Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/138/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. M., bývajúceho

v Ţ., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátkou so sídlom v Ţ., proti ţalovanej JUDr. Z. M.,

bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. F. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 1 029,01 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. februára 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

68,62 € do rúk JUDr. J. Š., advokátky so sídlom v Ţ..

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť mu do 15

dní 31 000 Sk s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Opodstatnenosť ţaloby

vyvodzoval z toho, ţe uvedenú sumu na základe výzvy otca ţalovanej, o ktorom sa

domnieval, ţe v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn.

Er 1311/1999 má procesné postavenie oprávneného, previedol 7. decembra 2006 zo svojho

bankového účtu na bankový účet ţalovanej. Neskôr však zistil, ţe otec ţalovanej v predmetnej

exekučnej veci nie je oprávneným. Uvedená suma bola preto poskytnutá bez právneho

dôvodu a predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia ţalovanej, ktoré je mu povinná vydať

( ).

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 19. októbra 2009 č.k. -62

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi do 15 dní sumu 1 029,01 € spolu s 8,5 %

ročným úrokom z omeškania od 1. júna 2008 aţ do zaplatenia a v rovnakej lehote mu

nahradiť trovy konania 567,77 €. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané

skutkové tvrdenia ţalobcu a dospel k záveru, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou nie je ani nebol

ţiadny právny vzťah, v rámci ktorého by ţalobca bol povinný zaplatiť ţalovanej sumu

uvedenú v ţalobe. Pokiaľ preto ním poskytnuté peňaţné plnenie prijala a dosiaľ nevrátila,

došlo u nej k bezdôvodnému obohateniu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

poukazom na

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. februára

2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne

správny ( ) a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotoţnil

a na ktoré poukázal ( ). Odvolací súd povaţoval skutkový stav zistený

súdom prvého stupňa za postačujúci pre rozhodnutie; vysvetlil, ţe týmto skutkovým stavom je

v zmysle ods. l viazaný, lebo nezistil dôvod na pouţitie výnimiek ustanovených

v aţ 7 Osobitne uviedol, ţe vo vyššie označenom exekučnom konaní

nebolo preukázané, ţe by právo z exekučného titulu prešlo na niekoho iného (otca ţalovanej);

napriek opakovaným výzvam exekútora a exekučného súdu nebol preukázaný relevantný

úkon o postúpení pohľadávky. Písomné oznámenie pôvodného oprávneného o postúpení

pohľadávky, ktoré bolo adresované súdnemu exekútorovi, nepreukazuje, ţe na otca ţalovanej

prešlo právo z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. V danom

prípade nebolo preukázané ani to, či postupca oznámil dlţníkovi postúpenie pohľadávky. Za

takejto právnej situácie nebol dôvod vykonávať exekúciu v prospech iného subjektu, ako je

označený v exekučnom titule. Zo strany ţalobcu išlo vo vzťahu k ţalovanej o plnenie bez

právneho dôvodu. Tým, ţe ţalovaná ním poskytnutú sumu prijala pripísaním na jej účet,

bezpochyby sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Jej obrana, ţe s týmto účtom mohol

disponovať aj jej otec, ktorý túto sumu pouţil na vlastné potreby, je v tomto prípade právne

bezvýznamná. Ţalovanou vznesenú námietku premlčania nepovaţoval odvolací súd za

dôvodnú; stotoţnil sa pritom s dôvodmi súdu prvého stupňa, na ktoré v súvislosti s tým

poukázal. So zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, ţe v lehote podľa nedošlo

k vyčísleniu poţadovanej náhrady trov konania a z obsahu spisu súd ţiadne trovy účastníka

nezistil ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom uviedol,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu „trpí vadami, ktoré zákon predpokladá v § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ “. Podľa názoru dovolateľa je rozsudok odvolacieho súdu „zmätočný,

nepresný, neurčitý, tzn. nepreskúmateľný“. Tieto nedostatky vyplývajú z toho, ţe súdy oboch

niţších stupňov v konaní prehliadli „konkrétne fakty a skutočnosti, ktoré im vyplývajú priamo

z hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení“. Opomenuli tieţ „ústavné limity, ktoré

musí kaţdý súd dodrţiavať pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí“. Súdy takto nezohľadnili

celý rad skutočností (najmä to, ţe pôvodný veriteľ oznámil konajúcemu súdnemu exekútorovi

postúpenie pohľadávky, ďalej ţe pôvodný veriteľ je v konkurze a ţe v exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. Er 477/1999 bol ţalobcovi –

povinnému zamietnutý návrh na zastavenie exekučného konania). Nesprávny je tieţ názor

súdov, ţe peňaţné plnenie poskytnuté ţalobcom prijali tak ţalovaná, ako aj jej otec.

Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe rozhodnutia súdov nie sú podloţené úplnými

a správnymi skutkovými zisteniami a ţe nesprávne je aj právne posúdenie, ku ktorému

dospeli súdy na základe týchto skutkových zistení. Vzhľadom na uvedené ţalovaná ţiadala,

aby dovolací súd ich rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poprel dôvodnosť tohto opravného prostriedku.

Ţiadal dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania, ktoré vyčíslil

sumou 137,24 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

(s. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie tieţ prípustné proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Ţalovanou

napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani z týchto rozsudkov. Prípustnosť podaného

dovolania preto z ustanovení aţ 3 nevyplýva.

Dovolací súd vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu z ďalej skúmal,

či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle nenamietala a existencia vád

tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto nevyplýva

ani z tohto ustanovenia.

V podanom dovolaní, prípustnosť ktorého nevyplýva z aţ 3 ,

ţalovaná uplatnila dovolacie dôvody v zmysle a Dovolateľka

ale prehliada, ţe oba tieto dovolacie dôvody je moţné úspešne uplatniť iba v procesne

prípustnom dovolaní, lebo ani tzv. iná procesná vada konania majúca za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (prvý z ňou uplatnených dovolacích dôvodov), ani nesprávne právne

posúdenie veci (druhý uplatnený dôvod dovolania) prípustnosť dovolania nezakladajú – viď

a

Ţalovaná v dovolaní namietala, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a ţe

postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces. Sama túto vadu

právne kvalifikovala ako tzv. inú vadu konania.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces je tieţ právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak

správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou

smerujúcou k porušeniu označených práv (, , ). Na

základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát

R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997

sp. zn. , z ktorého vyplýva, ţe „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací

súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod

odkloniť sa od tohto názoru.

Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe dovolateľkou vytýkaná

nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vykazuje znaky procesnej vady konania

v zmysle , ktorá, ako uţ bolo uvedené, sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania. Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku), zo spisu vyplýva,

ţe odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ţe dovolateľka

bez toho, aby jej argumentácia mala podklad v spise, odvolaciemu súdu vytýka, ţe nezaujal

právny záver k otázke, či doručenie písomného oznámenia pôvodného veriteľa adresovaného

súdnemu exekútorovi, ţe došlo k postúpeniu pohľadávky, moţno povaţovať za prechod práva

z exekučného titulu. Neopodstatnenosť tohto tvrdenia dovolateľky je zrejmá zo 4. strany

posledného odseku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sú vysvetlené právne

závery odvolacieho súdu v tejto otázke. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie

sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Obsah dovolania a v ňom zvolené formulácie nevylučujú, ţe ţalovaná namieta aj

nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi niţších stupňov (napríklad pokiaľ ide priebeh

a výsledku osobnej návštevy povinného u otca ţalovanej). Pre tento prípad dovolací súd

uvádza, ţe ani nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993).

Dovolateľka tieţ tvrdí, ţe súdy rozhodovali na základe neúplných skutkových zistení

(„opomenuli fakty a skutočnosti“). K tomu treba uviesť, ţe neúplnosť (alebo nesprávnosť)

skutkových zistení súdu, na ktorých zaloţil rozhodnutie, môţe mať za následok nesprávnosť

tohto rozhodnutia, nie však procesnú vadu konania v zmysle

Ţalovaná v dovolaní napokon namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá (nie je uvedený v § 238 ani

v ako dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania). Keďţe dovolanie ţalovanej nie

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej dovolanie odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné.

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poţiadal o priznanie

náhrady trov dovolacieho konania a poţadovanú náhradu vyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej

republiky mu v súlade so zauţívanou praxou dovolacieho súdu priznal náhradu trov

dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej

sluţby (vyjadrenie k dovolaniu vypracované advokátkou, ktorá ho zastupovala uţ na súdoch

niţších stupňov). Vychádzal z a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky

č. Ţalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške

68,62 € [61,41 € + 7,21 € (reţijný paušál)].

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júla 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková