Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-100-2026.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Subarea
5Co/100/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: J. V., X.. XX.X.XXXX, V. J. L. XXX, L., právne zast. Advokátska kancelária Consiliaris s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovanej: ŠMAUZER, s.r.o., so sídlom Dr. Janského 477/4, Žiar nad Hronom, IČO: 35 687 100, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 22. júna 2026 č.k. 4C/79/2026-42, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte vedenom vo Y. Ú. L., C..R.., A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX patriacej žalovanej v prospech žalobcu, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu v celkovej výške 150 553,21 €, predstavujúcej jeho nárok na uhradenie splatných faktúr a príslušenstva žalovanou. Súd prvej inštancie žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2/ Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodil tým, že medzi ním a žalovanou sa na Okresnom súde Malacky vedie konanie pod sp. zn. 4C/109/2020, predmetom ktorého je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12 636 € spolu s príslušenstvom. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27.10.2023 č.k. 4C/109/2020-286 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 636 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 212 € od 8.9.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 212 € od 6.10.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 212 € od 2.2.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,90 %. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.2.2026 č.k. 1Cob/41/2024-419 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne dňa 2.4.2026 došlo k prevodu obchodného podielu žalovanej a novým jediným vlastníkom/spoločníkom sa stala obchodná spoločnosť Slovak Corporate Consulting LLC, so sídlom The Green Ste A 8, Dover, Delaware 199 01, USA, iné identifikačné číslo: 10082251. Pôvodní konatelia žalovanej boli odvolaní bez ustanovenia nového konateľa a došlo aj k zmene sídla žalovanej. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovanej zo dňa 27.3.2026 vyplynulo, že štatutárnym orgánom spoločnosti Slovak Corporate Consulting LLC je O. F., ktorý je vedený ako osoba figurujúca najmenej v 117 obchodných spoločnostiach či už ako vlastník alebo ako štatutárny orgán, pričom pri viacerých týchto spoločnostiach bolo zistené ich následné zrušenie alebo výmaz z obchodného registra ex offo. Podľa naposledy evidovanej účtovnej závierky žalovanej za účtovné obdobie 2024 žalovaná disponovala na finančných účtoch vrátane bankového účtu aktívami vo výške 408 706 €. Žalobca z dôvodnej obavy pred odčerpaním finančných prostriedkov z účtov žalovanej ešte pred právoplatným skončením súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4C/109/2020 podal návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaná aj napriek jeho výzvam a prebiehajúcemu súdnemu konaniu nezaplatila žalobcovi ani časť zo svojho dlhu v celkovej výške 150 553,21 €, čo len preukazuje dôvodnosť obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 3/ Súd prvej inštancie vychádzajúc z doterajšieho obsahu spisu vo veci vedeného pod sp. zn. 4C/109/2020, vykonaného dokazovania ako aj záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žalobca v rozsahu nevyhnutnom pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého sa domáha v prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej. Žalobca však hodnoverne neosvedčil existenciu ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu, že exekúcia bude ohrozená. 4/ Samotný prevod obchodných podielov na inú osobu (hoc aj so sídlom v USA) nemožno považovať za právny úkon, ktorý by smeroval k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie, keďže jeho vykonaním nedochádza k zmenšeniu majetku žalovanej. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že štatutárom nadobúdateľa obchodného podielu je osoba, ktorá figuruje vo veľkom množstve iných spoločností (celkovo 117), s tým, že pri viacerých z nich bolo zistené ich následné zrušenie alebo výmaz z obchodného registra ex offo, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ani len nekonkretizoval, v prípade koľkých a ktorých spoločností sa tak malo stať a z akého dôvodu boli zrušené, resp. vymazané. Z uvedeného dôvodu svoje tvrdenia súdu prvej inštancie neosvedčil. Nie je prekvapujúce, že pri prevedení obchodných podielov všetkých doterajších spoločníkov na tretiu osobu došlo súčasne aj k odvolaniu konateľov (dvaja z nich - Šimon Albert a Jaroslav Albert boli zároveň aj spoločníkmi). Len zo samotnej skutočnosti, že nový konateľ spoločnosti doteraz vymenovaný nebol, ešte nemožno vyvodzovať, že sa tak nestane v najbližšej budúcnosti. Zmena sídla žalovanej v rámci Slovenskej republiky je vo vzťahu k vymožiteľnosti žalovaných pohľadávok irelevantná. Žalobca taktiež ničím neosvedčil, že by súčasná finančná situácia žalovanej bola nepriaznivá do takej miery, že by jej majetok nepostačoval na úhradu jeho pohľadávok v rámci exekúcie, respektíve že by vzbudzovala obavy ohľadom ich vymožiteľnosti v budúcnosti. V tomto smere totiž doložil iba účtovnú závierku žalovanej z roku 2024, z ktorej však vyplynulo, že žalovaná mala k 31.12.2024 len na finančných účtoch spolu 408 706 €, z toho v pokladnici 405 478 € a na účtoch v bankách 3 228 €. Rovnako žalobca ani len netvrdil, že žalovaná nie je schopná splácať svoje záväzky alebo že sa voči nej už vedú exekúcie. Súčasný negatívny postoj žalovanej k mimosúdnym rokovaniam, či k dobrovoľnej úhrade pohľadávok žalobcu na konštatovanie existencie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie sám osebe postačovať nemôže. 5/ So zreteľom na to, že žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu obavy, že prípadná exekúcia pohľadávok, ktoré si uplatňuje voči žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/109/2020, bude ohrozená, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli. 6/ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie, eventuálne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 343 ods. 1 CSP. Z jazykového a teleologického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že zákon nevyžaduje preukázanie budúceho zmarenia exekúcie ani preukázanie toho, že dlžník už vykonal právne alebo faktické úkony smerujúce k odčerpaniu svojho majetku. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie existencie objektívne dôvodnej obavy, že výkon budúceho rozhodnutia môže byť podstatne sťažený alebo zmarený. Ak by bolo potrebné čakať až do okamihu, keď dlžník svoj majetok prevedie, odčerpá alebo inak zmarí možnosť jeho budúcej exekúcie, zabezpečovacie opatrenie by stratilo svoj význam a neplnilo by preventívnu funkciu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že podľa súdu prvej inštancie je obava z ohrozenia budúcej exekúcie daná predovšetkým v prípadoch, keď dlžník realizuje právne a faktické úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Uvedené kritérium však predmetné ustanovenie vôbec neobsahuje. Predmetom skúmania je existencia dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená. Obava môže vzniknúť ešte pred samotným prevodom majetku, ak dlžník vykonal sériu organizačných, vlastníckych alebo personálnych zmien, ktoré objektívne vytvárajú podmienky na budúce sťaženie výkonu rozhodnutia. Uvedené je potrebné skúmať komplexne a nie izolovaným hodnotením jednotlivých skutočností. Žalobca v návrhu netvrdil, že prevod obchodného podielu automatický zakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podstatné bolo tvrdenie, že dôvodná obava nevyplýva iba z dlhodobého neplnenia peňažného záväzku žalovanej, ale zo súbehu viacerých navzájom
súvisiacich okolností, ktoré nemožno označiť za bežné podnikateľské rozhodnutia. Najmä z prevodu obchodného podielu na zahraničnú spoločnosť do USA, odvolania všetkých konateľov bez ustanovenia nového a zmeny sídla spoločnosti. Uvedené nastalo po viacročnom vedení sporu, a preto objektívne vzbudzuje obavu zo zmarenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia. Žalobca zároveň upozornil, že k predmetným krokom došlo po právoplatnom skončení iného konania v prospech žalobcu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/46/2022 zo dňa 12.6.2024). Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil predloženú účtovnú uzávierku žalovanej za rok 2024 izolovane. Opomenul, že z účtovnej uzávierky vyplynulo, že z celkovej sumy finančných účtov vo výške 408 706 € žalovaná vykazovala v položke „Peniaze“ sumu 405 478 € a v položke „Účty v bankách“ len sumu 3 228 €. Uvedené podstatne mení význam údaja o celkovej výške finančných prostriedkov žalovanej, z ktorého vychádzal konajúci súd a predstavuje spolu s ostatnými okolnosťami prípadu významnú objektívnu skutočnosť z hľadiska budúcej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Navrhované zabezpečovacie opatrenie predstavuje primeraný zásah do práv žalovanej, keďže neznemožňuje jej podnikateľskú činnosť, ale súčasne poskytuje žalobcovi zákonom predpokladanú mieru ochrany jeho budúcej vykonateľnej pohľadávky. Zásah do práv žalovanej je preto minimálny a plne primeraný sledovanému legitímnemu cieľu ochrany. 7/ Odvolací súd v zmysle § 344 v spojení s § 329 ods. 1 vety druhej Civilného sporového poriadku umožnil žalovanej vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaná sa písomne nevyjadrila. 8/ Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9/ Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10/ Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11/ Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13/ Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je potrebné vykonávať dokazovanie. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/4/2019 zo dňa 13.6.2019). 14/ Zabezpečovacie opatrenie má za účel posilniť postavenie veriteľa peňažnej pohľadávky tým, že v jeho prospech súd zriadi tzv. sudcovské záložné právo na presne špecifikovaný majetok vo vlastníctve dlžníka. Môže ísť nielen o pohľadávku veriteľa priznanú súdnym rozhodnutím, ale aj o pohľadávku, ktorá len môže byť v budúcnosti súdnym rozhodnutím priznaná. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu je predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčenie že je tu obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V konaní musí byť taktiež aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana. Predmetom sudcovského záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace do majetku dlžníka, ktoré musia byť prevoditeľné. Zabezpečovaná pohľadávka musí mať peňažnú povahu, zo zabezpečenia zriadením sudcovského záložného práva sú tak vylúčené nepeňažné pohľadávky. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie musí navrhovateľ osvedčiť konkrétnymi skutočnosťami, pričom sa posudzuje s ohľadom na osobitosti daného prípadu. S tým je spojená aj zásada primeranosti výšky pohľadávky k hodnote majetku podliehajúcemu zabezpečovaciemu opatreniu. Navrhované zabezpečovacie opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí dlžníka, voči ktorému smeruje. 15/ Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena
zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 16/ Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia navrhovateľa, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. 17/ Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil všetky základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, hodnoverne osvedčil len dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, nie však už skutočnosť, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 18/ Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 19/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, v odvolacom konaní žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, nebolo tak možné jej nárok na ich náhradu priznať. 20/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).