Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/140/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V., bytom T., v

dovolacom konaní zastúpeného Mgr. R., advokátom v Š., proti odporcovi: I., bytom B.,

o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 22. novembra 2007 sp. zn. 5 Co

172/2007 takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d v ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č.k. z 23.augusta 2006 súd určil, že odporca V. nie je

vlastníkom parcely č. X., označenej ako diel 1 o výmere X. m2 na geometrickom pláne č. X.-

X. vyhotovenom Ing. P. a overenom 26. apríla 1994, ktorý diel bol pojatý do novovytvorenej

2

parcely č. X. – ostatná plocha o výmere X. mvytvorenej citovaným geometrickým plánom

a uvedenej na LV č. X. N. na strane B1 na mene navrhovateľa v celosti. Zároveň uložil

odporcovi povinnosť vypratať a vydať navrhovateľovi parcelu č. X. vedenú na LV č. X. k. ú.

N. časť o výmere X. m2 diel 1 tak, ako je zakreslený na geometrickom pláne č. X. X. Ing. P..

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.septembra 2006

Návrhom zo dňa 5.decembra 2006 navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) navrhol

obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. . Návrh

odôvodnil tým, že s výrokom predmetného rozsudku nesúhlasí, že rozsudok je neodborný,

nelogický a scestný. Poukázal na listinný dôkaz predložený v odvolacom konaní, a to list

Štátneho archívu v Levoči, ktorý bol napísaný štátnym archívom až po vyhlásení

prvostupňového rozsudku. Z vyjadrenia štátneho archívu vyplýva, že predmetná parcela je

vedená v konečnom prídelovom pláne v N. na Československé štátne majetky a podľa

zoznamu prídelových listín v N. na meno M. starší. Navrhovateľ ďalej súdu predložil list

Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti o rebonitácii pôdy a rozhodnutia Obvodného úradu

životného prostredia v Starom Smokovci z 3.apríla 1995 o umiestnení stavby čerpacej stanice

a Obvodného úradu v Poprade z 15.decembra 1995, ktorým bol udelený súhlas na odňatie

poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely, výstavbu čerpacej stanice.

Odporca ( v pôvodnom konaní navrhovateľ ) s návrhom na obnovu konania nesúhlasil.

Navrhol návrh zamietnuť. Tvrdil že niet ani hmotno-právnych ani procesno-právnych

dôvodov na to, aby bola obnova konania povolená. Namietal, že všetky dôkazy, na ktoré

navrhovateľ poukazuje, tento mal, resp. mohol mať k dispozícii v pôvodnom konaní. Na

strane navrhovateľa nie je splnený dôvod pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. c/

Okresný súd Poprad návrh na obnovu konania uznesením zo dňa 22. júna. 2007 č.k.

-47 zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov

konania 4.647,00-Sk na účet JUDr. M. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa dospel k záveru že nie sú splnené podmienky na obnovu

pôvodného konania, pretože listiny a to rozhodnutie Obvodného úradu v Poprade

z 15.decembra 1995 o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

a rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Starom Smokovci z 3.apríla 1995

boli doručené navrhovateľovi v roku 1995, tento ich mal v tom čase k dispozícii, navyše

rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia bolo predložené v konaní .

V pôvodnom konaní bol predložený aj list VÚPÚ. List Štátneho archívu v Levoči

z 31.decembra 2004 síce nebol predložený v pôvodnom konaní. Navrhovateľ však napriek

poučeniu súdu podľa , pred vyhlásením dokazovania za skončené vyhlásil,

že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Štátny archív v Levoči žiadal o stanovisko

až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa 12. novembra 2004, a to listom z 9.decembra

2004. Z uvedeného konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by bez svojej viny nemohol

predmetný dôkaz použiť v pôvodnom konaní. Navyše mal za to, že z obsahu listinného

dôkazu nevyplýva, že by pre navrhovateľa tento dôkaz mohol privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

Krajský súd v Prešove na základe odvolania navrhovateľa uznesením z 22. novembra

2007 sp. zn. , potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi trovy dovolacieho konania vo výške 1.549 Sk na účet

JUDr. M. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa správne vyporiadal so všetkými

dôkazmi, ktoré v konaní označil a použil navrhovateľ. Vyporiadal sa s dôkazmi známymi do

rozhodnutia prvostupňového súdu ako aj s dôkazmi získanými po prvostupňovom rozhodnutí.

Vo svojich dôvodoch presne uviedol, ako toto konanie navrhovateľa vyhodnotil. Na tieto

odvolací súd v celom rozsahu poukázal a stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ) ako i z dôvodu, nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia (s.2 písm. b/ ).Namietal, že v dôsledku toho je

naplnený aj dovolací dôvod podľa ). .

Nesprávne právne posúdenie podľa dovolateľa spočíva v názore súdov, že ním

predložené nové dôkazy v konaní na obnovu konania nie sú zákonným dôvodom na obnovu

konania, bez toho aby to podrobne a logicky zdôvodnili, tak aby boli napadnuté rozhodnutia

zrozumiteľné, určité a preskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že

súdy sa vo svojich uzneseniach nevysporiadali s tým, prečo nový dôkaz považovali za

nespôsobilý privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre navrhovateľa. Súdy to síce

konštatujú, ale logicky nezdôvodňujú. Pri hodnotení dôkazov namietal postup súdu, kedy

súdy nevysvetlili, prečo niektoré skutočnosti boli preukázané a iné nie, najmä prečo súd

nerešpektoval dôkazy predložené navrhovateľom.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenie dovolacieho pojednávania ( )

najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí,

že proti uzneseniu je dovolanie prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie, ak odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska; dovolanie však nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Citované

ustanovenia neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani

jedného z uznesení uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj

otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

V danej veci tieto nedostatky a vady konania neboli dovolacím súdom zistené.

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c)

tvrdiac, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení a v zmysle s.

2 písm. b) , pričom inou ním tvrdenou vadou je nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu. Pod námietku nepreskúmateľnosti treba zahrnúť jeho argumentáciu, že

súdy nižších stupňov nedostatočne vysvetlili dôvody postupu v konaní a dôvody rozhodnutia

a že odvolací súd sa dôsledne nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi. Dovolací súd nezistil

prítomnosť tejto vady. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá zákonným

požiadavkám, odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné a obsahovo zohľadňujúce všetky podstatné

námietky uvedené v odvolaní.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej

procesnej vady konania v zmysle . Takáto procesná vada je síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci),

sama o sebe, ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu v zmysle ust. najvyšší súd nezistil

pochybenie zo strany prvostupňového a ani odvolacieho súdu. Pod odňatím možnosti pred

súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné

práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a

oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle tohoto ustanovenia ide len vtedy, keď súd

neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym

poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k

rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu

otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

, , a , , , , , ).

K námietkam odporcu uvedeným v dovolaní, že odvolací súd nesprávne postupoval

tým, že sa nevyporiadal s novými navrhovanými dôkazmi, pri hodnotení dôkazov nevysvetlili

čo bolo preukázané a z akého dôvodu, teda súd nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania treba uviesť, že zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne. Zároveň treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným

dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm.

a/ až c/ a táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom aj tým, že vec

nesprávne právne posúdil. Treba preto uviesť, že ustanovenie odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením

veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia (viď R 43/2003 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v

rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce všeobecne považované za

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 a

, odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

Náhradu trov dovolacieho konania odporcovi nepriznal, pretože si ich náhradu

neuplatnil.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková