Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-2-2023.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 867,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/105/2021-183 zo dňa 22.11.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, s účinnosťou od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“), rozsudkom č. k. 40Cb/105/2021-183 zo dňa 22.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. konanie v časti istiny 281,16 € zastavil. Vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku III. nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 867,28 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril so spoločnosťou Fox Martens s.r.o., poistnú zmluvu č. 610/462531-0, ktorou bolo poistené motorové vozidlo J.: H.-XXXTJ. Podľa oznámenia došlo dňa 20.09.2019 v podzemnej garáži bytového domu na Šumavskej 1 k poistnej udalosti tak, že do zaparkovaného vozidla nacúvalo motorové vozidlo AUDI A8 J.: H.-XXX R. vo vlastníctve spoločnosti EUROKIM s.r.o. Žalobca po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- € vyplatil poistné plnenie dňa 17.06.2021 vo výške 867,28 €. Poukázal na ustanovenie 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“). Nakoľko mal vlastník vozidla v čase poistnej udalosti uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, uplatnil si žalobca svoj nárok priamo u žalovaného, ktorý však škodu neuhradil. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy. 1.2. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie konanie v časti istiny 281,16 € zastavil. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 20.09.2019 došlo ku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil vodič vozidla AUDI EČV: H.-XXXHS, a škoda bola spôsobená na vozidle Škoda Superb EČV: H.-XXXTJ. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodené vozidlo malo uzavreté havarijné poistenie u žalobcu, na základe ktorého žalobca vyplatil poškodenému plnenie vo výške 867,28 € a to dňa 17.06.2021. Vyplatenie poistného plnenia žalobca preukazoval výpisom z účtu - č.l. 21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti dňa 11.10.2021 a vyplatil žalobcovi plnenie vo výške 281,16 €. Rovnako ani, že žalovaný vyzval žalobcu v rámci likvidácie listom zo dňa 23.06.2021, aby mu doložil správnu kalkuláciu, nakoľko prvotne predložená kalkulácia sa nezhodovala s predloženou faktúrou, pričom žalovaný tak urobil až počas prebiehajúceho súdneho konania.
1.4. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí zostala nepriznaná časť uplatneného nároku vo výške 586,12 € spolu s úrokom z omeškania. Žalovaného obrana spočívala v sporovaní príčinnej súvislosti medzi uplatneným rozsahom poškodenia a škodovou udalosťou. Žalovaný neuznal príčinnú súvislosť poškodenia strednej časti nárazníka. Medzi stranami nebolo sporné, že nepriznaná časť plnenia sa týka práve náhrady za opravu predmetnej strednej časti nárazníka. Vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, a žalobca príčinnú súvislosť medzi poškodením strednej časti nárazníka a škodovou udalosťou nepreukázal, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Pri posudzovaní rozsahu poškodenia bral do úvahy aj listinný dôkaz, zápis o poškodení motorového vozidla (č.l. 13), z ktorého podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že na zadnom nárazníku sa nachádzali aj nesúvisiace poškodenia. Uvedený zápis bol spracovaný spoločnosťou SLOVEXPERTA s.r.o., a poškodený ho svojim podpisom vzal na vedomie. 1.5. Súd prvej inštancie zamietol aj uplatnený nárok na úrok z omeškania pri časti istiny, ktorú žalovaný dodatočne plnil, teda zo sumy 281,16 €, a to z dôvodu, že dospel k záveru, že žalovaný sa s plnením predmetnej istiny nedostal do omeškania, nakoľko mu zo strany žalobcu bola prvotne doručená nesúvisiaca kalkulácia. Až počas súdneho konania doručil žalobca podľa vyjadrenia žalovaného správnu kalkuláciu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol žalovaný po tom, čo mu žalobca predložil správnu kalkuláciu, s plnením v omeškaní. 1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, spolu s kombináciou zásady zavinenia za zastavenie konania. Súd prvej inštancie zavinenie za zastavenie v časti prisúdil žalobcovi, nakoľko ten až po podaní žaloby predložil žalovanému súvisiacu kalkuláciu opravy, čo možno považovať za riadne uplatnenie nároku. Pred podaním žaloby predložil žalobcovi kalkuláciu, ktorá s danou škodovou udalosťou nesúvisela. Vzhľadom k tomu, že mal žalovaný plný úspech vo veci, avšak trovy si neuplatnil, rozhodol súd prvej inštancie tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote dňa 09.02.2023 odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu (podľa obsahu odvolania v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania) vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo eventuálne, aby v zmysle § 389 CSP rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP], súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Nestotožnil sa s výsledkom ukončenia poistnej udalosti žalovaným, podľa ktorého poškodenie v strednej časti zadného nárazníka nemá súvis s poistnou udalosťou, a preto bolo poistné plnenie krátené až o sumu vo výške 586,12 €. Likvidácia žalobcu dospela k záveru, že k oškretiu a vydutiu zadného nárazníka v jeho strednej časti došlo aj v prípade, že do zadného nárazníka nacúval škodca z pravej strany. Nakoľko ide o plast, je možné, že sa vplyvom nárazu vydul aj v strednej časti. V takýchto prípadoch nie je podľa žalobcu možné jednoznačne vylúčiť deformačné poškodenie na inom mieste pružného dielu tak, ako to urobil žalovaný. 2.1. Zdôraznil, že v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov je súd povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri meritórnom rozhodnutí do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia podľa žalobcu zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (I. ÚS 114/08; II. ÚS 849/2015; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2012 sp. zn. 5MCdo 10/2012; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2010 sp. zn. 4Cdo/310/2009; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012 sp. zn. 5Obdo/8/2012). V prejednávanej veci sa však súd prvej inštancie podľa žalobcu bez podrobnejšieho odôvodnenia priklonil k dôkaznému prostriedku, ktorý produkoval žalovaný. Skutkový stav preto podľa neho nebol súdom prvej inštancie zistený dostatočne na to, aby mohol dospieť k záveru, že žaloba je nedôvodná. Napadnutý rozsudok je preto nepreskúmateľný a založený na nesprávnych skutkových zisteniach. 2.2. Žalobca poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 22.11.2022 žiadal nariadiť znalecké dokazovanie za účelom určenia, či charakter a rozsah poškodení na motorovom vozidle Škoda Superb, EČV: H.-
XXXTJ je technicky prijateľný jeho popisu o priebehu škodového deja. Namietal, že tento jeho návrh však súd prvej inštancie nielenže nevykonal, ale jeho navrhnutie, či zamietnutie v napadnutom rozsudku nespomenul. 2.3. Ďalej namietol, že účelom odôvodnenia rozsudku je umožniť stranám sporu vyabstrahovať myšlienkový postup súdu pri jeho rozhodovaní. Pokiaľ súd žalobu zamietne, musí žalobcovi presvedčivým a najmä preskúmateľným spôsobom uviesť dôvody takéhoto procesného postupu. Inak dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Naznačeným spôsobom však súd prvej inštancie nepostupoval, čím podľa neho znemožnil vecnú reakciu žalobcu na správnosť jeho rozhodnutia. Tieto pochybenia súdu vedú podľa žalobcu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.
3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2023 k odvolaniu žalobcu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. V danej veci podľa neho nemôže ísť o prípad odmietnutia spravodlivosti, nakoľko súd prvej inštancie zadefinoval náležitým spôsobom dôvody pre svoje rozhodnutie, keď uviedol, že dôkazné bremeno v danej veci bolo na strane žalobcu, pričom žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal hodnoverným spôsobom príčinnú súvislosť medzi poškodením strednej časti nárazníka a škodovou udalosťou.
4. Žalobca v replike zo dňa 31.03.2023 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie podľa neho nebol zistený dostatočne na to, aby mohol dospieť k záveru, že žaloba je nedôvodná. Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu nepreskúmateľný a založený na nesprávnych skutkových zisteniach, a preto je potrebné ho zmeniť.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec v napadnutej časti (vychádzajúc z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca napadol II. a III. výrok napadnutého rozsudku) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
7. Podľa § 442 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
8. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon o PZP“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
12. Podľa § 11 ods. 2 zákona o PZP poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie.
13. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
14. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 867,28 € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril so spoločnosťou Fox Martens s.r.o., poistnú zmluvu č. 610/462531-0, ktorou bolo poistené motorové vozidlo EČV: H.-XXXTJ.
15. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil len na dôkaze - zápis o poškodení motorového vozidla, č.l. 13, z ktorého vyplýva, že na zadnom nárazníku sa nachádzali aj nesúvisiace poškodenia, pričom v tomto zápise nie je uvedené, o aké poškodenia a v akom rozsahu sa malo jednať. Ide tak o neurčitý zápis, z ktorého nie je možné jednoznačne vyvodiť, o aké poškodenie sa jednalo a či toto poškodenie mohlo alebo nemohlo mať súvis s predmetnou dopravnou nehodou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak nedostatočne odôvodnené v rozpore s § 220 ods. 2 CSP a nedáva dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom.
18. Žalobca v konaní na pojednávaní dňa 22.11.2022 navrhol vykonať znalecké dokazovanie, s nevykonaním navrhnutého dôkazu sa však súd prvej inštancie nevysporiadal, Odvolací súd poukazuje na to, že v takom prípade súd prvej inštancie mal uviesť, v čom videl dôkaz, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia za preukazujúci, že poškodenie na zadnom nárazníku nemalo súvis s predmetnou dopravnou nehodou.
19. Ak súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). Nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ústavy, a to s poukazom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 332/09. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť strán sporu podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, keďže nevykonanie stranou sporu navrhovaného dôkazu by ho oproti druhej strane sporu znevýhodňovalo. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať potrebné dokazovanie na účely dôsledného posúdenia tvrdení strán sporu (viď bod 18 uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 100/2018 zo 16.05.2019).
20. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečenie toho, aby sa zisťovanie skutkového (skutočného) stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou sporu navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 CSP a I. ÚS 350/08).
21. Zákon so závermi obhliadky nespája absolútne žiadne hmotnoprávne účinky vo vzťahu k právam poškodeného. Zákon inštitút prvotnej obhliadky dokonca nijako neupravuje a neupravuje ani formu, obsah a účinky akéhokoľvek zápisu o poškodení vozidla. Priznať také zásadné hmotnoprávne účinky, akým je obsah a rozsah nárokov poškodeného, takému predbežnému a z právneho hľadiska vágnemu aktu, akým je zápis o obhliadke, je v zásadnom a bezprostrednom rozpore so znením zákonnej úpravy.
22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).