Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/51/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. K., bývajúcej

v M., zastúpenej B., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti odporkyni S., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. R. K., advokátom so sídlom v P., o zaplatenie 190,07 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 31,06 € trov dovolacieho konania

na účet B., s.r.o., so sídlom v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27. januára 2011 č.k. -64 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní navrhovateľke 190,07 € s 9 % úrokom

z omeškania ročne od 16. apríla 2010 do zaplatenia a trovy konania 138,23 €. Rozhodol tak

po zistení, že účastníci konania 2. mája 1996 uzavreli podľa § 842 až § 844 Občianskeho

zákonníka zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu S., a.s.“ (ďalej

len „zmluva o dôchodku“), podľa ktorej sa odporkyňa zaviazala vyplácať navrhovateľke

sumu 5 726 Sk (190,07 €) mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia

navrhovateľky, túto sumu odporkyňa pravidelne mesačne vyplácala navrhovateľke od

uzavretia zmluvy. Odporkyňa výpoveďou z 26. októbra 2009 vypovedala zmluvu o dôchodku

2

podľa . Podľa tejto výpovede platnosť a účinnosť zmluvy

o dôchodku mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. dňa 31. marca

2010; ku dňu 15. apríla 2010 už nevykonala žiadnu platbu v prospech navrhovateľky. Súd ako

prejudicálnu otázku riešil otázku platnosti zmluvy, v rámci toho, či ide o zmluvu na dobu

určitú alebo neurčitú. Predmetnú zmluvu považoval za platne uzavretú zmluvu o dôchodku

v zmysle a nasledujúcich , ktorou vzniklo navrhovateľke

doživotné právo na vyplácanie dôchodku, čím bola doba trvania zmluvného vzťahu

vymedzená ako presne určená doba neurčitého trvania. V predmetnej zmluve bol presne

určený okamih začiatku a presne určiteľný okamih konca zmluvného vzťahu, ktorý nie

je závislý od ľudskej vôle. Vychádzal z toho, že vzhľadom už k charakteru predmetného

právneho vzťahu – zmluvy o dôchodku v zmysle , takýto typ

zmluvy nie je možné dohodnúť na vopred určenú dobu trvania, vymedzenú konkrétnym

časovým úsekom alebo obmedzenú k určitému dátumu, ale buď doživotne, teda do okamihu

smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým

časovým úsekom – lehotou, ktorá má svoj začiatok a koniec; v rozpore so zákonnou úpravou

by bolo uzatvorenie takejto zmluvy na dobu neurčitú. Výpoveď uvedenej zmluvy považoval

za neplatnú, pretože podľa nebolo možné vypovedať

uvedenú zmluvu. Z uvedených dôvodov súd považoval uplatnený nárok na dôchodok za apríl

2010 za opodstatnený a podľa a článku II zmluvy o dôchodku

zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 190,07 € s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti mesačného plnenia za apríl 2010. O úroku z omeškania

rozhodol podľa a a nar. vl. č.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 9. novembra 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 30,80 €. Odvolací súd

vzhľadom na skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu

prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie

správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Nesúhlasil s názorom odporkyne

o neplatnosti zmluvy o dôchodku pre jej neurčitosť spočívajúcu v dojednaní dvoch

rozdielnych dôb trvania vyplácania dohodnutého dôchodku. V súlade s § 35 ods. 2

3

pri výklade pojmov „doživotne“ a „do smrti“ dospel k záveru, že

tieto určovania dôb trvania zmluvného vzťahu nie sú rozporné, pretože vyjadrujú to isté,

nakoľko človek ako subjekt zmluvného vzťahu „žije“ „do smrti“. Odvolací súd zhodne

so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou

na dobu určitú, a to doživotne, teda do smrti navrhovateľky. Vymedzením povinnosti plniť

doživotne, zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané až do smrti

oprávnenej na prijatie dôchodku. Samotná vôľa odporkyne ukončiť svoj záväzok

jednostranným prejavom vôle je potom pre charakter zmluvy na ukončenie tohto záväzku

nepostačujúca. Z uvedených dôvodov, tak ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že

výpoveď zmluvy o dôchodku z 26. októbra 2009 je pre rozpor so zákonom neplatná (§ 39

). Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu

Slovenskej sporiteľne a.s. nebola touto výpoveďou ukončená a odporkyňa nepreukázala ani

iný dôvod ukončenia predmetnej zmluvy. Keďže zmluva o dôchodku je platná a účinná,

zmluvné strany si musia podľa nej poskytovať plnenia, vrátane žalovaného dôchodku

za mesiac apríl 2010 v dohodnutej výške 190,07 € s príslušenstvom. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním a žiadala napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle tým, že odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu nie je v súlade s Odvolací súd svoje

rozhodnutie odôvodnil len odkazom na právne závery súdu prvého stupňa, pričom

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vôbec nezaoberal právnou argumentáciou odporkyne

napádajúcou závery súdu prvého stupňa, pritom išlo jednoznačne o právnu argumentáciu,

ktorá má pre rozhodnutie podstatný význam. Išlo konkrétne o námietky odôvodňujúce

absolútnu neplatnosť zmluvy o dôchodku pre rozpor so zákonom (neurčitosť zmluvy

vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok a tiež zánik práva na plnenie aj v prípade,

ak by zmluva bola platná, pre dodatočnú právnu nemožnosť plnenia), týkajúce sa neupravenia

doby trvania zmluvy o dôchodku, že zmluvu na dobu určitú nemožnosti viazať na zmluvy na

dobu určitú na takú právnu skutočnosť, s ktorou priamo zákon spája zánik zmluvného vzťahu,

ako aj námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolateľka

preto považovala postup odvolacieho súdu, ktorý sa obmedzil v odôvodnení potvrdzujúceho

rozsudku na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, za

nesprávny a nezlučiteľný so zásadou spravodlivého súdneho konania. Tým, že odvolací súd

dovolaním napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením ,

porušil zároveň právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania 31,06 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie odporkyne nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie odporkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

odvolací súd v rozpore s rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko

sa v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedla v odvolaní, preto

je nepreskúmateľné.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou odporkyni realizáciu jej

procesných práv.

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). To však neznamená, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé

porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd) z 10. novembra 2011 sp. zn. ,

v ktorom sa konštatuje, že „ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že vada

konania podľa znamená porušenie , ako aj

dohovoru (). To však, ako už ústavný súd spresnil (), neznamená,

že by vždy zároveň platil aj opak“.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti

na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny

poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám

konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň

závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)

považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle ,

nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa

ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších

senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , ,

, , , , ,

, ). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo

k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade

založiť prípustnosť dovolania odporkyne, lebo nejde o vadu v zmysle

Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že v danom prípade odvolací súd pri

odôvodnení svojho rozsudku postupoval v súlade so zákonom, a to ustanovením § 219 ods. 2

, v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť

s právnym posúdením veci odvolacím súdom ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie

je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje

hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237

Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

odporkyne ako procesne neprípustné ( v spojení s

), pričom sa nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( ) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej

priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších

stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 20. februára

2012 [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení č. (ďalej len „“)].

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1

vo výške 18,26 €. Odmena spolu s režijným paušálom 7,63 € ( )

a s DPH vo výške 5,17 €, predstavuje spolu 31,06 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková