Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-45-2023.pdf
PDF · 106.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Dušan Motús, advokát, so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: E. F. G., narodený XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXX/ XX, F., občan SR, právne zastúpený: Acta legal s.r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 54 560 349, o určenie, že dohoda o urovnaní je neplatná a o určenie, že žalobca nemá voči žalovanému z dohody o urovnaní žiadne záväzky takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou z 16.08.2023, doručenou súdu dňa 17.08.2023 domáhal voči žalovanému určenia, že dohoda o urovnaní uzatvorená dňa 31.12.2021 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná a určenia, že žalobca nemá voči žalovanému z dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 31.12.2021 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom žiadne záväzky. Zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2021 uzatvorili strany sporu dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičkách, ktoré mal žalovaný ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi. Podľa čl. III dohody mal žalovaný požičať žalobcovi dňa 06.11.2021 sumu 13 500,- EUR a dňa 14.11.2021 sumu 6 700,- EUR. Obe pôžičky mali byť splatné do 25.12.2021. Podľa čl. V bod 5.2 predmetnej zmluvy o urovnaní sa doterajšie záväzky nahrádzajú novým záväzkom tak, ako je špecifikovaný v bode 5.3 tejto dohody. Podľa čl. 5.3 predmetnej dohody sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi dlžnú sumu 20 200,- EUR, úrok 2,4% mesačne z dlžnej sumy 20 200,- EUR od 06.11.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 20 200,- EUR od 26.12.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne z dlžnej sumy 20 200,- EUR od 26.12.2021, náklady spojené s uplatnením pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vo výške 700,- EUR, náklady spojené s právnymi službami vo výške 600,- EUR. Pôžičky uvedené v čl. III predmetnej dohody o urovnaní žalovaný žalobcovi nikdy neposkytol. Žalobca ako osoba bez právneho vzdelania predmetnej dohode o urovnaní, jej obsahu a následkom z nej vyplývajúcich vôbec nerozumel. Predpokladal, že predmetom dohody má byť jeho dlh na nájomnom v zmysle Zmluvy o krátkodobom nájme bytu z 28.12.2018, ktorú ako nájomca uzatvoril s prenajímateľom H. Cafe, s.r.o., za ktorú konal žalovaný ako splnomocnený zástupca. Nájom bol ukončený dohodou k 31.01.2021, nájomníčkou bytu bola spoločne so žalobcom jeho družka I. J.. V mesiaci 12/2021 kontaktovala žalobcu pracovníčka H. Cafe, s.r.o. pani K., ktorá ho prostredníctvom SMS správ vyzvala riešiť dlh na nájomnom. Následne mu telefonoval žalovaný, ktorý ho požiadal, aby sa dostavil do kancelárie prenajímateľa, pretože má z titulu nájmu nevyplatený dlh. V kancelárii prenajímateľa predložil žalovaný žalobcovi na podpis predmetnú dohodu o urovnaní. Nedoplatky na nájomnom žalobca dovtedy osobne riešil len so žalovaným, preto
sa domnieval, že aj predmetom dohody o urovnaní z 31.12.2021 má byť skutočne dlžné nájomné voči prenajímateľovi H. Cafe s.r.o.. Dohodu podpisoval v kancelárii tejto spoločnosti, kde sa dostavil na výzvu žalovaného. Reálny dlh na nájomnom ani zďaleka nedosahoval výšku údajných pôžičiek uvedených v predmetnej dohode o urovnaní. Až po návšteve Centra právnej pomoci žalobca zistil, že predmetom uzatvorenej dohody o urovnaní z 31.12.2021 nie je dlh na nájomnom, ale neexistujúce záväzky z neexistujúcich zmlúv o pôžičkách. Žalobca popiera, že by mu žalovaný poskytol pôžičky v dňoch 06.11.2021 a 14.11.2021, ktoré mali byť predmetom urovnania. Jedinú zmluvu o pôžičke uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 05.06.2020 v sume 1100,- EUR, spoludlžníčkou bola I. J.. Potvrdením o tejto pôžičke z 05.06.2021 sú aj príjmový a výdavkový doklad a následné písomné uznanie dlhu. Začiatkom roka 2022 pani K. predložila žalobcovi na jeho požiadanie rozpis záväzkov, ktoré mal mať žalobca spolu s jeho družkou I. J. z titulu pôžičky a nájmu spolu s vyčíslením dlhu na omeškanie. V tomto rozpise sa pritom nerozlišuje medzi záväzkom voči žalovanému a záväzkom voči H. Café s.r.o. Zostatok nesplatenej istiny z titulu pôžičky z 05.06.2020 mal byť 245,-EUR, dlh z omeškania s nájmom za rok 2020 1581,- EUR, upomienka za omeškanie od 01.01.2019 do 14.01.2021 v sume 14 819,22 EUR spolu 20 169,20 EUR. Dlh z omeškania v sume 2843,- EUR pričom nepredstavuje neuhradené nájomné, ale sankciu z omeškania. Je evidentné, že žalobcovi boli vyčíslené nereálne záväzky s nezákonnými sankciami za omeškanie. Žalobca v dobrej viere podpísal dňa 31.12.2021 spornú dohodu o urovnaní s tým, že si vyporiada svoje záväzky z nájomnej zmluvy. Suma uvedená v dohode o urovnaní 20 200,- EUR bola približne rovnaká, ako vyčíslený dlh na nájomnom, čo ho utvrdilo v presvedčení, že sa jedná o urovnanie záväzkov z nájomnej zmluvy. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že dohoda je uzatváraná s iným subjektom, ako prenajímateľom, a že jej obsahom je urovnanie záväzkov z titulu zmlúv o pôžičkách, ktoré sporové strany nikdy neuzatvorili. Vyčíslený dlh za omeškanie s nájmom a za omeškanie upomienok je tiež nezákonný, ten však nie je predmetom žaloby a týka sa iného subjektu, ako je žalovaný. Žalobca sa dovoláva neplatnosti dohody o urovnaní z 31.12.2021 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pretože túto dohodu by nikdy nepodpísal, ak by vedel, že ju neuzatvára so spoločnosťou H. Cafe, s.r.o. a že jej predmetom nie je záväzok z titulu nájomného s touto spoločnosťou a tiež podľa § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Omyl žalobcu bol vyvolaný lsťou žalovaného, ktorý ho pozval do kancelárie spoločnosti H. Cafe za účelom vysporiadania dlhu z nájmu, pričom mu predložil na podpis dohodu o urovnaní z neexistujúcich pôžičiek a s iným subjektom, ako je prenajímateľ. Žalobca listom z 24.04.2023, ktorý žalovaný prevzal 03.05.2023 sa dovolal neplatnosti dohody o urovnaní z 31.12.2021, žalovaný na list nijakým spôsobom nereagoval. Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o urovnaní vyplýva podľa žalobcu priamo z ust. § 49a, § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že určenie neplatnosti dohody o urovnaní nie je z procesných dôvodov možné, žalobca sa domáha z dôvodu právnej opatrnosti aj určenia, že z uzatvorenej dohody o urovnaní zo dňa 31.12.2021 nemá voči žalovanému žiadne záväzky. Rozhodnutie súdu, že žalobca nemá z uzatvorenej dohody o urovnaní voči žalovanému žiadne záväzky odstráni stav právnej neistoty medzi stranami sporu a predíde ďalším prípadným sporom. Žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem, nakoľko jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. V napadnutej dohode o urovnaní, ktorú žalobca považuje za neplatnú, je upravený jeho záväzok uhradiť žalovanému istinu 20 200,- EUR s neprimeranými úrokmi, zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania. Výrok súdu o navrhovanom určení potom ohrozenie, neistotu, neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
2.Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním z 02.10.2023, doručeným súdu dňa 03.10.2023. Namietol žalobu, nesúhlasí s ňou. Má za to, že neexistujú dôvody pre takéto určenie. Dôvody v žalobe uvedené nie sú pravdivé. Žalobca v čase, keď si bral byt do prenájmu od H. Reality s.r.o. a podpisoval zmluvu o nájme s protokolom o prevzatí bytu vedel čítať, písať, vnímať realitu a všetko mu bolo jasné. Rovnako aj keď platil nájom niekoľko rokov úhradami vykonávanými na bankový účet prenajímateľa, ktoré vykonával cez internet banking, tak vedel čítať, písať, vnímať realitu a všetko mu bolo jasné. Keď si požičiaval niekoľkokrát peniaze od manželky žalovaného a podpisoval Zmluvy o pôžičke, potvrdenia, výdavkové pokladničné doklady, príjmové pokladničné doklady, uznania dlhu, vedel čítať, písať, vnímať realitu a všetko mu bolo jasné. Keď si požičiaval od žalovaného niekoľkokrát peniaze a podpisoval zmluvy o pôžičke, potvrdenia, výdavkové pokladničné doklady, príjmové pokladničné doklady a uznania dlhu, vedel čítať, písať, vnímať realitu a všetko mu bolo jasné. Žalobca si so žalovaným ako fyzickou osobou dohodol urovnanie všetkým jeho záväzkov a podpísal dohodu o urovnaní, ktorú pokým si viac ako
rok riadne splácal na osobný účet žalobcu v presne dohodnutých splátkach 180,- EUR, tak vedel čítať, í písať, vnímať realitu a všetko mu bolo jasné. Akonáhle žalobca prestal splácať splátky z dohody o urovnaní, tak odrazu žalobca zistil, že nevie čítať, písať, nedokáže vnímať realitu a nič mu nie je jasné. Žalovaný tvrdí, že sa vždy dobrovoľne dohodol so žalobcom na požičaní peňazí a rovnako tak s ním dobrovoľne podpísal dohodu o urovnaní, kde mu všetko vždy bolo jasné a s dohodou súhlasil. Tvrdenia žalobcu, že rok platil splátky presne podľa dohody o urovnaní, ktorej údajne nerozumel je podľa žalovaného očividné účelové tvrdenie žalobcu, s cieľom vyhnúť sa plneniu si svojich záväzkov. Žalovaný dohodu o urovnaní so všetkými písomnosťami s ňou súvisiaci postúpil na iného veriteľa ( L. veriteľov). Žalovaný navrhuje vypočuť svoju manželku C. G.. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.
3. V replike zo dňa 23.10.2023, doručenej súdu 23.10.2023 žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že si mal niekoľkokrát požičať peniaze od manželky žalovaného a podpisovať zmluvy o pôžičke, žiadne prostriedky si od nej nepožičiaval a komunikoval s ňou výlučne ohľadom nájmu a nájomného vzťahu s prenajímateľom H. Reality s.r.o.. Pri uzatváraní spornej dohody o urovnaní z 31.12.2021 nebola manželka žalovaného, ktorú žalovaný navrhuje k výsluchu ako svedka. Prítomní boli žalobca, žalovaný, pracovníčka H. Reality pani F. K. a družka žalobcu I. J.. Pri podpise tejto dohody neboli žalobcovi žiadne peňažné prostriedky zo strany žalovaného ani inej osoby vyplácané a žalobca dohodu podpísal v omyle, že predmetom urovnania má byť dlh z titulu nájomného a nie z titulu pôžičiek, ktoré mu žalovaný nikdy neposkytol. Žalobca popiera, že žalovaný dohodu o urovnaní so všetkými písomnosťami postúpil na iného veriteľa, toto postúpenie nijako nepreukázal. Naviac žiadne zmluvné, ani príjmové či výdavkové pokladničné doklady, či účtovné doklady, ktoré by sa k pôžičkám ( predmet urovnania) viazali ani neexistujú.
4. V duplike zo dňa 26.11.2023, doručenej na súd 27.11.2023 žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že pri spisovaní dohody o urovnaní bola družka žalobcu I. J.. Dohoda o urovnaní z 31.12.2021 bola podpisovaná za prítomnosti 4 osôb v L. na C. M. XXX vo firme H.. Žalobca viac ako rok platil mesačné splátky presne vo výške 180 EUR podľa bodu 6.1 čl. VI dohody o urovnaní z 31.12.2021 vždy k 25- temu dňu v každom mesiaci, čo podľa žalovaného znamená, že žalobca mal vedomosť, čo podpísal a že pochopil to, čo podpísal. V dohode o urovnaní nemohol byť urovnaný dlh z titulu nájomného ako to tvrdí žalobca, pretože pohľadávky zo zmluvy o krátkodobom nájme bytu z 28.12.2018 vznikli obchodnej spoločnosti H. Reality s.r.o. voči dvom nájomcom a nie iba voči nájomcovi (žalobcovi).Žalovaný súdu predkladá SMS komunikáciu medzi žalobcom a zamestnancom H. Reality s.r.o., ktorá potvrdzuje, že žalobca 27.12.2021 písal F. K., že príde do firmy v L. sám. Dohoda o urovnaní je presne podľa tejto komunikácie podpísaná 31.12.2021 iba s jedným dlžníkom a to žalobcom. Žalobca viac ako jeden rok od podpisu tejto Dohody o urovnaní z 31.12.2021 uvedené ustanovenia dohody o urovnaní nijako nespochybňoval, pričom spochybňovať ich začal až vtedy, keď prestal splácať mesačné splátky podľa tejto dohody o urovnaní, čo žalovaný považuje za účelové konanie žalobcu s cieľom vyhnúť sa svojej zodpovednosti riadne si splácať svoje záväzky. Žalovaný na výsluchu svedka C. G. trvá.
5. Súd nariadil súdne pojednávanie vo veci na 30.05.2024, vec prejednal v prítomnosti oboch sporových strán a ich právnych zástupcov, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi zástupcov strán, oboznámením obsahu listín. Na základe vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov. Súd na pojednávaní dňa 30.05.2024 vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobný návrh trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu na žalobcom žiadanom určení, teda takým nedostatkom, pre ktorý nemôže vec čo do merita prejednať. Návrhy na ďalšie dokazovanie z tohto dôvodu a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania zamietol.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na obsahu písomne podanej žaloby, ktorej žiadal vyhovieť.
7. Žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že v zmysle dohody o urovnaní platil splátky žalovanému.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na obsahu svojich písomných podaní a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Uplatnil si trovy konania.
9.Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
11. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
13.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Súd podľa čl.17 základných princípov CSP postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
16. Žalobný petit vymedzuje rámec konania pred súdom a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o právach a povinnostiach sporových strán má súd rozhodnúť. Takto vymedzeným návrhom je súd viazaný. Zásada ,,každý nech si stráži svoje práva“ v civilnom sporovom konaní vyžaduje od strán sporu starostlivé zváženie v akom rozsahu a akým spôsobom a najmä ochrany akých práv sa mieni podanou žalobou domáhať.
17.Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem žalobcu na ním požadovanom určení musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bolo bez tohto určenia ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem, povinnosť tvrdiť a zároveň dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení má žalobca. A pokiaľ chce žalobca preukázať naliehavý právny záujem musí dokázať, že práve ním podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši spor t.j. vedie k odstráneniu neistoty vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho uspokojenie.
18.Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický
- nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu nie je procesne prípustná. Záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázka právnej kvalifikácie tých pomerov, ktorú sú ohrozené neistotou. Podľa § 137 písm. d) takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.
19.Súd sa preto v prvom rade zaoberal zodpovedaním otázky, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe v zmysle ustanovenia § 137 CSP.
20. Ad a) žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o urovnaní uzatvorená dňa 31.12.2021 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je neplatná. Po oboznámení sa s obsahom žalobného návrhu sa súd nemohol stotožniť s názorom žalobcu, podľa ktorého je daný jeho naliehavý právny záujem na v žalobnom petite požadovanom určení, nakoľko mal žalobca za to, že bez tohto určenia je jeho právne postavenie ohrozené alebo neisté. Žalobami o určenie právnej skutočnosti môžu byť iba žaloby, ktoré pripúšťa hmotné právo ( osobitný predpis) napr. žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení právneho pomeru, žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti alebo členskej schôdze družstva, žaloba o určenie neplatnosti dražby. V prípade žalobcom žiadaného ( ako uvádza, opiera svoju žalobu o § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s § 586 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1, § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka), nejedná sa o taký prípad, ako je zrejmé z porovnania ich textu s vyššie uvádzanými príkladmi. Pre účely § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom žalobca neoznačil a ani súdu nie je známy žiaden právny predpis, umožňujúci zažalovať neplatnosť dohody o urovnaní. Z uvedeného dôvodu žaloba v časti o určenie neplatnosti dohody o urovnaní, teda o určenie právnej skutočnosti nemôže byť procesne úspešná a je potrebné ju zamietnuť ( uznesenie NS SR sp. zn. 6CDo 15/2017, sp. zn. 6Cdo 30/2018).
21. Ad b) žalobca sa podanou žalobou ďalej domáhal určenia, že žalobca nemá voči žalovanému z dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 31.12.2021 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom žiadne záväzky. Pri skúmaní danosti naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či zvolená žaloba je vhodný ( účinný a správne zvolený) nástroj ochrany práva žalobcu, pozitívny záver o čom je spravidla daný v prípade užitočnosti požadovaného rozhodnutia pre potreby praktického života. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo právnej neistoty. V danej veci žalobca svoj naliehavý právny záujme na podanej žalobe odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu, že žalobca nemá z predmetnej dohody o urovnaní voči žalovanému žiadne záväzky, odstráni stav právnej neistoty medzi stranami sporu a predíde ďalším prípadným sporom. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, kedy musí súdu v spore preukázať, že na určení v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Žalobca si povinnosť tvrdenia riadne nesplnil, len tvrdí, že sa voči žalovanému dovolal neplatnosti predmetnej dohody, nie však to, že by po tomto úkone žalovaný ešte akýmkoľvek spôsobom voči nemu uvedenú dohodu uplatňoval, či inak spochybňoval jej neplatnosť, resp. od žalobcu žiadal jej plnenie. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že sa necíti byť akýmkoľvek spôsobom z danej dohody oprávnený voči žalobcovi, i keď to zdôvodňuje postúpením svojich práv, nie neplatnosťou dohody, avšak súd má za to, že u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a aj v prípade určenia podľa súdom označeného pod ad b) je potrebné aj v tejto časti žalobu zamietnuť. Súd zdôrazňuje, že v spore bolo preukázané tvrdenie žalovaného a nebolo sporným, že žalobca žalovanému po podpise dohody o urovnaní pravidelne viac ako rok uhrádzal dohodnuté splátky ( 180 EUR mesačne) podľa čl. VI bod 6.1. dohody. Potvrdil to sám žalobca vo svojej výpovedi. V takom prípade mal žalobca možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že otázka neplatnosti dohody o urovnaní a otázka neexistencie záväzkov žalobcu voči žalovanému z uvedenej dohody by boli ako predbežné otázky riešené v rámci príslušného sporu na základe žaloby na plnenie. Určovacia žaloba je len subsidiárnou žalobou voči žalobe na plnenie, ktorá má vždy prednosť, preto aj z tohto dôvodu na požadovanom určení chýba naliehavý právny záujem.
22. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 131/2006 z 27.03.2007 vyplýva, že v zásade naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a tiež vtedy, ak by právne postavenie žalobcu bolo bez takéhoto určenia neisté. Uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je podľa názoru súdu aplikovateľný aj na tento prípad. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).
23. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou vo veci samej (podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 26/2007, 1Cdo 91/2006, 2Cdo 231/2007, príp. sp. zn. 3Cdo 249/2008 z 25.06.2009 ,, Ak žalobca nepreukáže, že jeho žaloba je podľa tohto ustanovenia z procesného hľadiska prípustná, zamietne žalobu bez toho,
aby pristúpil k jej posudzovaniu z hľadiska hmotného práva“ ), preto súd návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol a rozhodol vo veci samej tak, že žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa uznesenia ÚS SR z 30.09.2014, sp. zn. II. ÚS 599/2014 nie je povinnosťou všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania neúspešný resp. v akom rozsahu bol neúspešný. V tejto súvislosti sa nejaví ako podstatné, či bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení alebo pre vecnú neopodstatnenosť žalobného nároku.
28.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech žalovaného znamená, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, preto súd priznal žalovanému (ktorý si trovy konania v spore uplatnil) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na trovy konania podľa § 257 súd nezistil. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.