Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/135/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: I. H., bytom B.,

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti odporcovi: J. H., bytom

B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. T., advokátom v B., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave z 9. februára 2010 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. apríla 2009 č.k. -107

návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov (uzavreté dňa

18.2.1983), bolo rozvedené (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20C/116/2004-

15 zo 6.12.2001), právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. X

pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na X poschodí domu

v B. bolo zrušené a výlučným nájomcom bytu sa stal odporca ako člena družstva;

navrhovateľke bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať do 45 dní odo dňa

zabezpečenia náhradného bytu odporcom (rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co

394/2006-98 zo dňa 25.4.2007), účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (dohoda zo 16.3.2002),

pričom vyporiadanie sa týkalo všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.

2

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. februára 2010

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že

prvostupňový súd náležité zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po

právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), na ktoré

odôvodnenie poukázal ( ). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom,

ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho

skutkovými a právnymi závermi. V súvislosti s odvolacími námietkami uviedol, že základom

sporu je posúdenie otázky, či právny úkon zo dňa 16.3.2002 uzavretý v písomnej forme medzi

účastníkmi konania, obsahom ktorého je dohoda účastníkov o spôsobe vyporiadania ich

bezpodielového spoluvlastníctva, je platným právnym úkonom. Navrhovateľka odôvodňovala

jeho neplatnosť nedostatkom slobodnej vôle na jeho uzavretie z jej strany, jeho neurčitosťou a

rozporom so zákonom. Tieto tvrdenia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala, najmä

že by sporný právny úkon urobila pod takým nátlakom odporcu, ktorý by spochybňoval jej

slobodnú vôľu pri uzavretí právneho úkonu. Jej výpoveď v tomto smere zostala len v rovine

jej nepodložených tvrdení. Zdôraznil, že obsahu listiny vyplýva, že navrhovateľka sa zrieka

svojho podielu na majetku získanom počas manželstva v prospech jej bývalého manžela (teda

odporcu) za splnenia podmienky, že vyporiada všetky jej dlhy, z čoho je nepochybné, že

dohoda bola uzavretá až po rozvode manželstva účastníkov. Z obsahu dohody nevyplýva ani

záver, že sa navrhovateľka v súvislosti so spoločným majetkom vzdala práv, ktoré by jej

mohli vzniknúť v budúcnosti. Súčasťou obsahu dohody je len jej prehlásenie, že v prípade

predaja spoločného bytu si nebude uplatňovať nárok na náhradné ubytovanie. Takéto

prehlásenie však nemožno kvalifikovať ako vzdanie sa práva k spoločnému majetku, ktoré

ešte nevzniklo, uzavrel odvolací súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Namietala, že návrh

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol zamietnutý z dôvodu, že

medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda. Trvala na tom, že túto dohodu nepodpísala

dobrovoľne, tento právny úkon nespĺňa obligatórne náležitosti, je neurčitý a nezrozumiteľný.

Na nedostatok jej slobodnej vôle súd nenariadil žiaden dôkaz ani sa tým nezaoberal a ani

v rozhodnutiach sa touto skutočnosťou náležite nevysporiadal. Na základe uvedeného

dovolateľka tvrdila že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

3

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť s tým že sa plne stotožňuje

s rozhodnutím a závermi oboch súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli,

ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľky, že postupom odvolacieho

súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Podľa písm,

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľkou namietaná skutočnosť by mohla (prípadne) opodstatňovať uplatnenie

dovolacích dôvodov v zmysle a v procesne prípustnom

dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto opravného

prostriedku nevyplýva z alebo Aj z konštantnej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že: 1. nevykonanie určitého dôkazu môže

mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu (prípadne) k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993), 2. právnym

posúdením veci súd neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď R 43/2003) a . nepreskúmateľnosť rozhodnutia je

považovaná za tzv. inú procesnú vadu konania, ktorá môže byť ako dovolací dôvod v zmysle

uplatnená v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe ale

nezakladá prípustnosť dovolania podľa (viď R 111/1998). V danom prípade sa

však tak prvostupňový súd ako i odvolací súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vyporiadali

s otázkou posúdenia právneho úkonu zo dňa 16.3.2002 ako dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

navrhovateľky podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo odporcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta