Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/55/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému F.. F. V., pre trestný čin výtržníctva podľa Tr. , o odvolaní obžalovaného F.. F. V., okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch a poškodeného P.. F. V., proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 27.02.2013 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02.10.2013 takto

rozhodol:

I.

Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaný

F.. F. V., nar. XX.XX.XXXX v Z. I., trvale bytom Z. I., M. R. V. XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 06.09.2005 v čase okolo 11.00 hodiny v Z. I. na ulici J. XX v budove okresného súdu, na chodbe, na štvrtom poschodí, fyzicky napadol P.. F. V. tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre,

t e d a :

dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l :

trestný čin výtržníctva podľa Tr. v znení účinnom do 01.01.2006 (ďalej len Tr. zák.),

z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 202 ods.1 Tr. zák., s použitím § 53 ods.1, ods.3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 400 (štyristo) Eur.

Podľa § 54 ods.3 Tr. zák. sa mu ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa súd poškodeného P.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

II.

Podľa sa odvolania okresnej prokurátorky a poškodeného P.. F. V. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného F.. F. V. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa Tr. v znení na tom skutkovom základe, že: dňa 06.09.2005 v čase okolo 11.00 hodiny v Z. I. na ulici J. XX v budove okresného súdu, na chodbe, na štvrtom poschodí, fyzicky napadol P.. F. V. tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre. Za to mu uložil podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák. peňažný trest vo výmere 400,- eur, s tým, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Podľa poškodeného P.. F. V. (ďalej len poškodený) s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok odvolaním napadol obžalovaný, okresná prokurátorka v Nových Zámkoch a poškodený.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu I. stupňa. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a vo svojom obsahu nepreskúmateľný. Nie každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil verejne a na mieste verejnosti prístupnom, musí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva. Súd I. stupňa sa vôbec nezaoberal motívom činu, ako aj jeho okolnosťami. Bez toho nie je možné zodpovedným spôsobom skúmať existenciu subjektívnej stránky prečinu výtržníctva. Vôbec nebolo dokazované a teda ani dokázané, že jeho konanie bolo motivované úmyslom porušiť záujem spoločnosti, ktorý je chránený ustanovením § 202 ods. 1 Tr. zák.. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa je uvedené, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu poškodeného, jeho matky F. V. svedka D.. P. L., ako aj ďalšieho svedka F.. F. F. vyplýva, že v čase prestávky v pojednávaní na Okresnom súde v Z. I. na chodbe pred pojednávacou miestnosťou bol poškodený udretý päsťou do oblasti hlavy, pričom ho tak udrel on. Toto konštatovanie považoval za skresľujúce. Obsahovo nie je totožné z výpoveďami uvedených svedkov. Uvádzané osobné dôvody súd nevyhodnotil a to aj napriek tomu, že mal na to dostatok dôkazov. Ďalej poukázal na výpovede poškodeného, ktorý do zápisnice o výsluchu svedka poškodeného uviedol, že: „po prudkom údere päsťou sa dostal do stavu, ktorý možno označiť ako krátke bezvedomie. Po tom vbehol do pojednávacej miestnosti, kde požiadal o pomoc. Až vtedy cítil, že sa ho chytajú mdloby. K roztrhnutiu košele mohlo dôjsť vtedy, keď mu V. bránili vojsť do pojednávacej miestnosti“. Poukázal na ďalšie výpovede poškodeného, ktorý sa rozdielne vyjadroval k priebehu incidentu. K roztrhnutiu košele malo dôjsť pred úderom a bolesť spočiatku nepociťoval, až po tom, ako došiel na políciu. Svedecké výpovede, znalecké posudky a rozpory vo výpovediach D.. P. L. (intenzita úderu a popis udalosti) považoval za účelové klamstvo motivované vzťahom k nemu a jeho otcovi. Zo všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí ako priami účastníci incidentu, považoval za nezaujatého svedka F.. F. F.. Tento už v prípravnom konaní uviedol, že na poškodenom si nič nevšimol. Bol očitým svedkom incidentu, pričom intenzita úderu bola tak malá, že vylučovala, že by tým útokom mohla byť spôsobená ujma na zdraví. Aj na hlavnom pojednávaní uvedený svedok potvrdil, že úder bol mierny a smeroval do oblasti líca. Znalec F.. D. I. uviedol, že F.. V. pri ošetrení poškodeného na piaty deň mohol vidieť vonkajšie zranenia. Ak to však uvedený lekár do svojej správy neuviedol, nevidel žiadne poranenia. Aj napriek viacerým snahám z jeho strany sa súd I. stupňa nevysporiadal s používaným termínom - úder päsťou do oblasti tváre, hoci túto skutočnosť mal za bez akýchkoľvek pochybností preukázanú. Svedkami, ako aj znalcami bolo preukázané, že poškodený nemohol dostať a ani nedostal úder na tvár takou silou ako to popisovali poškodený a svedkovia vypovedajúci v jeho prospech. Svedok F.. F. F. podrobne popísal skutok a vyjadril sa, že nevidel kontakt medzi päsťou obžalovaného a tvárou poškodeného. Termín úder používali vo svojich výpovediach aj svedkovia F. V. a D.. J. L.. O údere však možno hovoriť len vtedy, ak je kontakt medzi päsťou a tvárou.

Súd neuviedol, prečo uveril výpovediam poškodeného a svedkov, ktorí vypovedali v prospech poškodeného a prečo neuveril svedkom, ktorí vypovedali v jeho prospech.

Obžalovaný doplnil písomné dôvody odvolania podané jeho obhajcom. Podľa jeho názoru:

- súd I. stupňa nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom skutku výtržníctva. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že incident vznikol medzi poškodeným a jeho otcom. Všetci svedkovia v podstate potvrdili túto skutočnosť. Ohľadom skutku výtržníctva stále ostávajú nezodpovedané otázky ako sa rozbili okuliare poškodeného, kto mu roztrhol košeľu a kravatu, kto otvoril do pojednávacej miestnosti po napadnutí dvere a pod.,

- v celom rozsudku absentuje riadne odôvodnenie, podľa ktorého by mal možnosť vedieť, ktoré dôkazy bral súd I. stupňa na zreteľ a ktoré nie.

- jediní objektívni a nezaujatí svedkovia podľa jeho názoru sú F.. F. F. a J. B.,

- poukázal na rozdielne výpovede svedkyne V., ktorá vypovedala rozdielne v civilnom konaní a v konaní trestnom. Ak by súd I. stupňa skúmal, kto bol napadnutý skôr (svedkyňa alebo poškodený), musel by riešiť otázku ako mohla svedkyňa vnímať celú záležitosť, ak bola napadnutá ona skôr,

- svedok D.. P. L. je jednoznačne zaujatý, pretože s poškodeným je prepojený a ich rodiny sú v otvorenom nepriateľskom vzťahu. Poukázal zároveň na civilné súdne spory, konania svedka D.. P. L. voči jeho osobe, ktoré skončili ako priestupky alebo boli riešené v trestnom konaní,

- za najzávažnejšie v celom považoval skutočnosť, že ohľadom úderu päsťou si súd I. stupňa úplne naopak vyložil svedeckú výpoveď F. ako jednoznačnú v tom, že úder videl, hoci si svedok bol istý, že kontakt päste a tváre nevidel. Súd úplne ignoroval výpoveď svedka B.. Tieto pochybnosti sa týkajú nielen samotného úderu ale aj okolností, ktoré mu predchádzali,

- taktiež nebola vyhodnotená výpoveď jeho otca, ktorý úder nevidel,

- štyria znalci vylúčili úder päsťou pri objektívnych zisteniach lekárov prvého kontaktu, ktorí pred súdom I. stupňa následne vylúčili, že by poškodený mal akékoľvek viditeľné zranenie. Na druhej strane svedkovia vypovedali, že úder bol prudký, poškodený stratil vedomie, bol to úder viac ako stokilového mladého vyšportovaného muža a mohol mať devastačné účinky. Ako je teda potom možné, že nespôsobil žiadne viditeľné zranenia? Ako nie zanedbateľnú skutočnosť považoval to, že keď súd pribral do konania znalca, agresívne sa bránil proti týmto znalcom rôznymi urážlivými útokmi,

- poukázal na to, že súd I. stupňa zatiaľ čo jeho správu o povesti hodnotil ako priemernú, správu o povesti poškodeného, ktorého v obci považujú za agresívneho a konfliktného človeka s viacerými priestupkami voči občianskemu spolunažívaniu nebral do úvahy,

- ako nie za zanedbateľné považoval konanie poškodeného po skutku, jeho protirečenia si v prípravnom konaní a permanentné zasahovanie do celého trestného konania. Poukázal aj na to, že poškodený sa na prvé pojednávania ospravedlňoval, že je PN a vždy na druhý deň po pojednávaní nahliadol do spisu,

- opakovane poukázal na rôzne výpovede poškodeného. Najprv podal trestné oznámenie, kde uviedol, že bol udretý päsťou, ale k podrobnostiam sa nevyjadroval. Následne písal rôzne podania na Inšpekciu MV SR, Okresnú prokuratúru Nové Zámky a pod., v ktorých tvrdil rôzne a často protirečivo kto koho napadol. Dňa 22.09.2005 tvrdil, že stál chrbtom, keď zacítil úder a upadol do bezvedomia. Keď poukázal na nelogickosť jeho výpovede, svoju výpoveď zmenil. Neskôr svoje výpovede modifikoval, pričom tieto boli stále konkrétnejšie ohľadom následkov zranenia,

- v neposlednom rade poukázal na judikatúru vo veciach výtržníctva.

Okresná prokurátorka v Nových Zámkoch podala odvolanie v neprospech obžalovaného, do neuznania viny podľa obžaloby a do neuloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v inkriminovanom čase skutočne došlo k napadnutiu poškodeného, pričom v dôsledku úderu utrpel aj zranenia. Uvedenému svedčia lekárske správy vystavené F.. F. tesne po incidente, ktorý konštatoval opuch na pravej strane tváre. Taktiež následné vyšetrenie u chirurga F.. V. potvrdilo, že poškodený mal citlivú pravú časť tváre so silnými bolesťami, ktoré sa prejavili neprirodzenými pohybmi sánky, nestabilita čeľuste, bolesť hlavy a opuch v oblasti ľavého oka konštatovala aj F.. Q.. V krátkom časovom horizonte po incidente bol poškodený vyšetrený znalkyňou L.. F.. T. B. C.. z odboru stomatológia, ktorá preštudovala zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Táto znalkyňa nespochybnila dĺžku práceneschopnosti a nevylúčila záver, že zranenia poškodeného súvisia s útokom, ktorý bol v inkriminovanom období zo strany obžalovaného. Pokiaľ ide o znalecké posudky, ktoré boli vypracované na základe žiadosti poškodeného, ani jeden z týchto poškodeného nevyšetril osobne.

Aj samotný krajský súd nepovažoval za potrebné ďalšie znalecké dokazovanie a pribratie ďalších znalcov považoval za nadbytočné. V tejto súvislosti mali byť správne osvojené závery a skutok mal byť kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa Tr. , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa Tr. . Pokiaľ išlo o ukladanie trestu, nestotožnila sa s uloženým peňažným trestom. Súd I. stupňa mal rešpektujúc príslušné ustanovenia uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa , a uznať obžalovaného vinným aj zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. a uložiť mu primeraný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou.

Poškodený v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za chybný. Od preukázaného skutku dňa 06.09.2005 je trvale práceneschopný, trvale zbavený pracovnej spôsobilosti, trpí trvalými zdravotnými následkami po deštrukcii temporomandilárneho kĺbu a artikulačného výbežku, v príčinnej súvislosti prekonal sériu infarktov a pokračuje recidíva posttraumatickej stresovej poruchy. Za ťažké narušenie normálneho života s nenapraviteľnými následkami súd I. stupňa odsúdil páchateľa iba na peňažný trest. Namietal aj rozhodnutie súdu I. stupňa, ktorým ho odkázal na občianske súdne konanie. Súd napriek návrhu prokurátora a vyčísleniu škody vo veci náhrady mzdy, náklady na lieky a liečenie nerozhodol o preukázaných nárokoch. Odkázanie na občianske súdne konanie po siedmych rokoch je neprijateľné.

Pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu poškodený zaslal vyjadrenie, ktoré žiadal, aby bolo vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav prečítané na verejnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnil. Podľa jeho názoru sa súd I. stupňa nezaoberal motívom zisteného skutku obžalovaného. Nezohľadnil zistený fakt, že k hrubému fyzickému útoku päsťou do hlavy od obžalovaného došlo na verejne prístupnom mieste, počas súdneho pojednávania, pred súdnou sieňou, krátko pred avizovanými záverečnými rečami a vynesením rozsudku. Ako vyplýva z dôkazov, zo strany obžalovaného ako navrhovateľa pri útoku išlo o zjavnú snahu sťažiť alebo zamedziť výkon práv poškodeného v pozícii odporcu, t.j. právo na spravodlivé súdne konanie garantované SR a medzinárodnými záväzkami. V obžalobe podanej prokurátorom bolo uvedené, že bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že poškodený utrpel zranenia v priamej príčinnej súvislosti s predmetným incidentom. Prvostupňový súd popri zistených fyzických následkoch, ktoré samostatné vyvolali trvalé zdravotné poškodenie a trvalú stratu pracovnej spôsobilosti, nepochopiteľne ignoroval aj dôkazmi podložený fakt, že utrpel aj posttraumatickú stresovú poruchu. Podľa zdravotných nálezov trvá dodnes s recidívami. Pri údere päsťou mohlo dôjsť k zlomenine, deštrukcii chrupavkovitých častí (čo sa aj stalo), ale aj k usmrteniu, o čom existuje množstvo prípadov.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodiť alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa. Obhajca obžalovaného doplnil tieto dôvody tým, že v prípravnom konaní pri výsluchu svedka F. došlo k procesnému pochybeniu, keď výsluch vykonaný dňa 28.09.2007 bol uskutočnený bez jeho prítomnosti, hoci sa riadne naň ospravedlnil. V danom výsluchu svedok uviedol, že sa pridržiava výpovede zo dňa 20.09.2005, ktorá však bola vykonaná pred vznesením obvinenia. Na danú výpoveď však súd I. stupňa prihliadal. Podľa jeho názoru tým došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Odvolanie prokurátora a poškodeného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla podľa , zrušiť napadnutý rozsudok a uznať obžalovaného vinným aj zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Ohľadom odvolania poškodeného navrhla, aby v preukázanej časti zaviazal odvolací súd obžalovaného k náhrade škody poškodenému.

Poškodený na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, aj napriek tvrdeniam uvádzaným v písomnom vyjadrení, uviedol, že po údere bol v krátkom bezvedomí. Svedok F., aj keď obžalovaný namietal

procesné pochybenie pri výsluchu tohto svedka, bol následne vypočutý na hlavných pojednávaniach a k predmetnému skutku vypovedal. Bol desať rokov terorizovaný organizovanou skupinou obžalovaného. Aj samotný prokurátor v odvolaní uviedol, že nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že konaním obžalovaného mu bolo spôsobené zranenie. Trval na náhrade škody tak ako si ju uplatnil v prípravnom konaní.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami - obžalovaným, prokurátorom a poškodeným preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že z podaných odvolaní je dôvodné iba odvolanie obžalovaného a aj to z iných dôvodov.

Súd I. stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie nielen výsluchom obžalovaného, poškodeného ale aj svedkov, výsluchom znalcov a oboznámením listinných dôkazov zadovážených tak v prípravnom konaní ako aj samotným súdom I. stupňa. Bolo jednoznačne preukázané, že na chodbe Okresného súdu Z. došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom danú skutočnosť nepopiera tak obžalovaný ako ani poškodený. Obžalovaný však vo svojich výpovediach, ako aj pred odvolacím súdom popieral, že by poškodeného udrel do oblasti tváre a spôsobil mu tak zranenie. Fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodeným mal za preukázaný aj odvolací súd a to na základe výpovede poškodeného ale aj prítomných svedkov. D.. P. L. ako aj F.. F. potvrdili, že obžalovaný udrel päsťou poškodeného po predchádzajúcom konflikte poškodeného s otcom obžalovaného. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli prítomní pri incidente, však nepotvrdili takú intenzitu úderu, ktorá by spôsobila zranenia poškodeného. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že nie každé fyzické napadnutie občana sa musí právne kvalifikovať ako prečin výtržníctva. Ako osoba právne vzdelaná však musel vedieť, že priestor chodby na Okresnom súde Z. I. je miestom verejnosti prístupným, na ktorom obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, čo vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a nepochybne preukázané. Jeho konanie voči poškodenému bolo konaním vymykajúcim sa z medzí riadneho správania sa a bolo konanie protizákonné. Na základe všetkých dôkazov, na ktoré správne poukázal súd I. stupňa a na ktoré aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje, správne bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako trestný čin výtržníctva podľa Tr. , pretože sa na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný poškodeného napadol. Nebolo však preukázané, že po tomto napadnutí, teda po údere do oblasti tváre, by boli obžalovanému spôsobené také zranenia, aké boli uvedené v znaleckom posudku a lekárskych správach a už vôbec nie, že by doba liečenia a práceneschopnosti, tak ako bolo uvedené v obžalobe, trvala prvýkrát 77 dní a následne 64 dní.

Súd I. stupňa správne ustálil, že aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu v tomto smere, nemal preukázané, že by konaním obžalovaného malo dôjsť aj k ublíženiu na zdraví, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a jeho následkom. Znalecký posudok podaný znalkyňou L.. Dr. B. nebol podaný odborníkom na danú oblasť, teda na poranenie, ktoré popísal vo svojej správe F.. Q.. Ako vyplýva z výpovede prof. F.. T. P. C.., z lekárskej správy F.. Q. nie možné zistiť, kedy zranenie poškodeného vzniklo. Poškodený bol vyšetrený až o niekoľko mesiacov po tom ako malo dôjsť k incidentu. Znalci z odboru maxiofacionálnej chirurgie v danej trestnej veci, konštatovali, že poranenie, ktoré mal poškodený utrpieť môže vzniknúť aj v dôsledku zlozvykov ale aj vekom človeka. Súd I. stupňa správne uviedol, že nemal preukázané, akým spôsobom vzniklo poranenie poškodeného, nakoľko ani prítomní svedkovia nepotvrdili intenzitu úderu za tak silnú, že by došlo k nejakému zraneniu, okrem začervenania na tvári poškodeného. Prípadné „mdloby“ poškodeného a jeho správanie sa svedok F.. F. popísal ako konanie veľmi nervózneho až nepríčetného staršieho pána.

Počas celého doterajšieho konania sa nepodarilo zadovážiť relevantný dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že obžalovaný by bol následkom konania, popísaného v rozsudku spôsobil poškodenému také zranenia, aké popisoval poškodený vo svojich výpovediach. Zranenia, ktoré mal poškodený utrpieť nebolo možné vyhodnotiť ako zranenia spôsobené v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Ani výpoveďami prítomných svedkov nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že intenzita úderu obžalovaného bola taká, že by mohla spôsobiť poškodenému akékoľvek zranenie. Pokiaľ poškodený uvádzal vo svojich výpovediach a aj v písomných dôvodoch odvolania, že v dôsledku útoku obžalovaného je trvale zbavený pracovnej spôsobilosti, trpí trvalými zdravotnými následkami po deštrukcii temporomandilárneho kĺbu a artikulačného výbežku, v príčinnej súvislosti prekonal sériu infarktov a pokračuje recidíva posttraumatickej stresovej poruchy, nie je možné pričítať tento zdravotný stav obžalovanému (viď závery znalcov).

Pokiaľ ide o všetky zdravotné záznamy, výsluchy lekárov, tieto všetky boli robené až dodatočne, pričom z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodený navštevoval rôznych lekárov a v prípade, že títo nevyhoveli jeho požiadavkám podával na nich rôzne sťažnosti. Aj v tomto smere mal krajský súd pochybnosti o tom, že ublíženie na zdraví a taká dlhá doba práceneschopnosti bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý sa dopustil voči nemu výtržníctva. Vzhľadom k týmto okolnostiam preto aj krajský súd vyhodnotil ako správne rozhodnutie súdu I. stupňa, že vo výroku o vine pominul právnu kvalifikáciu konania obžalovaného aj ako trestný čin ublíženia na zdraví.

Pochybil však pri pomenovaní trestného činu, keď uviedol, že obžalovaný spáchal prečin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 160/1961 Zb. účinného do 31.12.2005. Uvedený 300/2005 účinný od 01.01.2006 zaviedol rozdelenie trestných činov na prečin a zločin. Vzhľadom na to, že súd pochybil v tomto smere odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a pochybenie napravil tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa , , Tr. zák. a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným z trestného činu výtržníctva podľa Tr. zák. účinného do 01.01.2006 na základe dôkazov vykonaných súdom I. stupňa, ktoré považoval za správne a zákonné.

Na rozdiel od obžaloby, aj odvolací súd tak ako aj súd I. stupňa konanie obžalovaného kvalifikoval podľa , pretože tento zákon je pre obžalovaného priaznivejší, keď za trestný čin výtržníctva podľa tohto zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky alebo peňažný trest, pričom za prečin výtržníctva podľa Tr. je možné uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky.

Pokiaľ ide o trest, súd I. stupňa prihliadol na všetky kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu a výmery trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný doposiaľ trestaný nebol. Od spáchania skutku uplynulo 8 rokov a preto aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že na prevýchovu obžalovaného bude postačujúce pôsobiť trestom výchovným a to peňažným trestom vo výmere 400 Eur, ktorý trest odzrkadľuje nielen osobu obžalovaného, ale aj okolnosti prípadu a stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť a na uloženie tohto trestu boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 53 ods. 1, ods.3 Tr. zák. Pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, čo je postačujúce vzhľadom na páchateľa - obžalovaného.

Súd I. stupňa pochybil aj v tom, keď poškodeného podľa odkázal na občianske súde konanie. Vzhľadom na podanie obžaloby dňa 04.06.2008, konal súd I. stupňa podľa č. 301/2005. Preto nemohol pri náhrade škody postupovať podľa č. účinného do 31.12.2005. Toto pochybenie napravil krajský súd a poškodeného v zmysle odkázal na občianske súdne konanie. Na toto konanie odvolací súd odkázal poškodeného i napriek jeho odvolaniu, pretože pokiaľ ide o náhradu škody za bolesť resp. za stratu na zárobku, o tejto nerozhodoval keďže nebolo preukázané, že v dôsledku konania obžalovaného bol takú dlhú dobu práceneschopný a nebolo ani preukázané, že zranenia a práceneschopnosť poškodeného a tým aj jeho majetková ujma bola v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Pokiaľ ide o náhradu škody za poškodené okuliare a košeľu, ako už bolo konštatované vyššie, nebolo preukázané, že pri incidente medzi obžalovaným a poškodeným došlo k ich poškodeniu. Poškodený však týmto výrokom nie je ukrátený o svoj nárok, pretože si ho bude môcť uplatniť podaním žaloby.

Prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd I. stupňa nesprávne ustálil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, keď právne kvalifikoval jeho konanie len ako prečin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák.. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla právne kvalifikovať konanie obžalovaného aj ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., teda ešte prísnejšie ako bolo uvedené pôvodne v podanej obžalobe. Je potrebné uviesť, že súd I. stupňa sa správne vysporiadal s vyhodnotením dôkazov, zadovážených tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý inému úmyselne ublížil na zdraví. Tomuto ustanoveniu zodpovedalo ustanovenie Tr. Pokiaľ prokurátor navrhol konanie obžalovaného kvalifikovať podľa Tr. zák., teda že obžalovaný inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, toto nebolo možné, pretože pre takýto trestný čin nebola podaná obžaloba, obžalovaný nebol na možnosť prísnejšie kvalifikácie upozornený a nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil aj znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. tak ako na to bolo poukázané vyššie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti o podaných odvolaniach prokurátora a poškodeného rozhodol odvolací súd tak, že tieto ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.