Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/4/2019

Identifikačné číslo spisu: 7818200430 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7818200430.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu CRUX družstvo, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 49, IČO: 50921355, zastúpeného Marják & Ferenci, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tajovského č. 17, IČO: 50164988, proti žalovanej PhDr. O. E. CSc., trvale bytom v I. o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 21. augusta 2018 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobca podal návrh, aby súd podľa (ďalej len „“) nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovanej v katastrálnom území J. zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom so súpisným č. XX na parcele č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parcela č. XX/X - záhrady vo výmere XX m2, parcela č. XX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcela č. XX/X - záhrady vo výmere XX m2. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol 5 000 € žalovanej, ktorá napriek výzvam nesplnila svoj záväzok vrátiť mu túto sumu najneskôr do 31. marca 2017. Nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sa domáhal preto, lebo žalovaná sa chystá zbaviť svojho majetku, čo môže ovplyvniť vymožiteľnosť jeho pohľadávky.

2. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. marca 2018 č.k. -35 návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ničím totiž nevysvetlil, na základe čoho dospel k presvedčeniu, že žalovaná sa chce zbaviť svojho majetku. Ani z výpisu z katastra nehnuteľností obstaraného súdom nevyplynula opodstatnenosť tohto jeho tvrdenia. Navyše, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba zohľadňovať zásadu primeranosti a proporcionality

zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky. Žalobca túto zásadu nezohľadňuje; je zreteľný nepomer medzi navrhovaným zásahom do majetku žalovanej a výškou jej dlhu voči žalobcovi.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 21. augusta 2018 sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa a ako vecne správne. Poukázal na to, že žalobca v spore nešpecifikoval žiadny majetok, ktorého sa žalovaná v poslednom čase zbavila a neosvedčil žiadnu okolnosť, ktorá by vzbudzovala dôvodnú obavu, že sa žalovaná snaží zbaviť svojho majetku. Jeho návrh sa prieči zásade proporcionality medzi rozsahom navrhovaného opatrenia a výškou jeho pohľadávky voči žalovanej.

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z tvrdiac, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté rozhodnutie prehliada, že navrhoval zriadiť záložné právo zaťažujúce dom na samote (predstavujúci len „naturálne bývanie“), ktorého hodnota sa blížila výške jeho pohľadávky voči žalovanej. Súd si túto skutočnosť ničím neoveril. Podľa názoru žalobcu riadne osvedčil nielen existenciu svojej pohľadávky voči žalovanej, ale tiež obavu z ohrozenia exekúcie. Zastával názor, že opodstatnenosť návrhu, ktorý podal, nastáva už vtedy, keď sú dané okolnosti nasvedčujúce o úmysle dlžníka zbaviť sa majetku, teda nie až vtedy, keď proces zbavovania sa majetku dlžníkom reálne nastal a prebieha. Poukázal tiež na to, že po podaní odvolania žalovaná nevyvíjala žiadnu procesnú aktivitu, nespochybňovala opodstatnenosť odvolacích dôvodov, ale ani nepristúpila k uhradeniu dlhu. To len potvrdzuje, že v skutočnosti nemá úmysel dobrovoľne mu plniť. Podľa presvedčenia žalobcu mal odvolací súd uskutočniť „niektorý z procesných úkonov (pojednávanie, výsluch strán)“, aby sa uplatnila zásada kontradiktórnosti, v rámci ktorej by mohol realizovať jemu patriace procesné oprávnenia. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť rozhodnutia súdov oboch inštancií a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu.

5. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

8. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. V zmysle judikátu R 19/2017 základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa , je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu vo veci samej, lebo žalobca s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepodal žalobu a zo spisu nevyplýva, že by ju podal dodatočne; za podmienok uvedených v je dovolanie proti takému uzneseniu prípustné (porovnaj R 76/2018).

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , , , ). Dovolací súd preto

posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ).

12. Procesným postupom súdu je len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (, , , , , , ). Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (, , , , , , , ).

13. Z obsahu dovolania žalobcu ( ) je zrejmé, že opodstatnenosť svojej dovolacej argumentácie vyvodzuje z ním tvrdenej vecnej nesprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Vadu zmätočnosti v zmysle vidí v právnych záveroch, na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Spochybňuje predovšetkým správnosť právneho záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého neboli dané predpoklady pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Popiera, že by neosvedčil ani zámer žalovanej zbaviť sa majetku, ani existenciu reálnej obavy, že dôjde k znemožneniu exekúcie. Jednoznačne teda namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu ale nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle (R 24/2017, , , , , , , ).

14. Pokiaľ žalobca namieta, že odvolací súd mal nariadiť pojednávanie alebo uskutočniť výsluch strán, dovolací súd poukazuje jednak na , podľa ktorého ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, jednak na veta prvá , podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Tieto ustanovenia teda umožňujú, aby súd na základe vlastnej úvahy po oboznámení sa s podstatou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a okolnosťami, za ktorých sa návrh podal, zvážil, či sú dané predpoklady na to, aby rozhodol aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ súd v danom prípade usúdil, že tieto predpoklady sú dané, nemusel pristúpiť k výsluchu strán a rozhodnúť mohol bez nariadenia pojednávania; jeho procesný postup zodpovedal zákonu. Postupom súdu, ktorý zodpovedá zákonu, nemôže dôjsť k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení .

15. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ani prípadne nesprávna úvaha súdu o tom ale nezakladá vadu zmätočnosti. Pokiaľ žalobca v dovolaní naznačuje, že postup súdu v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie bol nedostatočný, najvyšší súd uvádza, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie (osvedčenie) skutkového stavu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu v zmysle (, , , , , , ). Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS

465/2017).

16. Pre prípad, že žalobca namieta aj to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu zmätočnosti len celkom výnimočne v extrémnych prípadoch, napríklad vtedy, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie (R 2/2016, , , , , , , ). V danom prípade ale z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je dostatočne zrejmé, o čo išlo žalobcovi, čo zohľadnili súdy, akými úvahami sa riadili, ktoré ustanovenia aplikovali, k akým záverom dospeli a z ktorých dôvodov rozhodli. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

17. Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade podané dovolanie je procesne neprípustné, lebo žalobca v ňom nedôvodne tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle .

18. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa , e/ neboli splnené podmienky podľa alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435. 19. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia .

20. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.