Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. D., bývajúcej v B.,

2/ Ľ. D., bývajúceho v P., oboch zastúpených JUDr. R. K., advokátom so sídlom v B., proti

ţalovanej Z. D., bývajúcej v Č., zastúpenou JUDr. V. Ţ., advokátkou so sídlom v B.,

o vypratanie bytu a určenie, že byt patrí do dedičstva po poručiteľke E. D., vedenej

na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Ţalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania

64,41 € do rúk JUDr. V. Ţ., advokátky so sídlom v B., do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 8. júna 2010 č.k. -84 ţalobu zamietol

a ţalobcom 1/ a 2/ uloţil spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanej trovy konania 424,91 €

na účet jej právnej zástupkyne do troch od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe v roku 2000 bola medzi ţalovanou, ako obdarovanou a E. D., ako

darkyňou (zomrelou X.) uzavretá darovacia zmluva i zmluva o zriadení vecného bremena

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., ktorá je zapísaná na liste

vlastníctva č. X. (3 izbovému bytu č. 3, nachádzajúcemu sa na 2 podlaţí v bytovom dome

súpisné číslo X., orientačné číslo 1, vchod 1, postaveného na parcele KN-C č. X., zastavané

plochy o výmere X. m², spolu ideálnym spoluvlastníckym podielom X. na spoločných

častiach domu, spoločných zariadeniach domu s príslušenstvom a rovnakým ideálnym

podielom k uvedenému pozemku nehnuteľnosti, ďalej len byt). Listami z 28. augusta 2007

a 27. decembra 2007 darkyňa poţiadala ţalovanú o vrátenie daru. Súd nepovaţoval ţiadosti

o vrátenie daru za kvalifikované. Dôvodom vrátenia daru (aj v liste z 28. augusta 2007) nie

sú tvrdené okolnosti o hrubom porušení dobrých mravov obdarovanou voči darkyni, preto na

tieto súd neprihliadol. Skutočnými dôvodmi boli tie, ktoré darkyňa uviedla v liste

z 28. augusta 2007 (t.j. darkyňa si rozhodnutie darovať byt rozmyslela, povaţuje to za

nespravodlivé a chce, aby byt po jej smrti pripadol do dedičstva jej deťom). V čase, kedy

darkyňa poţiadala o vrátenie daru nebola podľa súdu odkázaná na starostlivosť a opateru inej

osoby (ţalovanej), tak tomu malo byť i na jeseň 2007, kedy sa ţalovaná na 22 dní vrátila

z Írska na Slovensko. V posledných týţdňoch ţivota darkyňa potrebovala intenzívnu opateru,

ţalovaná vtedy zvaţovala ukončiť prácu v Írsku a poskytnúť darkyni starostlivosť. Ţalovanej

sa však ponúkla zabezpečiť starostlivosť jej matka (v tom čase nezamestnaná) a otec

ţalovanej. Títo vypovedali, ţe darkyni poskytli pomoc, keď to bolo potrebné a tieţ jej ponúkli

presťahovať sa k ním do Č., kde sa o ňu postarajú. Starostlivosť a opateru darkyni napokon

poskytla ţalobkyňa 1/ a jej príbuzní, ktorá ju k sebe vzala domov. Vychádzajúc z uvedeného

súd nepovaţoval správanie ţalovanej voči darkyni za hrubé porušenie dobrých mravov

(v beţnej miere ani hrubým spôsobom) v zmysle a preto ţalobu

zamietol. Rozhodnutie o trovách účastníkov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 21. októbra 2010

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( )

a ţalovanej priznal náhradu trov konania 62,70 €, pretoţe došlo k správnemu zisteniu

skutkového stavu veci i jej správnemu právnemu posúdeniu súdom prvého stupňa, na ktoré

odvolací súd odkázal. Stotoţnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na

zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čím tak reagoval aj na odvolacie dôvody

ţalobcov. K ich námietke, ţe obdarovaná podmienky darovacej zmluvy nesplnila, nebohú

nedoopatrovala, dlhodobo sa zdrţiavala v zahraničí a o svoju starú matku opravdivý záujem

neprejavovala, odvolací súd uviedol, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne

preukázané, ţe do 22. decembra 2007 darkyňa osobitnú pomoc nepotrebovala (bola vitálna),

zlom v jej zdravotnom stave nastal aţ začiatkom nového roku, kedy sa jej zdravotný stav

rapídne zhoršil, 5. januára 2008 bola hospitalizovaná a X. zomrela. Napriek tomu, ţe nebohá

ochorela nevyliečiteľnou chorobou v mesiaci november 2007, takmer do konca roka 2007

ţiadnu osobitnú starostlivosť a opateru nepotrebovala, ešte počas vianočných sviatkov bola

sebestačná, vitálna a tak nemoţno uzavrieť, ţe by obdarovaná nejakým spôsobom porušila

podmienky darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Mimo toho, obdobie, za

ktoré ţalobkyňa 1/ poskytovala intenzívnu pomoc nebohej (od konca roku 2007 do X.)

odvolací súd nepovaţoval za tak dlhé, ktoré by dosahovalo intenzitu sústavnosti tak, ako

predpokladá . Podmienkou úspešného uplatnenia práva na

vrátenie daru je aj kvalifikované správanie sa obdarovaného (hrubo porušujúce dobré mravy),

čo splnené nebolo (i podľa názoru súdu prvého stupňa), preto odvolací súd nepovaţoval

odvolanie ţalobcov za dôvodné. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd

podľa a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia s odôvodnením, ţe

vydané rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), pretoţe súdy správanie o neposkytnutí potrebnej pomoci darkyni nepovaţovali

za hrubé porušenie dobrých mravov. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali predovšetkým to, ţe v konaní bol

preukázaný zánik darovacieho vzťahu listom z 27. decembra 2007; ţalovaná si nesplnila

povinnosť z darovacej zmluvy o doţivotnom doopatrovaní darkyne, a to ani v čase jej

choroby; nezaujímala sa o ňu (čo potvrdila i svedkyňa JUDr. S.); nenavštívila ju ani

v nemocnici; nebola s ňou v písomnom alebo telefonickom kontakte napriek tomu, ţe

ţalovaná bola na Slovensku; namiesto ţalovanej potrebnú starostlivosť (doţivotného

doopatrovania) darkyni zabezpečovala ţalobkyňa 1/. I keď bola darkyňa vitálna – skutočnosť,

ţe sa dokázala na začiatku choroby najesť a „ako tak obriadiť“ – neznamená, ţe

nepotrebovala pomoc (napr. nákupy, väčšie upratovanie, doprovod k lekárovi a pod.).

Po zhoršení zdravotného stavu nebola schopná uţ ani tejto činnosti; darkyňa nevyhnutne

potrebovala osobitnú pomoc ţalovanej od 22. decembra 2007 do X., kedy sama sa uţ

nemohla najesť a zabezpečiť si základné hygienické potreby. Vyčítali odvolaciemu súdu, ţe

nezohľadnil správanie ţalovanej vtedy, kedy darkyňa nebola sebestačná („bola leţiaci

pacient“) ale len obdobie, kedy nebola odkázaná na pomoc iných. Z týchto dôvodov

ţalobcovia povaţovali rozhodnutie odvolacieho súdu za jednostranné a neodôvodnené. Došlo

k naplneniu a preto sa dedičia právom domáhajú vydania daru.

Ţalovaná vo vyjadrení uviedla, ţe dovolanie ţalobcov nie je prípustné (§ 236 aţ § 241

), navrhla ho zamietnuť. Rozhodnutia súdov povaţovala za správne, v konaní nebolo

preukázané, aby sa správala voči darkyni tak, ţe tým hrubo porušila dobré mravy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Dovolaním je napadnutý

potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nevykazuje znaky uvedené v Prípustnosť

dovolania ţalobcov preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolatelia v danej veci svoje dovolanie odôvodnili

podľa ustanovenia a (t.j. konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci), keď súdom v podstate vyčítajú, ţe nesprávne a neúplne zistili

skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a preto nesprávne vo veci

rozhodli. Treba dodať, ţe dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane

toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako

ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávneho právneho posúdenia veci

( ) moţno rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu

prieskumu, len ak nejde o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania výslovne vylučuje

(napríklad v prípadoch uvedených v ) a súčasne ak je dovolanie procesné

prípustné. V prejednávanom prípade procesná prípustnosť dovolania nie je zaloţená v zmysle

aţ 3 , preto dovolaciemu súdu nie je daná právna moţnosť podrobiť

napadnuté rozhodnutia dovolaciemu prieskumu z hľadiska dôvodov uvedených v ustanovení

a , tak ako to navrhli dovolatelia.

Dovolanie ţalobcov by (vzhľadom na vyššie uvedené) bolo prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v O vadu v zmysle tohto

ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd i so zreteľom na to, čo

bolo uvedené v dovolaní, skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k týmto

vadám. Vady konania vymenované v aţ e/ a dovolatelia nenamietali

a ţiadna z týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z týchto ustanovení preto

prípustnosť podaného dovolania nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizáciu tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by

konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou

ţalobcom realizáciu ich procesných práv.

Dovolatelia namietajú, ţe súdy nesprávne právne posúdili vec (§ 241 ods. 2 písm. c/

) najmä pokiaľ dospeli k záveru, ţe ţalovaná nemá povinnosť vydať dar, keď sa voči

darkyni nesprávala tak, aby tým hrubo porušila dobré mravy ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. I keď je nesprávne právne posúdenie

veci relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď tieţ rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

). I keby dovolacie námietky napádajúce správnosť právneho záveru súdov boli

prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska neposudzoval), dovolateľmi

vytýkané okolnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Dovolatelia ďalej súdom niţších stupňov vytýkajú nedostatky skutkovej povahy –

spochybňujú správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov v dôsledku nesprávneho

vyhodnotenia vykonaných dôkazov – najmä ohľadne toho, či a kedy bola darkyňa odkázaná

na starostlivosť i opateru; ako sa k darkyni správala ţalovaná; kto a v akom rozsahu

poskytoval opateru darkyni a pod. Pokiaľ ide o takto formulovanú námietku, je súdna prax

jednotná v názore, ţe nejde o nedostatok, ktorý by v zmysle platnej právnej úpravy

a rozhodovacej praxe dovolacieho súdu bol povaţovaný za dôvod, ktorý zakladá procesnú

vadu konania v zmysle Dovolateľmi tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení môţe prípadne zakladať tzv. inú vadu konania majúcu za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Súd ale neodníme účastníkovi

moţnosť pred ním konať tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu aj vecne nesprávne, ale to ešte samo

osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

písm. f/ (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).

Podľa názoru dovolateľov odvolací súd riadne neodôvodnil skutkové a právne názory

v rozhodnutí.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za prejav a dôsledok tzv. inej

procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) povaţuje nepreskúmateľnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia (viď napr.

R 111/1998, ďalej tieţ sp. zn. , , ,

, ). Ţiada sa uviesť, ţe nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia judikatúra Ústavného súdu Slovenskej

republiky kvalifikuje za nezlučiteľnú s obsahom práv zaručených v

Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

tieţ dohovor) povaţujúc ju za vadu konania zakladajúcu prípustnosť i dôvodnosť dovolania

v zmysle (napr. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn.

).

Zákonné poţiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z Jeho

účelom je predovšetkým doloţiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie dáva

súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti

odôvodnenia rozhodnutia treba, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstiţné

prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia,

úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané,

a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok zostáva

nepreskúmateľný. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,

ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo

upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd

k záveru, ţe právo ţalobcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku zodpovedá poţiadavkám uvedeným v Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotoţnil so skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, jeho

právne závery povaţoval za správne; na tieto výslovne odkázal, pre zdôraznenie správnosti

ich sám doplnil (viď odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Pokiaľ ide o potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav (vysvetlil, ktoré skutkové zistenia povaţoval za rozhodné), primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania (uviedol vlastné hodnotiace závery) a citoval právny predpis, ktorý

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil (k otázke správnosti skutkových zistení i správneho právneho

posúdenia veci a ich vplyvu sa môţe dovolací súd vyjadrovať len z pohľadu prípustnosti

dovolania - viď hore).

Nepreskúmateľnosť dovolatelia vyvodzovali predovšetkým z toho, ţe súdy sa podľa

ich názoru nedostatočne venovali vysvetleniu skutkových okolností prípadu a s tým

spojeného právneho posúdenia veci v období od 22. decembra 2007 do X. (kedy darkyňa

potrebovala osobitnú pomoc, bola hospitalizovaná a kedy sa o ňu namiesto ţalovanej mala

starať ţalobkyňa 1/). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa (str. 4 odsek 3 a 4

odôvodnenia) sú zrejmé skutkové zistenia z jednotlivých dôkazných prostriedkov (najmä

výpovedí svedkov) o tom, ako sa ţalovaná (vtedy pracujúca v Írsku) pokúšala zabezpečiť

darkyni starostlivosti a opateru prostredníctvom svojich rodičov, i to, ako toto správanie

ţalovanej súd zohľadnil pri právnom posúdení veci. Na doplnenie k tomu odvolací súd na

strane 4 v odseku 4 odôvodnenia uviedol: .... „obdobie, po ktoré ţalobkyňa intenzívnu pomoc

nebohej poskytovala (v podstate od konca roka 2007 do 5. januára 2008, kedy nebohá bola

hospitalizovaná a následne dňa X. zomrela), nemoţno povaţovať za tak dlhé, ktoré by

dosahovalo intenzitu sústavnosti, tak ako to má na mysli ustanovenie § 630 O.z.“.

Z odôvodnenia rozsudkov nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu

podstaty a zmyslu. Samotná skutočnosť, ţe ţalobcovia sa s týmito dôvodmi nestotoţňujú,

neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku

kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Vzhľadom na to, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcov nevyplýva z ustanovení

a , Najvyšší súd Slovenskej republiky ich mimoriadny opravný prostriedok

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( ,

a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta

za právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalovanej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 8. apríla

2011 ( ods. l písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací súd stanovil podľa § 11

ods. l písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16

ods. 3 vyhlášky) 7,41 €, bez DPH (keďţe túto vo vyúčtovaní advokátka nevyúčtovala ani

nepreukázala, ţe platiteľkou tejto dane), predstavuje spolu 64,41 €. V dôsledku zásady

účelnosti vynaloţených trov konania ( ) dovolací súd nepriznal náhradu trov

konania za prípravu a prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní, lebo ţalovaná bola zastúpená

tou istou zástupkyňou uţ v konaní pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková