná uplatňuje voči žalobcovi

zaplatenie zvýšeného nájomného a tiež konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia

neplatnosti výpovede nájmu bytu danej mu žalovanou 2/. Žalovaná 2/ tiež dala pokyn

na odpojenie plynu a elektriny k bytu žalobcu, čím mu bolo znemožnené riadne užívanie bytu.

Na príslušnom okresnom súde je taktiež vedený spor, ktorým sa žalovaná 2/ domáha uloženia

povinnosti žalobcovi uzavrieť nájomnú zmluvu. Toto konanie je prerušené do právoplatného

skončenia tohto konania. Na základe týchto skutočností sa žalobca domnieva, že existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení dostatočne preukázal.

Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď sa v celom

rozsahu stotožnili s dôvodmi v ňom uvedenými.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Napriek tomu, že dovolateľ odôvodnil dovolanie tým, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a nenamietal existenciu

inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je konanie postihnuté

práve touto posledne uvedenou vadou.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa , súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa , odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby

vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Súd prvého stupňa

založil svoje rozhodnutie na tom, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal splnenie

podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (existencia už

prebiehajúcich súdnych konaní), ako predpokladu rozhodnutia o neplatnosti zámennej zmluvy

a v tomto smere tak uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto konaní zaťažovalo. Krajský

súd na základe rovnakých skutkových zistení na rozdiel od neho vychádzal z toho, že žalobca

dôkazné bremeno neuniesol, čím neboli splnené predpoklady pre rozhodovanie

o požadovanom určení.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd vo veci rozhodol bez pojednávania dňa

26. marca 2009 a bez toho, aby účastníci mali možnosť vyjadriť sa k odlišnému posúdeniu

existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ku ktorému dospeli oba

súdy na základe rovnako zisteného skutkového stavu.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si

odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá

za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy,

prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Účelom

odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157

ods. 2 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku.

Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä

stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré oprel súd svoje

skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal

preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných

ustanovení. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd

v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V takom

prípade ide o inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V preskúmavanej veci krajský súd, ktorý konal o odvolaní žalovaných, na rozdiel

od okresného súdu dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu,

ktorým žalobe vyhovel, zmenil tak, že žalobu zamietol, pričom však sa pri odôvodnení tohto

svojho právneho záveru obmedzil iba na konštatovanie, že existencia neliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení nebola preukázaná a námietky odporcov uvedené

v písomnom odvolaní týkajúce sa hmotnoprávnych dôvodov sú preto právne irelevantné.

O aké námietky žalovaných sa však jedná z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu nie je možné zistiť, pretože v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu

absentuje akákoľvek zmienka o podanom odvolaní a tak z neho nemožno zistiť nielen obsah

odvolania, ale ani to, kto odvolanie podal a z čoho potom odvolací súd vyvodzoval

nesprávnosť rozhodnutia súdom prvého stupňa. Okrem opisu dôvodov rozhodnutia súdu

prvého stupňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je len konštatovaním nedostatku

existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý by mal nasvedčovať

správnosti prijatého právneho záveru o nedôvodnosti žaloby bez toho, aby napadnuté

rozhodnutie bolo náležitým spôsobom zdôvodnené právne a bez toho, aby sa odvolací súd

zaoberal dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru, že existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení v prejednávanej veci bola žalobcom v tomto konaní

preukázaná. Pre neúplnosť náležitostí podľa a nedostatok právnych

dôvodov sa tak stal napadnutý rozsudok nepreskúmateľným, v dôsledku čoho konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napríklad , ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto spojitosti zdôrazňuje, že nejde o porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa

predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade

s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich

vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú,

za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce

odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v a táto norma sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa nielenže

nezaoberal obsahom odvolania žalovaných ale jeho rozhodnutie nemá ani zákonom

vyžadované náležitosti. Takýto postup odvolacieho súdu je v rozpore s princípmi

spravodlivého procesu.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k inej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách konania pôvodného i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Jarmila Uhlířová