Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5S/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: TechnoComplektInvest, s.r.o., so sídlom Jesenského 44, 080 01 Prešov, IČO: 36 501 131, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100761968/2020 z 8. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100761968/2020 z 8. apríla 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102913152/2019 zo 17. decembra 2019 a vec vracia Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov rozhodnutím číslo 102913152/2019 z 17.12.2019 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 125 525,26 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2014 konštatujúc porušenie ustanovenia v nadväznosti na a o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „“) .

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100761968/2020 z 8. apríla 2020 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane na žiadosť kriminálneho úradu finančnej správy číslo 1721896/2015 zo dňa 30.11.2015 začal dňa 26.01.2016 na základe Oznámenia č. 21511960/2015 z 22.12.2015 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj, jún, október a december 2014. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období december 2014 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľa IMKOTEX SK Prešov, s.r.o., so sídlom Hájnová 31, 080 06 Prešov, IČO: 36 478 539 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr:

- č. FV140040 z 22.12.2014, so základom dane 459 990,20 eura a DPH 91 998,04 eura, s predmetom dodania „práce: DACH s.r.o. - rozšírenie a inovácia podnikateľskej činnosti/linka na výrobu brikiet“,

- č. A. z 30.12.2014, so základom dane 7300,00 euro a DPH 1 460,00 euro, s predmetom dodania „poradenská činnosť a predbežné rozpočty 6 - 12/2014“,

- č. FV140042 z 30.12.2014, so základom dane 25 800,00 euro a DPH 5 160,00 euro, s predmetom dodania „práce na revitalizácii centra obce Brestov - rekonštrukcia chodníkov podľa súpisu vykonaných prác“,

- č. FV140043 z 30.12.2014, so základom dane 52 986,20 eura a DPH 10 597,24 eura, s predmetom dodania „práce na stavbe Contineo s.r.o.“,

- č. FV140044 z 30.12.2014, so základom dane 81 549,42 eura a DPH 16 309,98 eura, s predmetom dodania „práce na častí inštalácie EZS v obj. AB SEPS a.s.“.

4. Správca dane zistil, že konateľom dodávateľa bol v kritickom období pán B. C., bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., pričom tento bol ako svedok vypočutý správcom dane dňa 11.5.2016. Vo svojej výpovedi najmä uviedol, že v roku 2014 vykonávala spoločnosť pomocné stavebné práce a nákup a predaj tovaru. Ako fyzická osoba mal vlastné priestory vo F. G., spoločnosť mala 9 až 10 ľudí a okrem áut a počítačov nemala iný majetok. Účtovné doklady spoločnosti nemá z dôvodu, že boli vytopené, čo nahlásil na polícii a následne daňovému úradu. Potvrdil obchodné vzťahy so žalobcom, pričom mal komunikovať s konateľom žalobcu pánom H. I.. Potvrdil vyhotovenie a podpísanie faktúr ním ako konateľom, potvrdil aj pravosť pečiatky na faktúre a vyjadril sa k jednotlivým faktúram. Čo sa týka dodania linky na výrobu brikiet uviedol, že túto získal od dodávateľa z Českej republiky, jednal s osobou ktorá mala konať v mene tohto dodávateľa, linka mala pozostávať asi z dvadsiatich častí, ktoré boli prevezené nákladnou prepravou, ktorú zabezpečoval dodávateľ z Čiech a prepravu si mala platiť firma Dach, s.r.o. Osobu dodávateľ nevedel identifikovať a faktúru za obstaranie linky nemá, pričom ju uhradil osobne v hotovosti o čom tiež nemá doklad. Vo vzťahu k faktúre č. FV140041 najmä uviedol, že prostredníctvom tejto boli vykompenzované práce navyše na jednotlivých zákazkách so žalobcom. K ostatným faktúram uviedol, že tieto boli uhradené prevodným príkazom, a tieto mali byť vykonávané prostredníctvom brigádnikov.

5. Ďalej správca dane zistil, že

- dodávateľská spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom bola spoločnosť offline sk, s.r.o., so sídlom Magurská 37, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 317 449, s konateľom – občanom Rumunskej republiky J. K., spoločnosť bola nekompletná, pričom bola zrušená od 20.01.2016 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Remeda, s.r.o., IČO: 44 586 647 s rovnakým sídlom a konateľom;

- konateľ spoločnosti BRIKLIS – Slovakia, s.r.o., so sídlom Námestie Slobody 2288, 02401 Kysucké Nové Mesto, IČO: XX XXX XXX L. M. potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, v súvislosti s ktorými potvrdil, že briketovacia linka bola namontovaná v Prešove, išlo o montáž novej linky a montáž bola vykonaná vlastnými zamestnancami;

- Dodávateľská spoločnosť v roku 2014 neuskutočnila žiadne nadobudnutie tovaru z Českej republiky;

- Spoločnosť Contineo, s.r.o. potvrdila prijatie prác od žalobcu na základe dvoch faktúr číslo 2014015 a 2014017, ktoré boli uhradené bezhotovostne, pričom práce v prvom prípade boli fakturované následne spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. a v druhom prípade spoločnosti TRANSPETROL, a.s.;

- Odberateľ žalobcu – spoločnosť DACH, s.r.o. potvrdila dodanie linky žalobcom, pričom jej existencia bola v rámci miestneho zisťovania potvrdená správcom dane;

- spoločnosť Kaping, s.r.o. potvrdila prijatie prác na revitalizácii obce Brestov od žalobcu na základe faktúry číslo 2014019, práce odovzdal konateľ a faktúra bola uhradená bezhotovostne;

- briketovacia linka s rovnakými výrobnými číslami bola vyrobená v roku 2009 českým výrobcom BRIKLIS, s.r.o. a dodaná Agentúre rozvoja Slovensko - Východ, K. X, XXX XX N., IČO: 42 035 279;

- O. P. Q., štatutárny orgán daňového subjektu Agentúra rozvoja Slovensko - Východ uviedol, že agentúra za rok 2009 ku dňu podania svedeckej výpovede neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, pričom linka bola len v skúšobnej prevádzke, jej zakúpenie bolo financované na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku číslo R. A. E. 27110230008 s Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2008. Linka bola dodaná a zmontovaná v objekte, ktorý mala spoločnosť prenajatý od pána S. P., pričom nájomný vzťah bol ukončený k 30.06.2010, prepravu linky vykonal dodávateľ na vlastné náklady a montáž vykonali zástupcovia firmy BRIKLIS zo Slovenskej republiky. Linku agentúra nepredala, neprenajala, ani nebola terajším vlastníkom nehnuteľnosti vyzvaná k jej vyprataniu z priestorov haly. Linka je predmetom záložného práva v prospech

Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dodávateľskú spoločnosť, žalobcu, ani ich konateľov nepozná.

6. Výsledky daňovej kontroly sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly číslo 104544480/2016 zo dňa 28.12.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.01.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole číslo 104546902/2016 zo dňa 29.12.2016, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 27.01.2017 vyjadrenie k Protokolu. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu správca dane poukazoval na už vyššie uvedené zistenia a najmä uviedol, že sa nepreukázalo vykonanie obchodov deklarovaným dodávateľom, keďže tento síce realizáciu zdaniteľných obchodov ústne potvrdil, avšak nepredložil o tom žiadne doklady, nevedel uviesť mená, ani počet osôb, ktoré predmetné stavebné práce vykonali, neoznačil žiadnych subdodávateľov, nepamätal si meno dodávateľa linky na výrobu brikiet a uviedol, že neexistovala žiadna faktúra za obstaranie linky na výrobu brikiet, ani doklad o úhrade, a tiež nebol správcovi dane predložený žiadny doklad preukazujúci prepravné linky z Českej republiky na Slovensko.

II.

Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100761968/2020 z 08.04.2020 správnu žalobu podľa a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

8. V správnej žalobe najmä uviedol, že

- žalovaný dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie;

- správca dane vykonával vyrubovacie konanie skoro 3 roky, čo žalobca považuje za porušenie procesných lehôt v rámci vyrubovacieho konania, pričom v tejto súvislosti žalobca vychádza z analogickej súdnej judikatúry, týkajúcej sa zmeškania jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly tak, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane je potrebné považovať za nezákonné;

- žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal reálne poskytnutie služieb dodávateľom a navyše prijatie služieb bolo potvrdené aj konečnými odberateľmi, čo rovnako platí aj o dodaní linky na výrobu brikiet;

- žalovaný pripisuje na ťarchu žalobcu skutočnosť, že dodávateľ nepredložil účtovné doklady a daňovej evidencie, že žalovaný (zrejme mal žalobca namysli dodávateľa - poznámka správneho súdu) nevedel uviesť, kto predmetné práce vykonal;

- jedná sa pritom o skutočnosti týkajúce sa dodávateľa a nie žalobcu;

- dodávateľ potvrdil správcovi dane realizáciu služieb a dodanie linky na výrobu brikiet;

- neuznanie odpočítania dane je svojvoľné a ničím neodôvodnené, postavené iba na subjektívnom názore žalovaného, ktorý pripisuje žalobcovi skutočnosti týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť a ktoré sa ho vôbec netýkajú a nemôžu byť použité v neprospech žalobcu;

- žalobca namieta vedenie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z dôvodu odmietnutia návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania: výsluchu svedka S. P., verifikácie priestorov hospodárskej budovy v obci L., vykonania výsluchu konateľa spoločnosti BRIKLIS Slovakia, s.r.o. L. M.;

- žalobca namietal použitie informácií získaných z medzinárodnej výmeny daňových informácií z Českej republiky pri inom konaní správcu dane a ich použitie v rámci daňového konania žalobcu;

- ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane;

- postup žalovaného a správcu dane je v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď si urobili vlastný subjektívny názor na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a pre správcu dane boli smerodajné iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil dôkazy znejúce v prospech žalobcu;

- daňové orgány nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátil žalobcu na jeho právach a preto rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti.

B. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom a sú náležite odôvodnené. Skutkový stav bol dostatočne zistený, námietky žalobcu považuje za neopodstatnené, pričom trvá na svojich záveroch. Záverom navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 10. Účastníci konania ďalšie stanoviská správnemu súdu nepredložili.

11. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. . 12. Správny súd vo veci vzhľadom na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie na deň 14.03.2024, na ktorom verejne vyhlásil tento rozsudok tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

13. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

14. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

15. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

16. Podľa piatej vety § 68 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom od. 1.1.2018, o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa prvej vety.

17. Podľa § 165g ods. 7 daňového poriadku, lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na vyrubovacie konanie, ktoré sa začalo po 31. decembri 2017.

18. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

21. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

22. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 2 36 a článkami 238, 239 a (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

23. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby ( a ), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ). Splnenie vyššie uvedených podmienok však platiteľ dane musí byť schopný preukázať spôsobom, aký predpokladá procesný predpis, teda v prípade uplatnenia odpočtu DPH , komplementovaný právom Európskej únie. Rozsah a spôsob dokazovania je ustanovený v Daňového poriadku.

24. K otázke rozloženia dôkazného bremena a teda, či a v akom rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt alebo správcu dane sa už v minulosti vyjadril Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017: „Preto v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.“

25. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prenáša v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

26. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotno-právne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2022). Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu DPH. Pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu, resp. zneužitia práva - na správcovi dane.

27. Dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku, sp. zn. , zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ...Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“

28. Daňové orgány opakovane konštatovali, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal (na niektorých miestach konštatoval, že jeho dodávateľ nepreukázal) dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Ako však vyplýva z vyššie uvedených bodov odôvodnenia tohto rozsudku, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Je preto možné konštatovať, že daňové orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

29. Žalobca ďalej v podstate namietal, že pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty a v tejto súvislosti tak nedošlo k prenosu dôkazného bremena säť na žalobcu.

30. Správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznili, že nie je sporná materiálna existencia plnenia pokiaľ ide o dodanie briketovacej linky, resp. túto nespochybňovali v prípade ostatných deklarovaných dodaní. Rovnako nespochybňovali ani to, že žalobca tovar ďalej použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Za sporné označili daňové orgány osobu dodávateľa. Hmotnoprávnou podmienkou viažucou sa na osobu dodávateľa je jeho status - platiteľ dane. Status dodávateľa však nebol v konaní nijako spochybnený a spochybniť ho nemohli ani zistenia, že:

i) právny nástupca dodávateľa sídlil na fiktívnych sídlach a ich konateľom bol občan Rumunskej republiky. Okolnosti ako fiktívne sídla a nezastihnuteľný konateľ možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. (Viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28. apríla 2023, bod. 17.). Navyše, v aktuálne súdenej právnej veci k vyššie zmieneným zmenám (právne nástupníctvo a s tým spojená zmena konateľa) došlo až po realizácii deklarovaných obchodov. Ide teda o skutočnosti, ktoré sú objektívne mimo dosah žalobcu. Bez významu tiež nie je ani skutočnosť, že pán B. C., ktorý bol v kritickom období konateľom dodávateľskej spoločnosti bol zastihnuteľný a potvrdil dodanie tovarov a služieb žalobcovi ako aj vystavenie jednotlivých faktúr, pričom jeho výpoveď sa zhodovala s výpoveďou konateľa žalobcu;

ii) deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi dane jeho účtovné doklady. Jedná sa o skutočnosť, ktorá netvorí obsah dôkazného bremena, ktoré je povinný žalobca v rámci daňovej kontroly znášať a ktorá je objektívne mimo jeho dosah;

iii) deklarovaný dodávateľ nepredložil doklad, ktorým by preukázal nákup linky na výrobu brikiet. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že právo žalobcu na odpočet dane v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené a preukázané hmotno-právne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, ale či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu tovaru a služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť IMKOTEX SK Prešov, s.r.o. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu k obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar (resp. prostredníctvom koho dodala deklarované služby), ale či táto spoločnosť tovar a služby reálne (fakticky) dodala žalobcovi.

iv) deklarovaný dodávateľ síce uviedol, že briketovaciu linku nadobudol od spoločnosti z Českej republiky, avšak túto (svojho dodávateľa) nevedel označiť, pričom správca dane súčasne zo systému VIES zistil, že dodávateľ nedeklaroval žiadne intrakomunitárne nadobudnutia a taktiež nevedel označiť osoby (brigádnikov), ktoré vykonavali fakturované stavebné práce. Z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaní dodávatelia zabezpečili dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správca dane ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi. Správca dane ani žalovaný nemôžu konštatovať, že dodanie tovaru nebolo preukázané v dôsledku nadobudnutých pochybností o transakciách na skorších stupňoch reťazca, prípadne, že im nie je známy pôvod tovaru. To, odkiaľ dodávateľ získal tovar, môže byť síce nepreukázané, ale podľa názoru správneho súdu, tento fakt sám o sebe nevylučuje, že hoci aj od neznámeho subdodávateľa získaný tovar, môže dodávateľ riadne dodať svojmu odberateľovi. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane vo vzťahu k

obchodom žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou totiž nie je relevantné, odkiaľ mala táto spoločnosť tovar, ale či táto spoločnosť tovar reálne (fakticky) dodala žalobcovi;

v) český výrobca briketovacích liniek BRISUR - spoločnosť BRIKLIS, spol. s r.o. potvrdil výrobu briketovacej linky BRISUR 200 (výrobné číslo 042-BUS) s príslušenstvom v roku 2009 a jej dodanie za cenu 149 585,00 EUR (faktúra č. 20091070) dňa 26.05.2009 slovenskej spoločnosti Agentúra rozvoja Slovensko – Východ, ktorá jej ďalšie scudzenie vylúčila. V situácii, kedy odberateľ žalobcu – spoločnosť DACH, s.r.o. potvrdila nadobudnutie briketovacej linky od žalobcu a táto linka (s rovnakým výrobným číslom) sa nachádza v priestoroch spoločnosti DACH, s.r.o., je výpoveď štatutárneho orgánu Agentúry rozvoja Slovensko – Východ o tom, že predmetnú linku ďalej neprevádzal v tomto štádiu bezvýznamná;

vi) nebola preukázaná preprava briketovacej linky. Uvedené zistenie, vzhľadom na zhodné vyhlásenia deklarovaného dodávateľa, žalobcu a jeho odberateľa a zistenie správcu dane o tom, že predmetná linka sa v nehnuteľnosti odberateľa nachádza nie je spôsobilé logicky spochybniť tak jej dodanie, ako ani status dodávateľa.

31. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Navyše je potrebné konštatovať, že správca dane značnú časť svojej činnosti zameral na dokazovanie skutočností týkajúcich sa dodania briketovacej linky, pričom pokiaľ ide o dodanie služieb podľa faktúr č. FV140041, č. FV140042, č. FV140043 a č. FV140044 obmedzil sa jedine na konštatovanie dodávateľovej neschopnosti identifikovať osoby (brigádnikov), prostredníctvom ktorých mal tam deklarované služby poskytnúť, čo je v zmysle vyššie citovaných záverov neprípustné.

32. Pokiaľ ide o žalobcom namietané odmietnutie návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania správny súd uvádza, že správca dane neodmietol vykonať výsluch svedka S. P., keďže tohto v rámci rubovacieho konania opakovane predvolal (na ústne pojednávanie dňa 5.5.2017 sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 29.06.2017 sa svedkovi nepodarilo doručiť a predvedenie svedka na pojednávanie konané dňa 08.09.2017 bolo neúspešné). Nemožno preto tvrdiť, že správca dane odmietol navrhnutého svedka vypočuť. Ďalej pokiaľ ide o verifikáciu priestorov hospodárskej budovy v obci L., s nevykonaním tohto dôkazu sa vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania, pričom správny súd sa s jeho vyhodnotením stotožňuje. Keďže v konaní pred daňovými orgánmi bolo zistené, že briketovacia linka sa nachádza v priestoroch spoločnosti DACH, s.r.o., preverenie priestorov spoločnosti Agentúra rozvoja Slovensko – Východ by postrádalo zmysel. Pokiaľ ide o navrhnuté vykonanie výsluchu konateľa spoločnosti BRIKLIS Slovakia, s.r.o. L. M., tento už vykonaný bol na základe dožiadania č. 102599494/2016 zo dňa 22.02.2016, pričom žalobca doposiaľ neuviedol (okrem už vyššie zmienenej angažovanosti spoločnosti BRIKLIS Slovakia, s.r.o. pri dodaní briketovacej linky, ktorá bola navrhnutým svedkom potvrdená), z akého dôvodu považuje ďalšie vypočutie tohto svedka za potrebné.

33. Žalobca ďalej vytýkal správcovi dane trvanie vyrubovacieho konania v dĺžke takmer troch rokov, z ktorého dôvodu je potrebné pri analogickej aplikácii príslušnej judikatúry k nedodržaniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly považovať rozhodnutie o vyrubení dane za nezákonné. S touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, Keďže správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 17.12.2019, teda v lehote 15 dní od spísania poslednej zápisnice podľa daňového poriadku (č. 102811960/2019 zo dňa 06.12.2019). Zároveň novelou daňového poriadku č. bola v daňového poriadku upravená lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní najneskôr do troch mesiacov od uplynutia lehoty vo výzve podľa a . Uvedené doplnenie zákonnej úpravy však na prípad žalobcu, vzhľadom na prechodné ustanovenie daňového poriadku, nedopadá.

34. Zároveň správny súd podotýka, že lehota na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní je procesného charakteru a aj v prípade jej nedodržania nie je možné vyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 04.11.2015).

35. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom stanovené lehoty a v prípade ich absencie, aby rozhodli bez zbytočných prieťahov, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v konaní (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. -12 zo dňa 10.05.2018). V aktuálne posudzovanej veci nejde o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ale o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ mal žalobca v priebehu vyrubovacieho konania pocit, že dochádza k nezákonnej nečinnosti, resp. prekročeniu zákonnej lehoty, mohol uplatniť príslušné právne kroky na odstránenie tejto nečinnosti.

36. Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho orgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie daňového orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pretože tento nedostatok (v zmysle záveru v bode 34 nemajúci za následok zánik práva na vyrubenie dane), ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy daní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná v rozsahu, v ktorom žalobca napáda posúdenie unesenia dôkazného bremena. Právne posúdenie daňových orgánov, že i) hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že tovar bol dodaný osobou uvedenou na faktúre a že ii) žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok, sú nesprávne a napĺňajúce dôvod na zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.

38. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH) aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

V.

Záver

39. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p., postupovať v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 36 tohto rozsudku.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

41. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.