Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-37-2026.pdf
PDF · 115.02 KB
Case nature
Subarea
15Co/37/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obidvaja zastúpení: KLAČANSKÝ - Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Mieru 1426/31, 955 01 Topoľčany, IČO: 57 697 809, proti žalovanému: G. H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XX, XXX XX J. A., zastúpený: JUDr. Ing. Kristína Rakická - Decsi, PhD., advokátka so sídlom Pri Gymnáziu 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 351 444, o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/13/2026 – 132 zo dňa 17. 06. 2026, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/13/2026 – 132 zo dňa 17. 06. 2026 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 391 ods. 2, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D., obec D., okres J. A., a to stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX/XXX a pozemky registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 389 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parc. č. XXX/XXX, o výmere 231 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nie sú zaťažené záložným právom v prospech: G. H. G., K. G., nar. XX. XX. XXXX, J. A., a to na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11. 04. 2025 zapísanej do katastra nehnuteľností pod číslom vkladu L./XXXX – č. zmeny XXX/ XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že zmluva o pôžičke zo dňa 11. 04. 2025, ktorej obsahom je aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva“), je absolútne neplatná. Obsahom zmluvy bolo údajné poskytnutie pôžičky vo výške 80 000 eur s úrokom 8 % p. a. a splatnosťou do 31. 12. 2025, čo mali zmluvou o pôžičke manželia A. B. a E. F. B. potvrdiť a zároveň uznať svoj dlh a zriadiť záložné právo na zabezpečenie pôžičky nehnuteľnosťami vo vlastníctve E. F. B.. Poukázali na skutočnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy. Rodina B. bola totiž obeťou vydieračov, ktorí podľa obvinenia vydierali a vyhrážali sa A. B., ktorý bol nútený pre ochranu seba a svojej rodiny platiť. Toto nesporne vyplýva z trestného konania, ktoré sa vedie na Krajskej prokuratúre v Nitre, sp. zn. 3 Kv 11/25/4400-64. V tejto veci sa obvinení priznali na účely konania o dohode a vine a treste, avšak z dôvodu pochybenia v súvislosti so zásadami ukladania trestov (súdu sa trest nezdal dostatočný), Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/63/2025 dohodu odmietol a vrátil vec do prípravného konania. Podstatným však je, že sa obvinení priznali k spáchaniu skutku a obvinený M. N. sa ospravedlnil A. B.. Dňa 03. 07. 2025
pri výsluchu v ÚVV a ÚVTOS J. obvinený M. N. uviedol, že A. B. odovzdal v apríli 2025 obvineným sumu 45 000 eur. Ďalej uviedol, že sa s druhým obvineným bavili to tom, že na účely zaplatenia obvineným A. B. poskytol niekto pôžičku. Pôvodne obvinení žiadali zaplatiť 50 000 eur, avšak žalobcovi sa podarilo dohodnúť na odovzdaní len 45 000 eur. Za týmto účelom A. B. oslovoval množstvo ľudí so žiadosťou o poskytnutie pôžičky vo výške 50 000 eur. Nakoniec sa s obvinenými podarilo dohodnúť, aby im odovzdal len 45 000 eur a nechal si 5 000 eur, ktoré potreboval, aby vyžil do zaplatenia za prácu, ktorú odrobil. Žalobcovia ďalej uviedli, že o ich problémoch vedel aj žalovaný, ktorému žalobca v 1. rade vysvetlil svoju situáciu. Namiesto pomoci však žalovaný zneužil tieseň žalobcov, využil príležitosť, že v obave o život a zdravie žalobcovia podpíšu akýkoľvek dokument, aby sa zbavili nátlaku zo strany obvinených. O tejto situácii žalovaný veľmi dobre vedel, toto využil a dal podpísať žalobcom zmluvu, ktorá má údajne deklarovať uznanie dlhu vo výške 80 000 eur, zmluvu o pôžičke v rovnakej výške a tiež zabezpečenie uznaného dlhu záložným právom k nehnuteľnostiam. Žalovaný však nikdy žalobcom sumu 80 000 eur neposkytol. Žalovaný situáciu jednoducho zneužil a keď videl, že sú žalobcovia pod nátlakom, dal ráno 11. 04. 2025 u notárky JUDr. A. I. podpísať žalobcom zmluvu o údajnom poskytnutí 80 000 eur. Neskôr v ten deň, teda následne po podpísaní zmluvy, sa žalobcovia so žalovaným stretli v jeho podniku, kde im zaplatil 50 000 eur. Išlo o sumu, ktorú potrebovali žalobcovia na vyplatenie obvinených v obave o svoj život, pričom sa im podarilo dohodnúť s obvinenými na 45 000 eur, ktoré im odovzdali a 5 000 eur si ponechali, nakoľko po dlhšom vydieraní zo strany obvinených už nemali žiadne peniaze na základné životné potreby. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný im dal podpísať zmluvu, v ktorej uznávajú údajný dlh vo výške 80 000 eur a na zabezpečenie tejto pohľadávky založili rodinný dom, v ktorom bývajú, pričom táto pohľadávka nikdy nevznikla a neexistuje. Žalovaný dobre vedel o situácii žalobcov, že by podpísali akúkoľvek zmluvu alebo dohodu v nádeji, že im žalovaný poskytne prisľúbenú pomoc. Z uvedeného dôvodu je zmluva absolútne neplatná, t. j. záložné právo neexistuje.
4. Žalobcovia sa voči žalovanému domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v prospech: G. H. G., K. G., nar. XX. XX. XXXX, J. A., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11. 04. 2025 (L./ XXXX - č. zmeny XXX/XXXX) na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. D., obec D., okres J. A., a to stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXX, na pozemku parc. č. XXX/XXX a pozemky registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 389 m2, druh pozemku ostatná plocha a parc. č. XXX/ XXX, o výmere 231 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky o určenie neexistencie záložného práva. Návrh odôvodnili tým, že do rozhodnutia súdu o existencii, neexistencii záložného práva je potrebné zabrániť jeho výkonu, pretože žalovaný sa môže domáhať výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby na základe absolútne neplatnej zmluvy, neexistujúceho dlhu a neexistujúceho záložného práva. V tomto prípade totiž vôbec nedôjde k súdnemu prieskumu zmluvy, ktorá bude podkladom pre vykonanie dražby. Za takýchto okolností sú žalobcovia vystavení riziku, že bude predaný na dražbe ich jediný majetok, dom, v ktorom bývajú a vychovávajú tri deti. V tomto prípade nie je dôvodné vyčkávanie na začiatok výkonu dražby. Táto môže zbehnúť veľmi rýchlo a žalobcovia nebudú mať dostatok času na prípravu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom dôvody pre jeho nariadenie budú rovnaké ako v tomto podaní. Vzhľadom na lehoty, v ktorých môže byť dražba vykonaná a potrebný čas na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutie súdu o tomto neodkladnom opatrení, nie je možné vyčkávať do výkonu dražby, pretože takéto vyčkávanie by neposkytlo efektívnu ochranu žalobcom a dražbu by bolo možné vykonať pred nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/13/2026 – 53 zo dňa 19. 02. 2026 podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 15Co/20/2026 – 107 zo dňa 30. 04. 2026 konštatoval, že v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje riadne a preskúmateľné vyhodnotenie skutočností rozhodných pre posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobcom hrozí v prípade realizácie výkonu záložného práva žalovaným bezprostredná ujma. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby doposiaľ nedošlo a nebol ani začatý proces smerujúci k realizácii dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia
bližšie nezaoberal tým, či žalobcovia hodnoverne osvedčili existenciu konkrétnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitého zásahu súdu a ani tým, či tvrdená hrozba výkonu záložného práva neostala len v rovine hypotetickej možnosti. Rovnako absentuje posúdenie proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k právam žalovaného ako záložného veriteľa, ako aj vyhodnotenie, či žalobcovia dostatočne osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to najmä s prihliadnutím na existenciu písomnej zmluvy o pôžičke, uznania dlhu a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal možnosť preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Povinnosťou žalobcov bolo osvedčiť konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bez okamžitej súdnej ochrany by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na ich právach alebo k zhoršeniu ich právneho postavenia. Súd prvej inštancie bol zároveň povinný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne jasne a presvedčivo uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považoval za osvedčené, z ktorých dôkazov vychádzal a akými právnymi úvahami dospel k záveru o splnení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto vyhodnotenie však v napadnutom uznesení absentuje. Súdu prvej inštancie preto uložil, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil, či sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Pred rozhodnutím o podanom návrhu bude potrebné zaoberať sa najmä tým, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcami tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú, či navrhovaným neodkladným opatrením nevznikne nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť riadne, konkrétne a preskúmateľným spôsobom odôvodnená.
5. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 15. 06. 2026 žalobcovia zosumarizovali dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom uviedli, že medzi stranami existuje vážny spor o platnosť právnych úkonov, na základe ktorých má byť zriadené záložné právo k nehnuteľnosti slúžiacej ako obydlie žalobcov a ich detí. Z predložených listín a zápisníc z trestného konania vyplývajú také skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú existenciu zabezpečovanej pohľadávky vo výške 80 000 eur, ako aj platné zriadenie záložného práva. Osvedčená je tiež skutočnosť, že žalobcovia sa v rozhodnom období nachádzali v stave tiesne vyvolanej trestnou činnosťou tretích osôb. Páchatelia trestného činu boli v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 3T/33/2026 uznaní za vinných zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona. Rovnako významné sú aj skutočnosti vyplývajúce z notárskych doložiek. Doložky osvedčujúce podpisy na zmluve o zriadení záložného práva majú nižšie poradové čísla ako doložky osvedčujúce podpisy na zmluve o pôžičke. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná skôr ako samotná zmluva o pôžičke, na ktorú mala nadväzovať, a ktorej pohľadávku mala zabezpečovať. Takýto časový sled listín vyvoláva zásadnú pochybnosť o tom, či v čase zriadenia záložného práva vôbec existovala zabezpečovaná pohľadávka, a teda aj o tom, či mohlo dôjsť k platnému vzniku záložného práva. V tomto štádiu konania pritom nie je potrebné s konečnou platnosťou vyriešiť otázku platnosti zmluvy o pôžičke ani zmluvy o zriadení záložného práva. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení postačuje, že žalobcovia osvedčili také skutočnosti, ktoré robia ich nárok pravdepodobným a zároveň odôvodňujú potrebu dočasnej ochrany. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná predovšetkým povahou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Ide o rodinný dom, v ktorom žalobcovia bývajú spolu s tromi deťmi. Nehnuteľnosť preto neslúži len ako majetková hodnota, ale ako obydlie rodiny a prostriedok uspokojovania jej základnej bytovej potreby. Prípadný výkon záložného práva by mohol viesť k strate tohto obydlia, pričom takýto následok by bol pre žalobcov a deti mimoriadne závažný a v podstate nenapraviteľný. Nemožno prijať záver, že neodkladné opatrenie nie je potrebné len preto, že žalovaný doposiaľ formálne nezačal s výkonom záložného práva. Práve preventívna funkcia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že má zabrániť vzniku stavu, ktorý by následne mohol byť len ťažko odstrániteľný. Ak by sa vyčkávalo až na formálne začatie výkonu záložného práva, mohlo by dôjsť k situácii, v ktorej by poskytnutie účinnej súdnej ochrany bolo podstatne sťažené alebo zmarené. Potrebu preventívnej ochrany zvyšuje aj skutočnosť, že podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva má byť výkon záložného práva možný aj predajom iným vhodným spôsobom. Výkon záložného práva by tak mohol viesť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ešte predtým, ako bude v konaní vo veci samej rozhodnuté o platnosti sporných právnych úkonov a o existencii zabezpečovanej pohľadávky. Navrhované neodkladné opatrenie je zároveň spôsobilé dosiahnuť sledovaný účel. Uložením povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva sa zachová existujúci stav do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zabráni sa tomu, aby pred meritórnym rozhodnutím došlo k zásahu do vlastníckeho práva a bytovej situácie žalobcov. Opatrenie má výlučne dočasný charakter a neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie je tiež primerané. Na strane žalobcov hrozí v prípade výkonu záložného práva závažná a len ťažko reparovateľná ujma spočívajúca v strate obydlia rodiny s deťmi. Na strane žalovaného ide iba o dočasné obmedzenie možnosti výkonu záložného práva. Ak by žalovaný bol v konaní vo veci samej úspešný, bude môcť svoje tvrdené práva uplatniť po skončení dočasnej ochrany. V prípade výkonu záložného práva a úspechu žalobcov vo veci by však náprava nebola možná. Žalobcovia zastávajú názor, že osvedčili pravdepodobnosť uplatňovaného nároku, potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, efektívnosť navrhovaného opatrenia, jeho dočasný charakter a aj jeho primeranosť. Vzhľadom na osvedčenú tieseň žalobcov v čase podpisu sporných listín, právoplatné odsúdenie páchateľov trestnej činnosti, pochybnosti o existencii zabezpečovanej pohľadávky, časový sled podpisu zmluvných dokumentov a hrozbu straty jediného obydlia žalobcov a ich detí, sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
6. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Argumentoval tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Žalobcovia uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázali a nesplnili si povinnosť osvedčiť konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bez okamžitej súdnej ochrany by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na ich právach alebo k zhoršeniu ich právneho postavenia. Návrh odôvodnil iba svojimi obavami a potrebu dočasnej úpravy pomerov neosvedčili. Nepreukázali, že by žalovaný robil akékoľvek úkony v súvislosti s realizáciou zriadeného záložného práva v jeho prospech na nehnuteľnostiach žalobcov. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali potrebu dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov a neosvedčili dôvod, pre ktorý je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania a žiadnym spôsobom nepreukázali , že by v danom prípade hrozilo bezprostredné ohrozenie ich práva. V súvislosti so záverom o nesplnení náležitosti návrhu podľa § 326 ods. 1 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobcov neboli splnené ani ďalšie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo strany žalobcov nebol naplnený jednak princíp opodstatnenosti, ale ani princíp proporcionality, keďže žalobcovia v návrhu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, akceptujúc právny názor odvolacieho súdu, názor žalobcov nezdieľal a mal za to, že je povinný chrániť iba také záujmy strany sporu, ktoré sú hodnoverne osvedčené, a ktoré sú vyvážené vo vzťahu k legitímnym právam druhej sporovej strany. Pokiaľ žalobcovia hodnoverne nielenže neosvedčili, ale ani neuviedli také (konkrétne) skutočnosti, ktoré by indikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, súd nemohol ich návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia vyhovieť. Pre úplnosť súd uviedol, že v prípade, ak by došlo k zmene pomerov, žalobcom nič nebráni, aby podali nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
7. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a domáhali sa jeho zrušenia alebo zmeny tak, že odvolací súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Namietali, že v napádanom uznesení absentuje akékoľvek preskúmateľné odôvodnenie, posúdenie proporcionality nariadenia neodkladného opatrenia a individuálne zohľadnenie podstatných skutočností a predpokladov pre rozhodnutie o takomto návrhu. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 866/2014 – 42, v ktorom bolo rozhodnutie všeobecného súdu zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nakoľko neobsahovalo zhodnotenie konkrétnych okolností. Príkladmo poukázali aj na ďalšie súdne rozhodnutia, podľa ktorých nemožno vyčkávať až do výkonu záložného práva, ale je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie už teraz, a to: a/ rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014, v zmysle ktorého: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne nehnuteľnosti scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej“;
b/ rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015, v zmysle ktorého: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“; c/ rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016, v zmysle ktorého: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“; d/ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/4/2019, v zmysle ktorého: „Z právnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia.“; e/ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 147/2011, v zmysle ktorého: „Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“; f/ rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 169/2014, v zmysle ktorého: „Pred nariadením predbežných opatrení sa spravidla nevykonáva dokazovanie tak, ako je upravené v § 122 a nasl. OSP (§ 188 a nasl. CSP – pozn. autora); postačuje osvedčenie relevantných skutočností. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov nižších stupňov nie je (ani v iných prípadoch) takým nedostatkom, ktorý by rozhodovacia prax najvyššieho súdu považovala za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 OSP (§ 420 CSP – pozn. autora) (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 2Cdo 130/2011, 3Cdo 248/2011, 5Cdo 244/2011, 6Cdo 185/2011 a 7Cdo 38/2012). Keďže prvoinštančný súd vôbec neuviedol, na základe akých skutočností dospel k svojim záverom, považujú žalobcovia napádané uznesenie za neodôvodnené a nepreskúmateľné, a teda zasahujúce do ich práva na spravodlivý súdny proces. Opätovne poukázali na kľúčové skutočnosti, ktoré podporuje rozsudok v trestnom konaní a časové súvislosti, ktoré osvedčujú nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že: a/ boli vydieraní (z rozsudku v trestnej veci sp. zn. 3T/33/2026 vyplýva: „zajtra prídeme viacerí, tak keď nebude dodržané to, čo sme dohodli, ideme sa rozprávať s rodinou.“, „....budeš mať veľmi zle a ver mi, že ti nepomôže nikto, ani polícia“, „Nebudeš musieť už riešiť dom, ten budú riešiť hasiči. Ešte raz ti hovorím a prosím ťa, zožeň to už kurva čím skôr. Už si prekročil hranicu...“, „zasielal výhražné správy v znení, že platiť musí, že dopadne zle, nech si šetrí na zubára, že môže byť rád, že neskončil v kanáli, a že si zarobil na veľký problém“); b/ museli zohnať peniaze, pretože inak by im zrejme bolo ublížené na zdraví a majetku; c/ žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobca v 1. rade potrebuje peniaze na vyplatenie vydieračov (50 000 eur) a ponúkol žalobcom „pomoc“ tak, že dal žalobcom podpísať dokumenty (zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu) pod podmienkou, že ak tieto dokumenty podpíšu, pomôže im vyplatiť odsúdených, nikdy však 80 000 eur žalobcom neodovzdal a len zneužil tieseň žalobcov, ktorí boli v obave o svoj život a zdravie, aby získal fiktívnu pohľadávku zabezpečenú nehnuteľnosťou. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že sú dostatočne osvedčené skutočnosti popísané v žalobe, t. j. základné skutočnosti o dôvodnosti nároku (resp. neexistencii nároku žalovaného), pre ktoré je potrebné žalobcom poskytnúť dočasnú ochranu pred výkonom neexistujúceho záložného práva. Ak súd umožní výkon záložného práva pred meritórnym rozhodnutím, príde celá rodina žalobcov o strechu nad hlavou a dôjde k množeniu ďalších sporov, ktoré z výkonu vzídu. Okrem tohto konania bude nevyhnutne nasledovať aj konanie o neplatnosť prevodu v rámci výkonu záložného práva a tiež konanie o vypratanie a iné konania. Súd by mal rozhodovať tak, aby predchádzal množeniu sporov a ďalším
škodám. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia nevyhnutne dôjde k ďalším škodám a sporom, a to vrátane sporov s treťou osobou (nadobúdateľom zálohu). Na druhej strane je záujem žalovaného, ktorý bude povinný strpieť neodkladné opatrenie. Pri zohľadnení potencionálneho zásahu do jeho práv by jediným zásahom do práv žalovaného bolo, že sa výkon záložného práva pozdrží do rozhodnutia vo veci samej. Pritom nehrozí žiadny reálny vznik škody, pretože žalovaný si nárokuje peňažné plnenie kryté úrokmi z omeškania a navyše, ak by uspel v tomto spore, tak sú kryté aj zálohom. Preto je nanajvýš proporcionálne a spravodlivé nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že v ňom absentuje akékoľvek preskúmateľné odôvodnenie, posúdenie proporcionality nariadenia neodkladného opatrenia a individuálne zohľadnenie podstatných skutočností a predpokladov pre rozhodnutie o takomto návrhu, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, a teda zasahujúce do ich práva na spravodlivý súdny proces. Argumentovali tým, že dostatočne osvedčili skutočnosti popísané v žalobe, t. j. základné skutočnosti o dôvodnosti nároku (resp. neexistencii nároku žalovaného), pre ktoré je potrebné žalobcom poskytnúť dočasnú ochranu pred výkonom neexistujúceho záložného práva. Mali za to, že ak súd umožní výkon záložného práva pred meritórnym rozhodnutím, príde celá rodina žalobcov o strechu nad hlavou a dôjde k množeniu ďalších sporov, ktoré z výkonu vzídu. V prípade nenariadenia neodkladného opatrenia nevyhnutne dôjde k ďalším škodám a sporom, a to vrátane sporov s treťou osobou (nadobúdateľom zálohu). Zdôraznili, že jediným zásahom do práv žalovaného by bolo, že sa výkon záložného práva pozdrží do rozhodnutia vo veci samej, pričom žalovanému nehrozí žiadny reálny vznik škody, pretože si nárokuje peňažné plnenie kryté úrokmi z omeškania a navyše, ak by v spore uspel, je kryté aj zálohom. Preto je nanajvýš proporcionálne a spravodlivé neodkladné opatrenie nariadiť.
14. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcov o absencii dôvodov, pre ktoré prvoinštančný súd podanému návrhu nevyhovel. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak zo skutočností uvedených v podanom návrhu a jeho doplnení, ako aj z predložených dôkazov a listín tvoriacich súčasť súdneho spisu, z ktorých nemal osvedčené splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že zo strany žalobcov nebol naplnený jednak princíp opodstatnenosti, ale ani princíp proporcionality, keďže žalobcovia v návrhu neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by odôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Obavy žalobcov
bez preukázanej aktivity žalovaného, ktorý by uskutočňoval akékoľvek úkony v súvislosti s realizáciou zriadeného záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach, nepovažoval za dostatočné na to, aby indikovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poznamenáva, že od 18. 02. 2026, kedy bolo začaté konanie vo veci samej o určenie, že dotknuté nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade nie sú zaťažené záložným právom, žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenie a nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by čo i len naznačoval, že žalovaný mieni uskutočniť kroky smerujúce k výkonu záložného práva titulom nevrátenia poskytnutej pôžičky do 31. 12. 2025. Obava žalobcov zo straty ich obydlia nie je nateraz dôvodná, nakoľko správanie žalovaného nenasvedčuje tomu, že by k neželanému úkonu, resp. úkonom malo reálne dôjsť alebo by ich uskutočnenie s prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu bolo pravdepodobné, a to zvlášť za situácie, že okrem záložného práva žalovaného viazne na dotknutých nehnuteľnostiach aj záložné právo O. P. G., a. s., ktoré je na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. vedené ako prvé v poradí a celkové uspokojenie žalovaného by tak mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť, čoho si je žalovaný v zmysle jeho vyjadrenia uvedeného v závere jeho odvolania proti predchádzajúcemu uzneseniu prvoinštančného súdu (č. k. 15C/13/2026 – 53 zo dňa 19. 02. 2026) plne vedomý.
15. Keďže účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany v prípadoch, keď je hodnoverne osvedčený aktuálny alebo bezprostredne hroziaci zásah do práv navrhovateľov vyžadujúci okamžitý zásah súdu, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo, odvolací súd v intenciách vyššie uvedených skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým bude skončené konanie vo veci samej.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).