Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 87 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (96)II. ÚS 14/01
PDF · 279.35 KB
No categories available
II. ÚS 14/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 14/01-46
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Alexandra
Bröstla a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Klučku na verejnom zasadnutí senátu
24. augusta 2001 prerokoval podnet JUDr. E. G., bytom H., zastúpeného advokátom Mgr. P.
S., bytom H., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Daňového úradu Humenné v konaní č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš. o vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a takto
r o z h o d o l :
Základné právo JUDr. E. G. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu
ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Daňovým
úradom Humenné vo veci vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 1998 č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš. p o r u š e n é b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. februára 2001
doručený podnet JUDr. E. G., bytom H., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom
Mgr. P. S., bytom H., „na začatie konania o porušenie čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky zbytočnými prieťahmi v konaní o vrátenie nadmerného
odpočtu DPH Daňovým úradom v Humennom“.
Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval 22. februára 2001 a keďže
nezistil dôvody na jeho odmietnutie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), prijal ho na ďalšie konanie uznesením sp. zn. II. ÚS 14/01. Navrhovateľ vo svojom
podaní uviedol, že 23. júla 1998 riadne a zákonne uplatnil nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „nadmerný odpočet DPH“) vo výške 2 028 364 Sk za
zdaňovacie obdobie jún 1998 na Daňovom úrade v Humennom (ďalej len „daňový úrad“).
Daňový úrad navrhovateľovi 28. júla 1998 oznámil začatie kontroly na preverenie
oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH. Podľa vyjadrenia navrhovateľa pri kontrole neboli
zistené žiadne pochybenia pri uplatnení nadmerného odpočtu DPH, napriek tomu po
polroku od uplynutia zákonnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bolo vynesené
rozhodnutie o prerušení konania o vykonaní kontroly, čím sa podľa navrhovateľa sleduje
len predlžovanie povinností štátu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Navrhovateľ
využil v r. 2000 aj inštitút podania sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach
riaditeľovi Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom podľa jeho
vyjadrenia priamu odpoveď nedostal.
Do času podania podnetu, t. j. do 2. februára 2001, nadmerný odpočet DPH nebol
navrhovateľovi vrátený a nebol urobený ani žiadny úkon, resp. rozhodnutie o tom, že sa
nadmerný odpočet DPH nevracia, čo by umožňovalo preskúmanie rozhodnutia správcu
dane v správnom súdnictve. Preto sa navrhovateľ obrátil so svojím podnetom na ústavný
súd a po prijatí podnetu na ďalšie konanie žiada, aby ústavný súd bez ústneho verejného
pojednávania vyniesol tento nález:
„Daňový úrad v Humennom v konaní vedenom o vrátenie nadmerného odpočtu DPH
JUDr. E. G. za zdaňovacie obdobie jún 1998 vo výške 2 028 364 Sk, ktoré bolo prerušené
rozhodnutím zo dňa 25. 1. 1999, č. k. 703/240/2685/2331/99/Puš porušil základné právo
JUDr. E. G. na prerokovanie a rozhodnutie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“.
Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval daňový úrad, aby sa
k podnetu navrhovateľa a jeho prijatiu vyjadril, rovnako aby sa vyjadril k otázke, či trvá na
tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Daňový úrad sa vyjadril k podnetu a k jeho
prijatiu vyjadrením doručeným ústavnému súdu 13. marca 2001 a na výzvu ústavného súdu
zo 16. mája 2001 oznámil ústavnému súdu, že trvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo
ústne pojednávanie.
Vo svojom vyjadrení daňový úrad uviedol:
„Dňa 23. júla 1998 bolo daňovým subjektom JUDr. E. G., bytom H. podané daňové
priznanie na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún 1998
s uplatnením nadmerného odpočtu (NO) vo výške 2 028 364 Sk(...).
Dňa 29. 7. 1998 kontrolórky Daňového úradu Humenné začali u daňového subjektu
JUDr. E. G., H., DIČ 480119216, daňovú kontrolu oprávnenosti uplatnenia NO DPH
zdaňovacie obdobie jún 1998 na základe Oznámenia o začatí kontroly na preverenie
oprávnenosti NO na DPH č. j. 703/240/34616/98/Puš zo dňa 28. 7. 1998(...).
Kontrolou bol zistený nákup dvoch počítačov a softwaru v sume 8 200 000 Sk plus
DPH 1 886 000 Sk, spolu v sume 10 086 000 Sk, od dodávateľa NOVA DESIGN, s. r. o.,
Hattalova 12/A, Bratislava na základe daňového dokladu (faktúra) č. 41 zo dňa 26. 6. 1998,
ktorý bol čiastočne uhradený dňa 30. 6. 1998 formou vkladu v hotovosti na účet dodávateľa
v Priemyselnej banke, a. s., Košice, pobočka Michalovce vo výške 2 000 000 Sk (...).
Uvedený vkladový lístok neobsahuje číslo variabilného symbolu, t. j. číslo faktúry, na ktorú
bola vykonaná úhrada. Zákonom č. 153/1999 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon
č. 289/1995 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, sa v § 20 ods. 2 písm. d) od 1. 7.
1999 stanovilo, že dokladom o zaplatení dane je len doklad o bezhotovostnej platbe
prostredníctvom banky alebo poštovou poukážkou.
Na základe faktúry číslo 141/98 zo dňa 13. júla 1998 a JCD číslo 0626205800813
boli predmetné počítače vyvezené do Českej republiky(...).
Dňa 30. 7. 1998 sme zaslali dožiadanie na DÚ Bratislava III č. j.
703/240/2685/34877/98/Puš v zmysle § 16 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), týkajúce sa
zistenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia – nákupu uvedených počítačov od dodávateľa
NOVA DESIGN, s. r. o., Hatalova 12/A, Bratislava.
Po prevzatí uvedeného dožiadania dňa 3. 8. 1998 Daňový úrad Bratislava III dňa
4. 8. 1998 zaslal v predmetnej veci dožiadanie Daňovému úradu (len DÚ) Bratislava IV,
ohľadom nákupu počítačov spoločnosťou NOVA DESIGN, s. r. o., Bratislava
od dodávateľa Maršalka Vladimír, kpt. Rašu 6, Bratislava. Dňa 25. 8. 1998 DÚ Bratislava
IV zaslal DÚ Bratislava III predbežnú informáciu k ich dožiadaniu, v ktorom ich informuje,
že daňový subjekt M. V. si uplatnil nárok na odpočet dane na vstupe podľa dokladov, ktoré
mala vystaviť spoločnosť MIREAL – KOREKT, s. r. o., Michalovce a TEXEL, s. r. o.,
Michalovce. Daňový úrad Bratislava IV overuje uskutočnenie zdaniteľných plnení
v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na DÚ Michalovce
a o výsledku bude informovať DÚ Bratislava III. Dňa 14. 9. 1998 sme obdržali odpoveď na
naše dožiadanie z DÚ Bratislava III, v ktorom nás informuje o horeuvedených
skutočnostiach(...).
Dňa 8. 9. 1998 sme zaslali na Colný úrad Senica žiadosť o spoluprácu č. j.
703/240/2685/39463/98/Pus ohľadom preverenia vývozného JCD č. 0626205800813(...).
Dňa 21. 10. 1998 sme obdržali odpoveď z Colného úradu Senica o výstupe
predmetných počítačov z republiky(...).
Dňa 3. 11. 1998 bola zaslaná výzva adresovaná JUDr. E. G. podľa § 41 ods. 1 zákona
SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na predloženie dokladov potvrdzujúcich
prepravu tovaru do zahraničia – ČR a platbu zo zahraničia za vyvezený tovar (prevzatá
9. 11. 1998)(...).
Dňa 10. 11. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G. osobne predložil doklad o preprave
tovaru fa č. 98/02/08 bez dátumu vystavenia faktúry a bez dátumu uskutočnenia
zdaniteľného plnenia, vystavenú spoločnosťou TEXEL, s. r. o., Michalovce. Podotýkame,
že sa jedná o ten istý daňový subjekt, ktorý predmetné počítače predal p. M. V.
do Bratislavy. Počítače boli vyvezené vozidlom ŠPZ BAC 23-68. Požadované CMR nám
nebolo predložené. Ďalej nám JUDr. E. G. predložil príjmové a výdavkové pokladničné
doklady potvrdzujúce platbu v sume 4 000 000 Kč od zahraničného odberateľa spoločnosti
ENCOMP, spol. s r. o., Fr. Ondříčka 32, České Budějovice (...). Stojí za povšimnutie, že
uvedená suma 4 000 000.- bola zaplatená v českých korunách formou príjmového
a výdavkového pokladničného dokladu, t. j. v hotovosti.
Dňa 23. 11. 1998 sme na základe telefonického rozhovoru s p. Ing. K. zaslali
sprievodnú dokumentáciu na Ministerstvo financií SR listom č. j. 703/240/2685/98/Puš (...).
Dňa 15. 12. 1998 sme obdržali z DÚ Bratislava III ďalšie predbežné zistenia DÚ
Bratislava IV a DÚ Michalovce, kde sa uvádza, že daňový subjekt MIREAL-KOREKT,
s. r. o., Michalovce nepreberá písomnosti DÚ Michalovce a z tohto dôvodu požiadal daňový
úrad o jeho predvedenie OV PZ (...).
Dňa 15. 12. 1998 daňový subjekt JUDr. E. G., zastúpený na základe plnomocenstva
JUDr. E. K. – daňovým poradcom zaslal na DÚ Humenné žiadosť o vrátenie daňového
preplatku (...), na ktorú dňa 14. 1. 1999 bola zaslaná odpoveď (...). Dňa 15. 2. 1999 sme
obdržali Vyjadrenie k listu č. j. 703/240/2685/2169/99/Puš od splnomocneného JUDr. E. K.
(...), v ktorom uvádza, že správca dane na žiadosť o vrátenie daňového preplatku nemal
odpovedať listom, ale vydať rozhodnutie. V zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov je daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú
daň. Z toho vyplýva, že nadmerný odpočet z neukončenej kontroly nie je možné považovať
za preplatok a správca dane postupoval správne v uvedenej veci nevydaním rozhodnutia.
Dňa 13. 1. 1999 sme písomne urgovali pod č. j. 703/240/2685/2172/99/Puš Daňový
úrad Bratislava III ohľadom odpovede na naše dožiadanie č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš
zo dňa 30. 7. 1998 (...).
Dňa 13. 1. 1999 sme zaslali podnet na začatie konania o predbežnej otázke podľa
ustanovenia § 26 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov na Úrad
finančnej polície Prešov ohľadom preverenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia
predmetných počítačov a softwara (...).
Daňový úrad Humenné dňa 25. 1. 1999 prerušil daňové konanie vo veci kontroly
oprávnenosti nadmerného odpočtu na DPH rozhodnutím č. j. 703/240/2685/2331/Puš.(...).
Dôvodom prerušenia konania je riešenie predbežnej otázky na základe podania podnetu na
začatie konania o predbežnej otázke na Úrad finančnej polície Prešov.
Správca dane prerušil konanie v zmysle § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, postupujúc v zmysle Smernice č. I/214/14024/98 zo dňa 8. 7. 1998
vydanej Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky ku kontrolám dane
z pridanej hodnoty. V článku VIII. ods. 1 sa uvádza, že ak sa pri výkone kontroly vyskytli
otázky, o ktorých si správca dane nemohol urobiť úsudok, je potrebné postúpiť ich na
riešenie iným orgánom, ktoré sú na to príslušné. V takomto prípade správca dane konanie
preruší až do vyriešenia týchto otázok.
Aj napriek tomu, že dňa 25. 1. 1999 bolo vo veci kontroly oprávnenosti NO DPH
prerušené daňové konanie, správca dane naďalej vo veci konal, a vykonal nasledovné kroky.
Dňa 2. 2. 1999 sme obdržali odpoveď na urgenciu z DÚ Bratislava III ohľadom
nášho dožiadania zo dňa 30. 7. 1998 – podľa dosiaľ zistených skutočností nedošlo
k uskutočneniu zdaniteľného plnenia (...).
Dňa 12. 2. 1999 sme obdržali Podnet na preskúmanie rozhodnutia o prerušení
konania mimo odvolacieho konania podaný JUDr. E. K. (...). Na základe uvedeného sme
dňa 10. 3. 1999 zaslali predkladaciu správu k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania č. j. 703/240/2685/12130/99/Puš(...). Zároveň sme dňa 10. 3. 1999
zaslali Oznámenie splnomocnenému JUDr. E. K. o postúpení podnetu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania na nadriadený orgán ÚDR SR, pracovisko Prešov
(...).
Vyjadrenie ÚDR SR pracovisko Prešov k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania so schválením postupu Daňového úradu Humenné bolo zaslané
splnomocnenému JUDr. E. K. dňa 31. 3. 1999 (...).
Dňa 16. 2. 1999 bola nám doručená Informácia z MF SR týkajúca sa daňového
subjektu JUDr. E. G. o tom, že po preštudovaní a po konzultácii s orgánmi činnými
v trestnom konaní bol písomný materiál týkajúci sa predmetnej veci uplatneného NO DPH
dňa 3. 12. 1998 odoslaný (postúpený) Úradu finančnej polície Prešov na ďalšie konanie (...).
Dňa 17. 6. 1999 bola na Úrad finančnej polície Prešov zaslaná urgencia o skoršie
vybavenie nášho podnetu na začatie konania o predbežnej otázke (...).
Dňa 12. 5. 1999 nám bola z Okresného súdu Humenné doručená žaloba JUDr. E. G.
o 50 000.- Sk s príslušenstvom. Na uvedenú žalobu sme podali svoje vyjadrenie dňa 27. 5.
1999, kde žiadame Okresný súd v Humennom, aby uznesením zastavil konanie, pretože nie
sú splnené procesné podmienky konania podľa ustanovení O. s. p. Rozsudok Okresného
súdu v Humennom nám bol doručený 16. 7. 1999, kde sa uvádza, že Daňový úrad je
povinný nahradiť JUDr. E. G. sumu 50 000. – s príslušenstvom (...).
Proti rozsudku Okresného súdu v Humennom sp. zn. 16 C 843/99-32 sa Daňový úrad
Humenné odvolal dňa 30. 7. 1999 (...), a doplnenie odvolania zo dňa 3. 8. 1999 (...).
Uznesením č. 4 Co 137/00-49 zo dňa 12. júna 2000 Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 6. 1999, č. k. 16 C 843/99-32 a konanie
zastavil.
Dňa 23. 8. 1999 sme zaslali dožiadanie na ÚDR SR pracovisko Prešov ohľadom
zistenia predaja tovaru do zahraničia pod číslom 703/210/2685/44464/99/Puš, ktoré naše
dožiadanie postúpilo na ÚDR SR, odbor metodiky daní, odd. metodiky medzinárodného
zdaňovania, Banská Bystrica (...).
Dňa 25. 8. 1999 sme zaslali II. urgenciu na Daňový úrad Bratislava III o urýchlené
vyriešenie nášho dožiadania č. j. 703/240/2685/34877/98/Puš.(...).
Ďalším naším krokom bolo zaslanie dožiadania vo veci DPH na Daňový úrad
Michalovce dňa 25. 8. 1999, kde ich žiadame o preverenie daňového subjektu TEXEL,
s. r. o., Michalovce v súvislosti s vystavením faktúry č. 98/0208 za prepravu vozidlom BAC
23-68 (...).
Dňa 13. 10. 1999 sme obdržali odpoveď na našu druhú urgenciu z DÚ Bratislava III,
kde nás informujú o priebehu šetrenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia (...).
Dňa 19. 10. 1999 sme obdržali odpoveď z DÚ Michalovce na naše dožiadanie č. j.
703/210/2685-48446/99/Puš ohľadom firmy TEXEL, s. r. o., Michalovce, kde nám
oznamujú, že konateľ spoločnosti sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.
V prípade zistenia ďalších skutočností nás budú informovať (...).
Dňa 5. 6. 2000 bola zaslaná druhá urgencia na Úrad finančnej polície Prešov
ohľadom podnetu na začatie konania o predbežnej otázke pod č. j. 703/320/272241/00/Buk
(...).
Dňa 23. 6. 2000 nám bolo doručené doplnenie odpovede na dožiadanie z DÚ
Bratislava III na základe postúpených informácií z Ministerstva financií SR týkajúcich sa
daňového subjektu JUDr. E. G. (...).
Dňa 18. 10. 2000 sme obdržali informáciu o stave šetrenia Odboru kriminálnej
polície a sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činností PZ (...).
Na základe podanej sťažnosti JUDr. E. G. bola na ÚDR SR Banská Bystrica zaslaná
informácia o stave prešetrenia sťažnosti ÚDR SR pracoviskom Prešov dňa 26. 9. 2000 (...)
a dňa 8. 3. 2001 bolo zaslané oznámenie vo veci podania JUDr. E. G. (...).
Daňový subjekt vo svojom podnete uvádza, že DÚ Humenné neurobil žiadny úkon,
či rozhodnutie o tom, že sa nadmerný odpočet DPH nevracia. Toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde, pretože ako dôkaz k podnetu na Ústavný súd sám daňový subjekt doložil
rozhodnutie o prerušení daňového konania č. j. 703/240/2685/2331/99/Puš zo dňa
25. 1. 1999 podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na základe vyššie uvedených a doložených dôkazov a krokov, ktoré vykonal správca
dane je vidieť, že postup DÚ Humenné bol v súlade so zákonom č. 289/1995 Z. z. o DPH
v znení neskorších predpisov a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, takže
tvrdenie o nečinnosti DÚ Humenné je neopodstatnené.“.
Dňa 11. júla 2001 sa uskutočnilo v nadväznosti na stanovisko daňového úradu ústne
pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ a jeho právny zástupca Mgr. P. S.
a daňový úrad zastupovala JUDr. M. K., riaditeľka uvedeného orgánu.
Navrhovateľ zotrval na obsahu svojho podania. Právny zástupca navrhovateľa
poukázal na uplynutie takmer trojročnej lehoty od podania daňového priznania a osobitne
podčiarkol prerušenie konania 25. januára 1999, a. to takmer až po šiestich mesiacoch od
začatia výkonu daňovej kontroly, a odvolal sa aj na § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov“).
JUDr. M. K. neuviedla žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie celej veci,
nespochybnila žiadnym svojím vyjadrením skutočnosť, že daňová kontrola je súčasťou
daňového konania. Vo svojom vystúpení argumentovala najmä tým (v súlade s vyjadrením
daňového úradu k veci), že prerušenie daňového konania sa vykonalo z titulu začatia
konania o predbežnej otázke, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ani na ústnom
pojednávaní nebolo preukázané konanie zo strany daňového úradu predpokladané v § 30a
ods. 2 a 3 cit. zákona, ktoré sa v rozhodujúcom období vzťahovalo aj na daňovú kontrolu.
II.
Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu fyzickým
osobám a právnickým osobám na základe podnetov, ak namietajú porušenie svojich
základných práv.
Navrhovateľ namieta porušenie jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2
a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom daňového
úradu.
A. Porušenie práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom“. Navrhovateľ sa dožaduje vyslovenia porušenia jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd už vyslovil, že k porušeniu tohto
práva môže dôjsť aj konaním orgánu verejnej správy (I. ÚS 45/99, II. ÚS 62/99,
II. ÚS16/00).
Ústava však nezaručuje osobám právo na konanie bez akýchkoľvek prieťahov.
Oprávnená osoba má zaručené právo na taký postup súdu, orgánu verejnej správy alebo
iného orgánu právnej ochrany, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd
v konaní o podnete namietajúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov vždy skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až
právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota (I. ÚS 47/96). Preto na splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným
rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty
ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98).
Ústavný súd hodnotí porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa troch kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka
konania a postup súdu (správanie súdu).
1. Správanie účastníka konania môže orgán verejnej správy zbaviť zodpovednosti za
prieťahy v konaní len vtedy, ak dôsledkom správania účastníka je spomalenie postupu
konania. Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu orgánu
verejnej správy nie je okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane
zdĺhavý postup orgánu verejnej správy. Okrem toho prieťahy v konaní, ktoré možno
pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú zodpovednosť štátu za to, že o právach
účastníka konania sa rozhoduje dlhšie, ako je primerané podľa povahy veci, ak ide
o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou orgánu verejnej správy.
Postup navrhovateľa však možno hodnotiť ako aktívny. Bez zbytočného odkladu
reagoval na všetky požiadavky a výzvy daňového úradu. Daňový úrad ho 3. novembra 1998
vyzval na predloženie dokladov a navrhovateľ na túto výzvu reagoval 10. novembra 1998.
Dňa 15. februára 1998 požiadal o vrátenie daňového preplatku, odpoveď na túto žiadosť
obdržal 14. januára 1999 a 25. januára 1999 bolo rozhodnuté o prerušení konania (ktoré
trvalo aj v čase podania podnetu). Dňa 12. februára 1999 podal navrhovateľ podnet na
preskúmanie tohto rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na ktorý reagovalo Ústredné
daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky 31. marca 1999 tým, že tomuto podnetu
nevyhovelo. Navrhovateľ podal 3. mája 1999 žalobu na Okresný súd v Humennom, ktorou
žaloval daňový úrad na vyplatenie sumy 50 000 Sk s príslušenstvom. Okresný súd
v Humennom žalobe vyhovel, avšak odvolací súd – Krajský súd v Prešove rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Ďalšia navrhovateľova aktivita smerovala
k využitiu inštitútu sťažnosti podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach na Ústredné
daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré mu však 2. októbra 2000 oznámilo, že
vzhľadom na to, že začalo konanie na ústavnom súde, Ústredné daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky nie je v predmetnej veci oprávnené konať, a sťažnosť navrhovateľovi
vrátilo. Svoje „možné“ ďalšie konanie (konanie pracoviska Ústredného daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky Prešov) podmienilo tým, že konanie na ústavnom súde
neprebehlo.
2. Procesné predpisy upravujúce postup orgánov verejnej správy zohľadňujú
zložitosť veci ako právny dôvod na predĺženie zákonom ustanovenej lehoty na jeho
rozhodnutie. Z tohto hľadiska boli právne relevantné právne predpisy účinné v čase
posudzovania namietaných zbytočných prieťahov v konaní.
Podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov správca dane je povinný v daňovom konaní rozhodnúť v jednoduchých veciach
bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch správca
dane je povinný rozhodnúť do 60 dní. V tomto prípade posúdenie zložitosti veci je vecou
správneho orgánu, t. j. správcu dane (pozri aj II. ÚS 62/1999).
Zákon predpokladá aj mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti,
alebo osobitnú povahu prípadu, ktoré odôvodňujú rozhodnutie správneho orgánu, t. j.
správcu dane, až po uplynutí 60 dní. V takomto prípade však môže túto lehotu na
rozhodnutie predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane na základe písomného
odôvodnenia správcu dane. Pritom správca dane je povinný o nemožnosti vo veci
rozhodnúť do 60 dní daňový subjekt písomne upovedomiť aj s uvedením dôvodu.
Až zákonom č. 367/1999 Z. z., ktorým sa v čl. I menil a dopĺňal zákon č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, sa vylúčila aplikácia lehôt na
rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti na účely daňovej kontroly upravených v § 30a tohto
zákona účinného od 29. decembra 1999.
Podľa § 23 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ má nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za príslušné
zdaňovacie obdobie, najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré
bolo daňové priznanie predložené.
V súvislosti s vrátením nadmerného odpočtu predpokladá cit. zákon aj vykonanie
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V tomto prípade
daňový úrad je povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od skončenia lehoty.
Zložitosť veci nemožno často predpokladať (pozri aj II. ÚS 26/95). Tak tomu je,
resp. bolo aj v prípade nadmerného odpočtu DPH navrhovateľa, čo dokumentujú aj úkony
správcu dane smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu za účelom vydania
rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré však z hľadiska dodržania zákonom ustanovenej
lehoty nemali právne relevantný charakter.
V tejto súvislosti už ústavný súd vyslovil (II. ÚS 62/1999), že v právnom štátne
právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte
určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov. V súlade
s touto zásadou je obmedzená úvaha správcu dane o zložitosti rozhodovania v daňovom
konaní. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
Ustanovenie § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov a § 23 zákona o ústavnom súde musí správca dane vysvetľovať a uplatňovať aj
v súlade s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré daňovému
subjektu priznáva čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Postup štátneho orgánu, resp. jeho správanie, je tretím kritériom hodnotenia
zbytočných prieťahov v konaní.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ podal daňové priznanie za mesiac
jún 1998 na daň z pridanej hodnoty 27. júla 1998.
Podľa § 23 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ tejto dane má nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania za
príslušné zdaňovacie obdobie (najneskôr však 25. deň po skončení zdaňovacieho obdobia,
za ktoré bolo daňové priznanie predložené).
V súvislosti so začatím kontroly na zistenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH sa podľa § 23 ods. 2 cit. zákona upravuje táto lehota, a to tak, že nadmerný odpočet sa
vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly (v konkrétnom prípade navrhovateľa
kontrola sa začala 29. júla 1998 s predpokladaným dňom skončenia 10. augusta 1998).
Znamená to, že vrátenie nadmerného odpočtu DPH navrhovateľovi sa priamo viaže na
skončenie kontroly, ktorá ku dňu podania podnetu na ústavný súd však nebola skončená pre
prerušenie konania vo veci oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jún 1998 z dôvodu,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke v uvedenej veci na základe oznámenia Úradu
finančnej polície Prešov, a to do doby vyriešenia tejto predbežnej otázky. Zo spisovej
dokumentácie daňového úradu vyplýva, že po dvoch urgenciách (17. 6. 1999 a 5. 6. 2000)
Prezídium Policajného zboru, správa kriminálnej a finančnej polície, úrad finančnej polície,
poskytlo svojím listom z 22. augusta 2000 Ústrednému daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky informáciu o stave šetrenia na základe podaní správcu dane k listu Ústredného
daňového riaditeľstva Slovenskej republiky I/3/21961/2000/89 zo 4. augusta 2000, z ktorej
vyplýva, že v predmetnej veci bolo spracované dožiadanie, ktoré zatiaľ nedošlo, a spis je
v štádiu rozpracovania.
Správca dane pri svojom postupe v predmetnej veci vychádzal z toho, že kontrola
o oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH je daňovým konaním, o čom svedčí aj prerušenie
tohto konania rozhodnutím č. k. 703/240/2685/2331/99 Puš z 25. januára 1999 do doby
vyriešenia predbežnej otázky odvolávajúc sa na § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ konanie označil ako konanie o vrátenie nadmerného odpočtu DPH
a odvoláva sa na rozhodnutie č. k. 703/240/2685/2331/99/Puš. z 25. januára 1999. Ústavný
súd zhodnotil, že ide o konanie, ktoré prerušil správca dane.
Ústavný súd už vyslovil, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno
vyjadriť numericky. Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže
mať povahu prieťahov v konaní. Výnimku z tohto pravidla predstavujú konania o právach
(a povinnostiach), v ktorých ústava alebo zákon ustanovuje súdu alebo inému štátnemu
orgánu lehotu na rozhodnutie (pozri aj II. ÚS 64/99).
Vychádzajúc z hodnotenia kontroly ako procesného postupu spravujúceho sa
príslušnými právnymi predpismi daňového konania, a to samotným správcom dane, potom
jedným z rozhodujúcich kritérií pre hodnotenie zbytočných prieťahov v tomto konaní bolo
dodržanie zákonom ustanovených lehôt na rozhodnutie upravených v § 30a zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Tým, že správca dane nedodržal zákonom ustanovenú najviac 60-dňovú lehotu na
rozhodnutie vo veci ani nepožiadal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane na
primerané predĺženie tejto lehoty a až po takmer šiestich mesiacoch dospel k záveru, že
treba toto konanie prerušiť z dôvodu podania podnetu na začatie konania o predbežnej
otázke, dopustil sa zbytočných prieťahov v tomto konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti
nehodnotil vecnú stránku postupu správcu dane ani vzťah medzi podnetom na začatie
konania o predbežnej otázke a samotným začatím konania o predbežnej otázke.
B. Porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.“ Obsahom tohto základného práva je
takémuto právu súdnu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky procesné
podmienky súdneho konania.
K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak
príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade
s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy vykonávajú.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so
zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť
každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho
konania.
Navrhovateľ namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1
ústavy, pričom vychádza zo zákonom ustanovených pravidiel preskúmavania rozhodnutí
orgánov verejnej správy o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb. Pretrvávajúca absencia rozhodnutia vydaného
v takomto druhu konania je hlavným dôvodom na uplatnenie požiadavky navrhovateľa
rozhodnúť o porušení jeho práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy.
Navrhovateľ akceptuje zákonom ustanovené podmienky preskúmavania správnych
rozhodnutí súdom bez toho, že by sa o takéto konanie pokúsil s vedomím si nereálnosti
takéhoto postupu, nakoľko podľa § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku
rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré je vylúčené
z preskúmavania v správnom súdnictve, a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci
samej, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu
takmer trojročnej lehoty od začatia konania zatiaľ neexistuje.
Keďže zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu,
ústavný súd skúmal ohrozenie reálnosti prístupu k súdu navrhovateľa a dospel k záveru, že
v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti
nemá reálnu možnosť obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu
bola poskytnutá súdna ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 ústavy (osobitne
odsek 2 v nadväznosti na odsek 1).
Táto skutočnosť viedla ústavný súd k záveru, že základné právo navrhovateľa na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom daňového úradu bolo porušené.