Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/109/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. V., bývajúceho v ,

L., zastúpeného JUDr. I. G., advokátom v P., proti odporcovi H. B., a. s. , so sídlom v H.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. apríla 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 20. augusta 2009 č. k. – 195 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 773, 65 € s úrokom z omeškania ročne

22 % zo sumy 178, 85 € od 1. 7. 1995 do zaplatenia, 17, 6 % zo sumy 341, 50 € od

1. 5. 1997 do zaplatenia a 15, 5 % zo sumy 253, 30 € od 1. 1. 2002 do zaplatenia, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. Účastníkom konania uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu

trovy štátu každému vo výške 318,66 € a odporcovi súdny poplatok 30, 95 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru ,že nárok

navrhovateľa titulom náhrady za stratu na zárobku je dôvodný, lebo za škodu vzniknutú

pracovným úrazom zodpovedá odporca. V zmysle súdom pripustenej (čl. 125) zmeny návrhu

2

[ výška navrhovateľom uplatneného nároku predstavovala 616 358 Sk (20 459,34 €). Súd

však vyhovel návrhu len čiastočne ( za obdobia v odôvodnení rozsudku špecifikované),

pričom prihliadol aj na námietku premlčania vznesenú odporcom ] a návrh vo zvyšku (ako

rozdiel medzi uplatňovanou sumou 20 459, 34 € a priznanou sumou 773,65 €)

zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa , o

trovách konania podľa O. s. p, o trovách štátu podľa a o

súdnom poplatku podľa v spojení s

o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti potvrdil ako

vecne správny ( , ). Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu

utrpel 21. 9. 1987 pracovný úraz, za škodu ktorého vzniknutou zodpovedá odporca.

K ukončeniu práceneschopnosti navrhovateľa došlo k 1. 9. 1988 a správne potom

prvostupňový súd nárok uplatnený navrhovateľom za obdobie od 1. 9. 1994 do 31. 3. 2002

posudzoval podľa () platného k tomuto dátumu

a nárok od 1. 4. 2002 do 31. 12. 2003 podľa účinného od 1. 4. 2002. Teda v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, s jeho

rozsiahlym odôvodnením, na ktoré v zmysle v podrobnostiach poukázal.

Námietky navrhovateľa týkajúce sa námietky premlčania vznesenej odporcom , výpočtu

priemernej mesačnej mzdy rozhodnej pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj

povinnosti zaplatiť trovy štátu vyhodnotil za nedôvodné. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu (ako aj rozsudku súdu prvého stupňa) podal

dovolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie okresnému súdu. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) spočívajúcim v tom, že súd pre nesprávny právny záver týkajúci sa premlčania

nároku nevykonal ním navrhnuté dôkazy . Namietal tiež nepreskúmateľnosť odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu považoval námietky navrhovateľa za irelevantné

a rozhodnutia súdov nižších stupňov za vecne správne.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( O. s p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta prvá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak

konanie, v ktorom je vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

4

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Navrhovateľ

existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a netvrdil

a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Navrhovateľ namietal , že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm.

f/ . Teda, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom .

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť konať pred súdom a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo (podľa názoru navrhovateľa ) dôjsť

nesprávnym právnym posúdením veci z dôvodu nevykonania ním navrhnutého dokazovania

a nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je

postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie

o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120

ods. 1 ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia ( pozri aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999 ).

Rovnako nemožno vidieť dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.

f/ v právnych záveroch, ku ktorým dospel odvolací súd v napadnutom rozsudku

( zhodných s právnymi závermi súdu prvého stupňa ). Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237

písm. f/ , pretože súd rozhodovaním neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúc

mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súd napadnuté rozhodnutie založil na

správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci ( dovolací súd napadnutý rozsudok

z tohto aspektu neposudzoval ), nezaťažil konanie tzv. zmätočnosťou.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami , argumentmi a dôkaznými návrhmi strán ( avšak )

5

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument

uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tú, ktorá má rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o dovolaní ( ). Zo spisu pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania , stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil, čoho sa navrhovateľ domáhal a čím

argumentoval v odvolacom konaní , ako sa k odvolaniu vyjadril odporca, citoval právne

predpisy , ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery

zhodné so závermi súdu prvostupňového súdu, s ktorými sa dovolací súd z hľadiska ich

vecnej správnosti nezaoberal. Možno preto konštatovať, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku spĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle

Navyše treba uviesť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle , teda nie vady konania

v zmysle ( pozri R 111/1998 ). Takáto procesná vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) , sama osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s

v spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné, odmietol.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov

konania, pretože mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta