Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. F., bývajúceho v N.,

zastúpeného Mgr. H. F., advokátkou so sídlom v N., proti žalovanému Ž., so sídlom v B.,

IČO: X., o zaplatenie 2 190,79 €, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. novembra

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 10. februára 2010 č.k. -80 žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 2 190,80 € titulom odmeny pri odchode

do dôchodku, zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie

zamietnutia žaloby uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bolo doručené

rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 13. júla 2007, na základe ktorého mu bol podľa § 65

a od 20. februára 2006 priznaný starobný dôchodok, ako i že

pracovný pomer medzi účastníkmi skončil 24. augusta 2007 dohodou podľa § 60 Zákonníka

práce na základe žiadosti žalobcu zo 14. augusta 2007 z dôvodu odchodu do starobného

dôchodku. Žalobcom uplatnený nárok na odmenu pri odchode do dôchodku nepovažoval za

dôvodný, nakoľko podľa článku 3.3.1. Kolektívnej zmluvy Ž. platnej na rok 2007 odmena sa

poskytne vtedy, ak pracovný pomer bol skončený do jedného mesiaca, ako zamestnancovi

vznikol nárok na starobný dôchodok, ktorá podmienka v danom prípade splnená nebola.

Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok 20. februára 2006 a pracovný pomer neskočil

2

do jedného mesiaca od vzniku nároku na starobný dôchodok; pracovný pomer skončil až

14. augusta 2007. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 10. novembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa je

vecne správny ( ), lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,

jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú správne právne posúdené.

Aj podľa odvolacieho súdu pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku bolo v danom

prípade rozhodujúce, či žalobca splnil podmienky pre priznanie odmeny pri odchode do

starobného dôchodku stanovené v článku 3.3.1. Kolektívnej zmluvy Ž. na rok 2007. Pri

posudzovaní splnenia týchto podmienok dospel k zhodnému názoru ako súdu prvého stupňa,

že žalobca stanovenú podmienku, že jeho pracovný pomer bol skončený do jedného mesiaca

po vzniku nároku na starobný dôchodok, nesplnil, a preto mu nárok na odmenu pri odchode

do starobného dôchodku nevznikol. V tomto smere v súlade so záverom súdu prvého stupňa

nepovažoval za rozhodujúce, kedy o nároku na starobný dôchodok rozhodla Sociálna

poisťovňa, resp. kedy o tom vydala rozhodnutie. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom

namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedol, že až rozhodnutím

Sociálnej poisťovne z 13. júla 2007, ktoré mu bolo doručené 26. júla 2007, bol ustálený

dátum, odkedy mu starobný dôchodok patrí a v akej výške a až týmto rozhodnutím nadobudol

status starobného dôchodcu. O skutočnosti, že mu starobný dôchodok bol priznaný spätne od

20. februára 2006 sa dozvedel až doručením uvedeného rozhodnutia a po jeho doručení

požiadal o skončenie pracovného pomeru z dôvodu odchodu do starobného dôchodku. Mal za

to, že o skončenie pracovného pomeru nemohol požiadať skôr (do 30. marca 2006), nakoľko

o splnení podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok k 20. februáru 2006 nemal

vedomosť, dozvedel sa o ňom až v júli 2007. Bol toho názoru, že v danom prípade bolo

potrebné samostatne posudzovať zákonné podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok

a uznanie týchto podmienok ako základ pre priznanie starobného dôchodku. Z uvedených

dôvodov preto žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie nie je v danom prípade

procesne prípustné, rozsudok odvolacieho súdu považoval za vecne správny a navrhol

dovolanie „zamietnuť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám konania

v zmysle ; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi, treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav

aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle I keby tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by

ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania žalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júna 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková