Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1599 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1606)d38/384123.47c48f.pdf
PDF · 140.89 KB
No categories available
2Cdo/130/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 130/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. J. M., advokátkou v B., proti žalovanému O., o nároky
súvisiace so skončením pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod
sp.zn. 4 C 961/1996, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
14. septembra 2009, sp.zn. 1 Co 133/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov rozsudkom z 15. apríla 2008, č.k. 4 C 961/1996-168 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému splniť voči nemu nároky
súvisiace so skončením pracovného pomeru. Rozhodol, že o trovách konania bude
rozhodnuté v osobitnom uznesení.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 14. septembra 2009 sp.zn.
1 Co 133/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že súd
prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Uzavrel, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže nároky
žalobcu na vyplatenie odstupného O. neuspokojil, táto povinnosť mala prejsť na právnych
nástupcov, ktorým vznikla povinnosť vyplatiť mu odstupné. Nestotožnil sa ani s názorom
prvostupňového a odvolacieho súdu v tom, že jeho nároky sú premlčané. Ďalej uviedol, že O.,
ktorého nežaloval nie je tým správnym a legitímnym za štát konajúcim zástupcom žalovanej
strany, ktorým má byť Slovenská republika zastúpená kompetentným ministerstvom. Súdy
nerozhodovali o jeho ďalších právach (vydanie písomného potvrdenia o zamestnaní i
pracovného posudku), čím došlo k porušeniu ustanovenia § 237 O.s.p. Žiadal, aby
dovolací súd, ak dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol
dostatočne zistený skutkový stav, aby zrušil napadnuté rozhodnutia súdov oboch stupňov
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil
prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný
právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa
neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi
konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom). Žalobca namietal v podstate existenciu vád uvedených v § 237 písm.b/ a f/ O.s.p.
Procesné vady tejto povahy však v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť
Pokiaľ ide o námietku dovolateľa týkajúcu sa vady konania v zmysle ustanovenia
§ 237 písm.b/ O.s.p. dovolací súd dospel k záveru, že v danom konaní nedošlo k tejto
procesnej vade. V tomto smere je správny názor odvolacieho súdu a v podrobnostiach
dovolací súd poukazuje na jeho dôvody uvedené v rozhodnutí. Dovolací súd ďalšie námietky
dovolateľa uvedené v dovolaní považoval za právne bezvýznamné.
Dovolateľ spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich
vyvodených skutkových záverov. V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení
a skutkových záverov ale nejde o nedostatok, ktorý by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
bol považovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných
oprávnení účastníka konania. Dovolateľom tvrdená namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť
skutkových zistení môže prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.); vadu takej povahy ale možno
úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v danej veci nejde), ktorá
ale sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá.
K námietke, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný
dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), samo nesprávne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku)
rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Keďže tento dovolací dôvod bol uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné,
nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom
zaujatých právnych záverov. Názor, že nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou
vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., je zhodne zastávaný všetkými senátmi
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2010, sp.zn. 2 Cdo 97/2010, sp.zn. 3 Cdo 53/2011,
sp.zn. 4 Cdo 68/2011, sp.zn. 5 Cdo 44/2011, sp.zn. 6 Cdo 41/2011 a sp.zn. 7 Cdo 26/2010.
Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale
v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo a to sa týka i otázky premlčania nároku pokiaľ to
dovolateľ namietal.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému Najvyšší súd Slovenskej republiky trovy
dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová