Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/290/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., a.s. K., K., IČO :

X., proti odporcovi Z. V.-V. Ú. K., a.s., J., K., IČO : X., zastúpenému JUDr. A. F.,

advokátom v K., o určenie trvania nájomného vzťahu, vedenej na Okresnom súde Košice I

pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 30. júla 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. júla

2008, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I uznesením z 29. apríla 2008 č.k. -119 neprerušil

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach

pod sp.zn. . Dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky

pre prerušenie konania v zmysle Poukázal na to, že v konaní

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. sa nerieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie v prebiehajúcom konaní súdu. V uvedenom konaní

krajského súdu sa totiž rieši medzi navrhovateľom a odporcom spor o zaplatenie

335 790 USD s príslušenstvom z titulu vrátenia zloženej zálohy v súvislosti s uzavretou

zmluvou o dielo č. X. na riešenie a výrobu časti linky na kontinuálne pozinkovanie oceľového

pásu, keď konanie o zaplatenie 22 167 USD bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu v

tejto časti zastavené. V prejednávanej veci sa rieši otázka nájomného vzťahu medzi

účastníkmi konania, týkajúca sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., katastrálneho územia K.

S. ako parcela č. X., budova a parcela č. X..

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. júla 2008 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. prerušil. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi tými istými účastníkmi konania prebiehajú aj ďalšie

konania vedené pod sp.zn. , , ,

a , ktoré boli všetky prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného

na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. . Odvolací súd bol preto toho názoru,

že ak už vo viacerých prípadoch došlo k prerušeniu konania a ide o rovnakých účastníkov, je :

„zrejme ekonomického riešenia sporu“, aby aj táto vec bola prerušená do skončenia veci

na Krajskom súde v Košiciach. Zároveň dal do pozornosti prvostupňovému súdu, že bude

potrebné zvážiť aj prípadnú možnosť spojenia vecí podľa

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dňa 6.10.2008 s poukazom

na ustanovenie odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Právne

posúdenie veci odvolacím súdom považoval za neakceptovateľné. Poukázal na to, že

v prerušených konaniach uplatňuje svoje finančné nároky za užívanie, resp. nájom

nehnuteľnosti a aj navrhovateľ uplatňuje v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach

pod sp.zn. zaplatenie finančnej pohľadávky. Vzhľadom na možnosť

vzájomnej úhrady započítaním má preto prerušenie konania vo veciach nájomného

opodstatnenie. Celkom iná situácia je však v prejednávanej veci, v ktorej sa finančné nároky

neuplatňujú, pretože sa koná o údajnom práve navrhovateľa užívať jeho nehnuteľnosť. Toto

tvrdené právo nijako nesúvisí s otázkou zaplatenia 335 790 USD a krajský súd ani žiadnu

spojitosť v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že dovolanie odporcu je

dôvodné.

Z ustanovenia v znení do 15.10.2008 (ďalej len ) vyplýva, že

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k vyhoveniu návrhu v dovolaním

napadnutej časti, nie je vecne správne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia ().

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ().

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že sama skutočnosť,

že medzi tými istými účastníkmi konania prebiehajú ešte ďalšie súdne konania, ktoré boli

prerušené, nespôsobuje bez ďalšieho možnosť aplikácie ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/

, t.j. možnosť prerušiť konanie aj v konkrétnej prejednávanej veci. Uvedené zákonné

ustanovenie viaže totiž možnosť súdu prerušiť konanie nielen na ďalšie prebiehajúce konanie

medzi tými istými účastníkmi konania, ale na tú skutočnosť, že v tomto ďalšom konaní sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Preto bude dôvodné prerušenie

konania podľa tohto procesného ustanovenia napríklad v sporoch o zaplatenie nájomného, ak

sa v ďalšom konaní rieši základná otázka vzniku nájmu a podobne. Bez posúdenia toho, či

v ďalšom konaní je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, je

rozhodnutie súdu predčasné a založené na nesprávnom právom posúdení veci v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ , ako tomu je v posudzovanej veci. Poukázať je potrebné aj na to, že

samotný nezrozumiteľný odkaz odvolacieho súdu na : „ zrejmé ekonomického riešenia sporu“

je pre aplikáciu nepostačujúci.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť aj to, že pri zmene

rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné

zdôvodnenie. I odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia

( v spojení s a v spojení s ) je

nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je

preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto

požiadavky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté aj inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto

vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto svojím uznesením (viď

v znení , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) zrušil

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková