Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 14/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Alexandra

Bröstla a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Klučku na verejnom zasadnutí senátu

24. augusta 2001 prerokoval podnet JUDr. E. G., bytom H., zastúpeného advokátom Mgr. P.

S., bytom H., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upraveného v a základného

práva na súdnu ochranu upraveného v postupom

Daňového úradu Humenné v konaní č. k. Puš. o vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a takto

r o z h o d o l :

Základné právo JUDr. E. G. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a základné právo na súdnu

ochranu upravené v v konaní pred Daňovým

úradom Humenné vo veci vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie jún 1998 č. k. Puš. p o r u š e n é b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. februára 2001

doručený podnet JUDr. E. G., bytom H., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. P. S., bytom H., „na začatie konania o porušenie čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1

zbytočnými prieťahmi v konaní o vrátenie nadmerného

odpočtu DPH Daňovým úradom v Humennom“.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval 22. februára 2001 a keďže

nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), prijal ho na ďalšie konanie uznesením sp. zn. . Navrhovateľ vo svojom

podaní uviedol, že 23. júla 1998 riadne a zákonne uplatnil nadmerný odpočet dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „nadmerný odpočet DPH“) vo výške 2 028 364 Sk za

zdaňovacie obdobie jún 1998 na Daňovom úrade v Humennom (ďalej len „daňový úrad“).

Daňový úrad navrhovateľovi 28. júla 1998 oznámil začatie kontroly na preverenie

oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH. Podľa vyjadrenia navrhovateľa pri kontrole neboli

zistené žiadne pochybenia pri uplatnení nadmerného odpočtu DPH, napriek tomu po

polroku od uplynutia zákonnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bolo vynesené

rozhodnutie o prerušení konania o vykonaní kontroly, čím sa podľa navrhovateľa sleduje

len predlžovanie povinností štátu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Navrhovateľ

využil v r. 2000 aj inštitút podania sťažnosti podľa o sťažnostiach

riaditeľovi Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom podľa jeho

vyjadrenia priamu odpoveď nedostal.

Do času podania podnetu, t. j. do 2. februára 2001, nadmerný odpočet DPH nebol

navrhovateľovi vrátený a nebol urobený ani žiadny úkon, resp. rozhodnutie o tom, že sa

nadmerný odpočet DPH nevracia, čo by umožňovalo preskúmanie rozhodnutia správcu

dane v správnom súdnictve. Preto sa navrhovateľ obrátil so svojím podnetom na ústavný

súd a po prijatí podnetu na ďalšie konanie žiada, aby ústavný súd bez ústneho verejného

pojednávania vyniesol tento nález:

„Daňový úrad v Humennom v konaní vedenom o vrátenie nadmerného odpočtu DPH

JUDr. E. G. za zdaňovacie obdobie jún 1998 vo výške 2 028 364 Sk, ktoré bolo prerušené

rozhodnutím zo dňa 25. 1. 1999, č. k. Puš porušil základné právo

JUDr. E. G. na prerokovanie a rozhodnutie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a základné právo na súdnu ochranu podľa .“.

Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval daňový úrad, aby sa

k podnetu navrhovateľa a jeho prijatiu vyjadril, rovnako aby sa vyjadril k otázke, či trvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Daňový úrad sa vyjadril k podnetu a k jeho

prijatiu vyjadrením doručeným ústavnému súdu 13. marca 2001 a na výzvu ústavného súdu

zo 16. mája 2001 oznámil ústavnému súdu, že trvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo

ústne pojednávanie.

Vo svojom vyjadrení daňový úrad uviedol:

„Dňa 23. júla 1998 bolo daňovým subjektom JUDr. E. G., bytom H. podané daňové

priznanie na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún 1998

s uplatnením nadmerného odpočtu (NO) vo výške 2 028 364 Sk(...).

Dňa 29. 7. 1998 kontrolórky Daňového úradu Humenné začali u daňového subjektu

JUDr. E. G., H., DIČ 480119216, daňovú kontrolu oprávnenosti uplatnenia NO DPH

zdaňovacie obdobie jún 1998 na základe Oznámenia o začatí kontroly na preverenie

oprávnenosti NO na DPH č. j. /Puš zo dňa 28. 7. 1998(...).

Kontrolou bol zistený nákup dvoch počítačov a softwaru v sume 8 200 000 Sk plus

DPH 1 886 000 Sk, spolu v sume 10 086 000 Sk, od dodávateľa NOVA DESIGN, s. r. o.,

Hattalova 12/A, Bratislava na základe daňového dokladu (faktúra) č. 41 zo dňa 26. 6. 1998,

ktorý bol čiastočne uhradený dňa 30. 6. 1998 formou vkladu v hotovosti na účet dodávateľa

v Priemyselnej banke, a. s., Košice, pobočka Michalovce vo výške 2 000 000 Sk (...).

Uvedený vkladový lístok neobsahuje číslo variabilného symbolu, t. j. číslo faktúry, na ktorú

bola vykonaná úhrada. , ktorým bol novelizovaný zákon

č. o DPH v znení neskorších predpisov, sa v od 1. 7.

1999 stanovilo, že dokladom o zaplatení dane je len doklad o bezhotovostnej platbe

prostredníctvom banky alebo poštovou poukážkou.

Na základe faktúry číslo 141/98 zo dňa 13. júla 1998 a JCD číslo 0626205800813

boli predmetné počítače vyvezené do Českej republiky(...).

Dňa 30. 7. 1998 sme zaslali dožiadanie na DÚ Bratislava III č. j.

703/240/2685/34877/98/Puš v zmysle o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len v znení neskorších predpisov), týkajúce sa

zistenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia – nákupu uvedených počítačov od dodávateľa

NOVA DESIGN, s. r. o., Hatalova 12/A, Bratislava.

Po prevzatí uvedeného dožiadania dňa 3. 8. 1998 Daňový úrad Bratislava III dňa

4. 8. 1998 zaslal v predmetnej veci dožiadanie Daňovému úradu (len DÚ) Bratislava IV,

ohľadom nákupu počítačov spoločnosťou NOVA DESIGN, s. r. o., Bratislava

od dodávateľa Maršalka Vladimír, kpt. Rašu 6, Bratislava. Dňa 25. 8. 1998 DÚ Bratislava

IV zaslal DÚ Bratislava III predbežnú informáciu k ich dožiadaniu, v ktorom ich informuje,

že daňový subjekt M. V. si uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe podľa dokladov, ktoré

mala vystaviť spoločnosť MIREAL – KOREKT, s. r. o., Michalovce a TEXEL, s. r. o.,

Michalovce. Daňový úrad Bratislava IV overuje uskutočnenie zdaniteľných plnení

v zmysle v znení neskorších predpisov na DÚ Michalovce

a o výsledku bude informovať DÚ Bratislava III. Dňa 14. 9. 1998 sme obdržali odpoveď na

naše dožiadanie z DÚ Bratislava III, v ktorom nás informuje o horeuvedených

skutočnostiach(...).

Dňa 8. 9. 1998 sme zaslali na Colný úrad Senica žiadosť o spoluprácu č. j.

/Pus ohľadom preverenia vývozného JCD č. 0626205800813(...).

Dňa 21. 10. 1998 sme obdržali odpoveď z Colného úradu Senica o výstupe

predmetných počítačov z republiky(...).

Dňa 3. 11. 1998 bola zaslaná výzva adresovaná JUDr. E. G. podľa § 41 ods. 1 zákona

SNR č. v znení neskorších predpisov na predloženie dokladov potvrdzujúcich

prepravu tovaru do zahraničia – ČR a platbu zo zahraničia za vyvezený tovar (prevzatá

9. 11. 1998)(...).

Dňa 10. 11. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G. osobne predložil doklad o preprave

tovaru fa č. 98/02/08 bez dátumu vystavenia faktúry a bez dátumu uskutočnenia

zdaniteľného plnenia, vystavenú spoločnosťou TEXEL, s. r. o., Michalovce. Podotýkame,

že sa jedná o ten istý daňový subjekt, ktorý predmetné počítače predal p. M. V.

do Bratislavy. Počítače boli vyvezené vozidlom ŠPZ BAC 23-68. Požadované CMR nám

nebolo predložené. Ďalej nám JUDr. E. G. predložil príjmové a výdavkové pokladničné

doklady potvrdzujúce platbu v sume 4 000 000 Kč od zahraničného odberateľa spoločnosti

ENCOMP, spol. s r. o., Fr. Ondříčka 32, České Budějovice (...). Stojí za povšimnutie, že

uvedená suma 4 000 000.- bola zaplatená v českých korunách formou príjmového

a výdavkového pokladničného dokladu, t. j. v hotovosti.

Dňa 23. 11. 1998 sme na základe telefonického rozhovoru s p. Ing. K. zaslali

sprievodnú dokumentáciu na Ministerstvo financií SR listom č. j. /Puš (...).

Dňa 15. 12. 1998 sme obdržali z DÚ Bratislava III ďalšie predbežné zistenia DÚ

Bratislava IV a DÚ Michalovce, kde sa uvádza, že daňový subjekt MIREAL-KOREKT,

s. r. o., Michalovce nepreberá písomnosti DÚ Michalovce a z tohto dôvodu požiadal daňový

úrad o jeho predvedenie OV PZ (...).

Dňa 15. 12. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G., zastúpený na základe plnomocenstva

JUDr. E. K. – daňovým poradcom zaslal na DÚ Humenné žiadosť o vrátenie daňového

preplatku (...), na ktorú dňa 14. 1. 1999 bola zaslaná odpoveď (...). Dňa 15. 2. 1999 sme

obdržali Vyjadrenie k listu č. j. 703/240/2685/2169/99/Puš od splnomocneného JUDr. E. K.

(...), v ktorom uvádza, že správca dane na žiadosť o vrátenie daňového preplatku nemal

odpovedať listom, ale vydať rozhodnutie. V zmysle

v znení neskorších predpisov je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú

daň. Z toho vyplýva, že nadmerný odpočet z neukončenej kontroly nie je možné považovať

za preplatok a správca dane postupoval správne v uvedenej veci nevydaním rozhodnutia.

Dňa 13. 1. 1999 sme písomne urgovali pod č. j. 703/240/2685/2172/99/Puš Daňový

úrad Bratislava III ohľadom odpovede na naše dožiadanie č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš

zo dňa 30. 7. 1998 (...).

Dňa 13. 1. 1999 sme zaslali podnet na začatie konania o predbežnej otázke podľa

ustanovenia v znení neskorších predpisov na Úrad

finančnej polície Prešov ohľadom preverenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia

predmetných počítačov a softwara (...).

Daňový úrad Humenné dňa 25. 1. 1999 prerušil daňové konanie vo veci kontroly

oprávnenosti nadmerného odpočtu na DPH rozhodnutím č. j. /Puš.(...).

Dôvodom prerušenia konania je riešenie predbežnej otázky na základe podania podnetu na

začatie konania o predbežnej otázke na Úrad finančnej polície Prešov.

Správca dane prerušil konanie v zmysle v znení

neskorších predpisov, postupujúc v zmysle Smernice č. I/214/14024/98 zo dňa 8. 7. 1998

vydanej Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky ku kontrolám dane

z pridanej hodnoty. V článku VIII. ods. 1 sa uvádza, že ak sa pri výkone kontroly vyskytli

otázky, o ktorých si správca dane nemohol urobiť úsudok, je potrebné postúpiť ich na

riešenie iným orgánom, ktoré sú na to príslušné. V takomto prípade správca dane konanie

preruší až do vyriešenia týchto otázok.

Aj napriek tomu, že dňa 25. 1. 1999 bolo vo veci kontroly oprávnenosti NO DPH

prerušené daňové konanie, správca dane naďalej vo veci konal, a vykonal nasledovné kroky.

Dňa 2. 2. 1999 sme obdržali odpoveď na urgenciu z DÚ Bratislava III ohľadom

nášho dožiadania zo dňa 30. 7. 1998 – podľa dosiaľ zistených skutočností nedošlo

k uskutočneniu zdaniteľného plnenia (...).

Dňa 12. 2. 1999 sme obdržali Podnet na preskúmanie rozhodnutia o prerušení

konania mimo odvolacieho konania podaný JUDr. E. K. (...). Na základe uvedeného sme

dňa 10. 3. 1999 zaslali predkladaciu správu k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania č. j. 703/240/2685/12130/99/Puš(...). Zároveň sme dňa 10. 3. 1999

zaslali Oznámenie splnomocnenému JUDr. E. K. o postúpení podnetu na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania na nadriadený orgán ÚDR SR, pracovisko Prešov

(...).

Vyjadrenie ÚDR SR pracovisko Prešov k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania so schválením postupu Daňového úradu Humenné bolo zaslané

splnomocnenému JUDr. E. K. dňa 31. 3. 1999 (...).

Dňa 16. 2. 1999 bola nám doručená Informácia z MF SR týkajúca sa daňového

subjektu JUDr. E. G. o tom, že po preštudovaní a po konzultácii s orgánmi činnými

v trestnom konaní bol písomný materiál týkajúci sa predmetnej veci uplatneného NO DPH

dňa 3. 12. 1998 odoslaný (postúpený) Úradu finančnej polície Prešov na ďalšie konanie (...).

Dňa 17. 6. 1999 bola na Úrad finančnej polície Prešov zaslaná urgencia o skoršie

vybavenie nášho podnetu na začatie konania o predbežnej otázke (...).

Dňa 12. 5. 1999 nám bola z Okresného súdu Humenné doručená žaloba JUDr. E. G.

o 50 000.- Sk s príslušenstvom. Na uvedenú žalobu sme podali svoje vyjadrenie dňa 27. 5.

1999, kde žiadame Okresný súd v Humennom, aby uznesením zastavil konanie, pretože nie

sú splnené procesné podmienky konania podľa ustanovení Rozsudok Okresného

súdu v Humennom nám bol doručený 16. 7. 1999, kde sa uvádza, že Daňový úrad je

povinný nahradiť JUDr. E. G. sumu 50 000. – s príslušenstvom (...).

Proti rozsudku Okresného súdu v Humennom sp. zn. -32 sa Daňový úrad

Humenné odvolal dňa 30. 7. 1999 (...), a doplnenie odvolania zo dňa 3. 8. 1999 (...).

Uznesením č. -49 zo dňa 12. júna 2000 Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 6. 1999, č. k. -32 a konanie

zastavil.

Dňa 23. 8. 1999 sme zaslali dožiadanie na ÚDR SR pracovisko Prešov ohľadom

zistenia predaja tovaru do zahraničia pod číslom 703/210/2685/44464/99/Puš, ktoré naše

dožiadanie postúpilo na ÚDR SR, odbor metodiky daní, odd. metodiky medzinárodného

zdaňovania, Banská Bystrica (...).

Dňa 25. 8. 1999 sme zaslali II. urgenciu na Daňový úrad Bratislava III o urýchlené

vyriešenie nášho dožiadania č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš.(...).

Ďalším naším krokom bolo zaslanie dožiadania vo veci DPH na Daňový úrad

Michalovce dňa 25. 8. 1999, kde ich žiadame o preverenie daňového subjektu TEXEL,

s. r. o., Michalovce v súvislosti s vystavením faktúry č. 98/0208 za prepravu vozidlom BAC

23-68 (...).

Dňa 13. 10. 1999 sme obdržali odpoveď na našu druhú urgenciu z DÚ Bratislava III,

kde nás informujú o priebehu šetrenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia (...).

Dňa 19. 10. 1999 sme obdržali odpoveď z DÚ Michalovce na naše dožiadanie č. j.

703/210/2685-48446/99/Puš ohľadom firmy TEXEL, s. r. o., Michalovce, kde nám

oznamujú, že konateľ spoločnosti sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.

V prípade zistenia ďalších skutočností nás budú informovať (...).

Dňa 5. 6. 2000 bola zaslaná druhá urgencia na Úrad finančnej polície Prešov

ohľadom podnetu na začatie konania o predbežnej otázke pod č. j. /Buk

(...).

Dňa 23. 6. 2000 nám bolo doručené doplnenie odpovede na dožiadanie z DÚ

Bratislava III na základe postúpených informácií z Ministerstva financií SR týkajúcich sa

daňového subjektu JUDr. E. G. (...).

Dňa 18. 10. 2000 sme obdržali informáciu o stave šetrenia Odboru kriminálnej

polície a sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činností PZ (...).

Na základe podanej sťažnosti JUDr. E. G. bola na ÚDR SR Banská Bystrica zaslaná

informácia o stave prešetrenia sťažnosti ÚDR SR pracoviskom Prešov dňa 26. 9. 2000 (...)

a dňa 8. 3. 2001 bolo zaslané oznámenie vo veci podania JUDr. E. G. (...).

Daňový subjekt vo svojom podnete uvádza, že DÚ Humenné neurobil žiadny úkon,

či rozhodnutie o tom, že sa nadmerný odpočet DPH nevracia. Toto tvrdenie sa nezakladá na

pravde, pretože ako dôkaz k podnetu na Ústavný súd sám daňový subjekt doložil

rozhodnutie o prerušení daňového konania č. j. 703/240/2685/2331/99/Puš zo dňa

25. 1. 1999 podľa v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedených a doložených dôkazov a krokov, ktoré vykonal správca

dane je vidieť, že postup DÚ Humenné bol v súlade so o DPH

v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, takže

tvrdenie o nečinnosti DÚ Humenné je neopodstatnené.“.

Dňa 11. júla 2001 sa uskutočnilo v nadväznosti na stanovisko daňového úradu ústne

pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ a jeho právny zástupca Mgr. P. S.

a daňový úrad zastupovala JUDr. M. K., riaditeľka uvedeného orgánu.

Navrhovateľ zotrval na obsahu svojho podania. Právny zástupca navrhovateľa

poukázal na uplynutie takmer trojročnej lehoty od podania daňového priznania a osobitne

podčiarkol prerušenie konania 25. januára 1999, a. to takmer až po šiestich mesiacoch od

začatia výkonu daňovej kontroly, a odvolal sa aj na § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov“).

JUDr. M. K. neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie celej veci,

nespochybnila žiadnym svojím vyjadrením skutočnosť, že daňová kontrola je súčasťou

daňového konania. Vo svojom vystúpení argumentovala najmä tým (v súlade s vyjadrením

daňového úradu k veci), že prerušenie daňového konania sa vykonalo z titulu začatia

konania o predbežnej otázke, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ani na ústnom

pojednávaní nebolo preukázané konanie zo strany daňového úradu predpokladané v § 30a

ods. 2 a 3 cit. zákona, ktoré sa v rozhodujúcom období vzťahovalo aj na daňovú kontrolu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu fyzickým

osobám a právnickým osobám na základe podnetov, ak namietajú porušenie svojich

základných práv.

Navrhovateľ namieta porušenie jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2

a v (ďalej len „“) postupom daňového

úradu.

A. Porušenie práva upraveného v .

Podľa „každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom“. Navrhovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už vyslovil, že k porušeniu tohto

práva môže dôjsť aj konaním orgánu verejnej správy (, ,

II. ).

však nezaručuje osobám právo na konanie bez akýchkoľvek prieťahov.

Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup súdu, orgánu verejnej správy alebo

iného orgánu právnej ochrany, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd

v konaní o podnete namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až

právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota (). Preto na splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty

ohľadne svojich práv (, ).

Ústavný súd hodnotí porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa troch kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka

konania a postup súdu (správanie súdu).

1. Správanie účastníka konania môže orgán verejnej správy zbaviť zodpovednosti za

prieťahy v konaní len vtedy, ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu

konania. Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu orgánu

verejnej správy nie je okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane

zdĺhavý postup orgánu verejnej správy. Okrem toho prieťahy v konaní, ktoré možno

pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach

účastníka konania sa rozhoduje dlhšie, ako je primerané podľa povahy veci, ak ide

o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou orgánu verejnej správy.

Postup navrhovateľa však možno hodnotiť ako aktívny. Bez zbytočného odkladu

reagoval na všetky požiadavky a výzvy daňového úradu. Daňový úrad ho 3. novembra 1998

vyzval na predloženie dokladov a navrhovateľ na túto výzvu reagoval 10. novembra 1998.

Dňa 15. februára 1998 požiadal o vrátenie daňového preplatku, odpoveď na túto žiadosť

obdržal 14. januára 1999 a 25. januára 1999 bolo rozhodnuté o prerušení konania (ktoré

trvalo aj v čase podania podnetu). Dňa 12. februára 1999 podal navrhovateľ podnet na

preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na ktorý reagovalo Ústredné

daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky 31. marca 1999 tým, že tomuto podnetu

nevyhovelo. Navrhovateľ podal 3. mája 1999 žalobu na Okresný súd v Humennom, ktorou

žaloval daňový úrad na vyplatenie sumy 50 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd

v Humennom žalobe vyhovel, avšak odvolací súd – Krajský súd v Prešove rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Ďalšia navrhovateľova aktivita smerovala

k využitiu inštitútu sťažnosti podľa o sťažnostiach na Ústredné

daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré mu však 2. októbra 2000 oznámilo, že

vzhľadom na to, že začalo konanie na ústavnom súde, Ústredné daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky nie je v predmetnej veci oprávnené konať, a sťažnosť navrhovateľovi

vrátilo. Svoje „možné“ ďalšie konanie (konanie pracoviska Ústredného daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky Prešov) podmienilo tým, že konanie na ústavnom súde

neprebehlo.

2. Procesné predpisy upravujúce postup orgánov verejnej správy zohľadňujú

zložitosť veci ako právny dôvod na predĺženie zákonom ustanovenej lehoty na jeho

rozhodnutie. Z tohto hľadiska boli právne relevantné právne predpisy účinné v čase

posudzovania namietaných zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov správca dane je povinný v daňovom konaní rozhodnúť v jednoduchých veciach

bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku inej

skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch správca

dane je povinný rozhodnúť do 60 dní. V tomto prípade posúdenie zložitosti veci je vecou

správneho orgánu, t. j. správcu dane (pozri aj ).

Zákon predpokladá aj mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti,

alebo osobitnú povahu prípadu, ktoré odôvodňujú rozhodnutie správneho orgánu, t. j.

správcu dane, až po uplynutí 60 dní. V takomto prípade však môže túto lehotu na

rozhodnutie predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane na základe písomného

odôvodnenia správcu dane. Pritom správca dane je povinný o nemožnosti vo veci

rozhodnúť do 60 dní daňový subjekt písomne upovedomiť aj s uvedením dôvodu.

Až , ktorým sa v čl. I menil a dopĺňal

Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, sa vylúčila aplikácia lehôt na

rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti na účely daňovej kontroly upravených v § 30a tohto

zákona účinného od 29. decembra 1999.

Podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ má nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné

zdaňovacie obdobie, najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré

bolo daňové priznanie predložené.

V súvislosti s vrátením nadmerného odpočtu predpokladá cit. zákon aj vykonanie

kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V tomto prípade

daňový úrad je povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od skončenia lehoty.

Zložitosť veci nemožno často predpokladať (pozri aj ). Tak tomu je,

resp. bolo aj v prípade nadmerného odpočtu DPH navrhovateľa, čo dokumentujú aj úkony

správcu dane smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu za účelom vydania

rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré však z hľadiska dodržania zákonom ustanovenej

lehoty nemali právne relevantný charakter.

V tejto súvislosti už ústavný súd vyslovil (), že v právnom štátne

právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte

určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov. V súlade

s touto zásadou je obmedzená úvaha správcu dane o zložitosti rozhodovania v daňovom

konaní. Podľa : „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .“

Ustanovenie o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov a musí správca dane vysvetľovať a uplatňovať aj

v súlade s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré daňovému

subjektu priznáva .

3. Postup štátneho orgánu, resp. jeho správanie, je tretím kritériom hodnotenia

zbytočných prieťahov v konaní.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ podal daňové priznanie za mesiac

jún 1998 na daň z pridanej hodnoty 27. júla 1998.

Podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ tejto dane má nárok na

vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za

príslušné zdaňovacie obdobie (najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia,

za ktoré bolo daňové priznanie predložené).

V súvislosti so začatím kontroly na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

DPH sa podľa § 23 ods. 2 cit. zákona upravuje táto lehota, a to tak, že nadmerný odpočet sa

vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly (v konkrétnom prípade navrhovateľa

kontrola sa začala 29. júla 1998 s predpokladaným dňom skončenia 10. augusta 1998).

Znamená to, že vrátenie nadmerného odpočtu DPH navrhovateľovi sa priamo viaže na

skončenie kontroly, ktorá ku dňu podania podnetu na ústavný súd však nebola skončená pre

prerušenie konania vo veci oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jún 1998 z dôvodu,

že sa začalo konanie o predbežnej otázke v uvedenej veci na základe oznámenia Úradu

finančnej polície Prešov, a to do doby vyriešenia tejto predbežnej otázky. Zo spisovej

dokumentácie daňového úradu vyplýva, že po dvoch urgenciách (17. 6. 1999 a 5. 6. 2000)

Prezídium Policajného zboru, správa kriminálnej a finančnej polície, úrad finančnej polície,

poskytlo svojím listom z 22. augusta 2000 Ústrednému daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky informáciu o stave šetrenia na základe podaní správcu dane k listu Ústredného

daňového riaditeľstva Slovenskej republiky I/3/21961/2000/89 zo 4. augusta 2000, z ktorej

vyplýva, že v predmetnej veci bolo spracované dožiadanie, ktoré zatiaľ nedošlo, a spis je

v štádiu rozpracovania.

Správca dane pri svojom postupe v predmetnej veci vychádzal z toho, že kontrola

o oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH je daňovým konaním, o čom svedčí aj prerušenie

tohto konania rozhodnutím č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš z 25. januára 1999 do doby

vyriešenia predbežnej otázky odvolávajúc sa na

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ konanie označil ako konanie o vrátenie nadmerného odpočtu DPH

a odvoláva sa na rozhodnutie č. k. Puš. z 25. januára 1999. Ústavný

súd zhodnotil, že ide o konanie, ktoré prerušil správca dane.

Ústavný súd už vyslovil, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno

vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže

mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú konania o právach

(a povinnostiach), v ktorých alebo zákon ustanovuje súdu alebo inému štátnemu

orgánu lehotu na rozhodnutie (pozri aj ).

Vychádzajúc z hodnotenia kontroly ako procesného postupu spravujúceho sa

príslušnými právnymi predpismi daňového konania, a to samotným správcom dane, potom

jedným z rozhodujúcich kritérií pre hodnotenie zbytočných prieťahov v tomto konaní bolo

dodržanie zákonom ustanovených lehôt na rozhodnutie upravených v § 30a zákona

č. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Tým, že správca dane nedodržal zákonom ustanovenú najviac 60-dňovú lehotu na

rozhodnutie vo veci ani nepožiadal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane na

primerané predĺženie tejto lehoty a až po takmer šiestich mesiacoch dospel k záveru, že

treba toto konanie prerušiť z dôvodu podania podnetu na začatie konania o predbežnej

otázke, dopustil sa zbytočných prieťahov v tomto konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti

nehodnotil vecnú stránku postupu správcu dane ani vzťah medzi podnetom na začatie

konania o predbežnej otázke a samotným začatím konania o predbežnej otázke.

B. Porušenie .

Podľa „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“ Obsahom tohto základného práva je

takémuto právu súdnu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky procesné

podmienky súdneho konania.

K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa dochádza vtedy, ak

príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade

s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia vykonávajú.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so

zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť

každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal účastníkom súdneho

konania.

Navrhovateľ namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1

, pričom vychádza zo zákonom ustanovených pravidiel preskúmavania rozhodnutí

orgánov verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb. Pretrvávajúca absencia rozhodnutia vydaného

v takomto druhu konania je hlavným dôvodom na uplatnenie požiadavky navrhovateľa

rozhodnúť o porušení jeho práva na súdnu ochranu upraveného v .

Navrhovateľ akceptuje zákonom ustanovené podmienky preskúmavania správnych

rozhodnutí súdom bez toho, že by sa o takéto konanie pokúsil s vedomím si nereálnosti

takéhoto postupu, nakoľko podľa

rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré je vylúčené

z preskúmavania v správnom súdnictve, a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci

samej, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu

takmer trojročnej lehoty od začatia konania zatiaľ neexistuje.

Keďže zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu,

ústavný súd skúmal ohrozenie reálnosti prístupu k súdu navrhovateľa a dospel k záveru, že

v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti

nemá reálnu možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu

bola poskytnutá súdna ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje (osobitne

odsek 2 v nadväznosti na odsek 1).

Táto skutočnosť viedla ústavný súd k záveru, že základné právo navrhovateľa na

súdnu ochranu podľa postupom daňového úradu bolo porušené.