Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-141-2020.pdf
PDF · 117.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/141/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, G., proti žalovanej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. XX/X, I., právne zastúpená: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, o zaplatenie sumy 160,12 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/7/2018-183 zo dňa 19. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia trov právneho zastúpenia od žalovanej na základe plnomocenstva zo dňa 16.01.2018. Vyhodnotením všetkých dostupných dôkazov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože pokiaľ žalobca tvrdil, že plnomocenstvo bolo podpísané dňa 16.01.2018 a stretnutie dňa 02.12.2017 bolo uskutočnené za účelom informovania sa, tak tieto argumenty žalobcu sú v rozpore s tvrdeniami žalovanej. Plnomocenstvo bolo koncipované tak, že osobné údaje žalovanej, jeho obsah a dátum boli vpísané rukou, čiže uvedené vzbudzuje pochybnosti, kedy bolo plnomocenstvo podpísané. Návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol z dôvodu, že jeho trovy by značne navýšili trovy konania a so žalovanou sumou by boli v hrubom nepomere. Tvrdenia žalobcu, že pri zastupovaní žalovanej ako jeho klientky konal vždy svedomito, čestne, primeraným spôsobom a v jej záujme, sú tiež v rozpore s vyjadreniami žalovanej. Strohá odpoveď žalobcu na otázky žalovanej v e-maily, ako vo veci ďalej postupovať, nie je v záujme klienta, preto aj poukázanie, že brat žalovanej je programátorom a nemalo by byť pre neho problém zmeniť obsah komunikácie, považoval za absurdné, navyše pokiaľ sa jedná o úmrtie maloletého dieťaťa. Vzhľadom na okolnosti úmrtia maloletého dieťaťa si situácia vyžadovala promptné konania, ku ktorým zo strany žalobcu nedošlo, preto sama žalovaná podala na príslušný orgán podnet na prešetrenie. Uvedené nesvedčí o odbornej starostlivosti v plnení vôle a záujmov žalovanej ako klientky. Minimálne z obsahu mailu žalovanej zo dňa 31.01.2018, ktorým žalobcu žiadala o vrátenie zdravotnej dokumentácie malo byť žalobcovi zrejmé, že chce ukončiť právne zastupovanie, ale aj napriek tomu podal podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti), avšak s výrazným časovým odstupom napriek závažnosti situácie a nezáujmu žalovanej o jeho ďalšie právne služby. Požadovanie náhrady trov konania pri nepostupovaní vo veci s odbornou starostlivosťou považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu strany v konaní podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že výrok o zamietnutí žaloby je neurčitý, pretože konkrétne neuvádza, čo bolo predmetom jeho žaloby a za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania, pretože nárok na náhradu trov konania mala byť priznaná jemu. Naviac je tento výrok neurčitý, lebo neobsahuje kto a kedy vydá uznesenie o trovách konania. Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalovanej si na pojednávaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania a napriek tomu bol žalovanej tento nárok priznaný. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie pred prvým pojednávaním nariadiť predbežné prejednanie sporu. Síce z dôvodovej správy k CSP vyplýva fakultatívnosť tohto inštitútu, predpokladá sa však, že jeho uplatnenie bude pravidlom a nie výnimkou. V odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo vôbec zdôvodnené, prečo tento inštitút nebol využitý. Súd prvej inštancie tiež neviedol strany k zmierlivému vyriešeniu sporu, čo je jeho základnou povinnosťou v zmysle čl. 7 ods. 2 CSP. Čo sa týka určenia sporných skutočností, tak súd na pojednávaní dňa 19.11.2019 sporovým stranám neposkytol skutkové a právne poučenie podľa § 181 ods. 2 CSP a ani stranám neoznámil predbežné právne posúdenie veci. Nebol upozornený na možnosť právneho posúdenia veci s odkazom na bod 16 odôvodnenia rozsudku (konanie v rozpore s dobrými mravmi), preto bolo jeho právo na spravodlivý proces porušené, teda mu bolo znemožnené nejako reagovať a išlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie súdu. Súd nestihol vypracovať rozsudok v zákonnej lehote a žiadosť o predĺženie lehoty je dôležitá písomnosť, ktorá by v elektronickom súdnom spise mala byť evidovaná. V elektronickom súdnom spise nie sú ani podpísané zápisnice z pojednávaní zo dňa 25.04.2019 a 19.11.2019. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neuviedol, prečo upustil od výsluchu žalovanej, ktorá sa pojednávania dňa 19.11.2019 nezúčastnila ,,aby neohrozila svoje nenarodené dieťa“. Údajné rizikové tehotenstvo žalovanej trvajúce odo dňa 02.09.2019 nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti žalovanej na pojednávaní a súd z toho nevyvodil žiadne dôsledky podľa § 101 a 102 CSP, čím sa prejavila zaujatosť zákonnej sudkyne voči jeho osobe v tomto konaní. V zápisniciach z pojednávaní uskutočnených dňa 25.04.2019 a 19.11.2019 sa neodzrkadľuje skutočný priebeh pojednávaní. Sudkyňa neprotokolovala jeho vyjadrenia, menila a opravovala ich, ako aj vyjadrenia žalovanej a jej právneho zástupcu v prospech žalovanej a v jeho neprospech. Na pojednávaní mala sudkyňa pripustiť vyhýbavé odpovede žalovanej na jeho otázky a tiež na ďalšom pojednávaní mu prerušila záverečnú reč, čo je v rozpore s čl. 2 ústavy. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby sa oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávaní. Tiež upozornil na skutočnosť, že na začiatku pojednávaní sudkyňa neoboznámila účastníkov konania s vyjadrením sudkyne na č.l. 133, s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 9NcC/6/2019-135 zo dňa 09.07.2019 a ani so spisovým materiálom úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, hoci to tak zo zápisnice vyplýva a podal návrh na zosúladenie zápisnice so skutočným obsahom podľa zvukového záznamu z pojednávania. Súd rozhodol predčasne, pretože nevykonal ním navrhované dôkazy, a to opätovný výsluch žalovanej, oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou maloletého, vykonanie znaleckého dokazovania na overenie dátumu podpísania plnomocenstva. Vykonanie vyššie uvedených dôkazov bolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pre správne právne posúdenie veci. Povinnosťou súdu bolo nevykonanie dôkazov riadne a presvedčivo zdôvodniť. Žalovaná si z neznámych dôvodov bola istá, že tento spor vyhrá, preto nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Náležitým odkazom na základné zásady sporového konania aj s odkazom na judikatúru uviedol, že sporové konanie sa vyznačuje zásadou rovnosti strán a kontradiktórnou zásadou. Ako účastníkovi konania mu doposiaľ neboli doručené všetky kópie údajnej mailovej komunikácie a nemohol sa k nim vyjadriť. Žalovaná v konaní nepreukázala hodnoverne, že pri jej zastupovaní konal v rozpore s dobrými mravmi a ani to, že nekonal s ,,náležitou odbornou starostlivosťou“. Súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol vykonať ním navrhované dôkazy a len odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o advokácii, ale bližšie nevysvetlil čo si pod termínom dobré mravy predstavuje. Navyše, zákon o advokácii používa pojem ,,odborná starostlivosť“ a nie termín ,,náležitá odborná starostlivosť“, preto nie je možné, aby porušil povinnosť, ktorú mu neukladá všeobecne záväzný právny predpis. Názor súdu je preto nepreskúmateľný. Napadnutý rozsudok je v rozpore s princípom právnej istoty. Pri zastupovaní žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou a dôkazné bremeno mala žalovaná, ktorá ho neuniesla a napriek tomu súd jeho žalobu zamietol. Je zrejmé, že súd hľadal dôvody na zamietnutie jeho žaloby, preto použil nepravdivé a účelové argumenty o rozpore s dobrými mravmi a o jeho nepostupovaní s odbornou starostlivosťou. Vydaním takéhoto rozsudku sa prejavila zaujatosť sudkyne voči jeho osobe. V odôvodnení absentuje právne posúdenie veci podľa ustanovení hmotného práva, teda súd bezdôvodne neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, ktorú uzavrel so žalovanou. On si svoje povinnosti z tejto zmluvy splnil, ale
žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť odmenu za vykonané úkony nesplnila, čo v konaní ani nepoprela. Tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a účelové a ani nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení hodnovernými dôkazmi. Napadnutý rozsudok je tzv. rozsudkom popisným a skutočné odôvodnenie je obsiahnuté len v bodoch 15 až 18 odôvodnenia rozsudku. Rozsudok je nepreskúmateľný, keďže je nedostatočne odôvodnený, pretože sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi. Nie je z neho možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel, že jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom uviedol judikatúru a zákonné ustanovenia o odôvodnení rozhodnutí všeobecne a o ostatných princípoch sporového konania. Nie je mu zrejmé, aké ostatné dôkazy vzbudzujúce vážne pochybnosti o dátume, kedy bolo podpísané plnomocenstvo, mal súd na mysli. Žalovanú dňa 16.01.2018 riadne poučil o výške odmeny za právnu pomoc a v tento deň bolo plnomocenstvo aj podpísané. Žiadna priemerne spôsobilá osoba by nepodpísala čisté tlačivo plnomocenstva. On ako žalobca by bol ochotný a stále je ochotný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Žalovaná suma 160,12 EUR s príslušenstvom je možno zanedbateľná pre súd, ale nie je zanedbateľná pre strany konania. Žalovaná ako strana v konaní preukázateľne klamala a súd sa s jej nepravdivou výpoveďou vôbec nevysporiadal. Právny zástupca žalovanej nie je stranou konania, a preto nemal povinnosť vypovedať pravdu. Súd aj napriek uvedenému považoval tvrdenia právneho zástupcu žalovanej za dôkazy, čo je v rozpore s § 187 CSP. Neodôvodnením rozsudku mu bolo odňaté právo konať pred súdom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku je arbitrárne a zmätočné a ako aj vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie sa mal dopustiť opakovane procesných pochybení. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Zároveň si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. V závere uviedol, že v prípade potvrdenia rozsudku podá ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu.
4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že zákon v žiadnom ustanovení nestanovuje, ako presne má byť formulovaný výrok rozhodnutia. Po obsahovej stránke výroku rozsudku, zastáva názor, že je správny a obsahuje všetko, čo má podľa § 59 ods. 1 Spravovacieho poriadku obsahovať. Výrok o trovách konania považujú za správny, preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že 100 % nárok na náhradu trov konania mal mať žalobca. Tvrdenie, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, nie je pravdivé, avšak aj keby bolo, tak nárok vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. K namietanému nenariadeniu predbežného prejednania veci uvádza, že v zmysle ustanovení CSP nie je obligatórne a je na uvážení súdu, či ho nariadi. Jeho nenariadenie určite nie je odvolacím dôvodom pre zrušenie rozsudku. Považujú za správne, že súd vo veci konal a rozhodol na základe svojich uvážení a zbytočne neodročoval pojednávania s cieľom uzavretia dohody alebo zmieru. Vzhľadom na povahy strán sporu a povahu sporu by uzavretie mieru skutočne nebolo možné. Pokiaľ žiadosť o predĺženie lehoty na napísanie rozsudku nie je v elektronickom súdnom spise, neznamená, že v tom fyzickom nie je. V rámci konania vypočutá bola a pri jej prvom výsluhu uviedla skutočne vyčerpávajúco všetky skutočnosti potrebné pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na povahu sporu jej ďalší výsluch už nebol potrebný a nevyhnutý, navyše žiadne pojednávanie by nemalo pozitívny dopad na zdravotný stav žalovanej. Prepisy zápisníc z pojednávania sú dostatočné a majú obsahovať len podstatný obsah výpovedí a prednesov. Nemá vedomosť, že by niektoré vyjadrenie bolo zaprotokolované inak, ako na pojednávaní odznelo. Žalobca toto síce v odvolaní uviedol, ale nijakým relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že súd nevykoná dôkaz podľa návrhov a predstáv sporovej strany, nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 109/2011). Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dokazovania najmä z dôvodu, že trovy znaleckého dokazovania by podstatne navýšili trovy konania a boli by v hrubom nepomere so žalovanou sumou. Súd teda vykonal vyčerpávajúce dokazovanie a ďalšie dokazovanie nebolo potrebné. V opačnom prípade by aj zbytočne dochádzalo k prieťahom v konaní. Tvrdenia v odvolaní sú nezmyselné a svedčia o tom, že žalobca sa nemôže stotožniť s prehrou v súdnom konaní. Pojem dobré mravy je všeobecne známy aj pre ľudí bez akéhokoľvek vyššieho vzdelania, nepovažuje preto za potrebné, aby súd poskytol výklad ku každému slovnému spojeniu, ktoré v rozhodnutí použije. Súd rozhodol na podklade predložených dôkazov, a keby mal z nich preukázanú opodstatnenosť nároku žalobcu, určite by žalobe vyhovel. Je síce pravda, že odôvodnenie rozsudku je stručné, ale odpovedá na všetky právne a skutkovo významné otázky súvisiace s predmetom konania. Všetky skutočnosti uvádzané žalobcom sú klamlivé a nepravdivé, jediným cieľom žalobcu je viac psychicky ublížiť žalovanej. Žalobca by si mal priznať chybu, že právnu pomoc žalovanej po úmrtí jej syna neposkytol v súlade so zásadami vyplývajúcimi z jeho povolania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho
konania v celom rozsahu. Odvolanie by malo byť odmietnuté aj z dôvodu, že odvolanie podal žalobca ako fyzická osoba, nie ako advokát, ktorému by mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobca v replike uviedol, že jej vyjadrenie bolo podané oneskorene, teda po uplynutí súdom určenej lehoty a na skutočnosti tam uvedené sa nemá prihliadať. Navyše toto vyjadrenie nebolo podľa jeho informácii súdu doručené elektronicky s autorizovaným podpisom podľa osobitného predpisu. Argumentácia žalovanej o správnosti formulácie výroku je nesprávna. Zákonná sudkyňa často vydáva rozsudky s neurčitými a s nesprávnymi výrokmi a v dôsledku toho dochádza k predlžovaniu súdnych konaní. K trovám konania uviedol, že zo zápisnice z pojednávania dňa 19.11.2019 nevyplýva, že by si právny zástupca žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania, preto mu nemal byť priznaný. Poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 6 Zákona o advokácii nárok na odmenu právnemu zástupcovi nevznikne, ak služby ním poskytnuté neboli vykonávané s odbornou starostlivosťou, ale aj vtedy, ak advokát neurobil úkon potrebný k priznaniu trov. Právny zástupca žalovanej nemôže, resp. nemohol logicky na pojednávaní vedieť, či jeho klientka ako žalovaná pristúpila k uzavretiu zmieru, ak by si súd prvej inštancie splnil svoje povinnosti. Ďalej upozornil na § 223 ods. 3 CSP, že súdny spis v listinnej podobe musí zodpovedať spisu v elektronickej podobe a vyvodil, že súd prvej inštancie porušil ustanovenia spravovacieho poriadku a argumentácia žalovanej je v tomto bode nesprávna. Žalovaná sa nijako nevyjadrila ku skutočnosti, že súd neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré za nesporné, teda uznala pravdivosť jeho tvrdení, preto navrhol odvolaciemu súdu oboznámiť sa so zvukovými záznamom z pojednávaní. Nie je tiež pravda, že by žalovaná na pojednávaní uviedla ,,vyčerpávajúco“ všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci o čom predložil prepis výpovede žalovanej, aby si odvolací súd urobil obraz o tom, ako žalovaná vypovedala a ako ju súd zaprotokoloval. V ostatnom zotrval na už v odvolaní uvedených tvrdeniach. Odvolanie podal správne ako fyzická osoba a nie ako advokát. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na základe nepravdivých tvrdení žalovanej a jej právneho zástupcu mu pozastavilo výkon advokácie od 12.02.2020 až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) sporovou stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX došlo k úmrtiu syna žalovanej, na čo kontaktovala žalobcu telefonicky, aby ju právne zastupoval, nakoľko predtým zastupoval aj jej brata a na základe tohto telefonického rozhovoru a pokynu žalobcu v uvedený deň požiadala svoju matku, aby zobrala z nemocnice originál zdravotnej dokumentácie. Následne 2.12.2017 sa so žalobcom osobne stretla v kaviarni TWIX v Námestove (minutáž nahrávky pojednávania cca 48:48 zo dňa 25.4.2019). Pri tomto stretnutí jej žalobca odovzdal články z internetu o toxickej megakolóne (na ktorých je dátum 2.12.2017 - č.l. 96-101), aby si naštudovala o príznakoch tejto choroby a odovzdala mu zdravotnú dokumentáciu (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:01 - 1:05 zo dňa 254.2019). Na stretnutí bola spolu so svojim priateľom, otcom zosnulého syna. V tento deň bolo podpísané plnomocenstvo na zastupovanie žalovanej, s tým že žalovaná sa vyjadrila, aby ju žalobca zastupoval vo veci úmrtia jej syna, aby za ňu podával „papiere právne“ (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:01:57 zo dňa 25.4.2019). Žalovaná sa vyjadrila, že pri tomto stretnutí podpísala plnú moc, nepamätala si či tam bol dátum, nič sa nevypisovalo, nakoľko žalobcovi dôverovala (minutáž nahrávky pojednávania cca 1:04:40 zo dňa 25.4.2019). Žalobca v konaní tvrdil, že plná moc bola podpísaná dňa 16.1.2018, o čom predložil písomné plnomocenstvo podpísané žalovanou. V konaní nebolo sporné, že podpis na predloženom plnomocenstve je žalovanej, avšak táto tvrdila, že ho podpísala dňa 2.12.2017 pri stretnutí, bez ďalšieho vyplňovania a odvtedy sa so žalobcom nestretla osobne, až na pojednávaní dňa 25.4.2019. Žalobca nič bližšie neuvádzal kde malo dôjsť k podpisu plnej moci dňa 16.1.2018. Uvedené by nebolo možné preukázať ani znaleckým dokazovaním, ako to žiadal žalobca, nakoľko žalovaná podpis na predloženom plnomocenstve nepopierala, len uvádzala, že ho podpísala bez predchádzajúceho vyplnenia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že k podpísaniu plnej moci došlo tak ako to uvádzala žalovaná. Uvedenému nasvedčujú nepriamo aj ďalšie dôkazy vo veci, a to predovšetkým elektronická komunikácia medzi sporovými stranami. Dňa 26.11.2017 žalobca oznamoval žalovanej, že: „Vzhľadom na zákaz vydaný nemocnicou v DK prestaňte rozprávať na verejnosti, čo konkrétne sa stalo v nemocnici
v DK. Inak to použijú v pozmenenej forme proti Vám a budú tvrdiť, že ste rozprávali niečo iné t.j. to čo im bude vyhovovať. Ľudia radi klamú a neboja sa postihov za nepravdivé svedecké výpovede.“ (č.l. 105, 107). Žalovaná dňa 19.12.2017 oslovila žalobcu: „Chcela by som sa informovať. Ak chcem od nemocnice žiadať nemajetkovú ujmu musím podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a treba nejaký posudok?“, na uvedené žalobca reagoval dňa 20.12.2017 správou „Nič nerobte“ (č.l. 22). Dňa 5.1.2018 žalobca napísal žalovanej správu: „Nemali by ste si vymieňať správy s cudzími ľuďmi o tejto veci. Môžu to použiť proti Vám.“ Na uvedené žalovaná odpovedala dňa 8.1.2018 správou: „To som ja nepísala... Pán Z. je niečo nové? Z každej strany počúvam aby som podala trestné oznámenie a ja akosi neviem co robiť...“ (č.l. 103, 104,108). Teda už z tejto komunikácie vyplýva, že žalovaná využívala právne služby žalobcu už pred 16.1.2018, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k podpísaniu plnej moci. Pokiaľ žalobca namietal, že brat žalovanej je programátorom a nie je pre neho problém pozmeniť SMS správu, resp. emailovú správu odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.4.2019 predložil kópie elektronickej komunikácie so žalovanou (č.l. 107, 108) zo dňa 26.11.2017, 5.1.2018 a 8.1.2018, pričom obsah správ je totožný s obsahom listinných dôkazov v tejto časti predloženej žalovanou. Následne mala žalovaná prostredníctvom novinárov zistiť, že žalobca nepodal na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiaden podnet na prešetrenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti, tak dňa 25.1.2018 uvedený podnet podala sama. Táto skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého žalobcom (č.l. 109), a to informácia k žiadosti o prešetrenie zo dňa 27.2.2018 Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, adresovanej žalobcovi, v ktorom sa konštatuje, že „úradu dňa 21.02.2018 doručil žiadosť V. C. v zastúpení, avšak úrad už začal výkon dohľadu v predmetnej veci na základe podnetu podaného pani V. C. dňa 25.1.2018 a výkon dohľadu začal dňom 26.1.2018“. Teda námietka žalobcu, že nebol vykonaný dôkaz oboznámením sa s obsahom spisu úradu pre dohľad je neopodstatnená, nakoľko z tohto listinného dôkazu ním predloženého jednoznačne vyplýva, na základe čoho začal úrad pred dohľad na zdravotnou starostlivosťou výkon dohľadu. Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci nie je podstatný výsledok toho dohľadu. Potom ako žalovaná v januári zistila, že žiadosť o prešetrenie nebola podaná a podala ju sama dňa 25.1.2018, správou zo dňa 31.1.2018 požiadala žalobcu o vrátenie celej dokumentácie (č.l. 24). Už z tejto komunikácie muselo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaná o jeho právne služby už nemá záujem, napriek tomu dňa 21.2.2018 doručil na úrad pred dohľad duplicitne žiadosť o prešetrenie. Dňa 14.2.2018 žalovaná aj písomne odoslala žalobcovi vypovedanie plnomocenstva, o ktorej zásielke ho informovala aj SMS správou zo dňa 20.2.2018 (č.l. 23).
8. Z takto zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na základe plnomocenstva zo dňa 2.12.2017 bol medzi sporovými stranami založený vzťah príkaznou zmluvou podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko však žalobca v primeranej dobe neposkytol žalovanej právnej služby, nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 18 ods. 2 zák.č. 586/2003 Z.z., výkon dohľadu úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal dňa 26.1.2018 na podnet samotnej žalovanej a žalovaný uvedený podnet podal až následne, a to potom ako ho žalovaná dňa 31.1.2018 požiadala o vrátenie všetkých dokladov vo veci. I keď k písomnému vypovedaniu plnomocenstva žalobcovi bolo žalovanou zaslané až dňa 14.2.2018, odvolací súd je toho názoru, že priznanie požadovanej odmeny žalobcovi za poskytnuté právne služby (až potom ako žalovaná sama podala podnet a žiadala od žalobcu vrátiť celú dokumentáciu) by bolo v rozpore so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami s poukazom na vyššie konštatovaný skutkový stav v bode 7. tohto odôvodnenia.
9. Odvolací súd je toho názoru, že trvanie žalobcu na ďalšom výsluchu žalovanej bolo bezpredmetné, keď táto bola vypočutá na pojednávaní konanom dňa 25.4.2019 a vyjadrila sa ku všetkým podstatným skutočnostiam k veci. Taktiež je neopodstatnená námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní dňa 25.4.2019 uviedol, že skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, tiež ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie (č.l. 113, minutáž záznamu cca 20:53).
10. Nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou, že výrok napadnutého rozsudku je neurčitý a že o trovách konania bolo rozhodnuté napriek tomu, že právny zástupca žalovanej si tieto neuplatnil. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Teda pokiaľ súd žalobe nevyhovuje, žalobu vo výroku zamieta. V záhlaví rozsudku sú presne označené strany a ich zástupcovia, rovnako je označený prejednávaný spor predmetom žaloby. K výroku o trovách
konania je nutné poukázať na § 262 ods. 1, 2 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (v danom prípade napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom odvolacieho súdu), ktoré vydá vyšší súdny úradník. Teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
11. V zmysle § 98 ods. 1 CSP sa o priebehu procesných úkonov, pri ktorých súd koná so stranami alebo vykonáva dokazovanie, vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Tento záznam je nielen obligatórnym, ale i autentickým zachytením priebehu dotknutého procesného úkonu súdu. Naproti tomu je zápisnica podľa § 99 ods. 1 CSP len alternatívnym zaznamenaním priebehu dotknutých úkonov súdu („ak to súd považuje za vhodné a účelné“) a uvádza sa v nej - okrem iného - len podstatný obsah prednesov. To znamená, že určujúcim zaznamenaním obsahu procesného úkonu súdu je audiozáznam jeho priebehu. Nadväzne aj eventuálne nepresnosti v zápisnici o pojednávaní nie sú osobitnejšie relevantné. Svojim spôsobom zápisnica o úkone súdu dopĺňa zvukový záznam tým, že sú v nej zachytené zásadné okolnosti z priebehu dotknutého procesného úkonu a do určitej miery umožňuje jednoduchšiu a rýchlejšiu orientáciu v zvukovom zázname. Osobitne, ak tento je aktuálne vyhotovovaný ako jedna súvislá nahrávka bez akéhokoľvek popisu „minutáže“ či „rozfázovania“ na jednotlivé menšie súbory. Len na okraj krajský súd dodáva, že zápisnica o pojednávaní nebola ani za predchádzajúcej právnej úpravy civilného procesu Občianskym súdnym poriadkom doslovným prepisom všetkého, čo v rámci pojednávania odznelo. Odvolací súd sa oboznámil so zvukovými záznamami z pojednávaní vykonaných dňa 25.4.2019 a 19.11.2019. Rozhodne nemožno konštatovať, že by zápisnice neboli v súlade so zvukovým záznamom.
12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán, výsledky vykonaného dokazovania. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné.
13. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto hľadiska je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (III.ÚS 209/01). Vzhľadom k tomu ďalšími odvolacími námietkami odvolateľa (napr. že sa súd prvej inštancie nepokúsil o zmier medzi stranami, rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli vypracované v zákonnej lehote, nenariadenie predbežného prejednania sporu, nepodpísané zápisnice z pojednávania a pod.) sa nezaoberal, nakoľko tieto argumenty nemajú žiaden vplyv na výsledok konania.
14. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď správne aplikoval zásadu úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej proti žalobcovi boli priznané trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)