Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)247/363202.c07eeb.pdf
PDF · 141.06 KB
No categories available
1Cdo/135/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 135/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: I. H., bytom B.,
v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. H., advokátom v B., proti odporcovi: J. H., bytom
B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. T., advokátom v B., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp.zn. 12 C 189/2003, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 9. februára 2010 sp.zn. 14 Co 212/2009, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. apríla 2009 č.k. 12C 189/2003-107
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov (uzavreté dňa
18.2.1983), bolo rozvedené (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20C/116/2004-
15 zo 6.12.2001), právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. X
pozostávajúceho zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na X poschodí domu
v B. bolo zrušené a výlučným nájomcom bytu sa stal odporca ako člena družstva;
navrhovateľke bola uložená povinnosť predmetný byt vypratať do 45 dní odo dňa
zabezpečenia náhradného bytu odporcom (rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co
394/2006-98 zo dňa 25.4.2007), účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (dohoda zo 16.3.2002),
pričom vyporiadanie sa týkalo všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. februára 2010
sp.zn. 14 Co 212/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že
prvostupňový súd náležité zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré
odôvodnenie poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom,
ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na prvostupňovom súde, ako aj s jeho
skutkovými a právnymi závermi. V súvislosti s odvolacími námietkami uviedol, že základom
sporu je posúdenie otázky, či právny úkon zo dňa 16.3.2002 uzavretý v písomnej forme medzi
účastníkmi konania, obsahom ktorého je dohoda účastníkov o spôsobe vyporiadania ich
bezpodielového spoluvlastníctva, je platným právnym úkonom. Navrhovateľka odôvodňovala
jeho neplatnosť nedostatkom slobodnej vôle na jeho uzavretie z jej strany, jeho neurčitosťou a
rozporom so zákonom. Tieto tvrdenia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázala, najmä
že by sporný právny úkon urobila pod takým nátlakom odporcu, ktorý by spochybňoval jej
slobodnú vôľu pri uzavretí právneho úkonu. Jej výpoveď v tomto smere zostala len v rovine
jej nepodložených tvrdení. Zdôraznil, že obsahu listiny vyplýva, že navrhovateľka sa zrieka
svojho podielu na majetku získanom počas manželstva v prospech jej bývalého manžela (teda
odporcu) za splnenia podmienky, že vyporiada všetky jej dlhy, z čoho je nepochybné, že
dohoda bola uzavretá až po rozvode manželstva účastníkov. Z obsahu dohody nevyplýva ani
záver, že sa navrhovateľka v súvislosti so spoločným majetkom vzdala práv, ktoré by jej
mohli vzniknúť v budúcnosti. Súčasťou obsahu dohody je len jej prehlásenie, že v prípade
predaja spoločného bytu si nebude uplatňovať nárok na náhradné ubytovanie. Takéto
prehlásenie však nemožno kvalifikovať ako vzdanie sa práva k spoločnému majetku, ktoré
ešte nevzniklo, uzavrel odvolací súd.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Namietala, že návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol zamietnutý z dôvodu, že
medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda. Trvala na tom, že túto dohodu nepodpísala
dobrovoľne, tento právny úkon nespĺňa obligatórne náležitosti, je neurčitý a nezrozumiteľný.
Na nedostatok jej slobodnej vôle súd nenariadil žiaden dôkaz ani sa tým nezaoberal a ani
v rozhodnutiach sa touto skutočnosťou náležite nevysporiadal. Na základe uvedeného
dovolateľka tvrdila že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky zamietnuť s tým že sa plne stotožňuje
s rozhodnutím a závermi oboch súdov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli,
ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľky, že postupom odvolacieho
súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm, f/
O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Dovolateľkou namietaná skutočnosť by mohla (prípadne) opodstatňovať uplatnenie
dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. v procesne prípustnom
dovolaní, nemôžu však zakladať prípustnosť dovolania tam, kde prípustnosť tohto opravného
prostriedku nevyplýva z § 238 O.s.p. alebo § 237 O.s.p. Aj z konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že: 1. nevykonanie určitého dôkazu môže
mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu (prípadne) k vydaniu nesprávneho
rozhodnutia, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993), 2. právnym
posúdením veci súd neodníma účastníkovi možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003) a 3. nepreskúmateľnosť rozhodnutia je
považovaná za tzv. inú procesnú vadu konania, ktorá môže byť ako dovolací dôvod v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. uplatnená v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe ale
nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 111/1998). V danom prípade sa
však tak prvostupňový súd ako i odvolací súd v odôvodnení svojich rozhodnutí vyporiadali
s otázkou posúdenia právneho úkonu zo dňa 16.3.2002 ako dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo odporcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania,
lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta