Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5S/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: TechnocomplektInvest, s.r.o., Jesenského 44, 0 80 1 Prešov, Slovenská republika, IČO 36 501 131 právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Benčík & Partners advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, Slovenská republika, IČO 36860441 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 94103 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 54 669 464 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100761166/2020 zo dňa 08.04.2020, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100761166/2020 zo dňa 08.04.2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov č. 102912127/2019 zo dňa 17.12.2019, a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 26.06.2020 pôvodne Krajskému súdu v Prešove, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100761166/2020 zo dňa 08.04.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102912127/2019 zo dňa 17.12.2019, vo veci vyrubenia rozdielu dane vo výške 32 253,97 EUR na dani z priznanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 23.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Daňový úrad Prešov (ďalej tiež ako „správca dane“) začal dňa 26.01.2016 daňovú kontrolu na kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj, jún, október, december 2014 a to na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 21511960/2015 zo dňa 22.12.2015. Na základe vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol číslo 104544480/2016 zo dňa 28.12.2016 a to za kontrolované obdobie jún 2014, kde boli zistené nedostatky a to konkrétne žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej

hodnoty z faktúry číslo FV14015 od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. predmetom, ktorej boli práce na akcii IMS ES Križovaní na sumu 161 269,83 EUR s daňou vo výške 32 253,97 EUR, ktorá nebola správcom dane uznaná.

4. V rámci daňovej kontroly boli vykonané viaceré zisťovania, najmä bol vypočutý konateľ dodávateľa – spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v rozhodnom období pán A. B., bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., pričom tento bol ako svedok vypočutý správcom dane dňa 11.5.2016 a to po riadnom predvolaní a poučení. Vo svojej výpovedi najmä uviedol, že v roku 2014 vykonávala spoločnosť pomocné stavebné práce a nákup a predaj tovaru. Ako fyzická osoba mal vlastné priestory vo Veľkom Šariši, spoločnosť mala 9 až 10 ľudí a okrem áut a počítačov nemala iný majetok. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. neskôr predal a to z dôvodu, že mal zdravotné problémy a našiel si firmu, ktorá sa zaoberá odpredajom spoločnosti. Spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala spoločnosť Offline.sk s.r.o. Účtovné doklady spoločnosti nemal možnosť poskytnúť z dôvodu, že boli vytopené, čo nahlásil aj na polícii a následne daňovému úradu. Potvrdil obchodné vzťahy so žalobcom, pričom mal komunikovať s konateľom žalobcu pánom E. F.. Potvrdil vyhotovenie a podpísanie faktúr ním ako konateľom, potvrdil aj pravosť pečiatky na faktúre a vyjadril sa k jednotlivým faktúram. Práce, ktoré spoločnosť vykonala, boli fakturované na spornej faktúre. V rozhodnom časovom období uviedol svedok, že zabezpečoval brigádnikov po dohode s pánom F., mená brigádnikov si nepamätal, ani ich presný počet, brigádnici sa riadili pokynmi pána F. rovnako aj nákup stavebného materiálu a veci zabezpečovala spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v hotovosti priamo na stavbe. Práce boli odovzdané pánovi F. priamo na stavbe, rovnako na mieste sa riešili aj nedostatky odovzdávacím protokolom bol súpis vykonaných prác, ktoré vystavoval osobne po realizácii prác, išlo o stavebné práce na elektrickej rozvodni Križovany pri Trnave. Náklady mala spoločnosť v súvislosti s vyplatením brigádnikov za vykonané práce, dodávateľské faktúry k stavebným prácam neboli, nakoľko spoločnosť realizovala hotovostné nákupy.

5. Súčasťou administratívneho spisu bola aj odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie z Kriminálneho úradu finančnej správy a žiadosť správcu dane a to zápisnica o podaní vysvetlenia č.p. 1026746/2015 zo dňa 25.06.2015, kde pán A. B. podal vysvetlenie k realizácii stavebných prác, nevedel uviesť názvy dodávateľov a odberateľov, rovnako nevedel predložiť účtovníctvo, nakoľko priestory, kde bolo uskladnené boli vytopené, oznámenie o vytopení zaslal na políciu aj Daňový úrad Prešov. Rovnako súčasťou administratívneho spisu bolo aj podanie zo dňa 13.03.2015 označené ako oznámenie správcovi dane a to vznik mimoriadnej udalosti - zatopenie účtovných dokumentov a účtovných dokladov. Rovnako súčasťou spisu bolo aj podanie zo dňa 14.09.2015, ktoré bolo adresované Daňovému úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že kompletné účtovníctvo za rok 2014 ukladal a uložil na pamäťovom médiu v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom pamäťový disk nie je možné čítať a nie je možné z neho ani získať uvedené údaje, o čom bolo predložené aj potvrdenie od spoločnosti D - BAND servis spol. s r.o., že disk je nečitateľný a nie je možné z neho stiahnuť dáta.

6. V rámci daňovej kontroly poslal správca dane žalobcovi výzvu, aby mu v lehote ôsmich dní predložil, akým spôsobom nadviazal kontakt so spoločnosťou, ako získaval zákazky, aby uviedol osoby, ktoré vzájomne komunikovali za spoločnosť, predložil objednávky, resp. zmluvy s odberateľmi, podrobne konkretizoval zákazky, uviedol presnú adresu, kde sa vykonávali stavebné práce, aké osoby ich vykonávali, či boli stavebné práce priebežne kontrolované, akou formou sa uskutočňovalo ich odovzdanie od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. a predložil zmluvy objednávky, záznamy, bankové výpisy a iné listiny.

7. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval tak, že uviedol, že s konateľom firmy IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. pánom A. D. sa už pozná niekoľko desaťročí, stretávali sa na spoločenských, športových aktivitách, kde prebiehala aj komunikácia ohľadom podnikateľských aktivít, žalobca získaval zákazky na výberových konaniach, osobným stykom a tam, kde boli sklzy v termínoch. Personálne so spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. komunikoval výhradne s pánom A. B.. Rovnako uviedol aj jednotlivé skratky, ktoré boli uvedené na faktúrach, najmä skratku IMS: - integrovaný monitorovací systém, ES: elektrická stanica. Stavebné práce na týchto zákazkách vykonávali pre neho externí pracovníci, ktorých si dohodol s pánom A. B., mená a adresy si nepamätá, ani ho nezaujímali, stavebné práce preberal konateľ žalobcu, dokladom na odovzdanie a prebratie bol vždy súpis vykonaných prác, jeho prevzatia zaplatenie faktúry.

8. Na základe predložených dokladov správca dane zistil, že v kontrolovanom období vystavil faktúru za stavebné práce pre odberateľa žalobcu spoločnosť Contineo, s.r.o., Jiskrova 4, Košice, ktorej predmetom fakturácie boli práce na IMS ES Križovany, na sumu 160 269,80 Eur a daň z pridanej hodnoty 20% t.j. 32 254 Eur, celková hodnota bola 193 523,80 Eur. Daňový subjekt - odberateľ žalobcu, spoločnosť Contineo, s.r.o. potvrdil prijatie prác na IMS ES Križovany.

9. V rámci zisťovania správca dane preveroval aj právneho nástupcu dodávateľa žalobcu a to obchodnú spoločnosť Offline.sk s.r.o., ktorá vznikla zlúčením okrem iného aj so spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Zo strany správcu dane, ako aj zo strany povereného Daňového úradu Banská Bystrica bolo zistené, že právny nástupca obchodná spoločnosť Offline.sk s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla sa nenachádzala, zásielka sa vrátila ako adresát neznámy a z obchodného registra konateľom spoločnosti bol občan rumunskej republiky a bolo zistené, že spoločnosť bola zrušená od 20.01.2016 a dobrovoľným výmazom dňa 28.04.2016. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie stavebných prác spoločnosťou IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Žalobca svoje tvrdenie nevedel preukázať žiadnymi dokladmi a preto z uvedeného mal za preukázané, že zdaniteľný obchod nebol reálne uskutočnený deklarovaným dodávateľom. Správca dane uviedol, že technicky je možné vyhotoviť doklad znejúci na akéhokoľvek plnenia bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne zrealizované, samotná faktúru, na ktorej si uplatňuje daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá toto právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre a to s poukazom na zákona číslo .

10. Protokol o vykonaní daňovej kontroly zo dňa 28.12.2016 bol zaslaný s výzvou na vyjadrenie sa k zisteným nedostatkom, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 07.01.2017. Žalobca sa v stanovenej lehote pätnástich pracovných dní od doručenia vyjadril svojim podaním zo dňa 27.01.2017, kde uviedol, že s daňovým úradom spolupracoval, predložil všetky požadované podklady a vysvetlenia k jednotlivým obchodom, pri overovaní správca dane overoval aj odberateľov žalobcu, ktorí potvrdili uskutočnenie týchto plnení, považuje preto závery správcu dane za nezákonné, predčasné, arbitrárne rovnako poukázal na to, že daňový úrad neprimerane zasiahol do práv žalobcu a neuviedol mu pochybnosti, ktorého uviedol až na konci daňovej kontroly. V rámci daňovej kontroly nebol uznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za faktúru od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. kde uviedol, že uvedená spoločnosť vykonala práce, tieto boli riadne zaúčtované a suma bola uhradená a preto má za to, že oprávnene si nárokuje odpočet DPH a je teda presvedčený, že došlo plneniu zdaniteľných obchodov s poukazom na to, že nemôže zodpovedať za plnenie daňových povinností svojho dodávateľa a byť za to zodpovedný. Žalobca predložil všetky vysvetlenia a skutočnosti, že k týmto zdaniteľným plneniam došlo. Rovnako poukázal na skutočnosť, že veľa úkonov bolo vykonaných v neprítomnosti daňového subjektu a tým pádom nemá vedomosť, že vykonával správca dane dokazovanie, poukázal tiež na skutočnosť, že v rámci daňovej kontroly správca dane zisťoval informácie aj využitím iných inštitúcií ako napr. Kriminálny úrad finančnej správy a takto zistené informácie neoznamoval žalobcovi.

11. V rámci vyrubovacieho konania boli vykonané pojednávania, predmetom, ktorých bolo prerokovanie pripomienok k protokolu a vykonanie dôkazov, pri ktorých správca dane mal za to, že vykonal všetky skutočnosti a žalobca nepredložil údaje o dekorovaných obchodoch. Poukázal na to, že žalobca bol oprávnený nazerať do daňového spisu a priebežne zisťovať skutočnosti a vyjadrovať sa ku skutočnostiam, toto právo mu nebolo odopreté, mal za to, že nebol splnený nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, pretože nebol schopný preukázať reálne zdaniteľné plnenia. Správca dane využil všetky zákonom stanovené možnosti, postupoval v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými predpismi a skúmal skutočný obsah jednotlivých právnych úkonov, ktoré boli vykonané a zároveň uviedol, že v rámci zisťovania boli vykonané aj svedecké výpovede, oboznámenie sa s verejnými listinami, protokolmi a ďalšími skutočnosťami, ktoré bol oprávnený použiť vo vzťahu k namietaným skutočnostiam, ktoré sa týkajú žalovaného prípadu, poukazoval na skutočnosť, že vyrubovacie konanie trvalo takmer 3 roky, boli vykonané ďalšie úkony a to najmä ústne pojednávanie, rovnako správca dane ignoroval prerokované pripomienky k protokolu.

12. Výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré nasledovalo po daňovej kontrole, bolo zhodnotenie výsledkov dokazovania, ktoré prevzal správca dane a vydal rozhodnutie zo dňa 17.12.2019, ktorým vyrubil daň vo výške 32 253,97 EUR za zdaňovacie obdobie jún 2014.

13. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 21.01.2020, v ktorom poukázal, že správca dane nedoplnil dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový stav, odmietol

návrhy na vykonanie dokazovania, rovnako namietal dĺžku vyrubovacieho konania, kedy poukázal, že od 07.01.2017, kedy bola ukončená daňová kontrola a následne sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré sa ukončilo až dňa 23.12.2019. Žalobca poukazoval na to, že napriek potvrdeniu obchodnej spolupráce medzi dodávateľom a žalobcom, potvrdené ako odberateľom, tak i dodávateľom, správca dane naďalej spochybňoval reálne splnenie obchodov. Doklady, ktoré požadoval správca dane, nevedel predložiť z dôvodu ich zničenia (zaplavenie priestorov dodávateľa) a toto nemohlo byť pripísané na ťarchu daňového subjektu. Mal za to, že v plnej miere si splnil svoju dôkaznú povinnosť a teda dostatok dôvodov k preukázaniu materiálnej existencii obchodov, teda došlo k splneniu materiálneho plnenia, čo potvrdil aj dodávateľ žalobcu. Rovnako poukázal, že neboli vykonané dôkazy, ktoré sa však žalobou napadnutého rozhodnutia netýkajú (pozn. súdu) odkázal na skutočnosť, že rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je nepostačujúci a poukázal na rozdiely judikatúru súdneho dvora, žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Žalovaný napadnuté rozhodnutie preskúmal, vo svojom rozhodnutí sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami, napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál preskúmal a dospel k záveru, že správca dane postupoval v konaní správne a zákonne. Jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, prihliadal na všetko čo vyšlo najavo v daňovom konaní a dospel k záveru, že nevznikol nárok na odpočítanie DPH, preto námietky žalobcu považoval za neopodstatnené a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Konanie pred správnym súdom 15. Žalobca podal správnu žalobu voči žalovanému rozhodnutiu a žiadal preskúmať žalované rozhodnutie. V žalobe poukázal na to, že žalovaný ho rozhodnutím a procesným postupom ukrátil na jeho právach, namietal zákonnosť rozhodnutia ako aj zákonnosť postupu správcu dane ako i žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2014, nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Žalobca mal za to, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom nezdôvodnil, námietky, ktoré produkoval žalobca počas celého daňového konania ako i jeho odvolania, žalovaný uzavrel ako neopodstatnené, považoval rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené vo vzťahu k akému porušeniu zákona došlo, rovnako na základe, ktorých dôkazov sa mal žalobca dopustiť, prečo mu nebol priznaný nárok alebo právo na odpočítanie DPH. Rovnako poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutiach nedostatočne vysvetlili ako žalovaný, tak i správca dane, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov na základe, ktorých zistili skutkový stav, tento posúdili a dôkazy vyhodnotili vzájomne ako aj každý samostatne a tieto tvorili podklad na rozhodnutie. Ďalšou námietkou bola námietka dĺžky vyrubovacieho konania, ktorá trvala až 4 roky, vzhľadom na to, že daňová kontrola sa skončila 07.01.2017 a správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane až dňa 23.12.2019, rovnako považoval vzhľadom na dĺžku vyrubovacieho konanie za neprípustne dlhú a teda celé konanie za nezákonné. Rovnako v rámci vyrubovacieho konania navrhol vykonanie dôkazov, ktoré správca dane zamietol a nevykonal, ako i celú lehotu vyrubovacieho konania považoval za nezákonnú. Mal za to, že žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal reálne poskytnutie všetkých služieb, prijatie všetkých prác od dodávateľov, ako aj predložil relevantné podklady, ktoré bol schopný predložiť. Na ťarchu žalobcu bola pripísaná skutočnosť, že dodávateľ nepredložil účtovné doklady z dôvodu ich zničenia v dôsledku zatopenia, poukázal na to, že ako žalobca tak i jeho dodávateľ potvrdili realizáciu prác, rovnako poukazoval na skutočnosť, že odberateľ žalobcu potvrdil prevzatie prác od žalobcu. Mal za to, že boli preukázané skutočnosti a oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. Rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane považoval za ničím zdôvodnené, založené iba na subjektívnom názore správcu dane. Žalobca poukázal, že si viedol riadne účtovníctvo predpísaným spôsobom a žalovaný mal teda detailný prehľad o jeho hospodárení a poskytoval neskreslený obraz o stave spoločnosti. Žalobca mal za to, že svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tvrdeniam riadne splnil a to preukázaním svojho účtovníctva, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by neúplné a nepresvedčivo nedošlo k naplneniu podmienok na právo na odpočet DPH. Mal za to, že právo mu vzniklo, nakoľko došlo k reálnemu faktickému plneniu, o ktorom neexistujú dôvodné pochybnosti a preto správca dane nemal svojvoľne nepriznať právo na odpočítanie DPH.

16. Žalobca žiadal odložiť vykonateľnosť žalovaného rozhodnutia a to z toho dôvodu že, ak by začalo daňové exekučné konanie, by mu mohla vzniknúť škoda, pretože po vykonaní daňového exekučného konania musel by žalovať daňový úrad o náhradu škody a ušlý zisk, nakoľko navrátenie po vykonaní exekúcie nie je možné. Hlavný dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti videl v hrozbe prípadnej

daňovej exekúcie a tiež, že by výkon napadnutého rozhodnutia bola žalobcovi spôsobená závažná ujma spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na jeho ďalšiu činnosť.

17. Žalovaný sa k podanej strany žalobe vyjadril tak, že mal za to, že žalobca v prvostupňovom rozhodnutí ako aj žalovanom rozhodnutí dôsledne popísal skutkový stav veci, vychádzal z dôkazov a tieto vyhodnotil riadne a zákonne. Zaoberal sa všetkými námietkami žalobcu rovnako uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, riadne ho odôvodnil, ako i skutkový stav bol dostatočne zistený. Tvrdenia žalobcu, že mu boli odopreté jeho práva boli neopodstatnené. Vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania, spôsobe vedenia daňového konania uviedol, že tieto námietky neboli dôvodné, trval na správnosti svojho rozhodnutia, svoje rozhodnutie považoval za odôvodnené, vychádzal z popísaného a správne vyhodnoteného skutkového stavu, nesúhlasil s návrhom na priznanie odkladného účinku a rovnako navrhoval, aby žalobu zamietol v celom rozsahu.

18. Krajský súd v Prešove uznesením číslo zo dňa 13.10.2020 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku, uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2020.

19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej Krajským súdom v Prešove nevyjadril, výzvu si riadne prevzal dňa 08.10.2020, v lehote určenej súdom, ani po jej márnom uplynutí sa k vyjadreniu nevyjadril.

20. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, na deň 29. mája 2024. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu je vyrubenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 u žalobcu vo výške 32 253,97 Eur, rovnako poukázal, že trvá na všetkých šiestich žalobných dôvodoch uvedených v podanej žalobe a žiada, aby Správny súd v Košiciach zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj zrušil rozhodnutie Daňového úradu Prešov a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný napriek všetkým skutočnostiam naďalej trval na svojich stanoviskách, ktoré predniesol vo veci a navrhol žalobu zamietnuť.

Relevantné právne predpisy 21. Podľa v platnom znení (ďalej len „“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

22. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

24. Podľa a Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

25. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods.3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

26. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

27. Podľa § 46 ods.9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)

28. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o „DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa zákon o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

30. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1), zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu36a).

31. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

32. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

33. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 34. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

35. Podľa § 165g ods. 7 daňového poriadku, lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31. decembri 2017.

Právny názor správneho súdu 36. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.04.2020, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného v konaní ako i prednesoch vznesených na pojednávaní a dospel k záveru že podaná žaloba je dôvodná a žalované rozhodnutie je potrebné zrušiť. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29.05.2024 a rozhodnutie žalovaného zrušil.

37. Správny súd uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcom plnenia – osobe registrovanej pre daň z pridanej hodnoty za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238,

239 a (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). V prejednávanej veci bolo spochybnené reálne vykonanie prác, ako to vyplýva zo zisteného stavu, vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.. bolo spochybnené najmä to, že deklarovaný dodávateľ nevedel hodnoverne preukázať, že tieto práce vykonal. Usudzoval tak, že deklarovaný dodávateľ nepredložil účtovníctvo, neposkytol informácie o brigádnikoch, dodávateľské faktúry, objednávky, väčšina potrebných vecí bola nakupovaná priamo dodávateľom v hotovostnom režime. Žalovaný neprihliadol na skutočnosť, že práce, ktoré boli vykonané vyššie uvedeným dodávateľom, boli následne žalobcom riadne odovzdané a prevzaté hlavným odberateľom žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako i prvostupňoví orgán nemal pochybnosť o vykonaných prácach dodávateľov. V prejednávanom prípade sa jednalo najmä o fakturáciu na zákazke pri realizácii stavby IMS ES Križovany, teda energetického diela, ktoré predstavovalo súbor objektov, a ktoré reálne bolo prevzaté odberateľom, tak ako je to deklarované vyššie a to spoločnosťou Contineo, s.r.o.. Žalovaný ako správca dane mal za preukázané, že práce, ktoré boli fakturované boli skutočne aj vykonané, čo bolo potvrdené jednak žalobcom, bývalým konateľom deklarovaného dodávateľa (osobou A. B., ktorý bol konateľom deklarovaného dodávateľa spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. v čase vykonania prác) a rovnako odberateľom žalobcu, ktorý prevzal tieto práce. Žalovaný, ako i správca dane vzhľadom na široké dokazovanie vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi preukazoval tú skutočnosť, že IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. nemohol tieto práce dodať, nakoľko nepredložil účtovníctvo, neposkytol ďalšie listiny, hoc z vykonaného dokazovania nevyplýva pochybnosť, že či deklarovaným dodávateľom je skutočne spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.. Pochybnosti vyplývajú len zo skutočností viaznucich na spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o.. a to, že právny nástupca tejto spoločnosti bol nekontaktný, konateľ bol zo zahraničia, právny nástupca mal iba virtuálne sídlo a následne bola vymazaná z obchodného registra. Rovnako k týmto pochybnostiam sa pridáva aj skutočnosť, že došlo k zničeniu účtovníctva v dôsledku zatopenia priestorov, záhadnému poškodeniu pamäťového média, na ktorom sa nachádzala záloha účtovníctva ako taká. Správny súd v tomto však musí upriamiť na skutočnosť, že aj napriek týmto relatívne dôvodným pochybnostiam, je nespochybniteľný fakt, že k vykonaniu prác reálne došlo, nejde o neexistujúce dielo alebo stavbu, ale ide o stavbu, ktorá je využívaná na určitý účel a táto bola reálne a riadne prevzatá hlavným odberateľom. Rovnako je potrebné poukázať, že deklarovaný dodávateľ žalobcu si splnil svoju informačnú povinnosť vyplývajúcu z osobitných predpisov a oznámil poškodenie účtovných dokladov príslušnému správcovi dane, rovnako hodnoverným spôsobom preukázal poškodenie pamäťového média, na ktorom bola uložená záloha účtovníctva a teda objektívne nemohol preukázať skutočnosti vyžadované správcom dane. Žalovaný ako aj správca dane tento nedostatok dáva na ťarchu nie tomu subjektu, ktorému vznikli – tedajšej spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., ale dáva ich na ťarchu priamo žalobcovi.

38. Rovnako chce správny súd podotknúť, že ak došlo k dodaniu tovaru (resp. služieb), vykonaniu prác zo strany dodávateľa, ktoré nespochybňuje ako žalobca, tak i hlavný dodávateľ žalobcu, nemožno konanie dodávateľa žalobcu pripisovať bez ďalšieho na ťarchu a „sankcionovať“ žalobcu nepriznaním práva na odpočet DPH, len z dôvodu takéhoto správania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu uvedenú v jeho rozsudku č. zo dňa 30. 06.2022, kde najvyšší správny súd konštatuje, že pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým

podvodom. Preto z uvedeného táto námietka bola v konaní dôvodná a správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu. Ak dochádzalo k porušeniam, sankcionovaný ma byť predovšetkým dodávateľ žalobcu, nie sám žalobca, ktorý nemôže znášať následky za dodávateľa, ktoré nemal ako vedieť, resp. nebolo by spravodlivé to od neho očakávať. Prípadná daňová kontrola a následné konanie by malo smerovať na splnenie podmienok deklarovaného dodávateľa žalobcu - IMKOTEX SK Prešov, s.r.o,, ktorý, ak došlo k porušeniu povinností na jeho strane, ten by mal byť sankcionovaný v rámci deliktuálnej zodpovednosti (napr. či zabezpečil ochranu účtovných dokladov, zabezpečil pamäťové médium a podobne). Nesplnenie povinnosti na strane deklarovaného dodávateľa žalobcu - IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., nemôže smerovať a byť spôsobilé na to, aby nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH žalobcovi. V tomto ohľade správny súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.z. zo dňa 12.10.2022, v ktorom uvádza, že až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od dodávateľa nedošlo, nepostačuje iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak. Obdobne to uvádza aj v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 15.2.2022), právna úprava týkajúca sa dane z pridanej hodnoty je úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie. K aplikácii národných predpisov sú konajúce orgány povinné pridať aplikáciu relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie. Jednotný systém právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Európskej únii nie je prípustné narúšať existenciou rôznych národných verzií predpisov upravujúcich túto daň alebo rôznych národných verzií interpretácie predpisov Európskej únie o dani z pridanej hodnoty. So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó, C-610/19) nie je povinnosťami v daňovom konaní zaťažený iba daňový subjekt, ale rozsiahle povinnosti sú kladené i na finančnú správu. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt. Oprávnenia prináležiace finančnej správe nie je možné prenášať na daňový subjekt s negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Je v možnostiach finančnej správy uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať. Na podporu svojich tvrdení správny súd dopĺňa ešte rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30. 06. 2022 pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. V danom prípade však daňový podvod z administratívneho spisu a rozhodnutia indikovaný nebol.

39. Žalobca ďalej v podstate namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty a v tejto súvislosti tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu. Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status - platiteľ dane. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani zistenia, že: i) právny nástupca dodávateľa sídlil na fiktívnych sídlach a ich konateľom bol občan Rumunskej republiky. Okolnosti ako fiktívne sídla a nezastihnuteľný konateľ možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. (Viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28. apríla 2023,). Navyše, v aktuálne súdenej právnej veci k vyššie zmieneným zmenám (zmena konateľa, zmena sídla) došlo až po realizácii deklarovaných obchodov. Ide teda o skutočnosti, ktoré sú objektívne mimo dosah žalobcu. Bez významu tiež nie je ani skutočnosť, že pán A. B., ktorý bol v kritickom období konateľom dodávateľskej spoločnosti bol zastihnuteľný a potvrdil dodanie tovarov a služieb žalobcovi ako aj vystavenie jednotlivých faktúr, pričom jeho výpoveď sa zhodovala s výpoveďou konateľa žalobcu; ii) deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi dane jeho účtovné doklady. Jedná sa o skutočnosť, ktorá netvorí obsah dôkazného bremena, ktoré je povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať a ktorá je objektívne mimo jeho dosah; iii) deklarovaný dodávateľ nepredložil doklad, ktorým by preukázal vykonanie prác, nákup tovaru, výplatu brigádnikov a pod. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že právo žalobcu na odpočet dane v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené a preukázané hmotno-právne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, ale či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu tovaru a služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar (resp. prostredníctvom koho dodala deklarované služby), ale či táto spoločnosť tovar a služby reálne (fakticky) dodala žalobcovi.

40. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom.

41. Žalobca ďalej vytýkal správcovi dane trvanie vyrubovacieho konania v dĺžke takmer troch rokov, z ktorého dôvodu je potrebné pri analogickej aplikácii príslušnej judikatúry k nedodržaniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly považovať rozhodnutie o vyrubení dane za nezákonné. S touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, keďže správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 17.12.2019, teda v lehote 15 dní od spísania poslednej zápisnice podľa daňového poriadku. Zároveň novelou daňového poriadku č. bola v daňového poriadku upravená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty vo výzve podľa a . Uvedené doplnenie zákonnej úpravy však na prípad žalobcu, vzhľadom na prechodné ustanovenie daňového poriadku, nedopadá. Zároveň správny súd podotýka, že lehota na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je procesného charakteru a aj v prípade jej nedodržania nie je možné vyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 04.11.2015). Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiadúce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty a v prípade ich absencie, aby rozhodli bez zbytočných prieťahov, ich porušenie samo o sebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. -12 zo dňa 10.05.2018). V aktuálne posudzovanej veci nejde o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ mal žalobca v priebehu

vyrubovacieho konania pocit, že dochádza k nezákonnej nečinnosti, resp. prekročeniu zákonnej lehoty, mohol uplatniť príslušné právne kroky na odstránenie tejto nečinnosti. Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho orgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným.

42. Žalobca poukázal, vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora, že pre prípad účasti na daňovom podvode, musí byť zo strany žalovaného objektívne preukázaný a nemôže sa zamietnuť právo daňovému subjektu na odpočítanie dane, teda nepostačuje na odmietnutie práva len podozrenie, ale tento daňový podvod musí byť relevantným spôsobom preukázaný. Správny súd v tomto ohľade poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30. 06. 2022, pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov „nemali personálne vybavenie“, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Správny súd poukazuje na skutočnosť, ktorá však nebola v rozhodnutí bližšie rozvinutá. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt - sťažovateľ bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Stanovuje kritéria, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: 1.Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4.Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Zároveň je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ je od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Vzhľadom na skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného), ako aj rozhodnutí správcu dane je zrejmé, že uvedené body hlbšie nezaoberali, preto i správny súd na uvedené bližšie neprihliadal. Správny súd poukazuje, že Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

43. Námietka žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutému rozhodnutiu a obšírnemu odôvodneniu rozhodnutia, bez zistenia relevantných skutočností, rozhodnutie považuje za nedostatočne zistené so skutkovým stavom a následne nezákonné konanie zo strany správcu dane majúce za následok porušenie základných práv žalobcu. Samotné rozhodnutie je vo vzťahu k skutkovým zisteniam zdôvodnené, v rozsahu možno očakávať na spravodlivé odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie obšírne dokumentuje skutkový stav a vyhodnotenie dôkazov najmä vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, nie však priamo k žalovanému.

44. Zhrnutím celého záveru, správny súd konštatuje, že námietka vo vzťahu k neopodstatnenému spochybneniu dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., ktorý mal dodávať služby (vykonať stavebné práce na energetickom diele – IMS ES Križovany ), ktorých vykonanie však dodávateľ žalobcu nevedel hodnoverne preukázať (účtovníctvo dodávateľa žalobcu bolo zničené, pamäťové médium, na ktorom sa nachádzalo účtovníctvo dodávateľa žalobcu bolo nenávratne poškodené, právny nástupca dodávateľa žalobcu bol nekontaktný), je právne významná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dodávateľ žalobcu vykonal pre žalobcu práce, tieto riadne odovzdal, vystavil daňový doklad, tieto boli vykonané v rámci jeho obchodnej činnosti, teda žalobcovi vznikol nárok na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného, správny súd musel rozhodnutie zrušiť, nakoľko jeho ponechanie v platnosti by odporovalo jednak všeobecne záväzným právnym predpisom, ale i v súčasnosti aktuálnej rozhodovacej praxi Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho správneho súdu SR. Vo vzťahu k deklarovanénu dodávateľovi, žalovaný ako i prvostupňový orgán bude musieť v ďalšom rozhodovaní zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo strany žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že v prípade naplnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH nepriznať, len ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca by sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

45. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa písm c./ zrušil. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s a , rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

46. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. Správny súd sa vo veci zaoberal a bližšie vo svojom odôvodnení rozvinul námietky, ktoré boli právne významné a tvorili podklad na rozhodnutie vo veci samej, rovnako aj z administratívneho spisu vychádzal z podstatných častí, ktoré sa vzťahujú na žalovaný prípad a sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd v tomto ohľade rovnako odkazuje aj na skoršie rozhodnutie správneho súdu v Košiciach sp. z. zo dňa 14.03.2024, ktorý rozhodoval v obdobnom prípade.

47. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

48. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech

49. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej ( ).

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).