Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 121 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (139)6ab/383492.46fc19.pdf
PDF · 120.07 KB
No categories available
6Cdo/25/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 25/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M. M., bývajúceho
v B., proti povinnému V. M., bývajúcemu v B., o vymoženie zročného výživného, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 37 Er 2176/2006, o dovolaní súdnej exekútorky
JUDr. V. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2011 sp.zn.
19 CoE 55/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 8. februára 2011 č.k. 37 Er 2176/2006-26,
rozhodol, ţe súdna exekútorka JUDr. V. Š. nie je vylúčená z vykonávania exekúcie vedenej
pod sp. zn. 37 Er 2176/2006, EX 11/06. Po preskúmaní oznámenia súdnej exekútorky
urobeného podľa § 30 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) nezistil ţiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo moţné mať pochybnosti
o jej nezaujatosti z dôvodu jej pomeru k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom
exekučného konania alebo k ich zástupcom. Súdna exekútorka sa v svojom oznámení
odvolávala výlučne na skutočnosti spočívajúce a súvisiace s jej postupom v rámci predmetnej
exekúcie.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. októbra 2011 sp.zn. 19 CoE 55/2011
odvolanie súdnej exekútorky odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keďţe
ustanovenia § 37 ods. 10 Exekučného poriadku nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu
o vylúčení či nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka. Ţiadala,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom výklade ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, ktoré sa podľa
dovolateľky vzťahuje len na rozhodovanie o námietke zaujatosti uplatnenej účastníkom
konania, nie však aj na rozhodovanie o oznámení súdneho exekútora o skutočnostiach,
pre ktoré je vylúčený z vykonania exekúcie. Odvolaciemu súdu vytýkala aj nedostatočne
zistenie skutkového stavu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas na tento úkon oprávnený subjekt, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie súdnej
exekútorky, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie podľa § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez
procesnej spôsobilosti, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania,
nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne obsadeným súdom).
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie, či
konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti
konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie
z dôvodu, ţe odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hoci pre tento záver
neboli splnené zákonné podmienky. O také porušenie procesných práv súdnej exekútorky ale
v danej veci nejde.
Podľa § 201, veta prvá O.s.p. účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom
31)
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona
31)
(pod poznámkou sa uvádza Exekučný poriadok; poznámka dovolacieho súdu).
Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloţí vec na rozhodnutie súdu
o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd
do desiatich dní od predloţenia veci.
Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je
prípustný opravný prostriedok.
Z ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, ţe odvolanie proti uzneseniu exekučného
súdu o tom, či súdny exekútor je či nie je vylúčený z vykonávania exekúcie, vylučuje priamo
zákon.
Podľa dovolacieho súdu nemá oporu v zákone tvrdenie dovolateľky, ţe sa ustanovenie
§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku nevzťahuje na prípad, keď súd rozhoduje o vylúčení
súdneho exekútora na základe jeho oznámenia o tom, ţe sú tu skutočnosti, pre ktoré je
vylúčený z vykonávania exekúcie. Z formulácie pouţitej v ustanovení § 30 ods. 7, druhá veta,
Exekučného poriadku („O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní
od predloţenia veci“), jednoznačne vyplýva, ţe upravuje postup a rozhodovanie súdu
o vylúčení exekútora všeobecne, bez ohľadu na to, či rozhoduje o vylúčení exekútora
na základe námietky účastníka alebo oznámenia exekútora.
Postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z aplikácie príslušnej zákonnej procesnej
normy, nemoţno hodnotiť ako porušovanie procesných práv účastníka konania.
Keďţe odvolací súd správne odmietol odvolanie súdnej exekútorky ako odvolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný,
nemoţno v tejto veci hovoriť o odňatí jej moţnosti konať pred súdom.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p.; dovolanie v tejto
veci ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala.
Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe
zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním
súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby
tvrdenia súdnej exekútorky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací
súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
Vzhľadom na to, ţe dovolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu odvolacieho súdu nie
je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. apríla 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová