Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/249/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J., H., 2/ A., B., oboch

zastúpených advokátom JUDr. J., B., proti žalovaným 1/ J., správcovi konkurznej podstaty

úpadcu Ž., spol. s r.o., B., IČO: X., 2/ I., P., 3/ M., Š., 4/ E., Š., o určenie vlastníckeho

práva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra 2007 sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

17. decembra 2007 sp. zn. , z r u š u j e a vec vracia tomuto

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 31. decembra 2004 č.k. -229 zamietol

žalobu, ktorou žalobcovia 1/ a 2/ žiadali určiť, že rekreačná chata v katastrálnom území Š.

zapísaná na liste vlastníctva č. X. (ďalej len „nehnuteľnosť“) patrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva. Vychádzal z toho, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na

žalobou požadovanom určení ( ). Uznesením z 21. februára 2005 č.k.

-275 Okresný súd Poprad uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť nahradiť

žalovanému 1/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania; žalovaným 2/ až 4/ náhradu trov

konania nepriznal.

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. decembra 2007

sp. zn. , potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a tiež

uznesenie o náhrade trov prvostupňového konania; žalovaným nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení o. i. uviedol, že „žalobcovia môžu mať naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností

evidovaná ako vlastníctvo iného subjektu“. Vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a a po preskúmaní odvolaním

napadnutého rozsudku dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby. Dospel k záveru, že

otázka vkladu nehnuteľnosti žalobcom 1/ do majetku Ž., s.r.o. už bola právoplatne vyriešená

v iných súdnych konaniach. Tento vklad mal za následok zánik vlastníctva žalobcu 1/, preto

nehnuteľnosť nemôže byť predmetom spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/. Odvolaním

napadnuté uznesenie o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne

( a ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie. Uviedli, že

v konaní došlo k procesným vadám v zmysle a (

), konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdom

vytkli, že nevykonali všetky nimi navrhované dôkazy a vykonané dôkazy nevyhodnotili

správne; v konaní priznali dovolateľom len postavenie „štatistov“. Žalobcovia sa nestotožnili

so záverom odvolacieho súdu o právnych účinkoch registrácie spoločenskej zmluvy štátnym

notárstvom. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

MSždov 2/1999, MSždov 4/1999, ObdoV 13/1999 a popierali správnosť záveru

o danosti dôvodov pre zamietnutie ich žaloby. Podľa ich názoru mali na podaní žaloby

naliehavý právny záujem ( ). S poukazom na právoplatný rozsudok

Okresného súdu Hodonín sp. zn. namietali, že súdy v danej veci zaťažili

konanie procesnou vadou konania v zmysle Dodali, že ak by došlo

k vkladu nehnuteľnosti do majetku obchodnej spoločnosti, mala by táto skutočnosť za

následok zvýšenie jej základného imania (k tomu však nedošlo).

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Žalovaní 3/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok je vecne

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska tohto ustanovenia sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne vymenovaných

v písmenách a/ až g/; iné vady, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

( ), nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,

ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/, e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobcovia 1/ a 2/ namietajú, že konanie je zaťažené procesnými vadami v zmysle

a

I. So zreteľom na to, čo je uvedené ďalej pod 1. až 5. dospel dovolací súd k záveru, že

okolnosti, na ktoré poukazuje dovolanie, neviedli k procesnej vade konania v zmysle § 237

:

1. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký

vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať

pred súdom malo dôjsť predovšetkým dostatočným neuvedením podrobných dôvodov

nevykonania navrhovaných dôkazov, samotným nevykonaním navrhovaného dokazovania

a nevysvetlením jednotlivých dôvodov rozhodnutia.

Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že i keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne

pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov

a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho

orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa

návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového

stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie

účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/

prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním žalobcami navrhovaného dokazovania preto

nemohlo dôjsť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom.

2. Do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (). Skutočnosť, že dovolatelia nesúhlasia s tým, ako súdy vyhodnotili

vykonané dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj

R 42/1993).

3. Podľa názoru dovolateľov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam

pre rozhodnutie (, , , , ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov vydaných v tejto veci dospel

dovolací súd k záveru, že právo žalobcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo. V danom

prípade odôvodnenie odvolacieho rozsudku obsahuje nielen stručné zhrnutie odvolacích

námietok žalobcov a spôsob, ako sa s nimi odvolací vysporiadal, ale aj jej primerané právne

posúdenie. Podrobnosť vysvetlenia skutkových zistení a ich právneho posúdenia vyplýva aj

z rozsudku súdu prvého stupňa. Navyše, nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší

prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle , ktorá je síce

relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama

o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá – nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými

v

4. Pokiaľ dovolatelia zastávajú názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež

nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že

odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,

a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súd vo

všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný

dovolací dôvod ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale samo

o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

5. Neopodstatnená je aj námietka dovolateľov, že v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle Dovolatelia prehliadajú, že v oboch veciach (t.j. v právnej veci,

v ktorej bol vydaný rozsudok Okresného súdu Hodonín z 5. mája 1997 sp. zn. ,

a v právnej veci, o ktorú išlo v preskúmavanom prípade), nešlo medzi tými istými účastníkmi

o to isté. V označenej veci Okresného súdu Hodonín išlo o vzájomný spor M. a J. v otázke

neplatnosti právneho úkonu; v prejednávanej veci ale ide o spor o určenie (spolu)vlastníctva,

ktorý spoločne vedú žalobcovia 1/ a 2/ (M. a J.) proti žalovaným 1/ až 4/.

II. Dovolací súd sa pri skúmaní procesnej prípustnosti podaného dovolania

neobmedzil len na to, čo bolo namietané v dovolaní, ale (rešpektujúc povinnosť vyplývajúcu

z ) prípustnosť tohto opravného prostriedku posudzoval aj z iných hľadísk.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak niekto splní predpoklady ustanovené

zákonom, súd mu musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci

spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala

v dvojinštančnom konaní.

Vo väzbe na princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania dovolací súd

poukazuje na to, že podstatnou otázkou riešenou v danom prípade súdmi nižších stupňov

bolo, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Podľa § 80

písm. c/ návrhom na začatie konania (žalobou) možno medziiným uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem. Právny záujem, ktorý je procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby

podľa tohto ustanovenia, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným

určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či

podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany jeho

práva. Ak žalobca nepreukáže, že jeho žaloba je podľa tohto ustanovenia z procesného

hľadiska prípustná, zamietne žalobu bez toho, aby pristúpil k jej posudzovaniu z hľadiska

hmotného práva.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zaujal názor, že žalobcovia nepreukázali

naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle Odvolací súd

v porovnaní s ním založil svoj rozsudok na právnom závere, že žalobcovia môžu mať

naliehavý právny záujem podľa tohto ustanovenia; po konštatovaní procesnej prípustnosti

žaloby pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti žaloby z hľadiska hmotnoprávneho (§ 132 ods.1

a 2, , ; a , ,

). Z pohľadu žalobcov (odvolateľov) bolo so zreteľom na priebeh

a výsledky konania na súde prvého stupňa legitímne očakávanie, že v odvolacom konaní bude

prerokovávaná otázka, na ktorej vyriešení spočívalo rozhodnutie súdu prvého stupňa (ktorá

viedla k zamietnutiu žaloby). Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na iných

právnych záveroch, odňal žalobcom právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho

názoru na inštančne vyššom súde. Ak posúdením skutkového stavu zisteného súdom prvého

stupňa dospel k iným právnym záverom, mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ tak nepostupoval, znemožnil žalobcom 1/ a 2/ realizáciu ich

procesných práv a konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle Dovolací

súd poznamenáva, že na obdobných právnych úvahách a záveroch sú vo vzťahu k zásade

dvojinštančnosti súdneho konania založené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

aj v iných veciach (viď napríklad sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

I keď dovolatelia na túto procesnú vadu konania nepoukazovali, bolo ju potrebné

v dovolacom konaní zohľadniť ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky so

zreteľom na ňu dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková